Modroočko

,,Dnes nemôžem. Mám schôdzku.“ Znova cítim tie oči.
,,Takže dnes máš zase rande?“
,,Do toho ťa nič nie je.“ Znova sa sem díva.
,,Ale no taaaak.“
,,A vôbec, daj mi už pokoj.“ Vždy keď ideme s Junom okolo, díva sa. Díva sa TÝM pohľadom.

Sedel som s Junom na streche školy a ako vždy sme obedovali. Jun sa s chuťou napchával a sŕkal pomarančový džús. Čo na ňom preboha vidia? Jun bol vždy obľúbený medzi dievčatami a rovnako aj medzi chlapcami. Vyšportovaná vysoká postava, čierne krátke vlasy a prenikavé tmavé oči. Hm, v podstate som chápal záujem o neho, ale...ako by som to vysvetlil...je to proste IDIOT! Neustále vyhľadáva problémy, požičiava si peniaze, je dotieravý a sám nie je schopný nič urobiť. Keby sme sa nepoznali už od škôlky a neprežili spolu toľko času a problémov, vykašľal by som sa na neho už dávno. Hlavou mi však teraz lietali iné myšlienky.
,,Počuj, Jun, nevieš ako sa volá ten chalan z vedľajšej triedy? Minulý rok k nám prestúpil. Malý, svetlá pleť, blond vlasy.“ Spýtal som sa po chvíli a vytiahol si z vrecka cigarety.
,,Neviem koho myslíš. Musel by som ho vidieť. Prečo to chceš vedieť?“ Odpovedal mi s plnými ústami a ďalej pokračoval v jedení.
,,Len tak.“ Potiahol som z cigarety a vydýchol malý obláčik dymu. Musím si ho niekde odchytiť.

Stál som v šatni a čakal. Už predtým som si všimol, že odchádza medzi poslednými. Opretý o stenu som sa díval na prichádzajúcu osobu. Nebol príliš vysoký, ale zato postavu mal pekne rysovanú. Dlhšie blond vlasy mu mierne padali do svetlomodrých očí. Všimol som si tie oči už dávno. Vždy sa díval našim smerom. Kedykoľvek sme sa s Junom zjavili, jeho pohľad putoval k nám. Sprvu som to nechápal, ale časom mi to akosi začalo dochádzať. Prešiel k svojej skrinke a prezul sa. Pomaly som k nemu pristúpil a oslovil ho.
,,Ehm, prepáč. Môžem s tebou hovoriť?“ Mierne sebou trhol. Zrejme si ma doteraz nevšimol. Prekvapene sa na mňa otočil.
,,A-asi áno. Podľa toho, o čom by si chcel hovoriť.“ Odpovedal mi, keď zo seba striasol prvotný šok.
,,No, najprv by som rád vedel tvoje meno.“
,,Taiki Yashiko.“
,,Som Shou Katsuo.“ Predstavil som sa.
,,Ja viem kto si.“ Ošil sa nervózne. ,,O čom si chcel teda hovoriť?“
,,Hm, vieš kto som?“ Prekvapene som sa na neho zadíval. Otriasol som sa a pokračoval v rozprávaní. ,, No, všimol som si ťa už skôr. Stále sa dívaš, keď ideme s Junom okolo teba. Chcel som sa spýtať...Ty máš Juna rád, však?“ Prekvapením zamrkal. Tvár mu zachvátila jemná červeň a uhol pohľadom na stranu. To len potvrdilo moju domnienku. ,,Môžem ti s tým pomôcť ak chceš. Je to idiot a nikdy si to nevšimne ak sa sám neprejavíš.“
,,Myslím, že je to moja vec a mal by som si ju vyriešiť sám, ale ďakujem, že sa staráš.“ Znelo to trocha pohŕdavo, ale viac v tom bolo cítiť nervozitu.
,,Prepáč, chcel som byť len milý.“ Usmial som sa na neho a ruky pozdvihol do obranného gesta.
