SLEDOVÁNÍ A STAHOVÁNÍ NA TĚCHTO STRÁNKÁCH
JE UMOŽNĚNO POUZE PŘIHLÁŠENÝM UŽIVATELŮM!



V případě, že vám naše skrývací lišty s obsahy nefungují, zkontrolujte, zda-li jste přihlášeni.


Děkujeme za přečtení.




I feel love...?

Zatvorili sa dvere a my sme ostali stáť v tme a tichu. Ďakovala som bohom za tú tmu, za to že nevidel ako sa červenám a trasiem od nervozity a vzrušenia. Trochu som sa bála, nevedela som čo mám od neho čakať, a hanbila som sa za svoje telo. Najradšej by som sa bola obesila za to, že som nechodila pravidelne behať a vykašľala som sa na karate ale teraz je to už jedno. Slabé svetlo pouličnej lampy presvitajúce cez záclonu snáď niečo vyretušuje.
Nevedela som ako začať debatu a tak som zasvietila a vytiahla fľašu.
Po nejakom debilnom filme, ktorý som vôbec nevnímala a pár poldecákoch som už bola taká nadržaná že ma to až bolelo. Úkosom som sa pozrela na jeho prekrásnu tvár a vzdychla som. Svetlohnedé vlásky mu rozkošne padali do očí, oči sa mu leskli od vypitého alkoholu a plné turecké pery sa rozťahovali do príťažlivého úsmevu. Bola som z neho úplne paf. Všimol si že ho hltám pohľadom a pozrel sa na mňa. Zabodol svetlé zelenkavé oči do mojich a v tej chvíli som sa prestala ovládať.

„Chcem ťa... aaaaaargh...“

Zmocnila som sa jeho pier a začala som mu rukami šmátrať po bruchu, no on ma odstrčil.

„Nie tak rýchlo mladá dáma!“
„Prosím, vezmi si ma. Vezmi si ma a rob si so mnou čo chceš.“
„Veď to mám aj v pláne.“

Diabolsky sa zasmial, zviazal mi ruky, stiahol mi sukňu a rozopol korzet. Mala som na sebe len čierne čipkované tangáče a samodržky. Odvrátila som od neho hlavu. Strašne som sa hanbila. Tak veľmi som však chcela počuť, že som krásna... Jeho myšlienkové pochody však boli očividne iné. Strhol mi tangáče a roztiahol nohy. Pohladil ma po mušličke a ja som čo najtichšie zavzdychala. Jeho dotyk bol elektrizujúci, chcela som ho čo najskôr cítiť v sebe. Chcieť je pekná vlastnosť... Vytiahol si z džínsov opasok a zamával mi ním pred očami.

„Ak budeš kričať, príde sem tvoja babka a vyhodí ma odtiaľto... to predsa nechceme že nie?“

Naklonil sa nado mňa a ja som si už-už myslela že ma ide pobozkať ale nie. Obtrel si nos o moje pery a potom o miesto na krku kde cítiť tep. Skoro ma šľak trafil. Chcela som sa mu celá odovzdať, mala som to v pláne, ale nie. Napriahol ruku a chcel ma udrieť ale ja som sa prekotúlila na druhú stranu postele a zaškerila som sa ako mesiačik na hnoji.

„Myslel si si, že ťa hneď poslúchnem? Haha, smola.“

Zasmial sa akoby to bol dobrý vtip a kým som nedávala pozor z celej sily ma šľahol po boku. Od prekvapenia som skríkla a do očí mi vhŕkli oči. V tej chvíli som počula zdola buchoty, otváranie dverí a kroky hore schodmi.

„Janka? Čo sa deje?“ Bola to mama.

On sa ku mne prisunul a omotal mi opasok okolo krku. Začal ho uťahovať.

„Nič, mama. Bola tu myš a ja som sa jej strašne zľakla.“

Odkiaľsi vytiahol nôž a priložil mi ho ku krku. Vzrušenie vo mne stúpalo a cítila som ako mi šťavička steká po stehnách.

„Choďte už spať, Janka, som unavená a vieš že počujem každý krok čo hore urobíte.“

Potiahol a ja som od prekvapenia chcela vykríknuť ale priložil mi ruku k ústam a umlčal ma. Nôž priložil na hruď a urobil mi tam krížik. A potom ma rezal po celom tele.

„Áno mama, už ideme spať. Dobrú noc.“

Mama odišla a on si na mňa sadol.

„Tak ty si myslíš, že so mnou vybabreš?“

Napriahol sa nožom a mňa obliala taká hrôza, že sa mi skoro zastavilo srdce. Vtom však nôž spadol na posteľ a on sa prisal na môj krk. Pohrýzol ma, naťahoval mi kožu a sal moju krv. Stískal zuby a popritom mi zašiel rukou medzi nohy. Hrýzol ma, sal, hladil mi pi*ku a strčil mi tam dva prsty. Ticho som vzdychala a prehýbala sa od rozkoše. Vtom však prestal a opäť vzal opasok. Nechcela som aby ma s ním šľahal, bolelo to a nepáčilo sa mi to. Ale jemu očividne áno. Šľahol ma raz a ja som zaťala päste, šľahol ma druhý raz a do očí mi vhŕkli slzy a keď ma šľahol tretí raz čo najtichšie som vykríkla.

„Nepovedal som, aby si držala hubu?“ Schmatol ma pod krk a pohrýzol ma do spodnej pery. Potom ma otočil na brucho a šľahol na po zadku a po chrbte.
„Páči sa ti to, há? No ták, páči sa ti to?“
„Nie... prestaň prosím, strašne to bolí, rozmyslela som si to.“
„Hahaha, neskoro.“

Začala som sa metať a kopať, chcela som sa dokotúľať k dverám a nejakým zázrakom zmiznúť. On sa však smial a ďalej ma bičoval. Keď som už prestávala cítiť bolesť, schmatol ma za vlasy a jedným prudkým prírazom do mňa celý vošiel. Priložil mi ruku na ústa a drsne ma šukal. Zahryzla som mu do prstov, ktorými mi prechádzal po zuboch a on mi vytrhol polku vlasov. Počula som ako nádherne vzdychá a zabudla som na bolesť, ktorú mi spôsobil opaskom. Existoval iba tento moment. Trvalo to dlho. Škrtil ma, mačkal mi prsia, bil ma po zadku, sem-tam rukou, sem-tam opaskom a neustále do mňa prudko narážal. Niekdy to zabolelo, spichalo ale bolo to úžasné. Celú ma maximálne vypĺňal a rozťahoval a ja som bola vlhká akoby sa zo mňa rinuli Niagarské vodopády. V izbe sa rozliehali naše tlmené vzdychy, mľaskanie spôsobené prirážaním a jeho údery. Srdce mi bilo ako o život a ja som si myslela, že tým tlkotom zobudím celú ulicu. Zrazu ma priškrtil silnejšie, prirazil najhlbšie ako sa dalo, ja som sykla od bolesti a ucítila v sebe niečo horúce. Usmiala som sa a prevalila som sa na chrbát.

„Bolo to úžasné...“
„Ja ešte nekončím...“ Bral do ruky opasok, ale ja som naňho skočila a snažila som sa ho nejako spacifikovať k čomu mi tie spútané ruky veľmi nepomohli. Chcela som ho vyfajčiť, strčiť mu prsty do zadku a vziať si jeho krv ale on mi to nedovolil...
„Prosím... daj mi svoju krv.“
„Nedám.“
„Ale sľúbil si mi to.“
„Ale nepovedal som kedy.“

Začal sa smiať ako blázon a odvrátil odo mňa tvár. V tej chvíli som schmatla nožík ležiaci za mojou hlavou a nemotorne som ho škrabla cez celú hruď. Strhol sa a chcel mi vytrhnúť nožík z ruky a tak sa rozpútala medzi nami bitka. Ja som sa váľala po nožíku, zvierala som ho v rukách a nedbala som na to že mi doreže celú dlaň. On sa snažil vytrhnúť mi ho bez toho aby mi ublížil. Keď sa mi nožík skoro zabodol do brucha, naštval sa a strčil mi do jaskynky prsty.

„Ach... čo mi to robíš?“
„Prstujem ťa, necítiš?“
„Práveže cítim... ale ja nechcem prstovanie, ja chcem niečo iné...“
„Chceš viac? Daj mi ten nožík.“

Podala som mu nôž. On mi roztiahol nohy a začal sa obtierať o moju mačičku. Po chvíľke sa jeho bič rozkoše opäť postavil a on ho do mňa pomaly zasunul. Vtom ma nežne pohladil po líci. Vyvalila som naňho oči a on sa dotkol rany na hrudi a priložil mi krvavé prsty k perám.

„Ochutnaj.“

Zatvorila som oči a olizla som jeho krv. Bola tak sladká, tak delikátna. Nikdy som na jazyku nemala nič lepšie. Pobozkal ma a jeho vlasy ma pošteklili po tvári. Bol to len letmý dotyk pier... a ja som ucítila ako mi srdcom preníká čepeľ noža.

"Takto to bude lepšie, Kiryuu."

S posledným výdychom na perách som ešte ucítila jeho druhé vyvrcholenie a jemné pohladenie na líci.

"Zbohom, Kiryuu, nezaslúžiš si trpieť."
"A...aishiteru."

Dodatek autora:: 

Čo je to láska? Je to viac než na tvári vráska? Je to viac než bolesť keď srdce praská? Je to viac než úsmev, nacvičená maska?

4.5
Průměr: 4.5 (6 hlasů)