"Neublížiš mi?" 5.

Uruha
„Toto musíš vynásobiť s týmto, toto opísať a používaj kalkulačku, načo to počítaš hlavou?“ radil som Reitovi s matikou. Dohodli sme sa, že si budeme navzájom pomáhať s úlohami. Reita potrebuje pomôcť s matikou a ja som zasa na angličtinu tupý ako bota. Prizeral som sa na jeho zvraštenú tvár a ako sa prudko sústredí, no, prudko zrovna nie... učíme sa tu už 2 hodiny a on zatiaľ nič nepochopil, to bude s ním ťažké.
Asi za hodinu konečne látku pochopil a ja som mal pohov, za to Reita pobehoval po izbe a nevedel, čo spraviť prv. Nechápem, prečo je nervózny z nejakej baby. Po chvíli sa na mňa pozrel a prisahal by som, že sa mu nad hlavou rozsvietila žiarovka.
„Uru, pomôžeš mi však? Ty už musíš mať tých pár báb za sebou, takže vieš čo robiť, nie?“ vybalil to na mňa a čakal na moju reakciu. Prekvapilo ma to, s dievčaťom som nebol a ešte som v živote s nikým nebol na rande, ale myslím, že v tomto momente mi tie nudné filmy so stredoškolského prostredia pomôžu.
„No... hm... a-aj hej.“ Vykoktal som nakoniec a nepodarene sa usmial. Rozsvietili sa mu oči, poďakoval a prisadol si ku mne na posteľ.
„Tak hovor, čo mám urobiť?“
„Tak, no... najskôr, by si sa mal asi osprchovať.“ Povedal som to prvé, čo ma napadlo. Prikývol, vystrelil z postele do šatníka a vytiahol uterák. Nič čisté si nezobral, ani len spodné prádlo... uch. Dúfam, že tu nechce pobehovať len v uteráku? No, ani by mi to nevadilo.

Reita
Chmatol som iba uterák a vbehol do kúpelky. Som strašne nervózny, netuším prečo. Všetko som zo seba zhodil a vliezol do sprchy. Pri umývaní vlasov som si spomenul, že som si nezbalil sprchový gél. Zamyslene som sa poobzeral a všimol som si oranžovú tubičku. Stojí na ňom: „sprchový gél s vôňou broskýň“. Uruhov? Ale veď to je ženský sprcháč... no, u neho ma asi nič už neprekvapí. Ovoňal som ho. Krásne vonia... čítam ďalej: “pre hebkú a zdravú pokožku“. Óha, to vyskúšam! Aspoň nebudem smrdieť.
Po pol hodine som vyliezol zo sprchy iba v uteráku okolo pása. Otvoril som dvere na kúpelke, para sa rozliezla po celej miestnosti.
„Čo si tam toľko robil?“ spýtal sa Uruha so smiechom. Potom však, keď sa na mňa pozrel, zamrzol mu úsmev na perách.

