Akuma na Eros - Kapitola 7 (Satanov dar)

„Vitaj medzi nami, sestra!“ zvolala najstaršia bosorka. Satan sa uškŕňal. Na miesto popravy vyviedli aj Dianinho otca. Ten plakal. Miu sa otočila k najstaršej bosorke so šialeným úškrnom. Ruky sa jej začali triasť. Z úst a z poza nechtov začala vytekať krv. Zavrela oči a stiekla jej jedna slza z pravého oka. Slza uronená za strateným životom svätice. A druhá, krvavá slza z ľavého oka symbolizujúc začiatok života vo večnosti utrpenia. Podlomili sa jej kolená a odpadla. Zachytil ju Satan.
„Ďakujem všetkým prítomným a všetci ste vítaný na zajtrajšej poprave“ prebodol pohľadom plačúceho Dianinho otca, „ o ôsmej večer.“ Ten preglgol na sucho a pekelná stráž ho odviedla preč.
Satan si Miu vzal na ruky a odniesol si ju do ich izby. Položil ju do postele a ľahol si vedľa nej. Toto bolo prvý krát, čo nemal postranné úmysly. Zotrel jej slzy a nežne ju pobozkal na pery. Pritiahol s ju k sebe a šepkal: „Miu Sakurai už storočia som vedel, že niekto príde do môjho života, že Boží trest nemôže trvať večne, ale nemyslel som si, že to budeš ty. Keď si ma privolala zamiloval som sa do teba v tej chvíli, ako som ťa zbadal, ale myslel som si, že si ťa budem musieť vziať násilím.“ Odhrnul jej vlasy z čela. Pôsobila tak pokojne. Pomaly ju vyzliekal. „Preto ti dávam dar najvzácnejší v tomto svete lží a pretvárky.“ Dotkol sa jej čela ukazovákom. „Dávam ti dar rozpoznávania klamstva.“ Ľahol si vedľa nej sledoval ju až do chvíle než sám nezaspal.
Miu sa ráno prebrala so strašnou bolesťou hlavy. Ruky a nohy mala ako z olova.
„Už si sa prebrala?“ pohladkal ju Satan po vlasoch. Spala mu na hrudi.
„Čo sa stalo?“ chcela sa posadiť.
„To čo sa malo stať, kráľovná moja.“ Satan hovoril čudne. Bol pokojný, nič ho nemohlo rozhádzať. Nič. Bol konečne zmierený a ani Michael či dokonca ani Boh s tým nemohli nič spraviť. Konečne našiel svoje šťastie. Vlastne nedal dar on Miu ale Miu jemu. Len jej prítomnosť ho ukľudňovala.
„Nerozumiem, poprava Diani... čo sa stalo behom ceremónie?“ držala sa za hlavu.
„Nič, od teraz si bosorka učednica. Ale ešte pred tým než sa začneš učiť musíš vykonať jednu popravu.“
„Koho popravu?“ Miu t nedochádzalo.
„Popravu Dona ChiroTagu. To je Dianin otec.“ Vysvetlil. Celá tá situácia ho nesmierne tešila.
„Aha... myslela som, že to už si urobil.“
„Nie, odsúdila si ho ty tak si ho musíš aj popraviť. Je to nepísané pravidlo. Keby som to urobil za teba v pekle by to znamenalo, že včerajšok ťa tak znechutil, že už nie si ochotná na ďalšej poprave byť.“
„A to by v Pekle znamenalo slabosť, ktorú si zrejme novozrodená bosorka a Satanova manželka nemôže dovoliť.“ Dokončila namiesto Satana. Ten sa usmial.
„Správne. Moja manželka smie slabosť preukázať len mne a len v posteli.“
„A sme doma.“ Vydýchla Miu s úsmevom na perách. Už si na Satanovu ctižiadostivosť nie, že zvykla ale dokonca obľúbila. Keby to vedela jej matka asi by dostala ďalší srdečný infarkt. I keď už jej to asi aj naznačila.
„Nevyzeráš, že by ti to prekážalo.“ Zvalil ju pod seba z diabolským úškrnom ....

