Červený kód: Lucifer! 30

Školská hala sa zmenila na nepoznanie. Dialo sa tak zakaždým jediný večer v roku a tento jav bol jednoznačným a nepopierateľným dôkazom vianočného zázraku. Široká a dlhá miestnosť bola dosť veľká na to, aby sa do nej pomestil všetci študenti školy. Dokonca mali aj osobný priestor na mimovoľné poskakovanie, ktoré bolo v ich komunite rozšírené pod názvom tanec. Zo zvyčajne sivých ošarpaných stien teraz viseli prevažne červené a zelené balóny. Strieborné stuhy boli pôvodne pripevnené v oknách, nad dverami, uviazané okolo zábradlí schodiska a tiež na svetlách. Momentálne uvoľnené poletovali všade naokolo, krútili sa vo vzduchu nad hlavami alebo sa otravne ovíjali okolo členkov. V miestnosti už neraz padla veta sprevádzaná prudkými nadávkami adresovaná anonymnému študentovi, ktorý stál na čele vyzdobovacej čaty a tým pádom mal bordel na svedomí.
Johnny Flynn stál na samom konci haly a akoby to nestačilo, bol ešte aj v kúte. Opieral sa o stenu s prekríženými rukami na širokej svalnatej hrudi a čumel pred seba. Na hlavu mu padali stuhy.
Bolo mu mizerne. Samozrejme, nedalo sa tomu čudovať. Z hlavy nedokázal vyhnať obraz Drey a Lala vášnivo sa bozkávajúcich v strede internátnej chodby. Ešte horšie mu bolo z toho, že sa pred Dreou nechcel správať ako surovec a vystrašiť ju, čiže aj keď mal na to chuť ako nikdy v živote, ovládol sa a Lalovi nevpálil jednu do brady. No ten bastard si to zaslúžil. Jo vedel, že Drea sa kvôli nemu natrápila, teraz mu to bolo už jasné. Tým viac ju chcel pre seba. Mal pocit, že ju pred Lalom musí ochrániť. Bol presvedčený, že to všetko zle dopadne. No nemohol zasiahnuť. Drea bola jednoznačne rozhodnutá, komu by dala prednosť. Jo nebol blázon, aby sa púšťal do napred prehranej bitky. No jedno spraviť mohol. Čakať. Bude tu, bude trpezlivý, a keď Lalo spraví tú najmenšiu chybu, Drea určite bude mať na blízku rameno, na ktorom sa bude môcť vyplakať. Rameno silné a svalnaté.
„Hej, Johnny,“ ozvalo sa vedľa neho.
Jo otočil hlavu a pozrel na Tobiasa. Mal v dredoch zamotaných viac stúh ako vlasov a na brade šmuhy od červeného rúžu, o ktorých s takmer istotou vôbec netušil. „Tak ako?“ spýtal sa Johnnyho.
„Fajn,“ odvetil namrzene a znovu sa zadíval do blázniaceho davu. Hudba bola hlasná, no nie až natoľko, aby sa jej podarilo prehlušiť zmätok pod blonďavými vlasmi.
„Tak to vidím,“ poznamenal Toby. „Taký darček si na Vianoce nečakal, čo?“
Johnny zovrel zuby. Stál na jednom mieste už viac ako tri hodiny a stále sa z prekvapenia celkom nezotavil. Niektoré jeho mozgové bunky utrpeli totálny kolaps. Na regeneráciu potreboval rozhodne viac času a tiež viac ticha. Keď sa vrátil do haly – sám, dievčatá na čele s Lizzy ho ihneď obkolesili a spustili prúd otázok. Vypytovali sa na Dreu a čudovali sa, kde sa toľko zdržala. Elizabeth mala o ňu strach, ktorý prepukol naplno, keď zahliadla, že Jo sa vracia bez nej. Vyhrážala sa Johnnymu, zatracovala ich priateľstvo a sľubovala mu večné muky, ak okamžite nevyklopí, kde jej kamarátka je. Jo zo seba vysúkal len to najdôležitejšie. Že je preč, že odišla s Lalom po tom, ako ich spolu prichytil.
