SLEDOVÁNÍ A STAHOVÁNÍ NA TĚCHTO STRÁNKÁCH
JE UMOŽNĚNO POUZE PŘIHLÁŠENÝM UŽIVATELŮM!



V případě, že vám naše skrývací lišty s obsahy nefungují, zkontrolujte, zda-li jste přihlášeni.


Děkujeme za přečtení.




Začnime odznova...Part 3

,,Nevieš klopať." Zvrieskol som lebo som tam stál nahý, popadol som uterák a celý sa zahalil. Cítil som ako sa mi krv hrnie do líc a preto som sklonil hlavu.
,,Prepač, ja že si už v izbe. Čo sa ti stalo?" Povedal vystrašene a hneď sa prihnal ku mne. Dotkol sa ma svojou studenou rukou a mňa strhlo tak, že mi spadol uterák. ,,Veď ti to krváca, ukáž sa." Opäť som tam stál nahý ale teraz som na uterák už nedočiahol. Keď sa otočil aby vybral lekárničku, ja som sa načiahol po trenky a obliekol sa. Z nej vybral ihlu a niť. Ja som na neho vypleštil oči, dal ruky pred seba a začal cúvať.
,,Nič také" bol som vystrašený, on si to všimol. Z lekárničky vybral dlahu a dal mi ju do úst.
,,To, že sa mi nepodarilo zaviazať obväz neznamená, že nemám prax. Nemám nič na zabránenie bolesti, prepáč." Prisunul si stoličku a sadol si. Pomaly mi začal ranu zašívať. Jeho dotyky boli chladné, ale vzrušovali ma a neprestajne silno mi bilo srdce. On sa stále sústredil len na ranu. To som si teda myslel. Môj penis sa po chvílke z jeho dotykov, pod mojím hrudníkom začal budiť. Avšak potlačil som to, trocha. Keď utiahol posledný štych postavil sa, vzial nožnice a odstrihol nitku. Drobné škrábance na mojej ruke zalepil leukoplastom. Pozrel sa na mňa, usmial sa lišiackým úsmevom a prehovril ,,tak ja ťa vzrušujem?" A sakra, normálne mi naskočili zimomriavky, keď sa začal približovať bližšie.
,,Nie tak to nie je" čo si teraz asi myslí. V momente ma chytil okolo pásu a pritiahol si ma k sebe. Ja som ostal ohromený. Trhal som sa mu z rúk, ale pevne ma držal. Jeho teplé pery som zacítil na tých mojích. Nechcel som ale pootvoril som ich a on to využil. Pridal jazyk a ja som sa nechal unášať. Moje srdce bilo ako splašené. Zvrtol ma a otočil ku stene. Zdvyhol mi ruky a pevne ich držal. Druhou rukou mi zašiel do trenírok.
,,Čo to robíš?" Spanikáril som viac.
,,To po čom túžiš." To po čom túžim? Si snáď robí srandu. Svojou chladnou rukou mi chytil môj úd a začal ma dráždiť. Vzrušilo ma to. Naklonil sa mi ponad rameno a pošepolmi do ucha ,,no ták uvoľni sa." Pustil mi ruky a ja som využil príležitosť, lebo už som začal tvrdnúť. Chytil som mu ruku a snažil sa ho od seba odtrhnúť. Avšak on ma začal dráždiť na bradavkách, čo ma ešte viac vzrušilo. Pridal tempo a ja som to už nevydržal. Urobil ma, vytiahol ruku olízal si prsty a povedal ,,myslel som, že vydržíš dlhšie." Je normálny? Musel som sa vydýchať aby som môhol niečo povedať.
,,Ty úchyl. Takto ma tu zneužívaš a čo tvoja žena?" Otočil som sa na neho a toto mu povedal.
Zdvyhol obočie. ,,Nechápem? Žena? