Svetielko nádeje

Sedím skormútení na stoličke v menej miestnosti,ktorá sa nazýva šatňa. Pred hodinou sme dokončili poslednú scénu filmu Naruto cesta ninji náš hlavní šéf Kishimoto nám dal voľno keďže je dnes štedrý večer.....v každom filme som vždy usmievaví chlapec no v skutočnosti to tak nie je. Moja hlava je od samého smútku zvesená ..moja brada sa mi skoro dotýka hrude...pod očami mám viditeľné kruhy,ktoré majú čiernu farbu. So spustenými rukami,ktoré sa momentálne nachádzajú medzi mojimi stehnami a dlaňami si dosť silno šuchám..snažím sa nejako upokojiť no stále mi to nejde. Mal by som ísť domov no nechce sa mi a vlastne načo? Som sám ako prst ...rodičov nemám..je síce pravda,že mám veľa priateľov,ktorých som si našiel vďaka mojej práci,ale ty už určite odišli za svojimi rodinami. Každý si myslí,že máme šestnásť-sedemnásť no v skutočnosti máme dávno po dvadsiatke..v štúdiu sú skvelí maskéri,ktorí dokážu divi....a to dôkaz ,že na svoj pravý vek vôbec nevyzeráme..vlastne všetci majú svoje vlastné rodiny..okrem mňa....ako som už spomínal som sám a veľmi osamelí a môžem si za to iba ja sám..som hlupák aker svet ešte nevidel..povzdychnem si …..oči sa mi pomaly zaplavujú slanými slzami....na hrudi cítim neskutoční pálivý tlak,ktorí mi drtí srdce. Keby som si vtedy radšej zakusol do jazyka tak by som nemusel byť na Vianoce sám,ale s mojou milovanou osobou.
Ale som idiot a musel som všetko iba s dvomi slovami ,ktoré pre mňa znamenali celý život pokaziť. Počujem ako sa pomaly otvárajú dvere od tejto miestnosti....kroky sú čím ďalej tým hlasnejšie..,ale dotyčná osoba stále mlčí a ja nemám náladu sa pozrieť o koho ide. Možno to je nejaký zlodej a konečne skoncuje s mojim utrpením. Zrazu chôdza utíchla a cítim niekoho prítomnosť vedľa seba....o sekundu pocítim na mojom pravom rameni mierni tlak ako položil svoju dlaň na moju časť tela.

,,Naruto pod prosím so mnou.... Sakura s deťmi(majú ich dve) sa veľmi potešia ak by si Vianoce strávil s nami.´´
Jeho hlas znel smutne... zdvihol som svoj zrak a zahľadel sa do páriku čiernych periel..jeho havranie vlasy mu lemovali jeho bledú tvár na,ktorej boli viditeľne stopy,že ma o svojho priateľa strach.

,,Itachi nechcem vám pokaziť taký významní deň ,kvôli tomu,že mám zlé obdobie.´´ Ha kto by to bol povedal ,že Sakura,ktorá vo filme tak úprimne a oddane miluje Sasukeho Uchihu,ktorí nenávidel svojho brata ona ,ktorá ho miluje tak tiež Itachiho nenávidela.. no kto by hádal,že nakoniec Sakura skončí práve s Itachim. Spočiatku na placi bolo kvôli tomu veľké hallo,lebo starší z Uchihov od nej až o sedem rokov starší,ale láske sa nedá nejako zabrániť a ja im to prajem. Aspoň niekto mal to šťastie a láska mu bola opätovaná a nie ,ako mne.

,,Naruto netrep hlúposti a pridaj sa k nám.´´ Nedal si môj kamarát povedať no keď videl môj výraz tak sa stým nakoniec zmieril a...

,,Itachi prajem krásne prežité sviatky a kvôli mne sa natráp.´´

,,Bracho počúvaj vždy v živote svieti svetielko nádeje,že tvoja láska bude nakoniec opätovaná.´´

Trpko som sa nad tým pousmial ,lebo viem,že v mojom prípade to nebude pravda.