„Tí dvaja sú fakt čísla,“ povedal Toby. „Medzi nimi je to vážne blbé.“
„Lalo sa predsa ťahá s Kristy, nie?“ odvetil Jo so slabou trpkosťou.
„Skôr by som povedal, že Kristy sa ťahá za ním.“
„Nie je to jedno? Je zapletený s inými babami. Drea si zaslúži niekoho oveľa lepšieho.“
„Napríklad teba?“ dobiedzal náhle Toby so širokým úškrnom.
„Napríklad,“ potvrdil Jo.
„No, kamarát, tu sa asi nezhodneme. Lalo je môj najlepší kamoš a podľa mňa je super.“
Jo po ňom strelil zlostným pohľadom. „Je to d***l.“
Toby sa znovu uškrnul. „Nepovedal som, že nie.“
Hudba začala slabnúť, až sa o pár krátkych chvíľ jemne stlmila do pozadia. Decká z rozhlasu mali techniku pod zručným palcom. Zvukári si práve tľapkali po úspešnom výkone, pretože zábava sa už pomaly končila. Ostával už len hlavný bod programu, na ktorý všetci túžobne čakali. Veľké finále. Najzábavnejšie, najzosmiešňujúcejšie a najslávnejšie v celej histórii školských tradícii.
Keď sa na vyvýšené pódium na druhom konci haly vyštverala Elizabeth, Toby si priložil dlane k ústam a zaujúkal. Spustil tak nadšenú vlnu ďalšieho kriku. Keď Jo pozrel na Lizzine červené šaty a pery a potom späť na Tobiho tvár, zamračil sa. Aj on by chcel.
Lizzy zodvihla zo zeme mikrofón a zvolala: „Zdravííííím! Erik, daj tú hudbu ešte tichšie, aby bolo počuť aj vzadu! Jo, Toby, počuť ma?!“
„Počuť, bejby!“ zareval Toby, až sa Johnnymu naježili všetky chlpy. „Vyžrebuj ma!“
„Neziap, Tobias!“ zahulákala mu naspäť. „Kari, kde je tá prekliata nádoba?“
Kari vo fialových šatách a s natočenými hnedými kučierkami skackajúcimi jej na pleciach, ako sa hnala k pódiu, niesla nad hlavou v oboch rukách plastovú guľu so zrezaným vrchom. Lístočky s menami sa v nej divo natriasali, keď bežala. Naťahujúc sa do výšky podala Lizzy posvätnú žrebovaciu urnu.
„Ďakujem,“ povedala Lizzy, akoby práve prijala obálku s výsledkami Miss Universe. Vystrela sa a so širokým úsmevom sa zahľadela na decká pred sebou. Vo svojich provokatívnych šatách bola nádherná. Toby nežiarlil na chalanov, čo na ňu vpredu pod pódiom zízali. Jeho myseľ bola plná škodoradosti a hrdosti. Dobre vedel, že aj keď Lizzy pozornosť ľúbi, napriek tomu je len jeho.
Študenti nadšene pristúpili bližšie. Ashley, Kitty, Kari a Lola stáli hneď vpredu s rukami vyloženými na kraji pódia. Ash bola v bledomodrých šatách ako anjelik. Dlhé blonďavé vlásky a pekný natešený úsmev sa s tým nepreli. Vedľa nej sa trochu nervóznejšie ošívala Kitty a Lola s dvoma hrubými vrkočmi sa až jemne triasla. Nie pre každého to bola až taká zábava. Onedlho budú obete padať jedna za druhou, aby položili svoje hlavy na oltár všeobecnej zábavy. Malo ich byť päť, presne tak, ako každý rok. Na vyžrebovaných čakali tri otázky. Najbežnejšie v stredoškolských pospolitostiach, no vždy rovnako vzrušujúce. Kto sa ti páči – pretože z tejto otázky sa nedalo vyzuť, nepoukazovala na žiadne hlbšie city, iba jednoducho na fyzickú príťažlivosť. Koho si naposledy pobozkal – občas zásluhou tejto otázky vyplávalo na povrch všeličo prekvapivé i naozaj zábavné. A napokon, odhaľ zahanbujúce tajomstvo – čo bola vždy najpopulárnejšia čerešnička.