,,Vďaka, ale nepotrebujem pomoc.“ Ohradil sa a zmizol za rohom. Chvíľu som tam obarene stál a díval sa za ním. Povedal som niečo zlé? Chcel som len pomôcť. Mykol som plecami a sám sa vydal k sebe domov. Druhý deň plynul v celku pomaly a pokojne. Jun mal ešte telesnú, tak som z budovy školy vychádzal sám. Pri bráne stál opretý o múrik Taiki. Len čo ma zbadal, otočil sa mojim smerom. Pristúpil som k nemu a zahľadel sa do jeho tváre. Jemne sčervenal a pohľadom neustále utekal do strán.
,,V čom by spočívala tvoja pomoc?“ Spýtal sa nesmelo a sčervenel ešte viac. Nad jeho rozpakmi sa nedalo nepousmiať.
,,Poď so mnou. Pozývam ťa na obed a tam sa porozprávame.“ Priateľsky som sa na neho usmial a vyzval ho, aby ma nasledoval. Prikývol a vydali sme sa k môjmu obľúbenému bistru. Objednali sme si a sadli si úplne dozadu. Spokojne som sa pustil do hranolčekov a hamburgeru.
,,Takže, v prvom rade by ste sa mali zoznámiť. Je to môj najlepší kamarát, takže to nebude problém.“ Zamyslel som sa na chvíľu. ,,Máš s ním nejaké hodiny?“
,,Angličtinu a biológiu.“ Odpovedal mi nervózne a odpil si z koly.
,,Hm, to je fajn. Jun je z biológií úplný tupec, takže by sme to mohli uhrať na doučovanie alebo niečo také.“ Oboznamoval som ho zo svojimi plánmi. Neprestával sa červenať a mne zrazu prišiel neskutočne roztomilý. Otriasol som sa a radšej sa zahľadel z okna. Chcem mu predsa pomôcť dostať Juna! Okríkol som sa v duchu.
,,Ono, vieš....ja neviem.“ Začal po chvíli. ,,Nečakám od toho veľa. Proste sa na neho iba rád pozerám. Nečakám, že by si so mnou niečo začal.“
,,Takže ho nemáš rád?“ Prekvapene som na neho pozrel.
,,Nazval by som to akýmsi druhom platonickej lásky. Z diaľky ho pozorovať mi stačí.“ Bolo to čudné. Niečo také som nikdy nepočul.
,,Hm, tak potom prečo si prijal moju pomoc?“ Nechápavo som k nemu pozrel.
,,Si jeho kamarát a zdal si sa mi ako fajn chalan. Nejak mi to prišlo vhod. Prepáč. Nechcel som ťa využiť.“ Previnilo si povzdychol. Nervózne si prehrabol blond vlasy a zadíval sa z okna.
,,To nič. V pohode.“ Usmial som sa. Nevedel som, čo mu mám povedať. ,,Ale priatelia ostať môžeme.“
,,Budem rád.“ Usmial sa na mňa nervózne. Tak rozkošne nesmelý úsmev som ešte nevidel. Srdce sa mi automaticky rozbúchalo na plné obrátky. V duchu som sa snažil upokojovať, no pri pohľade do tých modrých studní, ktoré na mňa upieral, to šlo len veľmi ťažko. Sakra! Čo sa to so mnou deje?

,,Zanedbávaš ma Shou!“ Osopil sa na mňa Jun sediaci oproti mne na lavici a zahľadel sa mi do svetlohnedých očí. ,,Stále beháš s tým blonďákom....ako sa to volá....“
,,Taiki.“ Dokončil som jeho vetu. ,,Nezanedbávam.“ Odfrkol som mu.
,,Shou! Už sme tri týždne neboli nikde piť. Vieš čo to je? TRI TÝŽDNE SHOU!!!“ Vyčítavo sa na mňa zahľadel.
,,Myslíš ty aj na niečo iné ako alkohol, jedlo a sex?“ Prekrížil som si ruky na hrudi a s povytiahnutým obočím som sa na neho díval.
