Akuma na Eros - Kapitola 2 (Stretnutie)

„Vieš, to, čo som Vám povedala je len zhrnutie. Odohralo sa toho veľa, než som sa rozhodla úplne odovzdať Satanovi a Peklu. Ale mne ešte furt nedochádza, ako ste mohli uzavrieť dohodu z Nebom o tom, že Vás vezmú do Pekla! To Vy, nie ste normálne!“ Miu mala úplne prázdne oči. Netrápilo ju, čo si o nej pomyslia, nie teraz, nie keď boli v Pekle. Musela im ukázať, že to myslí vážne.
„Nie Miu-chan. Ty si tá kto sa mýli. My sme ťa sem prišli zachrániť, nie zostať tu navždy.“ Anna bola Božou služobníčkou, to sa nedalo zaprieť ani teraz.
„Samozrejme. Vy ste ešte živé, Nebo ani Peklo nad vami nevládnu, rozhodujete sa sami lebo máte slobodnú vôľu.“ Z úst Miu nevyšlo jediné klamstvo, nemala dôvod klamať, pretože tu je pravda omnoho užitočnejšia než klamstvo.
„Miu, ty si tiež ešte živá! Neviem, kto ťa takto balamutí ale....“ pani Sakurai už skoro plakala, no Miu ju zastavila.
„Mami pamätáš sa na deň, keď som sa ťa pýtala, čo by si robila, keby som umrela?“ skočila jej do reči.
„Ano. Povedala som ti, že o tom nemáš ani len uvažovať.“ Odpovedala jej nahnevane.
„Noc predtým mi Satan navrhol, že ma zabije, aby som s ním mohla ostať naveky. Lenže som mu neodpovedala. Bála som sa o teba, nechcela ťa nechať samú. Preto som váhala a preto som sa ťa to spýtala. V ten deň som bola zase v tom antikvariáte. Hľadala som znovu tú knihu čo plní priania. Predavačka mi, však, niečo povedala, niečo kvôli čomu som sa rozhodla súhlasiť so Satanovým plánom.“ Miu od nich odvrátila zrak.
„Čo ti povedala?“ chcela vedieť pani Sakurai.
„Citujem: Už tu nie je. Tá kniha na teba čakala stáročia. Je to proste osud. Bola som rozhodnutá povedať Satanovi áno, ale, už som nikdy nedostala príležitosť, Seera ma zabila a Michael zobral do Neba. Keď po mňa Satan prišiel nepamätala som si ho, ale moje telo naňho reagovalo. Po nejakej dobe som si samozrejme spomenula, predsa len láska je niečo, do čoho anjeli zasahovať nesmú. Keď som sa zo Satanom vrátila do Pekla navrhol mi ešte jednu alternatívu. Povedal, že ak si to prajem vráti ma naspäť medzi živých, akoby sa nikdy nič nestalo. Na základe všetkého, čo som sa dozvedela a toho čo cítim, som odmietla. Radšej som ostala mŕtva a verte či nie neľutujem.“ Dokončila svoj príbeh a zo vzdychom sa postavila, „72 hodín je dosť dlhá doba, zvlášť v neznámom prostredí Pekla. Pridelím Vám ochranku a žiadam Vás aby ste nechodili von z paláca. Vonku je mnoho démonov, ktorý by neváhali Vás zabiť či dokonca horšie.“ Prešla k nim.
„Čo môže byť horšie, ako zabitie?“ spýtala sa sarkasticky pani Takada, pričom sa Luna a Anna všetkými silami snažila udržať pani Sakurai pri vedomí.
„Ja neviem.... čo tak napríklad mučenie, alebo v prípade vašej dcérky znásilnenie.“ Zatvárila sa Miu nevinne.
„Prečo, by to nejaký démon robil?“ pani Takada tomu ešte stále nerozumela, no to Miu ani trochu neprekvapilo.
„Pre uspokojenie. Viete, potom, čo kvôli mne Satan zavrel Sabat si musia nájsť nejakú inú zábavku a ja nechápem prečo, by to nemohlo byť, tak napríklad, týranie čistých dušičiek, ako ste vy. Mimo to, sú to predsa démoni, nemusia mať dôvod škodiť ľuďom.“ Pokrčila Miu plecami.
„Miu... prosím ťa, prestaň s tým. Je jedno čo si urobila Boh ti určite odpustí, len sa vráť domou.“ Ozvala sa pani Sakurai zúfalým hlasom, ani sa nesnažiac zadržať slzy.
„Mami, ty ma absolútne nepočúvaš. Zopakujem ti to, teda, ešte raz, po lopate. Ja už som 7 mesiacov po smrti. Umrela som rukou Seeri, Michael ma vzal do Neba a Satan späť do Pekla. Som tu z vlastnej vôle a nič na svete, by ma neprinútilo odtiaľto odísť, som tu šťastná.“ Pozrela sa na svoju matku, ktorá sa zjavne snažila to, čo jej dcéra snažila vysvetliť vytesniť.
„Miu-sama.“ Vošiel Tsubasa do miestnosti úplne zmetene.
„Senpai, čo Vy tu robíte!“ zľakla sa Anna.
„Tsubasa, mohol, by si sa o nich postarať. Podpísali zmluvu z Michaelom, ktorého predmetom je, že tu strávia najbližších 72 hodín.“ Prehovorila Miu ignorujúc otázku Anni.