Nečudo, že niektorým sa na pódium liezlo veľmi ťažko. Aby sa to však všetko nevymklo rámcu zábavy, študenti, ktorí nemali záľubu vo verejnom zosmiešňovaní sa, si mohli svoje meno zo žrebovania stiahnuť a ako trest sa museli pridať k vianočnej upratovacej službe.
„Ešte pred tým, ako začneme žrebovať, odovzdajme zlatý pás toaleťáka študentom, ktorí si túto poctu podľa verejnej mienky naozaj zaslúžia,“ povedala zvučne Lizzy. „Kari,“ zavrčala bokom od mikrofónu na svoju výkonnú asistentku. Tá sa bleskovo sklonila k svojim nohám, zdvihla prútený košík a naťahujúc sa ho podala Lizzy. Ona v ňom zalovila a potom v jednej ruke s víťazoslávnym úsmevom zdvihla kotúč hajzlového papiera, v druhej papier s výsledkami hlasovania, ktoré prebiehalo počas plesu.
„Poprosím najmúdrejšieho človeka zo školy – Becky Govenovú, najvtipnejšieho – Tobiho Browersa a najkrajšieho – Kristy Farleyovú, aby prišli sem hore a prevzali si svoj kus toaleťáka, vyznamenanie, na ktoré môžu byť oprávnene hrdí!“
Prišli všetci. Jeden mal na tvári širší úsmev ako druhý. Keď hore vystúpila Kristy, jej tmavomodré šaty posiate zlatými trblietkami vyzerali ožiarené prudkým svetlom ako kus nočného neba. S dlhými rozpustenými vlasmi farby vyleštených gaštanov a dokonalou postavou zvýraznenou na tých správnych miestach bola prekrásna. Vôbec nevyzerala na to, že pred dvoma hodinami prekonala nervové zrútenie. Keď sa dozvedela, že Lalo a Drea sú preč, takmer zošalela. Ani jej kamarátky jej nedokázali pomôcť inak, ako ju rýchlo odvliecť od ľudí a zamknúť v záchodovej kabínke, kým dovrieska a upokojí sa. Keď sa vyvracala a vyzúrila, trochu sa spamätala. Upravila sa, aby sa mohla vrátiť do haly. Keď sa znovu vplietla medzi spolužiakov, zaprisahala sa, že to oľutujú. Kristin hnev bol o to desivejší, že tentoraz sa dokázala absolútne ovládať. Nedovolila citom, aby jej hocičo prekazili. Usmiala sa na Elizabeth, keď jej prevliekla cez hlavu zviazaný pás papiera, na ktorom stálo ružovým zvýrazňovačom napísané kráska, a potom sa pobavene otočila k smejúcemu sa a jasajúcemu publiku.
Keď sa pódium znovu vyprázdnilo a traja ocenení si na čele s Tobim hrdo vykračovali v zástupe späť na svoje miesta, Lizzy si sadla na zem a nohy zvesila cez okraj vyvýšenej plochy. Do lona si postavila plastovú nádobu a ledabolo rukou prehrabla množstvo poskladaných papierikov.
„Päť ľudí, tri otázky,“ zhrnula, keď znovu schytila mikrofón. „Môžeme začať!“
Odpoveďou jej bolo samé veselé hulákanie. „Áno! Začni už! Rýchlo ťahaj! Mňa nie!“
Lizzy preletela pohľadom po svojich dievčatách a usmiala sa na ne. Potom veľmi pomaly a okázalo strčila ruku do priehľadnej nádoby, zasmiala sa a napokon vytiahla jeden papierik. Takto na pódiu stála už druhý raz. Minulý rok bola oveľa nervóznejšia, navrhla ju profesorka biológie, no osvedčila sa a teraz bola v tejto brandži už ostrieľaná. Dobre sa zabávala a náladu jej zlepšovalo aj každé pomyslenie na Dreu. Nesmierne sa tešila, že sa s Lalom udobrila. Dúfala, že nevyvedie hlúposť, no veľmi jej priala šťastie. Drea si ho zaslúžila. A najmä po toľkom trápení. Túžila kamarátke zavolať, spýtať sa jej na tisíc vecí, no Drea mala mobil schválne odstavený. Poslala priateľkám iba jedinú krátku správu o tom, že odišla, no je v poriadku, a že sa o ňu nemusia báť, lebo Lalo na ňu dá pozor. Keď to Lizzy čítala, mala chuť vyskočiť a tancovať a tak to aj spravila. Hudba a zábava boli v plnom prúde a ona mala pocit, že je naozaj čo oslavovať.
