"Neublížiš mi?" 9.

Reita
Celý mesiac prebehol bez väčších úrazov a škôd... chvalabohu, už som si začínal myslieť, že táto škola nie je normálna. V škole sa mi darilo až veľmi dobre a Uru už skvele chodí, ako človek. S Kieko som vonku už nebol, sme dobrý kamaráti, aj s Uruhom sme skvelá trojka. Nie tá švédska, aby ste si zasa niečo nemysleli. Hehe.
Keď si tak cez víkend sedíme na internáte, Kieko nám vrazí do izby s hrozným krikom:
„Uru! Reita! Neuhádnete, kto zajtra príde na prednášku!“ vychrlila to zo seba a zostala na nás hľadieť. Rozpažené ruky a vypúlené oči značia, že niečo veľké, aspoň pre ňu.
„Aj nám to povieš?“ opýtal som sa uštipačným tónom a škaredo sa na mňa pozrela.
„Sugizo-sama! Vždy som ho túžila vidieť!“ zapišťala a hneď na to sa rozplakala a utiekla. Nechápem. No ja som bol šťastný, naozaj som niečo také nečakal. Ale keď som sa pozrel na Uruhu, zbadal som, že tiež nie je akosi pri vedomí. Hľadel do blba a škeril sa. Potom si zakryl tvár rukami a zapišťal aj on. Pravdepodobne ho má veľmi rád. No v akom zmysle?

Uruha
Uaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa! Sugizo-sama príde k nám do školy! To je neuveriteľné! Obdivujem ho tak dlho ako je to možné a on príde k nám do školy? Musím sa ho spýtať na toľko vecí! Začal som na posteli skákať od radosti, zatiaľ len na zadku, viac sa nepokúšam. Reita na mňa začal hľadieť a vyškieral sa. Kieko vletela naspäť a sadla si vedľa mňa na posteľ. Po Reitovi hodila akési CD.
„Priniesla som horor, vraj je to super.“ Stále nám sem lozí s novými filmami a pozeráme až do noci. Je to len mesiac, ale Reita skvele zapadol medzi nás. Som za to šťastný. Reita to zapol a už sedel vedľa mňa, z druhej strany. Reita sa mi zdá akýsi zvláštny. Najprv nadáva že gayovia sú z inej planéty a treba ich vyhubiť Cifom, a teraz mu vôbec nevadí, ak sa ho počas filmu držím alebo ak pri ňom „náhodou“ zaspím.
„Inak, dnes sa plánuje na našej izbe hrať fľaška, pôjdete však? Uru, už si tam dlho nebol a Reita tam vraj bez teba nepôjde. Je ako tvoj chvost. A tiež sa bude piť, objednali sme veľa vodky, náš Uruha je totiž vodkaholik.“ Zasmiala sa a zamrkala očami. Bez mihnutia oka som prikývol a Reita tiež nakoniec súhlasil. Kieko sa ešte ku mne naklonila a zašepkala:
„Za chvíľku pôjdem, aj tak to musím pripraviť a chcem ťa nechať s ním samotného. Neboj sa ho držať počas filmu, treba s tým trochu pohnúť, nemyslíš?“
„Ty mrška.“ Zaškeril som sa a už som plne vnímal film.
Asi po pol hodine Kieko odišla a zostal som s Reitom sám.

Reita
Úprimne, na tú akciu sa veľmi teším. Bude tam sranda, všetci na predošlej škole tvrdili, že keď som opitý, robím vážne zvláštne veci. A ešte zvláštnejšie je, že si vždy všetko pamätám. Zo zamyslenia ma vytrhol krik vo filme, pričom sa Uru tak strašne mykol, že som skoro z kože vyskočil. Zdrapol ma za ruku a celý film bol na mne nalepený. Chová sa ako baba, vážne by ma zaujímalo, koľko ich už mal. Veď len pohľad na neho a celá škola omdlieva. Zasa o ňom premýšľam, čo som teplý? No fuj. Nikdy. Som nebol. Na chalanov. Radšej som vstal a išiel na záchod.
„Nenechávaj ma tu! Veď ma tu niekto môže uniesť! A zabiť!“ začal hystericky kričať a už v rukách žmolil moju podušku. Moju! Na svoju podušku som háklivý.
„Veď idem len na záchod, som hneď tu.“ Povedal som s úškrnom na ústach a išiel som. Nemusím vám snáď opisovať kam. Domyslite si.
Ani nie po piatich sekundách som vyšiel, no ako som si sadal, Uruha sa na mňa zvalil a začal kričať.
„Reita! Skoro som umrel! Oni tam zabili Jacka!“ začal som sa mu smiať pozrel na notebook. Koncové titulky. Pozeral sa mi rovno do očí vystrašeným výrazom a strašne mi to pripadalo smiešne. Ako sa niekto preboha môže báť takýchto filmov? Veď je to obyčajný akčák. Ležal na mne celou svojou váhou. Pozeral sa mi do očí. Zružovel som.