,,Ešte na peniaze a futbal.“ Zamyslel sa Jun na chvíľu. ,,No táááák!!! Poďme niekam zajtra. Veď máme voľno.“
,,Ježiši kriste! Ty nedáš pokoj?“ Povzdychol som si naštvane. ,,Fajn. Príď zajtra ku mne, naši idú preč.“ Povolil som nakoniec. Kým by som nesúhlasil, nedal by mi pokoj. Nadšene sa rozbehol späť do svojej triedy. Idiot! Mal som ísť síce s Taikim do kina, ale ten to snáď pochopí. Preboha! Už sa správam, akoby som s ním chodil! Popravde, nebránil by som sa tomu. Bol naozaj rozkošný a za posledné dni som sa s ním zblížil. Mrzí ma len jedno. On má stále rád Juna. Pochybujem, že by som ho dokázal niekedy získať. Povzdychol som si a radšej nad tým nepremýšľal. Zbytočne sa trápiť nemá zmysel. Druhý deň som bol od rána nervózny. Akoby som tušil, že sa niečo nečakané stane. A ono sa naozaj stalo. Pri dverách zazvonil zvonček. Otvoril som a zbadal nadšeného Juna ešte s jednou osobou.
,,Taiki?“ Stál vedľa neho a červenal sa až za ušami. Jun mal ruku prehodenú okolo jeho pliec a priblblo sa usmieval.
,,Ahoj.“ Pozdravil ma blonďáčik.
,,Zavolal som ho sem.“ Osvetlil mi celú vec Jun. ,,Trávite spolu toľko času a ja sa tiež chcem pridať. Aspoň sa lepšie spoznáme. Však Taiki?“ Taiki len nervózne prestupoval z nohy na nohu a uhol môjmu pohľadu. Nesmelo prikývol a sčervenel ešte viac. Ach, bože, prečo ma takto trestáš? Tak rád by som v tej chvíli od neho odstrčil Juna, stiahol si ho do náručia a Junovi zavrel dvere pred nosom. Nemohol som. On má rád Juna. Neustále som si to v duchu opakoval. Vošli dovnútra a Jun automaticky vytasil fľašu s alkoholom.
,,Mimochodom, je vážne roztomilý. Dal by som si povedať.“ Zašepkal mi úlisne pri uchu a aj s fľašou sa vydal za Taikim. O čo mu zas ide? Celý čas sa lepil po Taikim. Možno som si to len nahováral, ale mal som pocit, že s ním flirtuje. Nie. Nenahováral. On s ním otvorene doslova koketoval. Dotýkal sa ho, usmieval sa na neho a vo mne penila každá kvapka krvi. Mal som sto chutí vziať nejaký ťažký predmet a poriadne ho ním tresnúť po hlave. Chvalabohu, som nič také doma nemal. Alebo skôr po ruke som nič také nevidel. Taiki sa len nesmelo usmieval a pohľad neustále upieral k zemi. Bolo už niečo po jedenástej, keď sa Jun začal zberať na odchod.
,,Fuha, je dosť hodín. Poď Taiki. Odkopnem ťa domov.“ Prehodil sladko k blonďákovi. Ten na neho len nechápavo pozrel a následne stočil pohľad k mojej prekvapenej tvári. Čakal som na jeho reakciu, no on len stočil znova pohľad k zemi a začal vstávať. Bez slova nasledoval Juna k dverám.
,,Nenúť ho, ak nechce ísť.“ Oslovil som Juna. Ten sa na mňa len uličnícky usmial.
,,Neboj sa. Veď ja ho neuhryznem. Maj sa.“
Vyšiel z dverí a Taiki ho poslušne nasledoval. Porazene som zvesil hlavu a prehrabol som si tmavohnedé vlasy. Som asi blázon. To nie Jun, ale ja som úplný idiot. Celá tá situácia mi liezla parádne na mozog. Nikdy som si nemyslel, že by ma dokázali takto očariť dve nebesky modré kukadlá. Z myšlienok ma prebralo zaklopanie na dvere. Otvoril som a zbadal pred nimi stáť Taikiho.
,,Ehm, zabudol si si niečo?“ Spýtal som sa a rozhliadal sa po izbe.
,,Nie, nie. Nechcelo sa mi ísť domov.“ Usmial sa a prešiel okolo mňa do izby.