„Lalo Lowell,“ prečítala Lizzy.
Zrazu sa všetci v sále obzerali ako najatí. Väčšina vedela, že sa Lalo vôbec nedostavil, no aj tak dúfala, že sa zázračne vynorí z dymu a urobí poriadnu show. Všetci ho túžili vidieť hore na pódiu a prejavovali to ako volaním jeho mena, tak smutnými povzdychmi.
„Liz! Zastúpim ho! Som predsa jeho kamoš, dofrasa! Môžem, nie?“ volal Toby zo stredu haly. Zrejme sa pódia ešte nenabažil dosť.
Pri nadšenej reakcii okolia Lizzy nemohla inak, než súhlasiť. Prikývla a Toby bol v okamihu jediným pôsobivým skokom znovu na pódiu. S úsmevom širším ako svet a hrejivejším ako slnko si sadol vedľa Lizzy a usmial sa na decká pred sebou. Zdvihol ruku na pozdrav, toaleťák stále spokojne spočíval na jeho hrudi. „Čaute.“
„Takže, Toby,“ zatiahla Elizabeth. „Tri otázky poznáš. Čo by si nám k nim povedal?“
Toby zakryl dlaňou nastavený mikrofón, čo mu Elizabeth strčila pod nos, a spýtal sa jej: „Mám hovoriť za Lala alebo za seba?“
„Za seba!“ odvetila a udrela sa po čele. Aj tak ich všetci počuli a smiali sa.
„Takže,“ začal Toby s ďalším uvoľneným úsmevom a celkom prirodzene Lizzy vytrhol mikrofón z ruky. Bol to rodený showman. Vedel ľudí zabávať, vedel ich upútať, vedel sa propagovať. „Aj keď stojím pred týmito zverskými otázkami prvý raz, myslím, že odpovedať bude v mojom prípade ľahké ako facka.“ Lizzy sa usmiala. „Páči sa mi Aishwarya Rai, naposledy som pobozkal svoju ruku, pretože som si skúšal tvoj rúž Liz, prepáč, a počul som, že sa to tak robí, aby farba nebola taká výrazná a... myslím, že odpoveď na druhú otázku sa pokojne dá použiť aj na tretiu, keďže sa za to fakt dosť hanbím.“
Elizabeth sa zhlboka nadýcha a vydýchla, aby sa upokojila. Nepomohlo to. Jej pochechtávajúci sa spolužiaci síce boli výsostne spokojní, no ona zďaleka. „Toby,“ prihovorila sa mu sileným pokojným tónom. „Prvá otázka sa vzťahuje iba na našu školu, bohužiaľ, do Indie nesiaha. Druhá otázka znie koho si pobozkal, nie čo si pobozkal. Tretiu ti uznávame.“
Tobias sa na chvíľku zamyslel. Zahompáľal nohami vo vzduchu. Potom sa otočil k Lizzy a pozrel na ňu. Šokoval ju aj prizerajúcich sa, keď ju schmatol a pobozkal.
„A teraz je to už jasné!“ vyhlásil do mikrofónu. „Naposledy som pobozkal slečnu Elizabeth Poolovú a prirodzene, páči sa mi. A ešte viac ako Rai!“
Všetci sa smiali, dokonca aj Jo vzadu sa pri pohľade na Tobiho uchechtával. Už povolil svojim kamošom a spoluhráčom z tímu, aby sa k nemu znovu pridali, keď po dlhých hodinách zmenil výraz z neprístupného na oveľa viac uvoľnený. Dal, jeho najvernejší spoločník v dobrých i zlých časoch sa teraz opieral vedľa neho tam, kde prednedávnom Toby a snažil sa ho rozptýliť rozprávaním o Ashley. Očividne z nej bol úplne hotový.
