Ako sa vyliahli - 01. časť

Bol krásny, slnečný a pokojný deň. Sasuke a Sakura sa vracali domov z úspešnej misie. Celú cestu preberali, kto zabil koľko nepriateľov. Preberali aj určité spôsoby, ako niekomu najlepšie prerezať hrdlo, aby to nenarobilo veľa špiny, aké sú najjednoduchšie spôsoby zabíjania, adť. Mali tak trochu takú drasticky krvavú náladu.
Zrazu Sakura o niečo zakopla a rozpleštila sa na zemi ako žaba. „Kurnik, čo to tu je! To si nevedia ľudia po sebe odpratať? Dopekla!“ Zistila, že si tým pádom zlomila nohu a teraz si ju musela liečiť, a išlo jej to dosť pomaly, bola to totiž niekoľko násobná zlomenina.
„Sakura, veď to je vajce!“ Skríkol neveriacky Sasuke, keď sa lepšie pozrel na to niečo veľké, oválne a žlté.
„A aké obrovské. Ktovie, kto ho tu nechal, a prečo.“ Povedala na to pomedzi zuby Sakura. Tá noha ju totiž strašne bolela.
„Čo keby sme ho vzali do Konohy?“ Pýtal sa Sasuke.
„A tam s ním čo budeme robiť?“ Sakure sa veľmi nechcelo vláčiť nejaké vajce až domov.
„No, mohli by sme si z neho spraviť praženicu, alebo mohli by sme počkať, čo sa z neho vyliahne. Na to by si nebola zvedavá? Veď sa pozri, aké je veľké.“ Sasuke sa snažil ukecať Sakuru.
„Tak dobre, hm, ale ako ho odnesieme?“ Sakurin kritický pohľad napovedal Sasukemu, že sa s ním asi bude vláčiť sám.
„No, mohli by sme si vyzliecť šaty, roztrhať ich, a spraviť z nich plachtu, tam ho dáme a potom si ho vyložím už len na chrbát.“ Sasuke sa popri tom trošičku uškŕňal, nemohol si predsa nechať ujsť príležitosť vidieť ju skoro nahú.
„Sasuke,“ keď počul Sakurin milý tón, začal sa triasť, aj husia koža mu naskočila, a pomaly od nej ustupoval, ale ona sa stále blížila a zrazu BUMM a Sasuke odletel na päťsto metrov a narazil do veľkého balvana. „Ty úchylák jeden, čo si myslíš, že ja pôjdem tak do Konohy?“ Sakuru už noha nebolela, bolo to vidieť aj na tom, ako ho s tou pesťou tresla.
„Auuuu, Sakura, to bol len taký nápad.“ Povedal Sasuke a popri tom vykašlal trochu krvi.
„No ale na druhej strane, je to asi dobrý nápad. Inak by sme ho tam nedotrepali,“ nahlas premýšľala Sakura.
„Tak prečo si ma tak tresla? Keď s tým súhlasíš?“ Naštvane do nej rýpol Sasuke.
„No a čo, občas ti to neuškodí.“ Zasmiala sa Sakura. „Tak ideme na to.“ A začala sa vyzliekať.
Sasuke tiež. Nakoniec na nich ostalo len to najnevyhnutnejšie. Keď to zviazali a položili do toho vajce, Sasuke sa to pokúsil nadvihnúť. Podarilo sa mu to na druhý krát. Dal si ho na chrbát a spravil prvý krok. Pomalým šuchtavým spôsobom sa mu podaril aj ďalší a ďalší. Vajce bolo naozaj ťažké. Takto sa dostali na okraj strmého kopca.
Sakura bola čoraz nervóznejšia, lebo sa hrozne vliekli. Keď tu sa zrazu Sasukemu pošmykla noha a on sa začal nakláňať dopredu. Kým si to tá všimla a dobehla k nemu, on sa už kotúľal dole kopcom.
„Sakra, dopekla,“ ozývalo sa zo Sasukeho zakaždým, keď dopadol z kotrmelca na zem. Po pár minútach sa konečne zastavil.
„Sasuke!“ Kričala za ním Sakura, „si v poriadku?“
„Áno!“ Zakričal jej naspäť.
„A vajce? Je celé?“ Sakura sa bála, že sa s ním teperili pre nič za nič.
„Ani škrabanec na ňom nie je.“ Sasuke sa aj divil, že to prežilo bez ujmy. A začal sa pomaly zdvíhať aj s vajcom.
To už bola pri ňom aj ona. „Vieš, čo, teraz si ho vezmem ja, bez urážky, ale si nejaký slabý.“
„No tom som zvedavý, ako si s ním poradíš,“ Sasuke od vajca ustúpil.
Sakura sa zohla a zdvihla ho ako nič. A potom si Sasuke všimol, že má zrazu svaly ako Arnold Schwarzenegger vo filme Barbar Conan.
„Sa-sa-sakura? Čo to máš s rukami?“ Bojazlivo sa spýtal.
„Vieš, kedysi som sa len tak prechádzala po Konohe a stretla som muža, ktorý predával špenát Pepka námorníka na veľké svaly. Volal sa George Bush a potreboval peniaze na prezidentskú kampaň. Tak som si povedala, že mu trošku pomôžem a aspoň vyskúšam, či to funguje. A ako vidíš, funguje. Odvtedy som to už pár krát overila.“ A uškrnula sa, keď si spomínala na kom všetkom ho už použila.
Sasukemu sa ten pohľad veľmi nepáčil, radšej bol ticho, aby náhodou neskončil niekde v márnici.
„Tak a hurá domov.“ Povedala Sakura a rozbehla sa smerom ku Konohe.

