01.) Lekce Japonštiny

Vitajte v prvej lekcii!

1. fakt o Japonsku, ktorý ste určite nevedeli: v Japonsku je viac domácich zvieratiek ako detí. (Japonsko vymiera. Japonská miera pôrodnosti je jedna z najmenších na svete. Je taká nízka, že plienok pre seniorov sa predá neporovnateľne viac ako plienok pre deti.)

Lekcia obsahuje: gramatika jednoduchej vety, sloveso byť, ukazovacie zámená, osobné zámená, slovníček.

Jednoduchá veta:
-kladná (WA)
Wataši wa otaku desu. – Som otaku.
Naruto wa híró desu. – Naruto je hrdina.
Kuran Kaname wa vanpaia desu. – Kuran Kaname je upír.

-záporná (WA)
Ičigo wa nindža de wa arimasen. – Ičigo nie je nindža.
Oročimaru wa sekuší de wa arimasen. – Oročimaru nie je sexi.
Šuriken wa omoča de wa arimasen. – Šuriken nie je hračka.

- tiež/také (MO)
Rukia mo šinigami desu. – Rukia je také šinigami.
Čódži mo sekuší de wa arimasen. – Čódži také není sexi.

- privlastnenie (NO)
Naruto wa Sasuke no tomodači desu. – Naruto je Sasukeho priateľ.
Naruto wa Sasuke no teki de wa arimasen. – Naruto nie je Sasukeho nepriateľ.

- a (TO)
Wataši no katana wa kore to kore desu. – Moje meče sú tento a tento.
Raito to Eru wa raivaru desu. – Light a L sú rivali.

-? (KA)
Fearí Teiru wa anime desu ka. – Fairy Tail je anime?
Tatakai no šóša wa dare desu ka. – Kto je víťaz zápasu?
Šikamaru de wa arimasen ka. – Nie je to Šikamaru?

Sloveso byť:
Tvar zdvorilý: desu (kladný), de wa arimasen (záporný)
Tvar dôverný: da (kladný), de wa nai/dža nai (záporný)

Ukazovacie zámená:
- delíme na samostatné a nesamostatné, hneď si vysvetlíme na príklade
Samostatné: kore, sore, are (tázací – dore)
Nesamostatné: kono, sono, ano (tázací – dono)

1. kore, kono – mluvčímu blízke predmety (tady)
2. sore, sono – posluchači blízke predmety (tam)
3. are, ano – predmety vzialené mluvčímu i posluchači (tam veľmi ďaleko)

Kakaši-sensé!
Kakaši-sensé drží v rukách darček a ptá se: Kore wa nan desu ka. (Čo je toto?)
Naruto: Sore wa atarašii Iča Iča Paradaisu dattebajo. (To je nový diel Iča-Iča.)
!!! Kore – Kakaši-sensé se ptá na vec blízku mluvčímu. Sore – Naruto mluví o veci blízké posluchači.

- samostatné ukazovacie zámená nepotrebujú podstatné meno
- nesamostatné potrebujú podstatné meno

Kono katana. Táto katana. (Kore katana – zle)
Sono šuriken. Ten šuriken. (Sore šuriken – zle)
Ano otaku. Tamten otaku. (Are otaku – zle)

Kore wa wataši no katana desu. Kono katana wa wataši no desu.
(Toto je moja katata. Táto katana je moja.)
Sore wa wataši no šuriken desu. Sono šuriken wa wataši no desu.
(To je môj šuriken. Ten šuriken je môj.)
Are wa otaku desu. Ano hito wa otaku desu.
(Tamto je otaku. Tamtá osoba je otaku.)