Keď Lizzy takmer násilne vytlačila Tobiho z pódia, pretože sa začínal nebezpečne udomácňovať v jej teritóriu, nastal čas vytiahnuť druhé meno. Hala znovu potíchla. Lizzine prsty šikovne zovreli malý papierik a vytiahli ho z nádoby von. „Dámy a páni, máme tu dievča,“ oznámila Lizzy. Potom prečítala meno z najchýrnejšej miestnej alkoholickej skupinky. Tia prekvapila. Dostavila sa v šatách gotických, dlhých a čiernych a svojským spôsobom naozaj veľkolepých. Pri tom dievčati by každý rátal skôr s otrhanými džínsami aj na školskom plese. Keď so zachrípnutých smiechom priznala, že sa jej páči Lalo, a že naposledy sa bozkávala s Oliverom, bolo takmer po všetkom. Znovu prekvapila, keď sa pustila do svojho tajomstva. Povedala, že sa hanbí za svojho nemenovaného známeho, ktorého jej kamoši prijali do skupiny, pretože od začiatku školského roka obťažuje a napáda jej spolužiačku. Nemenovala, čím vyvolala rozruch, v ktorom sa o chvíľku rýchlo vytratila.
Lizzy si hlasno odkašľala, aby zahnala nepokoj, ktorý v nej Tia vyvolala, a ihneď žrebovala ďalej. „Kornelius Spring.“
Uvoľnili mu cestu. Sympatický chalan v ešte sympatickejšej od tepla porozopínanej bielej košeli trochu neistým krokom smeroval k pódiu. Hnedé pramienky vlasov mal strapaté od divého bláznenia sa popri hudbe, modré oči nepokojne švihali po tvárach okolo ktorých prechádzal. Povzbudilo ho, keď ho Toby s úsmevom od ucha k uchu pod pódiom mocne potľapkal po pleci.
„Tak, Korni,“ usmiala sa na neho Lizzy, keď si čupol vedľa nej. „Kto sa ti páči?“
„Kristy,“ povedal veľmi priamo.
„Ehm-hm,“ prečistila si Lizzy hrdlo v náhlom tichu. Nie celkom rozumela, prečo sa ho Korneliovi podarilo svojou odpoveďou vyvolať. Bola pochopiteľná, vôbec nie prekvapivá. Väčšina chlapcov za Kristy pálila. Porozumela, keď na neho pozrela. Kornelius hľadel na Kristy stojacu dolu medzi jej dievčatami tak uprene, akoby medzi nimi prebiehal telepatický rozhovor. Pred jeho jasnými modrými očami sa nedalo ujsť. Pohľad mu oplácala.
„A...“ znovu sa ozvala Lizzy, „s kým si sa naposledy bozkával?“
„S ňou,“ povedal.
V okamihu ho zavalila váha množstva nedôverčivých a pochybovačných pohľadov. No rýchlo sa aj miernili, pretože Kristy tam len stála vo svojej plnej kráse a neunúvala sa ohradzovať.
„No a máš nejaké tajomstvo, ktoré by si nám naozaj nechcel prezradiť?“ spýtala sa Lizzy so zlomyseľným úsmevom patriacim k otázke. Ticho sa neprerušovalo, všetci čakali na šokujúce odhalenie tajného románika.
Kornelius sa však uškrnul a povedal iba: „Keď sa mi nechce prať, osprchujem sa aj s ponožkami.“
Ticho skončilo. Spustil sa smiech.
„To je zaujímavé,“ uškierala sa Lizzy. Zdalo sa, že by rada rozprúdila ešte viac zábavy, no Korni sa čím skôr porúčal. „Prejdime na predposledného,“ povedala Elizabeth a znovu strčila ruku hlboko do žrebovacej nádoby. Tentoraz sa v nej s dlaňou na očiach prehrabávala o niečo dlhšie. Keď si prečítala meno, usmiala sa. Zdvihla hlavu a pozrela rovno na svoje dievčatá, ktoré jednu po druhej zrazu preskakovala smrtka. „Ashley, poď sem ku mne, zlatko.“
Dievča preglglo. No prekonalo svoj strach, zase raz sa vo svojom živote zachovalo nesmierne odvážne a prijalo pomocnú ruku. Lizzy ju trhnutím vytiahla hore. Ash si sadla vedľa nej, kolená silno stisnuté, plecia nahrbené a dlane poslušne spočívajúce na stehnách.