Uruha
Vyšlo to. Aj keď ma trochu štve že sa mi vysmial, vyšlo mi to. Obzeral som si jeho krásnu tvár a pomaly som sa mu približoval k ústam.
„Myslím... mali by sme ísť, Kieko nás bude zháňať.“ Zhodil ma zo seba. Vypol notebook a už ma hnal z izby. Ocitli sme sa pred jej izbou a s úsmevom sme vstúpili dnu.
„Nazdar ľudia! Ide sa chľastať!“ zareval som na celú izbu a všetci ma pozdravili. Oj, ako mi chýbala táto spoločnosť. Reita sa začal obzerať a zdraviť so všetkými. Obľúbili si ho.
„Je to najväčšia izba na internáte. Sú tu tri spálne, hlavná miestnosť a dve kúpeľne.“ Vysvetlil som mu a všetko poukazoval. Kým si všetko obzeral, odbehol som za Kieko, kde už pripravovala chľast.
„Tak, ktorá fľaška je moja?“ opýtal som sa a zhabol som prvú, čo mi prišla pod ruku.
„Tú nie!“ zakričala Kieko a vystrašene sa na mňa pozrela. Nedôverčivým pohľadom som sa na ňu pozrel a hneď mi to bolo jasné.
„Čo si tam zase hodila?“ zle som sa ňu pozrel a už popredu tušil, čo asi. Vždy to na takýchto akciách robí. Nehovorím, že je to zlý nápad, ale teraz sa naozaj bojím, aby sa neušlo aj Reitovi.
„No... poviem ti, dala som tam trošku viac, nech sa ujde každému a nech je to zaujímavejšie. Dnes je noc nadržaných prasiat!“ zasmiala sa a vlepila mi pusu na tvár. Schytila Fernet a trielila za ostatnými. Ja som zobral všetko ostatné, včetne tonicu, likéru, hrušky, saké a nemôže chýbať vodka. Poobzeral som sa po ľuďoch v miestnosti a dokopy narátal 4 dievčatá a 6 chalanov, včetne mňa a Reitu. Nič moc, asi sa ostatným nechcelo. Rei sa po chvíli dostavil tiež a posadali sme si do kruhu. Hrala tu hudba, jedli sme tonu pizze a ožierali sa o stošesť.
Asi po takej hodinke už boli všetci na mol. Nikdy moc nevydržia. Mám najväčšiu výdrž.
„Ide sa hrať Vyzliekací poker! Poďme ľudia! Oblečenie sú teraz vaše bohatstvo!“ zavelil som a všetci do jedného sa zvalili na zem do kruhu a dvojice sa na seba lepili. Uch, už aj na mňa to začína pôsobiť. Bože, chcem to dnes robiť. S Reitom. Dnes ho pretiahnem.