„Miu, vstávaj.“ Nežne ju budil Satan.
„Ešte chvíľku.“ Pretočila sa na bok a zachumlala sa pod deku.
„Veľmi rád by som, ale musíme popraviť určitého démona.“ Prešiel jej po líci.
„Vážne, už?“ sťažka otvorila oči. Bola unavenejšia ako obvykle.
„Áno.“ Posadila sa a okamžite jej prišlo zle.
„Vedro.“ Podal jej ho Satan pohotovo. Bol na túto situáciu pripravený. Miu nie. Okamžite vykotila celú svoju včerajšiu večeru. „Vitaj medzi nami skazenými, nechutnými a Bohom zatratenými bytosťami.“ Povedal keď sa naňho Miu naštvane pozrela. A hneď potom vyvracala aj zvyšok krvi z jej ľudského tela. V žilách jej už totiž tiekla čierna krv bosoriek a tá sa z ľudskou moc nemusí.
Len ako sa jej žalúdok upokojil sa obliekala si kratšie tmavofialové šaty lemované čiernou čipkou a vlasy si zopla jen čiastočne, gumičkou na ľavú stranu hlavy. Vzala si korunu vykladanú modrými diamantmi a šla so Satanom na miesto popravy.
„Vieš, že som ešte nikdy nedržala v ruke meč?“ pozrela naňho keď jej podával krásny metrový exemplár so zlatou rukoväťou.
„Je to tradícia. A neni to ťažké. Povieš mu aby si kľakol, primeriaš si kam máš asi zasiahnuť a potom silou švihneš v tom uhle.“
„Dobre ale nemám poňatie, ako sa drží meč.“ Vysvetlila svoj problém.
„Aha... takto: pravú ruku položíš bližšie k ostriu, ľavú položíš priamo za ňu. Tým si spevníš ruku. Nezabudni, že keď vykonávaš popravu musím si spevniť aj postoj aby si náhodou neusekla len pol hlavy.“ Zasmial sa nad tou predstavou.
„Takže sa mám rozkročiť.“ Došlo jej.
„Presne. Môžeme?“ podal jej meč.
„A mám na výber?“ Ona si ho vzala do pravej ruky a Satan ju potom chytil za ľavú.
„Nie.“ Šepol jej do ucha.
„Tak poďme na to.“ Vydýchla ne svoja.
Obaja vyšli von na popravisko. Vlastne to bolo pódium z čierneho dreva a okolo neho postávali vysoko postavený démoni Pekla.
„Priatelia, vítam Vás všetkých. Nerád popravujem verných mocných démonou, no včerajšie udalosti sa odpustiť nedajú. Preto nebudem zdržovať. Priveďte obvineného!“ Prikázal Satan a nechal Miu samotnú na pódiu. Sadol si na trón hneď vedľa. Pekelný strážci priviedli Dianinho otca. Vyzeral byť zmierený, ale oči mal opuchnuté.
„Takže moju popravu vykoná samotná kráľovná. Tomu hovorím česť.“ Hovoril si pre seba tak aby ho nikto nepočul. Uklonil sa jej a bez vyzvania si pred ňu kľakol tvárou k obecenstvu.
„Don ChiroTagaGrimmjou ste obvinený zo zrady mojej kráľovnej a tým aj mňa. Obvinenie bolo opodstatnené a tým ste získal podstu byť prvou obeťou mojej milovanej ženy. Zapíšete sa aj zo svojou hroznou dcérou do dejín, ako demonštrácia jej sily, odhodlania a presvedčenia. Miu!“ kývol jej na znak toho, že má začať.