„To si určite nečakala, že nie?“ doberala si ju Lizzy. „Ideme hneď na to.“ Mala v pláne dostať ju do bezpečia čím skôr. „Kto sa ti páči, Ash?“
A znovu tá odvaha. Donútila ju napriamiť sa, zdvihnúť bradu a nehanbiť sa za svoju odpoveď. „Jo.“
Lizzy zaklipkala silno nalíčenými viečkami. „Jo Flynn?“
„Je tu iný Johnny?“ zasyčala Ash podráždene. Odvrátila sa od Lizzy a snažila sa dovidieť až na koniec dlhej miestnosti. No zbytočne. Vzadu bola príliš veľká tma a hala bola pridlhá.
Keď Jo začul svoje meno, spozornel. Prekvapene pozrel na Ash. Nevedel, čo si má pomyslieť. Hlavu mal stále plnú Drey. Ashley mu pripadala nesmierne milá, s peknou nežnou tváričkou, na akú sa dá len usmievať. Nikdy však na ňu nepomyslel inak ako na Lizzinu kamarátku. Vedel prečo. Drea v sebe mala oheň, ktorý rozhodne žil v jej vlasoch. Mala v sebe silu, ktorá ho k nej ťahala bližšie, celkom ako magnet. Mala v sebe niečo, čo ho nútilo myslieť na ňu celé dni a noci, niečo, čo mu pripadalo takmer magicky lákavé a neodolateľné. Ashley bola len... Ashley. Dobručká, milučká, pripomínajúca mu vlastnú malú sestričku.
Dal sa vedľa neho celý napínal. Zazeral raz na Ash, raz na Johnnyho a mračil sa.
„V pohode?“ spýtal sa ho Jo.
„Iba ak sa ti stále páči Drea.“
„Stále sa mi páči,“ potvrdil.
„Tak potom... v pohode,“ povedal Dal a trochu sa uvoľnil. Hnevalo ho, že má pri Johnnym menšie šance. Bolo prirodzené, že sa dievčatám skôr zapáči kapitán a útočník v jednom. Úbohí obrancovia mohli ísť rovno do hája.
„Koho si naposledy pobozkala?“ spýtala sa Lizzy svojej kamarátky. Toto vedela náhodou úplne presne.
„Spolužiaka na základke,“ povedala s oveseným nosom. Lizzy sa usmiala. Rozumela jej rozpoloženiu. Priznať abstinujúci romantický život pred celou školou bolo nepríjemné. Rýchlo jej položila poslednú otázku a potom ju poslala s pánombohom dolu z pódia. Znovu sa začalo žrebovať. Kým sa Lizzy prehrabávala medzi menami, pripomenula, že to bude už posledná osoba. Nespokojné mrmlanie narušilo poslednú chvíľku napätia.
Keď však Elizabeth šokovane pozrela na papierik vo svojich rukách a prudko vydýchla, znovu na seba prilákala pozornosť. Nemala tak reagovať. Ihneď sa napomínala, no už bolo trochu neskoro. Rýchlo zmenila výraz a zoširoka sa usmiala. „Marisa Farleyová,“ oznámila.
Keby si Marisa všimla jej neprirodzenú reakciu, Lizzy si bola istá, že by sa dostala do problémov. Tajiť jej skutočnú tvár bolo dôležité. Elizabeth dávnejšie neváhala využívať jej služby a pomoc, za čo sa u nej raz-dva zadlžila. Mnohokrát pre Marisu musela vybavovať nepríjemnú alebo otravnú prácu. Okrem toho Lizzy vedela, že Marisa vie o jej minulosti. Možno preto sa neobávala sem-tam ju posielať aj do nepriaznivejších podmienok, niečo odovzdať alebo doručiť. Elizabeth si uvedomovala, že keby si ju znepriatelila, trvalo by len pár dní, ak nie hodín, aby ju zničila. S takou nebezpečnou informáciou by to zvládla aj bez snaženia. Elizabeth Poolová zavraždila človeka. Zavraždila. To jedno slovo sa Lizzy ozývalo v hlave už toľkokrát, až jej znelo známejšie ako jej vlastné meno.
