SLEDOVÁNÍ A STAHOVÁNÍ NA TĚCHTO STRÁNKÁCH
JE UMOŽNĚNO POUZE PŘIHLÁŠENÝM UŽIVATELŮM!



V případě, že vám naše skrývací lišty s obsahy nefungují, zkontrolujte, zda-li jste přihlášeni.


Děkujeme za přečtení.




Klaviatura 3. časť

„Máme ju, nebolo ťažké ju presvedčiť, na zajtra môžeš pripraviť zmluvy,“ povedal Yasu do telefónu chladným hlasom. Následne si sadol za pracovný stôl a na papieri, kde mal dlhý, rukou napísaný zoznam, vyškrtol meno Katie Wathson. Darilo sa mu nad všetky očakávania. Do konca voľna mu ostávali necelé dva týždne, ktoré si mohol užiť s ľahkou hlavou. Odložil zoznam do šuplíka a začal v ňom hľadať a prehadzovať ostatné veci. Nervózne ho zabuchol. Vzal si kľúče od auta a vybehol z bytu.
Opäť v tom lietal. Vedel to, ale keď znovu uvidel vysvietené ulice Tokia, bolo to priam zvieracie nutkanie. Nebolo ťažké zohnať to čo chcel, avšak kvalita sa líšila od dodávateľa. Dnes mal šťastie, uvidel starého známeho. Bez zbytočných slov mu podal malý balíček s bielim práškom a on mu dal hŕstku bankoviek. Dupol na plyn. Nevedel dočkať, kedy zmiznú všetky tie pocity úzkosti.
Keď odomykal dvere na svojom byte ruka sa mu triasla. Nedokázal sa už na nič sústrediť. Polku obsahu balíčka vysypal na vrch klavíra a zarovnal do dvoch čiar. Usmial sa.

Po pol hodine sa u neho opäť objavili už staré, známe príjemné pocity. V tom momente nebolo nič čo by nedokázal. Za tú noc zložil dve skladby a dvakrát vybehol celé schodisko jedenásť poschodovej budovy, v ktorej mal byt.
Ráno, keď už dozneli účinky drogy, unavene ležal na gauči. Zabudol aké sú takéto rána únavné. Odrazu niekto zabúchal na dvere. Rýchlo skontroloval pohľadom byt či niekde neostali stopy po tom, čo večer robil. Prešiel ku dverám a otvoril ich. Stála za nimi Tessa Kaon, jeho agentka. Ako vždy bola dokonale uhladená s cigaretou v ruke.
„Dobré ráno, človek na teba nedá tri dni pozor a ty vyzeráš akoby si spával v kontajnery.“
„Chýbala mi tvoja materinská láska,“povedal s úškľabom. „Ak ideš do vnútra zahas to. Dym škodí klavíru.“
Cigaretu zahasila o stenu, hodila na zem a vošla do vnútra.
„Hej! Bordel si rob u seba doma!“ zodvihol špak a zaniesol ho do odpadkového koša v kuchyni.
„Zlato, toto je brloh, nie domov. Fakt sa nechceš presťahovať?“ Povedala, zažmurkala na neho veľkými mihalnicami a sadla si na gauč.
„Mne to tu vyhovuje.“
„No ako chceš. Doniesla som ti tie zmluvy. Som rada, že si sa nechal presvedčiť. To dievča má potenciál.“
„To viem už dávno.“
„Ale keď som s tým prišla prvýkrát, tak sa ti to nepáčilo,“ skúmavo na neho pozrela.
„Mal som svoje dôvody.“
„To máš tak, keď ho strčíš do každej diery.“
„Niekedy si horšia ako nejaký dláždič.“
„Preto som jediná, kto s tebou vie vyjsť.“
„Mám dve nové skladby.“
„Povedala som ti, že si máš dať pauzu.“
„Prišla múza.“
„Oprava, prišla Katie. Tá malá sa ti zažrala hlboko pod kožu.“
„A na to si prišla ako?“ Zasmial sa a sadol si za klavír.
„Videla som na tebe, že keď som ti navrhla minulú zimu aby ďalšie turné hrala s nami, jediný dôvod prečo si nesúhlasil, bol strach, že ťa odmietne.“
Miesto odpovede jej zahral začiatok smutnej skladby, ktorú zložil cez noc.
Tessa sa postavila na odchod a povedala, „Daj jej to podpísať a začneme šou.“ Medzi dverami sa ešte posledný krát zvrtla: „Aby som nezabudla, za Mayou už nechodievaj.“

Sedel tam pri klavíri a unavene sklonil hlavu. Katie zbožňoval, ale aj nenávidel. Ona bola jeden z dôvodov jeho závislosti. Nemohol sa zmieriť s tým, že nikdy nebude celá jeho. Vždy patrila aj ľuďom okolo nej. Nosí dobrú náladu svojim večným úsmevom a milou povahou. Žiarlil vždy, keď ju videl zhovárať sa s niekym iným. Bol ako malý chlapec, ktorý nechcel prísť o svoju hračku.
Bol unavený. Vošiel do spálne, ľahol si do veľkej postele a dlhé hodiny sa prehadzoval. Keď sa hlava vyčistí, prichádzajú výčitky a miesto sna, prišli spomienky z minulosti.

