Svadobné strasti a slasti 04

Existujú ranné vtáčatá, ktoré sú hore skôr, než vyjde slnko. Na druhej strane jestvujú aj spáči, ktorí z postele nevylezú, ani keby ich niekto budil saxofónom pri uchu. Naruto bol ten druhý prípad.

Sasuke sa ho márne snažil zobudiť už hodinu, ale nenašiel stále spôsob, ako ho dostať z postele.
„Hoj, Naruto!“ šťuchol doňho. Vedel, že skôr, ako o desiatej nevstane. Avšak to mal teraz na háku. Zúfalá situácia si žiada zúfalé riešenie. Opatrne si blondiačika odbalil z prikrývky a vyzdvihol do náručia.
Ospalý blondiačik ani len nemal tušenie, čo sa bude odohrávať ďalej...

„Sasuke, ja ťa zabijem!! Okamžite poď ku mne!“ Vrieskal Naruto, ako zmyslov zbavený. Čiernovlasý sa za dverami kúpeľne váľal po zemi a bolo mu úplne jedno, že jeho milovaný si ide od zlosti vykričať hlasivky. Veselo sa zabával ďalej a snažil sa aspoň malú dávku kyslíka dopraviť do pľúc.
„Ešte sa mi smej!“ zvyšoval árie blondiačik. Ľadová voda ho nepríjemne prebudila.
„Chcel som ťa zobudiť na raňajky, ale zrejme si si radšej vybral sprchu. No nič, počkám ťa dolu, než sa ‘upravíš‘.“ S týmito slovami spokojne Sasuke odkráčal do kuchyne dovariť čaj.
„Grobian, barbar, k****n, *****, ******,...“ Naruto medzitým, čo sa sušil uterákom, zo seba pľul jednu nadávku za druhou. Od tých menej urážlivých až po tie hrubšie vulgarizmy. Bol mrzutý, ospalý a bolela ho zadná časť tela. Vedel až príliš dobre od čoho alebo lepšie povedané od koho to je.
Opatrne vbehol tíško do izby po suché oblečenie. Vzduch čistý! Zaradoval sa blondiačik, vytiahol zo zásuvky čisté trenky –tento raz so zajačikmi- a ponožky. Práve vo chvíli, keď si navliekal ponožku na pravú nohu, vošiel do izby Sasuke.
„Ehm, čaj je už hotový. Mimochodom, skvelý výhľad!“ odkašlal si Sasuke a trielil preč.
„Sasuke, ty perverzák!!“ vypískol blondiačik a začal za miznúcom postavou hádzať vankúše.

***
„Dobrú chuť!“ Zaželal čiernovlasý svojmu nezvykle tichému spoločníkovi a sám sa spustil do jedenia. Po včerajšej noci mu pekne vyhladlo, takže ryžovú omeletu so zeleninou si vychutnával. Naruto sa na tanieri len prehraboval a občas niečo zo zeleniny hodil do seba, omeleta zostala nedotknutá.
Možno som to s tými kečupovými srdiečkami prehnal. Pomyslel si Sasuke a odhryzol si zo cherry paradajky. Pohľadom však stále skúmal tichého blondiačika.
„Nebudeš jesť?“ Spýtavo naňho pozrel a nabral si ďalšie sústo omelety.
„Nemám chuť,“ zabrblal Naruto, že ho ani počuť skoro nebolo. „Pôjdem späť do postele. Nenechaj sa rušiť.“ Vstal a odniesol tanier na drevený kuchynský pult.
„Prepáč Naru-chan, ale odteraz sme rodina. Bol by som rád, ak by sme mohli jesť spolu,“ čiernovlasý si pretrel ústa papierovou utierkou a prešiel k blondiačikovi. „A aj ďalšie, príjemnejšie, veci robili spolu,“ zašepkal zmyselne Sasuke a prešiel dlaňou po Narutovom líci.
„Ja... ja... prepáč!“ pípol Naruto a rozutekal sa preč. Lícia mal celé jahodovej farby a srdce mu bilo ako na poplach. Mal Sasukeho rád, ba viac než by si v živote dokázal predstaviť, ale skutočnosť, že je Sasuke zrazu iba jeho, ho desila. Boli priatelia a teraz sú zrazu manželia. Uvedomoval si, že preskočili väčšinu dôležitých krokov k vývoju vzťahu. Už dlhšie nedokázal zastaviť ten príval sĺz, ktoré sa drali na povrch. Bežal preč z ich spoločného domu. Bežal len na jediné miesto, ktoré ho dokázalo upokojiť - park. Skvelé miesto pod veľkým stromom v strede parku, o ktorom vedeli len dvaja ľudia.