Miu prikývla a pevne uchopila meč. Postavila sa k démonovi sprava a priložila ostrie k jeho krku. Dvakrát ho vzdialila a znovu priložila. Zavrela oči, vydýchla a pri otvorení očí silným švihom odťala hlavu démon pred sebou. Všetci prítomný chvíľu vyzerali, že nepochopili, čo sa deje. Boli ticho. Satan sa pozeral na Miu prekvapene. Myslel si, že ujde. Urobila väčší pokrok než si myslel. Keď sa obecenstvo spamätalo začal sa hurhaj. Miu sa cítila akoby práve ubehla maratón. Bola vyčerpaná fyzicky i psychicky, no snažila sa aby to nikto nespozoroval a šlo jej to naozaj výborne. Úškrn na jej perách bol šialený. Satan naznačil aby k nemu prešla. A urobila presne to čo po nej chcel. S krvavým mečom v ruke a aj napriek neskutočnej únave šla k nemu zo zdvihnutou hlavou. Sala si mu na kolená a nechala sa pochváliť čudným spôsobom.
„Toto som nečakal.“ Zašepkal jej do ucha. „Zvládla si to lepšie než som si pôvodne myslel, zaslúžiš si špeciálny darček.“
„Vážne? A čo to bude?“
„Nechaj sa prekvapiť.“....

„To nemyslíš vážne!“ Miu stála oproti Satanovi v zakázanej časti Zakázanej knižnice. Držal v ruke tisíc stranovú knihu, ktorá ležala zapadnutá prachom skoro dve tisícročia. Bol to rukopis neznámej bosorky, ktorá však stála za každou lotrovinou v svojej dobe. Keď sa jej veci našli spálili ich, tá kniha, ktorú držal v ruke Satan nebola zničiteľná. Stáročia sa o to anjeli pokúšali, nakoniec ju získali čarodejnice späť no po vyskúšaní prvého zaklínadla ju nechali zavrieť v knižnici pekelného pána so slovami: dajte ju bosorke, ktorá preukáže toľko zla a magickej sily ako bosorka, ktorá knihu vytvorila.
„Myslím to smrteľne vážne. Pripomínaš mi ju.“
„Poznal si ju?“ síce ju to neprekvapilo až tak, ale aj tak.
„Samozrejme, som Satan. Mojou úlohou je privádzať ľudí k zlu a ona bola extra zlá a takých ľudí mám vo zvyku spoznať osobne.“
„Skvelé...“ chytila sa za hlavu. Radšej ani nechcela vedieť ako osobne ju poznal.
„Je mŕtva už asi 1780 rokov, neni to niekto na koho by si mala žiarliť.“ Poznal ju priveľmi dobre. Vedel, že žiarli.
„Dobre... a čo mám s tou knihou plnou najsilnejších zaklínadiel a kliatob robiť?“ vedela to dobre. Bála sa však, že na to nemá dosť sily.
„Učiť sa z nej. Nie sú tam len kliatby. Kiri bola skvelá liečiteľka a odkryla tajomstvá všetkých elementov. Táto kniha v sebe obsahuje všetky tajomstvá mágie, alchýmie a alkámie.“ Podal jej ju. Miu si ju vzala z trasúcimi rukami. Kniha bola viazaná v hnedej koži a žiadny nemala názov. „Nechám ťa tu. Musím niečo vybaviť snaž sa nezničiť to tu. Ak budeš chcieť trénovať choď prosím ťa do magickej miestnosti v južnej strane, tá by to mala prežiť.“ Pobozkal ju a odišiel. Miu prešla do južného krídla zavrela sa v miestnosti, kde trénujú mladé bosorky s vysokou magickou silou. Položila ťažkú knihu na stojan v strede miestnosti a otvorila ju: Z knihy začalo vychádzať modré svetlo. Potom začalo naberať tvar človeka:

Miu sa uklonila žena z dlhými snehobielymi vlasmi a nebezpečnými červenými očami. Na sebe mala čierno červené kimono. „Som Eien no Kiri. Bosorka ktorá vytvorila túto knihu. Je mi cťou spoznať moju následnicu.“ Hovorila tichým hlasom, z ktorého mrazilo. "Povedz mi dieťa, kto si? Je z teba cítiť aj Nebo, aj Peklo a navyše ešte aj mágia podobná tej mojej.“
„Som Miu, Satanova manželka a práve novozrodená bosorka.“ Odpovedala sebavedomo.
„Satan sa oženil? To je čudné...“ zamyslel sa duch dávno zosnulej bosorky. „Som rada, že ťa spoznávam.“ Uklonila sa jej. „Bude cťou ťa učiť.“
„A mne zas učiť sa od Vás Eien no Kiri.“ Sklopila pohľad a potom sa na ňu pozrela z úctou.
„Miu-sama, bola by som potešená keby ste mi hovorili len Kiri.“
„Miu-sama!“ do miestnosti vbehol Tsubasa. Kiri okamžite zmizla.
„Čo sa deje?“ knihu zavrela a otočila sa k nemu.
„Je tu Vaša matka zo svojím zástupom neviniatok a archanjelmi Michaelom, Dávidom a Danielom a vyhrážajú sa lordovi Satanovi. Chcú hovoriť s Vami.“ Vysvetlil zadýchaný.
„No skvelé...“ vzala si knihu bosorky Kiri a utekala do trónnej sály, ktorá je na opačnej strane paláca. Dobehla zadýchaná.
„Už ju tu máme!“ uškrnul sa Satan. Sedel na tróne a nevyzeralo to, že ho prítomnosť anjelov znepokojila. Veril Miu.
„Dcérka...“ pani Sakurai mala krvavo červené oči od plaču. Miu si vzdychla. Myslela si, že už ju nikdy neuvidí. Nechcela ju viac trápiť. Ublížila jej už dosť.
„Miu Sakurai, povedz pravdu, čím ťa Satan prinútil vzdať sa svojej zbožnosti?“ ozval sa Dávid.
„Satan ničím. To Michael.“ Prešla popri nich.
„Nerozumiem.“
„Bola som doňho zamilovaná a preto som ochotná obetovať čokoľvek aby som mohla vyť s ním. Nečakala som, že sa mi zjaví Satan a už vôbec nie, že sa doňho zamilujem.“ Sadla si k Satanovi na svoj trón.
„Inými slovami, Miu Sakurai, si tu preto lebo si zamilovaná do tohto padlého anjela?“ pochopil Daniel.
„Presne.“ Prikývla.
„Michael, teraz si okamžite žiadam vysvetlenie.“ Daniel sa otočil na Michaela pomerne naštvane.
„Správne, brat môj. Povedal si, Michael, že Sakurai Miu bola Satanom prinútená prejsť na stranu zla.“ Pridal sa aj Dávid.
„Je to pravda. Uzavrela s ním zmluvu...“ začal Michael ale Satan mu skočil do reči.
„Zmluvu som z Miu skutočne uzavrel, ale ako vieš ja k nej nikoho nútiť nemôžem, rovnako ako vy. Ľudia majú slobodnú vôľu. To, že ja som sa do nejakého zamiloval nič na tomto pravidle nemení. Lenže Miu si vybrala mňa takže patrí ku mne, ako moja manžela a kráľovná Pekla.“ Chytil ju za ruku.
„To je pravda. Michael, ty si nám klamal. A klamstvo je hriech, ktorý sa u nás netrpí. To ty však dobre vieš.“ Daniel sa naozaj hneval.
„Odchádzame. Ospravedlňujeme sa za vyrušenie.“ Povedal sťažka Dávid. Anjelovi sa ťažko ospravedlňovalo démonovi, ale predsa len bol anjel a musel uznať, že tento krát má pravdu Satan.
„Počkajte, Miu prosím ťa, povedz, že klame. Povedz, že ťa prinútil.“ Plakal pani Sakurai.
„Prepáč mami, ale hovorí pravdu. Bolo to tak. Navyše už aj keby som sa vrátila na svet by som po smrti prišla do Pekla.“
„Dôvod?“ chcel vedieť Dávid.
„Miu sa stala Bosorkou. Zapálila obeť na hranici bez dôvodu a otca tejto obete pred pár hodinami vlastnoručne popravila.“ Satan bol na ňu naozaj pyšný a dal to na svojom tóne riadne cítiť.
„Takže porušila piate božie prikázanie. Spáchala smrteľný hriech. Patrí do Pekla.“ Zhodnotil Daniel a okamžite zavelil k odchodu. A všetci ho museli odísť.
„To bolo divné.“ Zhrnula Miu.
„Súhlas.“ Prikývol Satan a potom sa rozrehotali.