Bolo to pred štyrmi rokmi na jar. Boli u neho v byte. Katie mala na sebe zelené šaty a vystrašene na neho pozerala. Zúril a všetko okolo seba strhával na zem. Bol sfetovaný a zúfalý. Niekedy prišli aj takéto stavy a ani to ho neodradilo od ďalšej dávky. Oči mal podliate krvou a ničil nábytok vo svojom byte. Vyzeralo to ako na bitevnom poli.
„Ako by si mi ty mohla pomôcť?!“ Ziapal na ňu. „Čo si o sebe vôbec myslíš? Si len rozmaznané bohaté decko!“
„Prosím, upokoj sa. Len mi povedz, koľko si si toho dal,“ hovorila roztraseným hlasom a pomaly sa snažila pri blížiť k Yasuovi, ktorý tam krúžil ako rozzúrený lev.
„Všetko je v háji, už nikdy to nebude ako pred tým!“
„Yasu! Prosím, povedz mi čo sa deje.“
„Všetci to chcú. Chcú ma zničiť, keď ma zavreli tu,“ zastavil v rohu miestnosti a s nedôverou sledoval Katie, „ty nie si iná. Zmizni! Ja a učiť, je to podradné!“ Zošuchol sa chrbtom po stene a padol na zem, kde ho začalo triasť.
„Vypadni, zmija!“
Katie k nemu pribehla. Ak by jej v tom momente ublížil bolo by jej to jedno. Silno ho objala a snažila sa ho utíšiť. On jej celý čas nadával a snažil sa vyslobodiť sa z jej zovretia, ale bol už úplne vyčerpaný z ničenia vybavenia jeho bytu.
Keď sa na druhé ráno prebral zbadal na Katiinych zelených šatoch červené bodky. Bola to krv, ktorá jej kvapkala z rúk, ktorými ho stále objímala, hoci už spala. Uvedomil si, že to on ju doškrabal, keď si všimol svoje nechty.

Strhol sa v posteli. Nešťastne pozoroval svoje ruky. Nikdy si to neodpustil. V minulosti tomu dievčaťu toľko ublížil a ona aj napriek tomu poslušne pribehla späť. Nedokázal byť iný ako je, neustále opakoval tie isté chyby. Prestať sa snažil veľakrát. Vždy však prišla chvíľa, keď sa cítil príliš pod tlakom, príliš zničený.
Zaboril si tvár do dlaní. Tak veľmi chcel zmeniť minulosť, túžil po tom aby mohol pozrieť do Katiiných očí bez toho aby v nich videl tiene minulosti.