,,Dobre vieš,že to sa nikdy nestane....od toho dňa ,ako som sa mojej láske vyznal s citov som ju už viac nevidel....skleslo som si povzdychol a môj hlas sa mi zadrhol..... je to už dobrého pol roka.´´

,,Ja to dobre viem,ale nezabudni,že nádej umiera posledná.´´

Opäť som sklopil zlatú hlavu..kiež by si mal pravdu,ale dobre viem,že sa tak nestane.
,,Mne už aj tá nádej zomrela,ale ty chod domov za svojou rodinou nech na teba zbytočne nečakajú.´´ ,,Rodina by mala byť o čase Vianoc spolu.´´
,,V poriadku,ale keby si si to náhodou rozmyslel tak vieš kde nás nájdeš.´´

Svoju ruku mi stiahol z môjho ramena ..otočil sa mi chrbtom..cítil som,že kvôli mne je smutní.
,,Itachi ďakujem,že si môj najlepší priateľ a vždy sa mi snažíš pomôcť.´´

,,Na priatelia sú ...a urob mi aspoň malú radosť a chod konečne domov.´´

Na to čiernovlások pomaly odišiel z miestnosti...nečakal ani na moju odpoveď,lebo vedel čo by som mu odpovedal.....má pravdu nebudem tu iba tak sedieť a radšej pôjdem odtiaľto preč.
Zdvihol som sa so stoličky.....zobral si s opierky teplú bundu ..odišiel som so šatne...prešiel som cez chodbu..privolal som si výťah..ten sa tu o minútu aj objavil..otvorili sa kovové dvere....vstúpil som dnu....stlačil na panely prízemie..dvere sa zatvorili...o chvíľku som už vystupoval...prešiel som cez dlhú chodbu a o vial ma chladný vzduch z vonka.....prešiel som cez sklenené hlavné dvere....Vonku bolo veľmi chladno až mi z úst unikal obláčik pary.....vybral som sa na určité miesto …..
Moje nohy kráčali slimačím tempom..nemal som sa vlastne ani kam ponáhľať....po pár minútach som pocítil na hlave niečo mokré..pozriem sa smerom k nebu a z oblakov sa vznášajú malé chumáčiky snehu. Je to veľmi krásni obraz milujem keď na Vianoce je aj veľkomesto zahalené pokrývkou snehu tak ,ako aj moja láska to miluje..len je veľká škoda,že nemôžeme byť práve teraz spolu....ani som sa nenazdal a stál som na menšom kopci na kraji mesta okolo mňa rástli stromy na ,ktorých sa pomaly usadzovala malá vrstva snehu...tu je to miesto kde sme sa spolu prvý krát stretli. Práve tu ho nejaký chalani šikanovali a on bol také malé utiahnuté dieťa...no po rokoch sa to otočilo a z neho sa stal nebojácny mladý muž.
Už som nevládal tak ako aj moje nohy spadol som na kolená...no nakoniec som si sadol na jemnú pokrývku bieleho čerstvo napadnutého snehu.....kolená som si pritiahol úplne k telu...objal som si ich rukami aby som ich mal čo najtesnejšie k sebe....hlavu som sklonil a čelom som sa oprel o jabĺčka kolien.

Nikdy nezabudnem na ten deň ako som sa priznal,že necítim k nemu iba kamarátstvo,ale naozajstnú lásku. Jeho pohľad bol okovaní a zároveň vystrašení...než som stihol čokoľvek povedať tak utiekol bleskovou rýchlosťou. Keby som bol vtedy radej ticho tak som ho mohol mať na blízku aspoň ako kamaráta...no osud to chcel asi inak a ja som teraz sám. S oči sa mi valia potoky slz nechápem odkiaľ sa neustále berú no niekedy plač pomôže..inak by som sa od tej bolesti už dávno zadusil.
Zrazu počujem,že sa niekto blíži a podľa čoho to viem,lebo zvuk vŕzganie snehu by počul azda aj hluchý....o pár metroch zvuk ustane a ja opäť už pre dnešok druhý krát pocítim na svojom rameni jemný tlak,ale aj …..osoba si čupla vedľa mňa..cítim veľmi známu vôňu,ktorá mi vždy zatemňovala rozum.

