SLEDOVÁNÍ A STAHOVÁNÍ NA TĚCHTO STRÁNKÁCH
JE UMOŽNĚNO POUZE PŘIHLÁŠENÝM UŽIVATELŮM!



V případě, že vám naše skrývací lišty s obsahy nefungují, zkontrolujte, zda-li jste přihlášeni.


Děkujeme za přečtení.




05.) Lekce Japonštiny

Vitajte vo piatej lekcii!

5.fakt o Japonsku, ktorý ste určite nevedeli: 90% mobilov v Japonsku je vodeodolných, pretože mládež ich používa ešte aj v sprche.

Lekcia obsahuje: číslovky, dni v mesiaci, mesiace, numeratívy.

Číslovky:
0 – zero/rei
1 – iči
2 – ni
3 – san
4 – ši/jon
5 – go
6 – roku
7 – šiči/nana
8 – hači
9 – kjú
10 – džú
11 – džúiči
12 – džúni
13 – džúsan
14 – džúši/džújon
15 – džúgo
16 – džúroko
17 – džúšiči/džúnana
18 – džúhači
19 – džúkjú/džúku
20 – nidžú
30 – sandžú
40 – jondžú
50 – godžú
60 – rokudžú
70 – nanadžú
80 – hačidžú
90 – kjúdžú
100 – hjaku
1.000 – sen
10.000 – ičiman
100.000 – džúman
1.000.000 – hjakuman
Pri stovkách a tisíckach dochádza k drobným foneticým zmenám! Pozrite sa, vyslovte si a hneď si to zapamätáte Wink

100 – hjaku
200 – nihjaku
300 – sanbjaku
400 – jonhjaku
500 – gohjaku
600 – roppjaku
700 – nanahjaku
800 – happjaku
900 – kjúhjaku
1000 – sen
2000 – nisen
3000 – sanzen
4000 – jonsen
5000 – gosen
6000 – rokusen
7000 – nanasen
8000 – hassen
9000 – kjúsen


Malé procvičení:
Kakaši-sensé!

Skúste si preložiť do japončiny tieto číslovky!
12.811, 717.333, 526, 90.001, 3.555.555
(pomôcka: sústreďte sa na 10.000 – man)

Odpovede:
1. ičiman nisen happjaku džúiči
2. nanadžúičiman nanasen sanbjaku sandžúsan
3. gohjaku nidžúroku
4. kjúman iči
5. sanbjaku godžúgoman gosen gohjaku godžúgo




Dni v mesiaci:
V japončine sa na vyjadrenie dní v mesiaci používajú odlišné špeciálne slovíčka miesto radových čísloviek. Majú veľa výnimiek, no nie sú zložité. Všetky si ich vypíšeme a uvidíte sami!
K ostatným sa len pridáva koncovka – niči.

1. cuitači
2. fucuka
3. mikka
4. jokka
5. icuka
6. muika
7. nanoka
8. jóka
9. kokonoka
10. tóka
11. džú-iči-niči
12. džú-ni-niči
13. džú-san-niči
14. džú-jokka
15. džú-go-niči
16. džú-roku-niči
17. džú-šiči-niči/džú-nana-niči
18. džú-hači-niči
19. džú-ku-niči
20. hacuka
21. ni-džú-iči-niči
22. ni-džú-ni-niči
23. ni-džú-san-niči
24. ni-džú-jokka
25. ni-džú-go-niči
26. ni-džú-roku-niči
27. ni-džú-šiči-niči/ni-džú-nana-niči
28. ni-džú-hači-niči
29. ni-džú-ku-niči
30. san-džú-niči
31. san-džú-iči-niči


Mesiace:
Po zložitých dňoch niečo celkom jednoduché!
K číslu sa pridáva koncovka – gacu.

(Leden) január – ičigacu
(Únor) február – nigacu
(Březen) marec – sangacu
(Duben) apríl – šigacu
(Květen) máj – gogacu
(Červen) jún – rokugacu
(Červenec) júl – šičigacu
(Srpen) august – hačigacu
(Září) september – kugacu
(Říjen) október – džúgacu
(Listopad) november – džúičigacu
Prosinec) december – džúnigacu


Numeratívy:
Ak ste ešte nepočuli o japonskej problematike menom numeratívy, dovoľte, aby som vám pokazila deň Laughing out loud Ide o zložitú záležitosť, v ktorej si ani samotní Japonci nie sú celkom istí. (Poznatok z vlastnej skúsenosti Laughing out loud)

Na počítanie rôznych predmetov sa v japončine používajú rôzne výrazy. Hneď pochopíte a zaplačete.

ľudia – nin
jeden človek – hitori, dvaja ľudia – futari, sannin, jonin, gonin, rokunin, šičinin/nananin, hačinin, kjúnin, džúnin

veľké zvieratá (kone, kravy...) – tó
ittó, nittó, santó, jontó, gotó, rokutó, šičitó/nanató, hattó, kjútó, džuttó

malé zvieratá (psy, mačky, ryby, hmyz...) – hiki
ippiki, nihiki, sanbiki, jonhiki, gohiki, roppiki, šičihiki/nanahiki, happiki, kjúhiki, džuppiki

vtáky a králiky – wa
ippa/ičiwa, niwa, sanba, jonwa, gowa, rokuwa, šičiwa/nanawa, hačiwa, kjúwa, džúwa

podlhovasté predmety (tužky, stromy...) – hon
ippon, nihon, sanbon, jonhon, gohon, roppon, šičihon/nanahon, happon, kjúhon, džuppon

ploché tenké predmety (papier, známky, taniere...) – mai
ičimai, nimai, sanmai, jonmai, gomai, rokumai, šičimai/nanamai, hačimai, kjúmai, džúmai

kúsky – ko
ikko, niko, sanko, jonko, goko, rokko, nanako, hakko, kjúko, džukko

prístroje, vozidlá, nábytok - dai
ičidai, nidai, sandai, jondai, godai, rokudai, šičidai/nanadai, hačidai, kjúdai, džúdai


Numeratívov existuje oveľa viac. Ak ste na ne zvedaví a zatiaľ vás číslovky neodradili, môžete si ich vyhľadať. Niektoré sa v japončine prestávajú používať. Mladí si situáciu zjednodušujú a aby boli cool, všetko počítajú nesprávne. (Napr. len jedným numeratívom – ľudí počítajú ako zvieratá a pod.)
Tu sú dva spôsoby, akým sa numeratívy dajú použiť vo vetách. Význam je rovnaký.

nittó no uma – dva kone – uma wo nittó
Ittó no uma mimašita. – Videl som jedného koňa. – Uma wo ittó mimašita.

nittó wo uma – zle
uma no nittó – zle

Konoha de sannin no nindža wo aimašita. – V Konohe som stretol troch nindžov.
Kóen de jonhiki no inu wo mimašita. – V parku som videl štyri psy.

Konoha de nindža wo sannin aimašita. – V Konohe som stretol troch nindžov.
Kóen de inu wo jonhiki mimašita. – V parku som videl štyri psy.


Malé procvičení:
Kakaši-sensé!
Skúste preložiť do japončiny!
1. desať Narutov
2. štyri zanpakutó
3. päť šurikenov
4. osem vtáčikov
5. tri autá

Odpovede:
1. džúnin no Naruto, 2. jonhon no zanpakutó, 3. gomai no šuriken, 4. hačiwa no tori, 5. sandai no kuruma




5
Průměr: 5 (6 hlasů)