Katie celý deň iba dvíhala telefón. Najskôr volala rodičom aby im oznámila novinu a neskôr jej začali volať všetci príbuzný a priatelia z Los Angeles. Bola nedeľa a ona si vtedy vždy rada vyšla do centrálnych záhrad s partiou spolužiakov. Keď sa dozvedeli o jej turné aj oni jej hneď blahoželali a nadšene vyzvedali podrobnosti. Mala pocit, že čím boli šťastnejší ľudia okolo nej, ona cítila prázdnotu.
„Katie, nie žeby si už teraz nebola, ale budeš v ohromnom balíku, ak budete mať úspech,“ povedala nadšene Moe, ktorý hral na čelo.
„A všetci tí ľudia čo sa okolo teba budú motať. Dizajnéri, stylisti, novinári!“ Zasnila sa Kim, ktorú mala napriek jej občasným plytkým názorom, asi najradšej.
„Nad tým som sa vôbec nezamyslela,“priznala si Katie.
„No slečna! Normálny život sa končí. Sex, drugs and rock and roll!“ Zakričal na celý park Moe a postrapatil jej vlasy.
„Ale nezabudneš na nás, však?“ Pritúlila sa k nej maličká Kimi.
„Kim, ešte sa nelúčime!“
„Aj tak, budeš mať plno skúšok, stále budete nacvičovať, už to nebude ako na škole.“
„Okrem toho, každý vieme aký bol Yasu tvrdý na hodinách,“ poznamenala Gina, ktorá tiež hrala na klavír.
Katie sa iba pousmiala. Nikto z nich nevedel čo bolo medzi ňou a Yasuom.
„Aj tak bol strašne sexy,“ zatvorila oči Kim a všetci sa rozosmiali, bola to beznádejná lovkiňa mužov.
„To vravíš iba preto, že hráš na husle. Takže si ho na hodine nikdy nezažila,“ namosúrene poznamenala Gina.
„Musíme sa baviť o chlapoch,“spýtal sa Moe, ktorý tieto babské reči neznášal.
„Si von s tromi babami. Čo si čakal?“ Gina nikdy nebola veľmi milá na ľudí okolo seba.
„Chýba mi tu Nikko. Čo je s ním Katie?“
„Pripravuje tú svoju výstavu. Zajtra je otvorenie, tak dolaďujú posledné detaily. Zabudla som vám povedať, že ste všetci pozvaní.“
„Ja mám rodinnú oslavu, pretože nik nečakal,že skončím školu. Sú z toho namäkko,“ smutne povedala Gina.
„Ja idem.“ Moe bol s Nikkom spriaznená duša.
„Počula som, že architekti sú pekný, prídem!“ Nič iné od Kim ani nečakali.
Všetci spoločne sa vybrali do obľúbeného suši baru, kde strávili ešte dlhé hodiny.

Keď prišla domov, skontrolovala si emailovú schránku. Našla správu od Yasua: -Zajtra večer by sme sa mohli stretnúť aby si podpísala zmluvy. V prílohe nájdeš noty ku skladbe, ktorú som zložil. Ak sa ti bude páčiť, môžeme ju zaradiť.- Yasu
Nedočkavo rozbalila prílohu a vytlačila obsah. Bez rozmýšľania sadla za klavír a začala hrať. Tá skladba bola, úžasná. Presne vedel, čo sa ku Katie hodilo. Melódia bola ľahká a svieža a skvelo sa hodila ku mladému dievčaťu. Vždy dobre vedela, že Yasu je úžasný skladateľ. Hrala ju niekoľkokrát dookola. Potom ju napadlo, že mu musí odpísať. A tak sadla za počítač.
-Je úžasná. Zajtra sa stretneme a vybavíme tie papiere.-Katie
Takmer vzápätí ako správu odoslala jej prišla odpoveď.
-Je úžasná lebo je o tebe.-Yasu
Katie zaplavila vlna vzrušenia.
-Tie tvoje lichôtky už na mňa neplatia.-Katie
Cez internet sa klame omnoho ľahšie.
-To bol iba pokus.-Yasu
-Ty vždy iba skúšaš.-Katie
-Stojí to zato.-Yasu
Katie nedočkavo čítala každú správu a hneď odpisovala.
-Nevolaj ma zlato a nezaujíma, že stojí!-Katie
-Čo? Písal som: Stojí-to-zato.-Yasu

Ešte raz si prečítala predošlú správu. Okamžite pocítila príval horúčavy do tváre.
-Prepáč ja som prečítala: Stojí to zlato.-Katie
-Tak každý už číta po svojom! Ale inak nestojí, teda stoji to zato, ale teraz nestojí.-Yasu
-Teraz si ma budeš doberať.-Katie
-Ja a doberať si ťa?! Nikdy!-Yasu
-Už sa príliš hanbím aby som si s tebou písala. Zajtra mi zavolaj kedy sa stretneme. Dobrú noc.-Katie

Yasu sedel v posteli. Na kolenách mal notebook a smial sa na obrazovku. Položil ho a pomaly vstal z postele. Celý deň nerobil nič iné, iba ležal v posteli. Spať však nemohol lebo len čo zatvoril oči, videl pred nimi zelené šaty s červenými fliačikmi. Prešiel ku stoličke, cez ktorú mal prehodené veci a z vrecka nohavíc vytiahol poloprázdny balíček. Chvíľu ho len tak prehadzoval v ruke, a potom rýchlym a ráznym krokom prešiel do kúpelne. Otvoril balíček a celé jeho vnútro nasypal do záchodu. To čo urobil bolo pre neho neskutočne ťažké. Stlačil splachovač a sledoval ako sa biely prášok zmiešal s vodou a pomaly mizne v kanalizácii. Vedel, že jedným spláchnutím sa nezbaví závislosti, ale bol šťastný, že túto noc ostane čistý.

______________________________________________________________

Anime Banner 9 Pictures, Images and Photos

5
Průměr: 5 (1 hlas)