Uruha
Po dlhej dobe Reita konečne vyliezol a za ním para. Potom som sa na neho pozrel a skoro som omdlel. Stál tu predo mnou iba v uteráku, s mokrými vlasmi, s ktorých mu kvapkala voda na chrbát a odhalené, vypracované bruško... v momente som sčervenal a uhol pohľadom.
„OK. Teraz by bolo dobré si niečo obliecť, nie?“ povedal som to, akoby to nebolo jasné.
„Ale budem potrebovať poradiť, ja si totiž nikdy nechystám veci dopredu, vždy si oblečiem to, čo je zrovna po ruke.“ Vysvetlil mi.
„Dobre, pomôžem ti teda. Ale nemysli si, že ti požičiam moje podväzky!“ zasmial som sa a on sa tiež potichu zachichotal. Už len tá predstava... nenápadne som si utrel stekajúcu slinu s kútika úst a povedal mu, aby si vytiahol niečo použiteľné na oblečenie. Prehraboval som sa mu vo veciach, ktoré vedľa mňa položil a on si zatiaľ obliekal spodné prádlo. Nakázal som mu to, asi by som inak vykrvácal... O chvíľu si ku mne prisadol a ja som zacítil známu vôňu broskýň, zaškeril som sa.
„Čo ti je smiešne?“ nechápal.
„Heh, použil si môj sprcháč?“ opýtal som sa a naskočil mu rumenec na tvári. Koktavo mi vysvetlil, že si zabudol zbaliť svoj, tak si požičal môj. Nevadí mi to, priťahuje ma ešte viac.
„Dobre, teraz ti vyberieme veci. Postav sa tuto predo mňa a pôjdeme postupne. Od ponožiek až po tričko, OK?“ nie, to tričko si nemusíš dávať.
...
Už tu predo mnou stojí oblečený, teda okrem trička, myslím, že to stačí. Ach... snažím sa vyberať tričko čo najpomalšie, stále mu musím pozerať na bruško. No o chvíľu už sa mi nechce hrabať stále v tých istých veciach, tak mu nakoniec podám biele tričko s nápisom „Pervert“. Nakoniec to dopadlo tak, že má na sebe čierne conversky, čierne kapsáčové nohavice s dvoma opaskami a to tričko. Nie som expert na oblečenie, ale myslím, že ujde. Myslel som, že už pôjde, už je skoro osem. On si však prisadol ku mne naspäť a pozrel sa na mňa.
„Ešte... by som mal jednu prosbu. Ako sa k nej mám správať? Vieš, ono... moja bývalá priateľka ma nechala kvôli tomu, že som sa jej dosť nevenoval a tiež preto, lebo neviem... bozkávať, no... že či by si mi poradil ako...“ hanblivo sa na mňa pozrel a ja som v sekunde zružovel. On snáď po mne chce, aby som ho naučil baliť?! Chlapče, toto si nemal robiť. Neovládnem sa. Znovu.
„No, dobre teda.“ Snažil som sa tváriť, že je to v pohode. Ono to totiž vôbec nie je v pohode!
„Tak, mal by si sa o ňu zaujímať a pýtať sa jej čo ju zaujíma, čo rada robí a tak. A potom v kine by si sa mal na ňu tak trochu lepiť a snažiť sa byť blízko nej. Baby to majú rady...“ spomínal som na tie tínedžerské filmy. No, miesto hlavných postáv som si predstavoval mňa s Reitom, ach...
„A-a.. to, vieš, čo ďalej, myslím, keď ju vyprevadím domov, mal by som to asi spraviť. A čo tam, vieš...“ opatrne sa ma opýtal, síce nie moc presne, ale pochopil som to. Otočil som sa na neho celým telom a zahľadel do očí.
„Tak, najprv by si ju mal asi chytiť za ruky.“ Povedal som najprv. Čo som však nečakal, bolo, že ma chytil za ruky. Rozbúchalo sa mi srdce. Čo to robí?
„Asi... asi takto?“
„Hej.“ Zhlboka som sa nadýchol a premýšľal, čo ďalej. „Potom, by si ju mohol chytiť za tvár a pozrieť sa jej hlboko do očí.“ Pozrel som sa na Reitu, ktorý mi pustil ruky a chytil mi tvár do dlaní. Pozrel som sa na neho, hľadel na mňa so zamysleným pohľadom. Topil som sa v jeho hnedých očiach. „A, potom... potom, ju ľahko pobozkáš, ono, príde to samo, v tej chvíli si bude tvoje telo robiť, čo bude chcieť.“ Dopovedal som. Boli sme od seba tvárami asi dva centimetre, dýchal mi na ústa a znova prehovoril.
„Myslím, že to zvládnem.“ Zašepkal. Zavrel som oči. Inštinktívne som pootvoril ústa a čakal som, čo bude. Následne ma nežne pobozkal a hladil ma rukou po tvári. Vpil som sa mu do úst a chytil mi ruku, ktorú som mu stláčal od vzrušenia, čo príde ďalej. Jazykom mi prechádzal po perách, jemne mi ich okusoval a znova bozkával. Dych sa mi zrýchlil. Voľnou rukou som sa mu zaboril do vlhkých vlasov a pritiahol si ho bližšie. Jazykom mi vykĺzol do úst a dráždil ten môj. Hodnú chvíľu sme boli na sebe namačknutí, no zrazu mu zazvonil mobil. Pomaly sme sa od seba odtrhli, no iba ústami. Oprel si čelo o to moje a zašepkal:
„Už by som... asi mal ísť.“
„Áno, myslím, že... áno, bude to dokonalé rande.“ No bezo mňa. Povedal som stále ešte zadýchaný z tejto udalosti a konečne som sa mu pozrel do tváre. Je krásny. Pustil mi ruku a bez pozdravu odišiel. S plačom som sa šľahol na posteľ a začal plakať. Prečo musí ísť von s tou kravou?!

Reita
Zabuchol som za sebou dvere, oprel som sa o ne a zviezol až na zem. Čo to do pekla bolo? Ja som to ani nechcel urobiť! Ono... samo! Tie hebké pery, a ten pohľad! Nedokázal som mu odolať. Bolo to krásne.