Noc Mesiaca 1. Kapitola

Kapitola 1- Osudová cesta.

Stmieva sa, posledne lúče dopadajú na vlniace sa more.. blízko mora stoji osoba.. stoji a nehýbe sa..po chvíľu ako posledný lúč slnka zájde za more osoba sa otočí..otvorí oči a v nich nie je nič vidno len prázdno.. chlapec ktorý sa pred chvíľou vôbec nehýbal sa zrazu rozbehne .. proste beží.. neprestáva až narazí na cestu vedúcu do mesta..obzrie sa, ale nikoho nevidieť..sklopí hlavu chvíľu postava a potom sa pozrie do neba na prvé hviezdy.. rozhodne sa že pôjde po ceste peší do najbližšieho mesta.. netrvá to dlho a na obzore vidí osvetlene mesto..čím bližšie je k mestu tým okolo neho prechádza viac aut.. nevšíma si ich a ďalej si kráča tmou k vzdialenému svetlu.. ide, ide, auta okolo neho prechádzajú.. jedno zastane vedľa neho a sedí tam neznámy chlapík..chlapec sa naňho zadíva a uväzuje..odhaduje že mu je okolo 23..po chvíli čo tam tak stoji rozhodne sa ozvať.. ale neznámy chlap ho predstihne a opýta sa ho prvý” čo ty tu tak sám uprostred noci”.. chlapec zmĺkne a nehybne stoji.. nevie čo povedať.. po chvíli ticha odpovie tichým hlasom” idem do mesta..” chlapík sa usmeje na mladého chlapca a povie” prisadni si aj ja idem do mesta odveziem ta tam..” chlapec mlčky sadol do auta vedľa neho a celu cestu až do mesta neprehovorili žiadne slovo..ked chlapec vystupil..chlapík sa ho stihol len opýtať ako sa vola a chlapec hneď zmizol ani mu neodpovedal…
To je ale podivný chlapec povedal si chlapík ked pridával na plyne smerom do centra mesta..celou cestou nad nim uvažoval, že mu chlapec nepovedal ani svoje meno.. musím ho nájsť nemôže sa tu túlať len tak napadlo ho otočil auto a rychlo uhanal spet kde chlapec vystupil z auta ked tam dorazil nič tam nebolo len ticho a tma..v tu chvíľu sa tam zjavil mladý chlapec “Prepáčte, že som vám neodpovedal” povedal chlapec úprimné a dodal” Volám sa Namano” chlapík nemal slov..usmial sa a odpovedal” Ja som Yoshida, rad ta poznávam” potom dodal “môžem ti ešte nejako pomôcť? Nemal by si sa tu takto túlať sám po meste” povedal Yoshida a otvoril dvere od auta…Namano sa naňho zadíval a tichým hlasom odpovedal” nie netreba ..viem sa o seba pomôcť..” Namano sa otočil a ešte dodal” nehľadajte ma už prosím..” odmlčal sa a odišiel..kým naňho Yoshida vyjavene pozeral nemal slov.. hmm..vážne je podivný povedal si zavrel dvere, naštartoval motor a nasmeroval si to rovno do centra kde naňho už čakali v práci..ked tam došiel mal šťastie že sa ešte len uchyľovalo k svitaniu vošiel do budovy kde pracoval vyšiel na osme poschodie vošiel do kancelárie zatiahol závesy a sadol si ku stolu kde ako každý deň začal pracovať na novom článku do novín..
Po tom čo Namano odišiel od Yoshida..všimol si že začalo svitať vošiel do svojho domu kde býval..prišiel ku výťahu, bol tam papier s nápisom “ Mimo prevádzku”..” No, skvele ” otočil sa a išiel peso úplné na horne poschodie konečne sa dostal k dverám od svojho bytu otvoril a vošiel dnu..ešte nesvitalo.. ľahol si na posteľ a začal premýšľať aké by to bolo byt pravým upírom.. pozrel sa na okno..mal perfektný výhľad na vychádzajúce slnko..zakryl si oči aby mu do nich tak ostro nesvietilo vstal a išiel si dať niečo na raňajky..
Pri neustálej práci si spomenul na Namana.. zaujímalo by ma čo robil tak neskoro v noci vonku.. vyložil si nohy na stôl hodil popísaný papier do kosa založil si ruky za hlavu a chvíľu premýšľal. Prečo by som ho nemal hľadať? Nemôže byt predsa bez rodiny... rozhodne ho pôjdem dneska v noci hľadať.. nemôže sa sám túlať..môže sa niekde zraniť alebo horšie môže sa mu niečo vážneho stať.. obavy ho nenechali ani na chvíľu sa zastaviť..neustále premýšľal nad tým ako stretol Namana ako sa za nim vrátil a kde by teraz mohol byt.. Yoshida prestal uvažovať nad Namanom a začal sa plne venovať práci.. ani sa nenazdal a na hodinách mu svietilo 5 hodín večer.. Konečne.. vstal od stola odložil si papiere do šuplíka a roztiahol závesy, na nebi zbadal prvé hviezdičky..vzal si svoju tašku vyšiel z budovy nastúpil do auta a smeroval si to domov..ale aby toho nebolo malo po ceste domov zbadal Namana ako sa prechádza po chodníku.. zabrzdil..
Namano sa prudko otočil za autom ktoré tak nečakané zastalo.. Zasa on.. vzdychol si a rozbehol sa naprieč mestom… po chvíli čo utekal zastal v tmavšej uličke aby si oddýchol.. sadol si na zem oprel sa o múr domu a pozeral sa do zeme..po chvíľke sa rozhodol že pôjde ďalej..len čo zdvihol hlavu stal nad nim Yoshida a prísne sa naňho díval.. čo po mne sakra chce! Cely vydesený naňho neveriacky pozeral.. bol si neistý čo ma spraviť.. “ Nechajte ma! “ zakričal prudko vstal a smeroval si to hlboko do temnej uličky..obzrel sa a nikto tam nestal.. Asi to bol len prelud..mal som vážne šťastie.. Len čo sa pozrel pred seba nabúral do Yoshidy..pomaly cúval po zemi spet.. “ Neboj sa..” ozval sa Yoshida tajuplným hlasom a podal Šamanovi ruku..” ma sa nemusíš báť..” dodal a vľúdne sa usmial..Namano mu neveril a len sa naňho divá ako mu chce pomôcť.. nevedel čo skôr urobiť čí mu podať ruku alebo zdrhnúť preč.. Ked mu podám ruku kto vie čo mi urobí.. a ked utečiem.. zaťal päste.. zase si ma nájde..nemám na vyber musím isť s nim a zistiť čo po mne chce.. Namano aj ked z presvedčením že nemá na vyber podal Yoshidovi ruku a vstal..
“Prepáč mi asi som ta vyľakal ako som sa za tebou rozbehol..” povedal a zapálil si cigaretu.. otočil sa.. “ked chceš zistiť čo po tebe chcem tak pod..a ked nie tak chod aj tak si ma raz vyhľadáš ..” diabolsky sa usmial na Namana ktorý od strachu len hltol sliny..” dobre..” povedal Namano a dodal “pôjdem teda s vami, ale sľúbte mi že mi neublížite” Namano na chvíľu zaváhal ale potom sa ukludnil.. “ dobre, prisahám že sa ti nič nestane..” išiel ďalej do hlbokej uličky a Namano ho nasledoval.. došli k Yoshidovi domov.. “tak tu bývam..” povedal a otvoril Namanovi dvere.. ked tam vošiel prvého čo si všimol že ma zatiahnuté závesy.. “Prečo mate zatiahnuté závesy??” zvedavo sa začal vypitovat Yoshidu..” pretože..” Yoshida odpovedal a potiahol si cigaretu potom ju uhasil a zabuchol dvere..” len sa posaď..čo by si, si dal?” Namano sa len nevľúdne pozeral sadol si a odvetil “Dal by som si čaj..” “Dobre..hneď som späť” odpovedal mu a išiel do kuchyne spraviť čaj..kým ho pripravoval Namano si obzeral cely jeho byt..po chvíli Yoshida vyšiel z kuchyne a polozil pred Namana hrnček z čajom” len si daj” usmial sa naňho a sadol si naproti Namanovi…
Namano sa pozrel na Yoshidu a odpil troche čaju..” je skvelý” odpil ešte trocha..” tak čo po mne chcete?” Yoshida sa usmial “ nič, len si mi pripadal podozrivý..asi nemáš rodičov čo?” zapálil si ďalšiu cigaretu “Nemám..” Namano odvrátil hlavu od Yoshidovho pohľadu.. Yoshida sa pozrel na zatiahnuté okna..vstal od stolu a podišiel k nim odtiahol závesy a rovno do izby svietil prekrásne veľký mesiac.. “to mi je ľúto..” uprene sa pozeral na svietiaci mesiac.. Namano dopil čaj.. polozil hrnček na stôl.. podišiel k druhému oknu troche odtiahol závesy.. najprv si všimol prekrásneho mesiaca a potom podivnú záhradu.. “ Čo to je?” pozrel sa na Yoshida “ to je cintorín..” odvetil Yoshida troche sklesnutým hlasom.. “už je neskoro ”otočil sa a zatiahol závesy.. bol vyvedený trochu zmiery a nevľúdne povedal.. ”môžeš dneska prespať u ma, ale opakovať sa to nebude”..Namano len prikývol a vyšiel si na poschodie kde si ľahol do postele..Yoshida zaspal dole na gauči..