,,A čo Jun?“
,,Išiel sám. Povedal som mu, že domov zájdem aj sám.“ Posadil sa na pohovku a vzal jeden z pohárov.
,,Naši prídu až pozajtra. Ak chceš, môžeš zostať na noc.“ Prehodil som a posadil sa k nemu. Čakal som na odpoveď a v duchu sa modlil, nech to príjme.
,,Hm, rád zostanem ak ti to nerobí problém.“ Usmial sa milo a odpil z pohára.
,,Samozrejme, že nie.“ Úsmev som mu opätoval a v duchu jasal. Banzai!!! Rozprávali sme sa a pili dlho do noci. Neskôr sme si pustili nejaký film a Taiki na pohovke zaspal. Prešiel som k nemu a zahľadel sa do jeho spiacej tváre. Mal neskutočne nežné rysy. Alabastrová pleť priam vyzývala k dotyku. Jemným pohybom som ho pohladil po vlasoch a krku a ruku znova stiahol k telu. Čo to preboha robím? Dokonale jemná a hebká pokožka. Mrzelo ma, že som nemohol obdivovať jeho oči. Tak krásnu modrú farbu som ešte nevidel. Mierne sa zavrtel a prehodil sa na chrbát, no nezobudil sa. Celú izbu osvetloval iba televízor. V tom prítmí bol dokonalý. Vlasy, pleť, pery...Pery. Jemne krojené lososové pery. Znova som natiahol k nemu ruku a prstami sa jemne dotkol tých vábnych úst. Prečo musí prahnúť zrovna po Junovi? Neovládol som svoje telo. Možno to bolo alkoholom a možno vášňou, ktorú vo mne vyvolával pohľad na Taikiho. Sklonil som sa k jeho tvári a jemne sa otrel svojimi perami o tie jeho. Bolo to krátke a skoro nepostrehnuteľné. Chcel som sa odtiahnuť, no čosi ma zastavilo. Taikiho ruka sa usídlila na mojej šiji a pritiahla si ma znova bližšie k tvári. Svetlé oči mal pootvorené a pohľadom mi tekal od očí k perám. Ten pohľad bol nesmelý a nervózny, ale v rovnakej miere túžobný. Sám sa pretočil na bok a priblížil sa k mojej tvári. Nežne sa prisal na moje pery a rozohral najúžasnejší bozk v mojom živote. Po chvíli sa odtiahol, aby doplnil kyslík do pľúc a udýchane sa mi pozrel do očí. Zarazil sa a uhol mi pohľadom.
,,Shou, prepáč.“ Previnilo sa zahľadel do prázdna. ,,Klamal som ti.“ Ja som na neho len nechápavo hľadel. Ešte stále som sa nespamätal z práve prežitého bozku.
,,O čom to hovoríš?“
,,Ja...nikdy som nemal Juna rád. Ja som sa nepozeral na neho. Nikdy. Popravde, ani som nevedel kto to je.“ Posadil sa so stále upreným pohľadom mimo mňa.
,,Čože?“ Alkohol v mojej krvi mi akosi zabraňoval racionálne myslieť a nechápal som situáciu.
,,Shou, to ty...“ Na chvíľu sa odmlčal. ,,Ty si ten, koho mám rád. Myslel som, že mi stačí byť s tebou kamarát, ale už nemôžem. Nechcem to tak. Prepáč. Klamal som ti.“ Začínal panikáriť. Konečne som si plne uvedomil, čo mi hovorí. On sa mi vyznal! Nie Junovi, ale mne! Na tvári sa mi objavil spokojný úsmev.
,,Taiki, upokoj sa.“ Snažil som sa ho upokojiť. Sadol som si vedľa neho a rukou ho donútil ku mne vzhliadnuť. V jeho očiach bolo toľko strachu. ,,To nič. Všetko je v poriadku.“ Objal som ho a pohladil po svetlých vlasoch. Boli jemné ako páperie. ,,Taiki, aj ja ťa mám rád.“ Odtiahol sa odo mňa a prekvapene sa na mňa zahľadel.
