Koniec?

Pohľad sa mi pomaly zahmlieval, už som skoro nič nevidel. Rozpoznával som len postavu ležiacu na zemi neďaleko mňa. Nemohol som uveriť, že to takto skončí. Naozaj zomrieme? Klesol som na kolená. Už som nevládal ani stáť. Nie,to nemôže byť koniec. Po tom všetkom. Kde sú všetci? Prečo ho niekto nezachráni? Nesmie zomrieť.
Začul som nejaký hlas. Sakura? Pomaly som otočil hlavu. Bola tam. Bežala k nám. Po tvári jej stekali slzy. Potom som si všimol, že nieje sama. Krátke čierne vlasy...Sai?
,,Naruto si v poriadku? Počkaj, vyliečim ťa."
Nie. Mňa nie, chcel som povedať, ale nemohol som hovoriť.
,,Najprv jeho." podarilo sa mi zašepkať. ,,Ja som v poriadku. Ešte chvíľu počkám, dattebayo."
Sakura sa na mňa pochybovačne pozrela, potom sa však odbehla k Sasukemu. Ležal na zemi a nehýbal sa.
,,Ešte žije." povedala a začala ho liečiť.
,,Sai." dostal som zo seba.
Kľakol si ku mne.
,,Povedz Sakure, že ma to mrzí....a Hinate, že ju mám rád. Dobre?"
,,Ako to myslíš? Však jej to povieš sám." povedal.
,,To už asi nezvládnem, dattebayo."
,,Naruto."
Usmial som sa. To, o čo som sa snažil sa mi podarilo. Sasuke sa vráti. Už nieje s Madarou.
Klesol som na zem. Cítil som, ako sa môj život pomaly blíži ku koncu. Všetko zase bude v poriadku. Spomenul som si na svoj sen. Kto asi bude ďalší hokage? Možno Kakashi sensei. Pri tej predstave som sa uškrnul. Ale určite by z neho bol dobrý hokage.
Obzrel som sa. Sakura stále kľačala pri Sasukem. Potom som zbadal ešte niečo. Sasuke otvoril oči a niečo vravel Sakure. Počul som len slová prepáč a milujem a potom som sa ocitol v úplnej tme. Bolesť na hrudi som už necítil.

O desať rokov

Sasuke stál bez slova nad hrobom svojho najlepšieho kamaráta.
,,Prečo si to spravil? Mohla predsa zachrániť teba. Tak by to bolo lepšie. Ale namiesto toho...
Prepáč, ale ja tu nemôžem zostať." povedal.
,,Sasuke." ozval sa niekto.
Otočil sa. Stál tam Kakashi sensei.
,,Nemal by si sa toľko trápiť. Jemu by sa to nepáčilo. Nerozhodol sa tak preto, aby si celý život prežil v ľútosti.
,,Viem, ale aj tak....myslím, že urobil chybu. Nikdy nerozmýšľal predtým, ako niečo urobil, ale vždy mu všetko nejako vyšlo. Tentoraz však urobil chybu. Som si tým istý."
,,Ako myslíš. Asi ťa nepresvedčím....Chceš odísť z Listovej?"
,,Musím. Nemôžem tu ostať po tom všetkom."
,,Sasukeeee!"
Obzrel sa. Sakura bežala k nim.
,,Myslím, že vás nechám samých. Tak sa maj Sasuke. A niekedy príď navštíviť Naruta."
Keď Kakashi sensei odišiel otočil sa k Sakure.
,,Čo tu robíš?"
,,Počula som, že chceš odísť. Tentoraz ti nedovolím ísť, ak ma nevezmeš so sebou." povadala.
V očiach mala odhodlanie, aké Sasuke často vídaval u Naruta.
,,Dobre. Tentoraz pôjdeme spolu."
A tak tam ešte chvíľu stáli nad hrobom svojho priateľa, ktorý im umožnil byť spolu a mysleli na tie krásne chvíle, keď ešte boli tým sedem. Potom sa držiac za ruky pobrali preč.