Stretnutie pod dáždnikom

Poznal jsem teď jednu z mála,
bylo to venku v dešti.

Ako som išiel po ulici, dážď mi padal na telo, náhle mi padol pohľad na teba... Osamotenú...

Jen tak v tričku sama stála,
tak jsem jí půjčil deštník.

Podišiel som k tebe, uľútostilo sa mi ťa, ako si tam tak stála, premočená, tak som môj dáždnik zdvihol aj nad teba...

Aby víc už nepromokla,
neboť déšť smývá krásu.

Zdvihla si pohľad a tvoja krásna tvár sa na mňa šťastne a prekvapene usmiala...

Vím, že jsem v ní našel poklad
a ona ve mně spásu.

Naše oči sa vpíjali navzájom do seba, naše myšlienky sa stretali a pocity dopĺňali...

Pod deštník jsem se s ní schoval,
abych jí viděl zblízka.

Ja viem, možno si ma tu najprv nechcela, ale myslím, že teraz ti to už nevadí, že sme tu spolu...

V duchu jsem však uvažoval
dá-li se nečím získat.

Vždy si vyzerala tak nenápadne, neprístupne, vždy som sa nevedel, ako len by som mohol... A teraz to náhle prišlo...

Bylo mi s ní neskutečně,
líp než-li každý víkend.

Chcem s tebou tráviť každučkú chvíľu, celý ten náš spoločný čas sa zdal byť neskutočný, nádherný, nikdy mi ešte nebolo tak dobre...

Přál jsem si ať prší ještě,
ať dál jsem pod deštníkem.

Nechcel som, aby to niekedy skončilo, aj keď všetko raz skončiť musí. Ale dnes nie, dnes nech prší čo najdlhšie. Nech ťa tu mám, pri sebe...

Každý mi tě lásko závidí,
když Konohou jdem, ulicí k nám.

Sme spolu, konečne, Konečne im môžem ukázať, aká si úžasná osoba. Hoci stále neviem, prečo si si len vybrala mňa...

Já vím, že každý mi tě lásko závidí,
já s tebou jsem rád sám.

Keď sme spolu, ako by sa zastavil čas. Neexistuje nič iné a nik iný. Len ja a ty...

Možná že jsem něco tušil,
snad jsem měl stejnou cestu.

Náhoda, osud alebo zázrak? Neviem, čo spôsobilo, že som išiel práve vtedy tadiaľ, keď si tam bola ty...

Udělal jsem, co se sluší,
řek jsem jen pojď a nestůj.

Prvé, čo ma napadlo bolo, že tam predsa nebudeš moknúť a tak som sa ponúkol. Ty si ma neodmietla, ale pridala si sa ku mne. Pod môj dáždnik. Po chvíľke ticha si sa rozhovorila, tým tvojím nežným hláskom...

Od toho okamihu sme sa už neodlúčili. Sme stále spolu. Vytrhla si ma z môjho osamotenia. Aj keď ty rada vravievaš, že u teba to bolo rovnaké, a že ja som zachránil teba. Ja ti za to všetko ďakujem, Hinata, láska moja...

Poznámka:

Pieseň je od Michala Davida a volá sa Kazdý mi tě lásko závidí... S jedným zmeneným slovíčkom...
Keď som ju počula v rádiu, dostala som veľkú chuť niečo napísať a vzniklo toto...
A ten obrázok sa k tomu hodí, nie? Sú tam síce takí maličkí, ale na tom nezáleží...
Dúfam, že sa vám to páčilo...

______________________________________________________________

Nové mangy vychádzajú v utorok alebo stredu, každý týždeň. Nie vždy vychádzajú tie isté, pretože veľa ľudí robí viac vecí, nie je na to čas stále, atď... Takže treba vždy čakať a čakať
Keď ďakujete pri mangách, my si to samozrejme ceníme, ale nezabúdajte prosím na editorov. Tí mangu musia vyčistiť a naeditovať preklad. Je to občas namáhavejšie ako prekladanie, v každom prípade, určite daného človeka neteší, keď všade vidí len to: ďakujem za preklad. Nemyslíte?
Kto na danej mange pracuje vidíte, keď rozkliknete Info o překladu
Dúfam, že sa vám naše práce budú aj naďalej páčiť