,,P-p-počkať. Čo?“ Nechápavo vyhŕkol. ,,Tak prečo si mi chcel pomôcť s Junom?“
,,Zo začiatku som myslel, že mu pomôžem konečne k normálnemu vzťahu, ale neskôr...“ Nevedel som ako mám pokračovať. Možno to bolo inak. Možno som to podvedome vedel už hneď na začiatku. Viac som však našťastie vysvetľovať nemusel. Taiki sa mi hodil okolo krku a znova rozohral hru našich jazykov. Tak nádherne som sa ešte nikdy necítil. Telom som ho začal pomaly tlačiť späť na pohovku. Nebránil sa. Rukami mi zašiel pod lem košele a začal ma hladiť po nahej koži. Tie dotyky ma rozpaľovali čoraz viac. Bozk som viac prehĺbil a pridal mu na intenzite. Taiki mi stále viac vychádzal v ústrety a postupne mi rozopínal košeľu. Rukami som mu začal hrnúť tričko vyššie. Na chvíľu som sa od neho odtiahol, aby som ho mohol zbaviť prebytočnej látky a vrátil sa perami späť k tým jeho. Bozkami som mu prechádzal od úst pozdĺž spodnej čeľusti až na krk a láskal ho. Rukami som sa premiestnil na jeho hrudník a nežne ho hladil cez bradavky. Tíško zavzdychal a mierne sa prehol v chrbte. Vyzeral nádherne. Nič krajšie som nevidel. Ústami som si razil cestičku po jeho hrudníku. Došiel som až k jednej jeho bradavke, jemne ju olizol a hneď na to ju vtiahol do úst. Taiki slastne privieral oči a sem-tam mu z úst unikol nepatrný vzdych, ktorý sa snažil tíšiť zápästím. Rajská hudba pre moje uši. Postupne som sa sunul nižšie a druhou rukou mu rozopínal nohavice. Celé jeho telo sa mi podvoľovalo. Na nič som nečakal a stiahol mu nohavice aj so spodným prádlom a sám sa zbavil prebytočnej košele. Bol neskutočne krásny. Nahý, povoľný a s výrazom nevinného baránka. Rukou som ho pohladil po nahom boku a znova sa k nemu sklonil. Objal ma pevne okolo krku a zachvel sa pod mojim dotykom.
,,Robil si to už niekedy s chlapcom?“ Spýtal som sa šeptom pri jeho uchu a následne ho naň pobozkal.
,,N-nie. Nikdy.“ Odpovedal mi túžbou zastretým hlasom. Bolo na ňom vidieť nervozitu.
,,Som rád, že som tvoj prvý.“ Usmial som sa na neho a znova ho pobozkal. Sex s mužom mi nerobil žiadny problém. Sám som už mal skúsenosti. Hladil som ho po krásne tvarovanom boku a pomaly prechádzal k podbrušku. Hlasno zavzdychal, keď ucítil moju ruku na svojom vzrušení. Rukou som pomaly v pravidelných tempách pohyboval a bozkami sa znova presúval k jeho rozkroku. Jazykom som oblizol celú jeho dĺžku a sledoval jeho reakciu. Prehol sa a vypustil z úst ďalší vzrušený ston. Pousmial som sa a začal sa mu venovať celými ústami. Netrvalo dlho a prestal ovládať tichosť svojich vzdychov. Presne tak, Taiki! Vzdychaj pre mňa! Iba pre mňa! Ústami som sa mu neprestával venovať a rukou mu jemne stisol bradavku. Trvalo len pár chvíľ, kým sa z hlasným stonom urobil do mojich úst. Všetko som prehltol a vrátil som sa tvárou nad neho. Hrudník sa mu prudko dvíhal a znova klesal. Stále predýchaval práve prežitú slasť, ktorú som mu doprial. Privlastnil som si znova jeho pery a dal mu tak ochutnať seba samého. Neodporoval, len si ma viac pritiahol k telu. Cítil som v nohaviciach silný tlak. Potreboval som to uvoľniť. Rýchlym pohybom som sa posadil a Taikiho si vysadil na seba. Jednou rukou sa ma držal okolo krku a druhou ma hladil po obnaženej hrudi. Vášnivo sa mi vpil do pier a dravo si ich privlastňoval. Jeho nesmelá stránka sa akýmsi zázrakom strácala. Rukou som ho hladil po nahom chrbte a sunul sa nižšie, až k jeho zadočku.