Izumo a Kotetsu znovu mali hliadku pri bráne. Keď zrazu zbadali dve veľmi nezvyčajné postavy. Ako sa blížili, zistili, že to je Sasuke a Sakura.
A potom sa začali smiať. Na nich dvoch by sa len blázon nesmial. A hlavne, keď Sakura, čím boli bližšie a bližšie k bráne , sa čoraz viac v tvári podobala svojim vlasom. No ale čo čakala, keď bola len v spodnom prádle. To už je cena, ktorú musela zaplatiť za vajce.

Sasuke si myslel, že aspoň on bude mať pokoj, ale mal smolu. Stretol totiž Ino.
„Sasuke, nikdy som si nemyslela, že máš také vyšportované telo! Aj keď som v to dúfala. A čo to máš tuto?“ Blížila sa k nemu s lačným výrazom v tvári a pohľadom upreným niekam dole.
Sasuke sčervenal, pohľadom našiel Sakuru, videl z nej však už len kúsok vajca, ktoré mala na chrbte, lebo už zahýnala za roh ulice. Tak sa rozbehol za ňou, ale musel bežať naozaj rýchlo, aby ušiel pred Ino.
Dobehol konečne k Sakure domov. Zaklopal, tá mu už otvorila celá oblečená.
„Poď rýchlo dnu, dám ti niečo na oblečenie,“ povedala a vtiahla ho za sebou.
Ako prvé uvidel vajce, pod ktoré už stihla dať nejaké prikrývky a teraz ho celé išla zabaliť, aby bolo v teple. Tak jej išiel pomôcť.

O pol hodiny niekto zaklopal na dvere. „Tak Sakura, Sasuke, niekto mi povedal, že vás tu nájdem.“ A Tsunade vošla dnu. „Ako to, že ste mi neprišli hneď podať hlásenie? Chápem, že ste sa najprv museli obliecť,“ Tsunade sa začala smiať, „škoda, že som to nevidela, ale Izumo mi to dokázal veľmi podrobne opísať.“
„No my sme museli dať najprv do tepla toto vajce, našli sme ho cestou sem, tak sme zvedaví, čo sa z neho vyliahne, keď je také veľké,“ povedal jej na to Sasuke.