Reita
Poker som hral raz v živote a myslím, že som v ňom dobrý. Áno, som borec!
Na konci hry som sa dozvedel, že teda nie som bohvieaký macher. Zostala mi košeľa, spodky a jedna ponožka. Svoju pásku som si tiež nechal, tú nedám za nič na svete. Vyhral Uru, na ňom zostalo skoro všetko. Vlastne prišiel iba o tričko. Ham! Bože, čo robím?! Slintám tu nad ním! Yuna sa tu po mne cápe a smeje sa mi, aký som úchyl. Tora tu po mne pozerá celý večer, čo ma teda naozaj riadne štve ale snažím sa to neriešiť. Shou aj s Hanou sa už niekde oblizujú na sedačke. Krúti sa mi hlava. Vzápätí si všimnem, že sa tu akosi všetci lepia po sebe a aj ja by som niekoho potreboval. Kieko s akúsi babou, ktorú som tu v živote nevidel, tamtí dvaja na sedačke a na koniec Kyo a Ryo (naše chalanské dvojčatá) sa tiež po sebe sápu v rohu miestnosti. Fuj. Kam som sa to dostal? A taktiež Yuna ma tu celý čas vábi, neskočím jej na to. Uru zavelil, že sa ide hrať Bozkávacia fľaška, každý s každým, bez ohľadu na pohlavie. To akože sa mám oblizovať s chalanom? No poteš.
Všetci sa obliekli. Znova sme si posadali do kruhu, Tora si lapil vedľa mňa, pričom ma nezabudol chytiť za zadok. Pri mojom spitom stave som sa len zaškeril a oplatil mu to. Bože, som na mol.
Kyo roztočil fľašku a skončila na Torovi. Len tak-tak som sa jej vyhol. Tora sa zasmial a hodil sa po Kyovi. Všimol som si ako mu pchá do úst jazyk a hrabe sa mu rukou pod tričkom. Chcel by som vedieť, aké to je. Vau. Zobrali to akosi vážne. To sa tu bude takto každý správať?
„Teraz ja! Teraz ja!“ zakričala Kieko a samou radosťou točila. Zastavila sa na Uruhovi. Všetci sa začali smiať, čo som nechápal, tak som sa smial tiež. Uruha sa prekonal a pobozkal Kieko ruku ako pravý gentleman.
„To nie je fér!“
„To sa neráta!“
„Dolu tričká!“ kričali do radu všetci a tak im nezostalo nič iné, ako si vyzliecť vrchy. Hodili ich vedľa seba a hra pokračovala.
Hráme to už celkom dlho, na mňa ešte stále nikto nevyšiel. Chvalabohu. Alebo skôr škoda? Chcem pusu! No tak ľudia!
„Uru! Točíš!“ zakričal Ryo lezúc po svojom bračekovi s rukou v trenkách (uch) a všetci sa dívali, na kom to skončí. Mohol som to čakať. Hrdlo fľaše zastalo... pri mne! Všetci sa na mňa s opitými úškrnmi pozreli a začali sa prekrikovať vetami typu: “No tak! Predveďte nám, čo robíte na izbe!“ alebo “Uru, pekne nášho nováčika privítaj ako sa patrí!“ no a tiež “Tu pekne krásne začnite, ale potom Uru, nezabudnite ísť do izby!“. Pozrel sa na mňa zvádzajúcim pohľadom, zvalil ma na zem a zasadol ma.
„Toto si veru vychutnám.“ Povedal omámene. Jazykom si prešiel po perách a rukou mi vyhrnul košeľu. Všimol som si, ako všetci nedočkavo sedia okolo nás a pozerajú sa. Prechádzal mi rukou po brušku ľahkými pohybmi a následne sa mi vpil do úst. Pocítil som šteklenie v podbrušku a jeho druhú ruku v mojich vlasoch. Nevedel som, čo mám robiť, chytil som mu boky a zapojil sa. Je to tak krásne. Zavrel som oči. Jazykom som mu zotrel malinový lesk na perách a on tíško vzdychol. Nemohol som si nevšimnúť jeho vypuklinu v gatiach. Zapojili sme jazyky a plne si túto chvíľu užívali. Hladil ma vo vlasoch a niekedy ma ľahko zašticoval. Začal som zrýchlene dýchať a srdce mi tĺklo nebezpečne rýchlo. Dostal som naňho neuveriteľnú chuť. Vzdychol som mu do úst, no hneď na to nás Yuna prerušila:
„To by aj stačilo, nie? Aj ostatný sa chcú s Reitom bozkávať.“ Odfrkla a otvorila ďalšiu fľašu. Daroval mi posledný bozk na ústa, košeľu mi vyhrnul ešte vyššie a pobozkal ma na bruško. Vrátil sa k mojej tvári a usmial sa. Úsmev som mu vrátil a zosadol zo mňa. Posadil sa na svoje miesto a celý čas sme sa na seba usmievali. Zato Tora stále na Uruhu zazeral.