Strom

Cítim sa ako strom. Moje plecia, moja koruna je čoraz ťažšia od plodov, povinností, starostí.
Vietor mnou myká zo strany na stranu. Tlačí ma raz k jednému, potom druhému. Ten pocit, potreba vybrať si, kam ísť, čo robiť, ten nenávidím.
Neviem, čo mám robiť.
Na jednej strane moc, sila, nadradenosť, rešpekt. Nikto by o mne nepochyboval, mohol by som robiť, čo by som chcel. Ničiť, koho by ma napadlo.
Na druhej strane je tu priateľstvo. Rodina... Láska... Veci, o ktorých by som si
nikdy nemyslel, že by som chcel.
Ale v kútiku duše... Tam ma niečo k tomu stále nahovára.
****

Osamelý, smutný strom, stojaci v bahne, čakajúci na záchranu.
Raz sa nakloní k tmavej rieke, ktorá hučí zlobou, ale aj mocou a sľubmi.
Inokedy sa stočí oproti a hľadí na jemný, krásny potok, ktorý milo žblnká a šepoce láskavé slová.
****

Chcem to? Čo vlastne chcem? Môj hlavný sen by ma vrhol do temnoty. Druhý na svetlo.
A som zase pri výbere.
Možno to niekomu príde ľahké, ale rozhodnúť sa medzi vzduchom a vodou,
keď oba potrebuješ k životu...

To sa dá? Ešte je nádej? Neviem, dosť o tom pochybujem.
Vybral som si. Zatváram oči. Bahno sa uvoľňuje a ja padám do strany. Rieka hučí a mne to znie ako uspávanka. Obklopuje ma temnota. Zbohom, Naruto... Zbohom svetlo...
****

Všetko znehybnelo. Okolím sa niesol kvílivý, plačlivý zvuk. Strom zmizol, ostala po ňom prázdnota...