***
Bolo šesť hodín večer a Sasuke chodil po dome ako lev v klietke. Nemal tušenie kam jeho blondiačik utiekol a nevedel, kde ho hľadať. Prehľadal celú Konohu a stále ho nemohol nájsť. Pýtal sa okoloidúcich, bol u Narutových rodičov, u seba, aj keď pochyboval, že by tam svojho blondiačika mohol nájsť. Nemohol sa zbaviť viny, že za jeho útek môže on. Chcel to napraviť, i keď ešte nevedel ako.
‘Cink cink‘ ozvalo sa zvonenie domového zvončeka.
„Sasuke, prosím ťa, otvor! Je to naliehavé.“ Osoba za dverami dychčala, akoby zabehla maratón.
„Čo je také dôležité, že to nemôže počkať, Sai?“ Spýtal sa čiernovlasý, keď otvoril a vpustil Saia dovnútra.
„Dáš mi vodu, prosím? Bežal som od nás až cez celú Konohu,“ zachrčal Sai.
„Jasné, počkaj chvíľu.“ Sasuke rýchlo odbehol do kuchyne, vytiahol zo skrinky čistý pohár a napustil doň studenú vodu. Medzitým sa Sai rozvalil na jednej barovej stoličke a hlasno si oddýchol. Čiernovlasý pred Saia položil pohár a spýtavo sa naňho pozrel. Sai sa vďačne usmial a šupol do seba vodu na jeden glg.
„Áááh, to bolo super!“
„Tak o čom si chcel tak súrne rozprávať?“ Spýtal sa ho Sasuke a prisadol si k nemu.
„Dozvedel som sa, že Naruto niekam zmizol.“
„A? Vieš kde je?“ Čiernovlasému prebehol mráz po chrbte. Ak niekto mal vedieť o každom pohybe v Konohe, tak to mohli byť jedine Tsunade a Sai.
„Mám isté tušenie, lenže Naruto nie je jediný, kto zmizol,“ nervózne sa poškrabal po líci.
„Niekto ďalší? Kto?“
„Sakura. Dnes šla do kvetinárstva kúpiť jednu kyticu pre matku, ale nevrátila sa domov. Nedalo mi to a tak som sa tam šiel pozrieť. Predavačka vravela, že keď u nej Sakura platila, vzala zaplatené ruže a rozbehla sa za niekým do parku. Za pultom toho vraj predavačka veľa nevidela, ale osoba mala blonďavú hlavu.“ Úkosom sa Sai pozrel na zamysleného Sasukeho.
„To mohol byť Naru-chan!“ Sai mu to odkývol.
„Sakura mi kedysi vravela, že je jedno miesto v parku, o ktorom vedeli len Sakura a Naruto. Vraj to bolo prv Narutove obľúbené miesto na triedenie myšlienok. Raz tam naňho natrafila a od tej doby tam vraj chodili spolu.“
„Chceš mi tým povedať, že tvoja Sakura je u môjho Naruta a zase mu do hlavy tlčie baklažány?“ V Sasukeho vnútri sa rozhorel mocný plameň hnevu. Ak ja ju chytím, tak ju roztrhnem ako hada!
„Musíme tam okamžite ísť,“ čiernovlasý si oprášil nohavice a vstal zo stoličky.
„Pôjdem s tebou, Sakura bude možno robiť problémy.“ Sai sa tiež zdvihol a následoval čiernovlasého. Sasukemu tak ušiel Saiov tajomný úsmev.

***
„Sakura-chan, ako si ma tu vlastne našla?“ Spýtal sa blondiačik Sakury, ktorá ho jemne kolísala v náručí.
„Vadí ti, že som tu?“ Usmiala sa naňho a postrapatila mu vlasy.
„Nie, len som zvedavý,“ odpovedal popravde Naruto.
„Bola som v kvetinárstve, keď som ťa zahliadla, ako bežíš do parku. A teraz mi už konečne povedz, prečo si vlastne utekal?! A plakal ako malé dieťa?!“ spýtala sa mierne podráždenejšie než pôvodne chcela.
„Ja skutočne Sasukeho ľúbim, ale stále si na to všetko neviem zvyknúť. Všetko to nabralo príliš rýchly spád, že už ani neviem, aký je deň.“ Povzdychol si blondiačik a viac sa pritúlil do jej objatia. Bol rád, že je tu s ním v parku, pozhovárali sa a vyjasnili si už veci, ktoré sa udiali na svadobnej hostine. Uľavilo sa mu.
„Ty si mi prípad, Naruto! Kedysi som Sasukeho veľmi milovala, ale skôr akoby mi stihol zlomiť srdce som si všimla, ako sa na teba pozerá. Tie jeho láskyplné pohľady, ktorými ťa každý deň obdarovával a ty si si ich nevšímal, skrátka som žiarlila. Neskôr sa objavil Sai a ukázal mi, čo je to pravá láska. A ako vieš, od tej doby sme spolu.“ Sakura si ponaťahovala ruky a jemne od seba blondiačika odtrhla.
„Vedel som, že si ho mala rada, ale že až tak, to som si už neuvedomil. Ospravedlňujem sa!“ pozrel na ňu psími očami.
„Za čo?“
„Veď vieš, tamto so Sasukem.“
„Tak po prvé, nemáš sa za čo ospravedlňovať, ty truľko! Po druhé, Sasuke je už pre mňa minulosť. Po tretie, znovu sa ti musím ospravedlniť, ako som sa zachovala na hostine. Neuvedomila som si, ako to medzi vami je. Prepáč,“ usmiala sa Sakura a dala prekvapenému blondiačikovi červenú ružu.
„Nemalo by to byť naopak?“ nechápavo na ňu zostal civieť.
„Len si ju vezmi a ber to ako ospravedlnenie.“
„Ale veď ja sa na teba za tú hostinu nehnevám.“
„Teraz nemám na mysli tú hostinu. To je za to, čo ešte len príde, vieš?“ Uškrnula sa a venovala mu jeden zo svojich mnohých diabolských úsmevov.
„Ehm, Sakura-chan?“ Blondiačik mal pocit, že sa každú chvíľu rozsype pod jej pálivým pohľadom.
„Dostaneš pekne päť a dvadsať na zadok, kamoško. Nejakú tú chvíľu už Sasukeho poznám, on by ti určite nikdy neublížil a ty mu stále utekáš. Chápem, že máš strach, ale malo by ti byť jasné jedno – tým, že utekáš od Sasukeho, ubližuješ aj jemu, nielen sebe. On ťa miluje, ty ho miluješ, tak prečo proste na chvíľu nezabudneš, že si s ním v zväzku manželskom a nezačneš s ním pekne krôčik po krôčiku od znovu?“ Z očí jej šli blesky, ale Naruto na ne nebral ohľad.
„Keby som sa s ním minulú noc nevyspal, možno by som dokázal začať od znovu, chápeš? V tom je ten problém! Po tej včerajšej noci ho už úplne neviem dostať z hlavy, keď som pri ňom srdce mi ide vybuchnúť od radosti. Najradšej by som sa s ním niekde zatvoril a už nevyliezol, ale tým, že som sa s ním vyspal, si o mne musí myslieť, že som, veď vieš čo.“ Znovu posmutnel a rýchlo si pretrel oči, aby zahnal vychádzajúce slzy.
„Bože, ty máš starosti, Naruto. Niečo ti poviem. Skôr by si Sai o mne mohol myslieť že som, veď ja viem čo. Prvý raz som sa s ním totiž vyspala, keď sme boli obaja opitý, aj keď on menej. To by až tak nevadilo, ale moji rodičia o ňom nevedeli. Pripadala som si ako najväčšia hus na svete, ale Sai mi povedal, že ma miluje, a že hneď pôjde za mojimi rodičmi a povie im ako sa veci majú. Ten blázinko vbehol otcovi do kúpeľne, kde ho načapal pri rannej návšteve WC. Mama z toho mala skoro smrť, ako sa smiala. Našťastie sme to prežili a tak sa dnes môžem pýšiť tým, že mám najlepšieho chlapa pod slnkom.“ Pri tej spomienke sa musela znovu zasmiať. Naruto sa k nej pridal a smial sa ako pojašený.
„A... A čo z toho v-vyplýva?“ dostal zo seba blondiačik, ktorého stále ten smiech nemohol prejsť.
„Rozdiely medzi nami a vami sú v tom, že sme vtedy ešte nemali osemnásť, rodičia nám náš vzťah vtedy ešte neuznali a ani sme neboli manželia, ako vy. Takže naozaj nechápem, prečo z tej, zdôrazňujem, vašej včerajšej svadobnej noci robíš takú vedu,“ dala si záležať, aby každé jedno slovíčko ohľadom svadobnej noci zdôraznila.
„Hanbím sa za to, že som sa mu tak ľahko poddal. Mal som tú noc oddialiť, ale skutočne som sa neovládol. Príjemná teplá voda, krásna noc a jeho dotyky, to všetko vo mne vyvolalo silnú túžbu ochutnať, aké to je byť milovaný Uchihom,“ nenápadne si zotrel z kútika slinku.
„A máš to! Si v tom až po uši,“ od radosti ním zatriasla, „Naruto, nebuď taký tvrdohlavý a len si pripusť, že ho chceš! Ver mi, môžete začať spolu pekne od začiatku. Pôjde to, len tomu daj čas,“ a venovala mu už jeden z tých milších úsmevov.
„Dobre, ja to skúsim! Len dúfam, že na mňa Sasuke nebude nahnevaný, keď som tak utiekol,“ povzdychol si a vzal do ruky jeden zvädnutý lístok, ktorý mu ležal pri nohe.
„No to si piš, že bude! Podľa mňa už ťa dávno niekde hľadá,“ rukou si zakryla úsmev, ktorý sa jej roztiahol po tvári. Druhou rukou našmátrala v kabelke a vytiahla mobil. Našťastie signál stále fungoval a tak jej nič nebránilo napísať Saiovi ich polohu. Ťukala rýchlo a len potrebné informácie. Všetko sa udialo tak rýchlo, že Naruto iba postrehol ako sa Sakura pozerá na hodiny na displeji.
„Páni to je hodín, že Naruto?“ Nevinne sa usmiala a čakala na príchod svojho milého aj so Sasukem. Tušila, že už budú blízko. Možno ani nemusela písať Saiovi správu a aj tak by ju našiel. Práve preto ho tak milovala.
„Sakurka!! Narutík!!“ ozývali sa hlasy vychádzajúce od cestičky, ktorou sem blondiačik so Sakurou prišli. Jedinú vec, ktorú Sakura Saiovi nevedela odpustiť bola prezývka Sakurka. Sai ju tak volal vždy, keď ju chcel z nejakého hlúpeho dôvodu naštvať.
„Aká uhorka?“ Začula druhý hrubší hlas, ktorý na sto percent patril Sasukemu. A práve z tohto dôvodu nenávidela prezývku Sakurka.
„Vy dvaja ťulpasi, tu sme!“ zakričala na nich, keď vyšla spod dlhých halúz, ktoré ju s Narutom kryli. Ako náhle ju obaja ‘ťulpasi‘ zazreli, bežali k nej.
„Kde je Naruto, uhorka?!“ Vyštekol na ňu Sasuke, ktorý jej stále nevedel odpustiť chovanie na hostine. A vlastne nie len to, ale to je vedľajšie.
„Tak pekne pomaly, Sasuke-chan,“ nebezpečne zavrčala, „nie som uhorka a Naruto leží celý zronený a čakajúci na svojho hrdinu pod stromom. Netlač naňho, inak ti to zrátam!“
„Okej, okej! A teraz uhni!“ pretlačil sa skrz ňu a už si to niesol k jeho srdiečku.