Vtom sa ozvalo slabé puknutie. Tsunade a Sasuke sa otočili k vajcu, natešení, že už sa začne to niečo liahnuť, chytilo to už aj ju, ale s vajcom nič nebolo.
„Pardon, ja som si len narovnávala kosti na rukách,“ povedala s vystretými pažami.
„Bože Sakura, nerob nám to!“ Zavrčala Tsunade.
„Sa nezbláznite,“ odvrkla zase ona.
„Ach tie ženské,“ zašepkal si pre seba zase Sasuke.

Vtedy sa ozval znovu pukot. Pozreli sa na Sakuru, ale tá len pokrčila plecami, že ona nič. Otočili sa k vajcu a zbadali malú puklinku.
Čakali päť minút, dvadsať, hodinu, dve hodiny, to už boli nervózni všetci, a zrazu sa ozvalo ďalšie PUK. A na vajci sa zjavila ďalšia puklinka, táto už bola veľká.
„Nech je to čokoľvek, asi to zabijem, keď sa to vyliahne, za to, že sme museli tak dlho čakať.“ Jedovala sa Sakura, k tomu jej aj prikyvovala Tsunade.
Sasuke nad nimi len krútil hlavou, ale už si zvykol, Sakura sa od Tsunade naučila všetko zlé, toho dobrého bolo málo.

Zničohonič sa vajce začalo hýbať, pukliny sa zväčšovali až celé puklo.
A zjavilo sa niečo blonďavej farby. Bola to malá hlava. A tá začala vrešťať ako decká na húsenkovej dráhe.
„Bože, čo je to?“ Spýtala sa Sakura.
Tsunade k tomu podišla: „To je dieťa, teda aspoň si myslím, nie je ho celé vidieť.“
„Sasuke choď ho vytiahnuť z tých škrupín,“ rozkázala Sakura.
„Prečo ja? čo keď ma uhryzne? Ešte dostanem tetanus. Nie som ešte očkovaný.“ Sasuke sa bál ako malé decko.
„Ak ho nevezmeš, použijem Pepka námorníka,“ hrozila mu Sakura.
Tak chudák Sasuke musel ísť. Opatrne ho nadvihol, „Je to dieťa,“ povedal smerom k nim, „chlapec.“ Chlapča sa na neho usmialo a dokorán otvorilo svoje krásne modré oči. A zrazu sa ozvalo crrrrrrrrrrrrrrk, a chlapčiatko ocikalo Sasukeho.
„Ha ha ha ha ha,“ smiali sa Tsunade a Sakura.
„Ja ťa zabijem,“ hrozil mu Sasuke, tak mu ho Tsunade radšej vzala.
„No ale kto sa o neho bude starať?“ Spýtala sa ich.
„Vyzerá to tak, že ja a Sasuke, my sme ho predsa našli. Aj tak sme mali v pláne sa vziať a mať veľa detí. Však, zlatíčko?“ Milučko sa Sasukeho spýtala Sakura.
„Áno miláčik, pravdaže,“ keby bol povedal niečo iné, možno by sa ani rána nedožil, ale mala aj pravdu, pomyslel si. Veď už nám len ten dátum chýba.
„A ako sa bude volať?“ Zaznela od Piatej otázka.
Sakura a Sasuke sa na seba pozreli a spolu povedali: „Naruto. Tak sme chceli pomenovať nášho prvého syna,“ dodala Sakura.

A Naruto sa usmial a ukázal vztýčený palec.

______________________________________________________________

Nové mangy vychádzajú v utorok alebo stredu, každý týždeň. Nie vždy vychádzajú tie isté, pretože veľa ľudí robí viac vecí, nie je na to čas stále, atď... Takže treba vždy čakať a čakať
Keď ďakujete pri mangách, my si to samozrejme ceníme, ale nezabúdajte prosím na editorov. Tí mangu musia vyčistiť a naeditovať preklad. Je to občas namáhavejšie ako prekladanie, v každom prípade, určite daného človeka neteší, keď všade vidí len to: ďakujem za preklad. Nemyslíte?
Kto na danej mange pracuje vidíte, keď rozkliknete Info o překladu
Dúfam, že sa vám naše práce budú aj naďalej páčiť