"Neublížiš mi?" 13. END

Uruha
Váľam sa tu už hodinu a stále neviem, čo mu mám kúpiť. Grrr. To je tak otravné! Nikdy som nemal problém s vyberaním darčeka. Vlastne, som nikdy nikomu nič nekupoval... áno, je to pravda. Neviem čo mám kúpiť a už za pár dní sú Vianoce! Tetuška ma zasa volala k sebe, aby som Štedrý večer strávil s ňou a jej rodinou. Ale prehovoril som ju, že tento raz by som predsa len chcel zostať tu. S Reitom. Milujem ho. Áno, do kelu, milujem ho! A stále pre neho nič nemám! Toto je teda otrava. Kieko.. moja posledná nádej..

Reita
"Naozaj? Myslíš, že to bude.. fajn?"
"Ako, fajn?! Preboha veď ja by som asi vyskočila z kože, keby že mi také niečo dáš! Bude to OK, nemaj strach." usmiala sa na mňa a priateľsky ma objala.
"Ďakujem."
"Ale nemysli si, že pri tom nebudem!" zasmiala sa hodila na mňa úškľabok. "Len tak pre informáciu, tá strieborná retiazka s medvedíkom je veľmi pekná. Ja len, aby si mal inšpiráciu. Aby si sa zasa nedurdil, že nevieš, čo mi máš kúpiť." žiarivo sa usmiala.
"Už pôjdem. Musím sa psychicky pripraviť." vstal som, poupravil som si účes a vyšiel von. Ešte sa zastavím v tom klenotníctve..

Uruha
"Kieko! Kieko! Prosím ťa! Prosím, čo mu mám kúpť? Prosím pomôž mi!" takmer som začal vzlykať. Som na dne, nemám ani len potuchy, čo mám Reitovi kúpiť.
"Len pokoj, pokoj. Posnažím sa poradiť ti, ale nič konkrétne ti nepoviem. Okej?" od samej radosti som sa na ňu hodil a ďakoval jej stále dookola.
"Dobre, dobre. Tak rozmýšľaj. Akú hudbu počúva? Čo myslíš?" spýtala sa ma ja som pohotovo odpovedal. Takto sa ma popýtala pár otázok a hneď mi svitlo.
"Ďakujem ti moc!" už som sa zberal, že idem snoriť po obchodoch, no hneď ma zastavila.
"Nemysli si, že nebudem pri tom, keď mu to dáš. Chcem vedieť, čo si mu kúpil. A mimochodom, vyšla nová Yaoi knižka od tej známej autorky. Vraj je to bomba, má niečo cez 500 strán. To len, aby si sa znova nevracal späť, spýtať sa, čo mi máš kúpiť." vysypala zo seba a ja som len zakrútil hlavou. "Máš ju mať." rozlúčil som sa a
už som utekal cez mesto do najbližšieho kníhkupectva.
Asi po 2 hodinách lietania po meste som vletel do izby a zvalil sa na posteľ.
"Čo si bežal cezpoľný beh?" zasmial sa, podľa hlasu, ReiRei. Udivene som zdvihol hlavu a tašku s darčekmi som "nenápadne" pichol pod vankúš.
"H-hej, niečo také." začervenal som sa. Bože, ten jeho pohľad... Pozrel sa na hodinky a pokýval hlavou. V momente do izby vletela aj Kieko a akási taška pekne viala za ňou.
"Darčekýýýý!" skočila šípku ku mne na posteľ až som nadskočil.
"Ták, kto začne?" pozrela sa na naše udivené pohľady. Nečakala na odpoveď, vstala a zavolala si ma k sebe. Usmiala sa na mňa a podala mi do rúk malý balíček, prepracovane zabalený do baliaceho papiera s obrázkom macka Pú.
"Prajem ti krásne Vianoce, nech sa ti všetko vyplní a nech si šťastný aspoň do konca života." neprestávala sa usmievať a čakala na moju reakciu, pravdepodobne. Silno som ju vyobjímal a roztrhol som papier. V momente mi vyliezli oči a nemôžem poprieť, že mi nevytiekla jedna slzička. Nová hra do PSP! Bože, aký som rád, že ju mám. Optrne som to položil na stôl a čakal, čo dostane Reita.

Reita
Prišla ku mne a podala mi menšiu krabičku. Otvoril som ju a hneď sa mi na tvári objavil obrovský úsmev. Nádherne čierny kožený náramok z malými striebornými pyramídkami.
"Ďakujem." povedal som iba a už som ho súkal na ruku. Pozrel som sa na Uruhu a hneď pochopil. Stúpli sme si k nej a každý mal za chrbtom svoj darček. Zobral som jej ruku a taktiež som jej malú krabičku s retiazkou položil na dlaň. Ihneď ju otvorila a zasmiala sa. Obratne si ju zapla.
"Pekné sviatky, Reita-kun."
"Aj tebe." zaželali sme si a obrátila sa na Uruhu. Ten spoza chrbta vytiahol obrovský darček, zabalený taktiež v papieri s mackom Pú.
"Potom mi ju požičiaš, však že?" usmial sa, a na tvári som mu zbadal úškľabok.. úchylný! Kieko roztrhla papier a už aj začala tú obrovskú knihu čítať. Stihol som si všimnúť iba názov - Chlapčenské srdcia. Snažil som sa rumenec skryť.
"Ták, a teraz vy chlapci." usadila sa na posteľ naproti nám a pozerala, čo bude. Srdce mi išlo vyskočiť.
"Prosím, začni." požiadal som Uruhu a podal mi balíček s mackom Pú.

Uruha
Prosím, nech sam u páči! Prosím! Pomaly roztrhol (pomaly?) papier a rukou si zakryl ústa. Očami kmital z darčeka na mňa a potom sa mi hodil okolo krku.
"Ďakujem, ďakujem ti moc." s úsmevom ho Kieko ukázal a tá mi ukázala palec hore.Kúpiť CD LUNA SEA bol úžasný nápad. Som super! Áno, ja viem, nemusíte mi to hovoriť, ja viem že som úžasný.
"Tak, teraz ja." videl som na ňom rozpaky a Kieko sa trošku naklonila. O čo tu ide? Chytil ma za ruky a v momente moje srdce začalo biť, museli ho počuť aj ostatní.. ľavú ruku mi pustil a tú pravú stále držal.
"Tak... v prvom rade, ti chcem zaželať tiež pekné sviatky, a.. eeh.." zasekol sa a trošku sa mu roztriasli ruky. "Chcel by som sa ťa opýtať," z prsta na ľavej ruke si vyvliekol prsteň, ktorý nikdy nedával dole a ihneď mi ho dal na prstenník, "budeš.. prosím, buď so mnou. Mám ťa.. milujem ťa. Strašne moc." vykoktal zo seba a ja som v tom momente stratil hlas. On ma miluje! Preboha. Rozpačito som sa usmial a prikývol som.
"Budem s tebou veľmi rád. Milujem ťa. Takisto." obtočil som mu ruky okolo krku a vášnivo ho pobozkal. Pridržiaval si ma za boky a bozk prehĺbil. Vyrušil nás iba tichý potlesk zo strany Kieko. Pozerala sa na nás, a mimochodom, plakala. Najkrajšie Vianoce, naozaj.
>END<