,,P-p-počkaj!“ Vydesene vykríkol, keď ucítil mierny tlak na svojom vstupe.
,,Pššš. Neboj sa.“ Upokojoval som ho a nežne ho pohladil po vlasoch. ,,Bude sa ti to páčiť, len sa uvoľni. Ver mi.“ Šeptal som mu a prisal sa na jeho krk. Nežne som ho bozkával a pomaly jedným prstom do neho vnikal. Zahryzol si do pery a pevne stisol viečka k sebe. Bol som v ňom až po posledný článok a začal prstom mierne pohybovať. Hľadal som to správne miesto, kde sa dotknúť. Po chvíli som ho našiel, v čom ma utvrdila Taikiho reakcia. Prehol sa proti mne a znova slastne vzdychol. Začínal sa vzrušením chvieť a mňa to privádzalo do extázy.
,,Shou...t-tam...“ Roztúžene mi zašepkal a sám prirazil oproti mojej ruke. Pridal som ďalší prst a pomaly si ho začal pripravovať. Voľnou rukou som znova skĺzol k jeho opäť nabudenému vzrušeniu a začal ho v pomalých tempách spracovávať. Prehýbal sa pod mojimi dotykmi. Vzdychal roztúžene moje meno. V očiach som videl, že mu to nestačí. Videl som, že chce viac. Na okamih som pridal aj tretí prst, kým som rýchlim pohybom nerozopol vlastné džínsy a prsty z neho vytiahol, aby som ich mohol nahradiť vlastnou erekciou. Taiki si ma znova pritiahol k bozku a rukou pár krát prešiel po mojom stvrdnutom vzrušení. Slastne som mu vzdychol do pier a trocha ho nadvihol, aby som mohol vlastný penis nasmerovať do jeho tela. Donútil som ho pomaly dosadnúť a nechal nám chvíľu na zvyknutie si. Perami som pokrýval každý milimeter Taikiho tela a užíval si, čo mu moje dotyky spôsobovali. Sám sa skúsil pohnúť a mierne sa nadvihnúť. Slastne privrel oči, keď som sa obtrel o jeho prostatu. V bolestne pomalých tempách sa dvíhal a znova klesal späť. Nádherný pohľad. Chytil som ho za boky a pomáhal mu dosadávať čoraz rýchlejšie a tvrdšie.
,,Taiki...“ Vášnivo som šepkal jeho meno. Dych sa nám obom začal zrýchľovať a ja som cítil, že dlho to trvať nebude. Voľnou rukou som sa vrátil k jeho rozkroku a začal ho uspokojovať v rovnakom tempe, akým som si ho bral. Bola to len chvíľa než mi, dnes po druhý krát, s hlasným výkrikom môjho mena vyvrcholil do dlane. Už len pre ten pohľad, ktorý sa mi naskytol som sa pár sekúnd po ňom urobil do jeho tela. Vyčerpane sa mi oprel o rameno a zrýchlene dýchal. Stále sedel obkročmo na mne. Nevadilo mi to. Nechcel som sa vzdať toho horúceho tela. Pomaly som z neho vystúpil a položil sa zničene aj s ním na pohovku. Majetnícky som ho objal a privinul si ho bližšie k telu. Schúlil sa mi v náručí a pohľadom putoval k mojej tvári. Zahľadel som sa do tej krásnej modrej a stále neveril, že som tu s ním. Nežne som ho pobozkal na čelo a láskyplne ho hladil po chrbte.
,,Milujem ťa, Shou.“ Zašepkal skoro nepočuteľne. Spokojne som sa usmial a prikryl nás dekou.
,,Veď ja teba tiež.“ Priznal som sa a vyžiadal si za to bozk na tých nežných lososových perách. Dlho som túžil po týchto chvíľach a konečne sa moje túžby splnili. Jun bude sklamaný, keď zistí, že môjho Taikiho jednoducho nedostane.