,,Naru-chan ..prepáč,že som s k tebe tak hnusne zachoval.´´

Zdvihnem svoj uslzený pohľad a pozerám sa do páru temných očí.... nemôžem to mu uveriť,že je tu práve som mnou....on zdvihne ruky a palcom mi osuší zbytok slz,ktoré mi ostali na mojej tvári. Jeho ruka na mojej pokožke páli,ale zároveň aj príjemne hreje.
Už som sa rozhodol a viem čo urobím....postavil som sa a tým pádom jeho ruka skĺzla s mojej tvári....

,,Nagato -kun odpustím ti,ale chcem aby sme ostali aspoň priatelia.´´

,,Nie Naru-chan to teda nepôjde.´´ Jeho tvár bola neutrálne nedalo sa z nej vôbec nič vyčítať..sklamane som sklopil hlavu..otočil som sa a urobil krok,že odídem..no on ma chytil za zápästie. Nechápem ho ak nechce aby sme boli kamaráti tak prečo ma práve teraz drží?´´

,,Nie pochopil som a viem,že to už nebude nikdy, ako predtým tak ja radej zmiznem s tvojho života.´´
,,Nie to ti nedovolím Uzumaki!´´

Nechápem,ale zrazu sa vo mne nabrala veľká zlosť...čo vlastne odo mňa chce?

,,Nerozumiem ti Nagato-kun nechceš aby sme boli priatelia,ale ani to aby som s tvojho života vypadol tak čo vlastne odo mňa chceš?!´´ Skríkol som na neho a jeho odpoveď na seba nedala dlho čakať. Hľadeli sme si navzájom do oči no po sekunde som radej sklopil zrak,lebo do líc sa mi nahrňovala krv. Schmatol za ramena a treskol so mnou o najbližší strom...uväznil ma svojim telom aby som sa nemohol ani pohnúť.

,,Naru-chan chceš vedieť prečo!´´ Zvýšil na mňa tento krát on hlas...cítil som z jeho hlasu strach

,,Hai...v tom momente sa nahol čo najviac ku mne a svoje pery spojil s tými mojimi....moje telo sa pod jeho horúcimi perami chveje ,ako roj motýľov..... tvár mi naberá ružovú farbu...koľko krát som sníval o tomto okamžiku a konečne sa to stalo..slastne som privrel svoje dve modré studničky a bozk som mu okamžite opätoval....svoje ruky som mu zasunul do jeho červených polo dlhých vlasov a začal som mu ich prečesávať....on ma objal okolo pásu a pritiahol si ma čo najtesnejšie k sebe. Naozaj sa mi to iba nezdá,že sa práve teraz bozkávam s ním,ale je to pravda,lebo z jeho úst mu unikol tichý ston. Jednu ruku mi zasunul pod boju mokrú bundu a začal ma hladiť na brušku prešla mnou vlna vzrušenia....ja som zdvihol nohu aby som mohol obtočil mu ju okolo pásu a natlačil čo najviac k nemu a nechtiac som sa s kolenom dotkol jeho už vzrušeného lona.
Z jeho ust sa vydralo ,,ahhhh´´ po chvíľke sme sa od seba aj keď neradi odpojili a on mi zavrnel láskyplne do ucha....

,,Naru-chan už teraz vieš moju odpoveď a čo keby sme to dokončili u teba doma?´´ Snažil som sa nabrať do pľúc aspoň trošku čerstvého vzduchu...a s červenými líčkami som so seba nakoniec dostal iba to,že ….

,,Nagato-kun.....bože je mi strašná zima

,,Tak to beriem, ako súhlas....chytil ma za ruku a odviedol ma do môjho domu,kde sme si navzájom prejavili lásku a zima bola kde tam,lebo som si myslel,že pod jeho horúcimi perami,ktoré ma pálili na celom tele, ako uhlíky žeravého uhlia,že sa od tej horúčavy rovno rozpustím. A nakoniec to boli moje najkrajšie Vianoce ,ktoré som kedy zažil.

koniec