Osobné zámená:
1. osoba
Wataši – slušné a formálne, môžu používať muži aj ženy, v anime ho používajú skôr ženské postavy, mužské sa mu radšej vyhýbajú a volia jednoznačné maskulinné zámená
Watakuši – zdvorilejšie, trochu staromódne
Ataši – femininní, skrátené wataši, ak ho v anime použije chlapec, narastá pravdepodobnosť, že je to zamaskované dievča, alebo že ste si zapli yaoi
Boku – menej zdvorilé maskulinné zámeno, veľmi chlapčenské, občas ho používajú aj mladé dievčatá – v Japonsku sa to považuje za prísny šlýl a rebéliu
Ore – najdrsnejšie z chlapčených zámen, absolútne neformálne, používané v anime ako na páse, cudzinec v japonsku by sa mal držať wataši
Waši – zámeno starých múdrych dedkov

1. osoba množného čísla – watašitači, atašitači, bokutači, bokura, orera

2. osoba
Anata – formálne, môže byť oslovenie manžela „drahý“
Anta – neslušné
Kimi – bežné oslovenie medzi priateľmi, párom alebo keď učiteľ oslovuje žiaka
Omae – neformálne, hrubé, muž, ktorý používa ore určite používa aj omae, ak ho použije žena, dotyčný má pravdepodobne problém
Temee – veľmi urážlivé, často používané v akčnom anime
Kisama - horšie ako temee, vynikajúce na vyprovokovanie bitky

2. osoba množného čísla – anatatači, antatači, kimitači, omaera, temeera, kisamara, preferované je minna-san, ešte zdvorilejšie minna-sama

3. osoba
Ano hito, Ano kata – „tá osoba“ formálne, ano kata zdvorilejšie
Kočira - veľmi zdvorilé, používa sa pri predstavovaní
Koicu, Soicu, Aicu – nezdvorilé, môže poukazovať na obe pohlavia
Kare - on, bežne používané vo význame boyfriend
Kanodžo – ona, girlfriend
Kore, Sore, Are – zámená poukazujúce na veci, v prípade, že sa použijú na osobu, sú urážlivé

Praktický slovníček:
auto – kuruma
dom – ie
žena – onna (onna no hito)
muž – otoko (otoko no hito)
dieťa – ko
dievčatko – onna no ko
chlapček – otoko no ko
kamarát – tomodači
kabelka – handobaggu
kalhoty – zubon
kniha – hon
človek – hito
židle – isu
stôl – cukue
telefon – denwa
televize - terebi
tužka – enpicu
sešit – nóto
pero – pen

Kono hito wa onna no ko desu. (Táto osoba je dievčatko.) Kanodžo wa ano otoko no hito no tomodači desu. (Ona je kamarátka tamtoho muža.) Ano kuruma wa kare no desu. (Tamto auto je jeho.) Ano ie mo kare no desu. (Ten dom je také jeho.) Kono onna no hito no handobaggu wa are desu. (Kabelka tejto ženy je tamtá.) Kore wa hon de wa arimasen. Nóto desu. (Toto nie je kniha. Je to sešit.) Sono enpicu wa otoko no ko no desu. (Tá tužka je chlapcova.)

Nepraktický slovníček:
tatakai – zápas
šóša – víťaz
cujoi – silný
jówai – slabý
tensai – génius
dórjoku – tvrdá práca
jume – sen
nindó – cesta nindži
kiba – tesáky
tamašii – duša
kenzen – zdravý
séšin – myseľ
nikutai – telo
jadoru – pebývať
naze – prečo
tarinai – postrádat
kara – pretože
nikušimi – nenávisť

Kono tatakai no šóša wa dare? Ičigo da jo. (Kto je víťazom tejto bitky? Predsa Ičigo.) Rokku Rí wa dórjoku no tensai da. (Rock Lee je génius tvrdej práce.) Hokage wa ore no jume da! (Titul hokage je môj sen!) Sore wa ore no nindó da. (To je moja cesta nindži ) Kono vanpaia no kiba wa akai desu. (Tesáky tohto upíra sú rudé.) Kenzen naru tamašii wa, kenzen naru séšin to, kenzen naru nikutai ni jadoru. (Zdravá duša prebýva v zdraej mysli a v zdravom tele.) Omae wa jówai. Naze jówai ka. Tarinai kara da. Nikušini ga. (Si slabý. Prečo? Pretože postrádaš nenávisť.)