Po chvíľočke čakania bolo jasné, že Marisa v hale nie je. Nevyvolalo to však veľa emócii. Všetci ju poznali ako podivnú čiernu ovečku Kristinej dokonalej skupinky, podaktorí ako jej tichú sestru.
„Pôjdem ja!“ zvolala zrazu Kristy, čo okamžite vyvolalo nadšenie. „Aj Lala predsa zastúpil Toby, nie? Ja zastúpim Marisu.“
Lizzy hľadela na dopredu derúcu sa pávicu s jemne prižmúrenými očami. Kristina horlivá ochota sa jej vôbec nepozdávala. No nemohla spraviť vôbec nič. So svojím najlepším spoločenským úsmevom ju privítala opäť hore na pódiu.
Kristy sa ladne zviezla vedľa Elizabeth, nohu cez nohu. Okraj dlhých tmavomodrých šiat jej visel až k zemi pod vysokými topánkami, ktoré jej Lizzy mala chuť násilne vyzuť a utiecť s nimi v náručí.
„Využívanie zástupcov sa nám tu dostalo do módy,“ skonštatovala Lizzy. Potom sa natočila k poslednému a zároveň najznepokojujúcejšiemu vyžrebovanému. „Kristy, prezradíš nám, kto sa ti páči?“
Usmiala sa, až chalani v prvom rade všetci do jedného stŕpli. Pozrela na jedného z nich. „Osobne si myslím, že Ronnie Henks má veľmi pekný zadok. Všimla som si to, keď sme raz spolu šli na matiku.“
Úbohému Ronaldovi Henksovi, dobrému priemernému chlapcovi, ktorý bol po mnohých rokoch v tej istej triede ako Kristy už zvyknutý na to, že pre ňu nie je nič viac iba vzduch, klesla sánka. Hneď na to sa mu podlomili nohy, no jeho verní priatelia ho podržali. Kristy na neho žmurkla.
„A čo bozkávanie?“ spýtala sa Lizzy. Nechcela s Kristy hovoriť. Nechcela sa jej to pýtať. V jej blízkosti sa cítila neuveriteľne zle. Tá baba jej a tiež jej kamarátkam spôsobila toľko problémov, až si bola istá, že ten pocit nikdy neprejde. Kristy naveky neznáša.
„Naposledy to, samozrejme, bolo s mojím bývalým priateľom. S Lalom.“ Kristy klamala. Naposledy pobozkala Kornelia. Ten sa pri jej odpovedi zamračil. Hľadel na ňu a spomínal na to, ako mu vravela, že o Lala už nestojí. Vedel, že sa rozišli predtým, ako bola s ním, takže práve zvažoval či mu neklamala a Lalo ju stále zaujíma, ak bol naozaj on posledný, koho pobozkala, alebo klame teraz pred všetkými, lebo sa za neho hanbí. Nepáčila sa mu ani jedna alternatíva. Kornelius nebol hlupák. Keby ho Kristy naozaj chcela, stačilo by jej kývnuť prstom. On na ňu čakal, myslel na ich spoločné chvíle každý boží deň, keď zaspával. No ona s ním nechcela chodiť, uvedomoval si celý sklamaný. Niečo zamýšľala.
„Čo nám povieš k tretej otáz...?“ Lizzy sa zasekla, keď vpredu vedľa Ash zahliadla Tobiho, ako jej niečo zúfalo gestikuluje. Nerozumela mu, no často nenápadne ukazoval na Kristy a potom naznačoval niečo, čo vyzeralo, ako keby jej radil ihneď ju zaškrtiť. Myslela si, že rozumela jeho pocitom až pridobre.
No nebola to pravda. Nič nechápala. Toby bol plný obáv a náhleho strachu, keď mu napadlo, čo môže mať Kristy najskôr za lubom. Práve uvažoval, že vyletí hore na pódium a zastaví tú potvoru aj násilím, ak to bude potrebné. No zrazu bolo na všetko príliš neskoro a jeho najhroznejšie predstavy sa stali skutočnosťou.
„Hanbím sa za svoju novú kamarátku Kivi, ktorá bola taká hlúpa a pokojne si otehotnela.“