„Samozrejme. Len mi povedzte, aké sú inštrukcie“ Uklonil sa.
„Budú obývať severnú časť paláca. Snaž sa ich tam udržať a chráň ich pred akýmkoľvek kontaktom z démonmi vyššieho postavenia. Nechcem, aby sa z nich stal odstrašujúci príklad moci.“ Zvážnela.
„Rozumiem.“ Kývol.
„Senpai? Čo to...?“ snažila sa vykoktať preľakaná Anna.
„Ty?“ Tsubasa sa na ňu pozrel zmetene, „Nebola si to ty, kto mi včera vyznal lásku?“ pričom bolo zrejmé, že si ju skoro vôbec nepamätá.
Anna kývla celá červená, „Áno, bola.“ no potom zvážnela a káravo sa naňho pozrela: „Vy ste tiež Satanov sluha, však? Nezaujímam Vás.“
„Presne tak, som démon. Slúžim Lordovi Satanovi už mnoho rokov a prednedávnom si ma vybrala Miu-sama, ako radcu. Preto s ňou navštevujem svet živých.“ Vysvetlil pokojne. Miu sa usmiala na svoju mamu, ktorej to pomaly, ale iste, začalo dochádzať.....

Ďalší deň, niekedy v dobe, keď sa mal Satan vrátiť.....
Miu sedela „v kúpeli“ a premýšľala o tom, ako Satanovi povie o nepozvanej návšteve, keďže jej krátko po tom, čo ich Tsubasa odviedol, došlo, že do 72 hodín spadá aj dlho plánovaný ples. Ten sa mal konať na počesť kráľovnej Pekla, čiže to bol jej ples. Mali prísť všetci vysoko postavený démoni z celého Pekla.
„Miu!“ ozvalo sa za ňou známym, ale ženským hlasom.
„Stalo sa niečo, mami?“ ani sa na ňu nepozrela.
„Nie, len som sa z tebou chcela porozprávať.“ Bola mierne nesmelá, keď videla svoju dcéru sedieť v neznámej striebornej hmote.
„Tak nestoj, prosím ťa, vo dverách a poď dnu.“ Vyzvala ju Miu sklamane, dúfala totiž, že už sa Satan vrátil.
Pani Sakurai vošla do obrovskej miestnosti, plnej chrličov zo strachom. Sadla si na zem k Miu, tak aby na ňu videla. „Prečo si taká chladná, myslela som, že som ťa vychovala lepšie.“ Posťažovala si.
Miu si len vzdychla a odpovedala: „Vychovala, ale Peklo človeka zmení. Stalo sa toho priveľa, na to, aby som dokázala byť, ako predtým. Nie je ľahké byť Satanovou manželkou.“
„Tak prečo si si ho brala, počkaj! Neodpovedaj, budem hádať: prinútil ťa.“ Chytila sa šance pani Sakurai, no Miu pokrútila hlavou.
„Nie, mami. Bola to moja voľba. Vieš, ja Satana naozaj milujem a viem, že aj on mňa, len som nečakala, že bude také ťažké byť kráľovnou.“ Hovorila hrajúc sa zo striebornou tekutinou vo „vani“.
„Miu, čo to je?“ až vtedy sa pani Sakurai uvedomila, že tá omamujúca vôňa vychádza z tej tekutiny.
„Nie som si istá, či je dobrí nápad povedať ti to, ale, ak to chceš naozaj vedieť: je to skvapalnená ľudská nevinnosť a naivita.“ Odhalila tajomstvo a ešte dodala: „Satan uprednostňuje čerstvú ľudskú krv, lieči totiž zranenia spôsobené anjelmi, ja mám radšej tento kúpeľ, pretože zmýva smrad z horného sveta.“
„To si definovala presne,“ do miestnosti vošiel Satan, z ľahkým úškrnom na tvári. „ale vysvetli mi, zlatko, čo ti robí tvoja matka.“
„To Michael. Podpísal s ňou a tromi ďalšími ľudskými ženami zmluvu, ktorá nás vďaka tej našej zmluve z Nebom, viaže dodržať ju.“ Miu s toho nadšená nebola.
„O čo presne ide?“ prebodol pani Sakurai pohľadom.
„Musíme ich v Pekle trpieť, aj napriek ich čistote 72 hodín, no vlastne už len 32.“ Zamyslela sa.
„OK, ale to neznamená, že musí byť práve tu, však?“ aj slepcovi, by bolo jasné, že Satan tam, v tej miestnosti, pani Sakurai nechce ani cítiť.
„No teda dovoľte! Snáď nemáte v pláne moju dcéru špehovať pri kúpaní.“ Pani Sakurai sa postavila, aby dala najavo, aká je zhrozená.
„Nie, mám v pláne sa k nej pridať.“ Uškŕňal sa.
Pani Sakurai sa pozrela sa svoju dcéru, ktorá si rukou pridržiavala ústa, aby nevybuchla smiechom.
„Miu, to mu dúfam nedovodíš!“ zhúkla.
„Mami, choď radšej späť do severného krídla, než privodíš Tsubasovi infarkt.“ Smiala sa Miu na maminej reakcii.
„Ale Miu...“ pani Sakurai doslova ozelenela.