***
Blondiačik tíško sedel pod mohutným stromom a prichádzajúcim nevenoval pozornosť. Snažil sa utriediť si myšlienky. Sakura mala určite pravdu. Nemal by som sa vešať kvôli tomu, že som s ním skončil v posteli. Navyše sám to chcel, takže by som sa v tom nemal toľko rýpať. Proste stalo sa to, čo by sa skôr či neskôr aj tak stalo. Yosh! Je načase, aby som dostal rozum! Z myšlienok ho vytrhla čiasi ruka na jeho ramene. Otočil sa k majiteľovi a zostal v šoku. Slová sa mu zasekli v hrdle a nechceli vyliezť von. Len nemo hľadel na toľko milovaného Sasukeho a jeho uhľovočierne oči, z ktorých nebol schopný nič vyčítať.
Sasuke nečakal na nič a majetnicky si pritiahol blondiačika do náručia.
„Sasu-“
„Mlč, nič nehovor. Vieš ako som sa o teba bál? Strašne ma mrzí, ak som ti ublížil, ale nikdy nebudem ľutovať našu noc. Chcel som ťa tak strašne, až som ti ublížil. Prepáč, je to moja vina,“ zaboril si hlavu do Narutovho ramena a nasával jeho vôňu.
Sakura mala pravdu! Ublížil som aj jemu.
„Prepáč, Sasuke, prepáč! Už nikdy nebudem od teba utekať,“ malé potôčiky sĺz si našli svoju cestičku von, „môžeme začať odznovu?“ a zamočili Sasukeho tričko.
„Ako si praješ, zajačik.“ Tuhšie si blondiačika privinul k sebe a zotrel mu maličké slzičky, ktoré zostali na blondiačikovej roztomilej tváričke.
„Slzy ti nikdy nepristali, radšej mám rád tvoj hrejivý úsmev,“ prstom prešiel po jeho malinovo-červených perách.
„Naozaj?“ Narutovy sa rozžiarili oči.
„Nie. Ľúbim ťa celého,“ po dlhej dobe sa opäť napil z tých sladkých úst, ktoré mu nikdy nedali spať. Akoby chcel Naruta presvedčiť o pravde svojich slov, venoval mu dlhý bozk, v ktorom mu dokazoval svoju lásku. Blondiačik tak ako dostal, tak aj bral. Opantaní vlastnou vášňou, zabudli na dvojicu obďaleč.
Sakura so Saiom sa na seba významne uškrnuli a slušne dopriali dvom holubičkám súkromie.
„Mission completed!“ zvolali a obaja trielili späť do Konohy.
Láska je všemocná!

(Toto ešte nie je koniec!)

A tak sa do histórie Konohy zapísali dve udalosti. Plán Saia a Sakury, ako pomohli dvom milencom. A ako následne títo dvaja milenci skončili na týždeň vo väzení za predvádzanie rôznych sexuálnych polôh na verejnosti.
Naruto: „Kto mal vedieť, že nie sme tak skrytý pod tým stromom?! A ako sa tam dostal ten fízel?!“
Sasuke: „Stálo to za to!“
Jiraiya – Historky z Konohy

(Až teraz)

~The end~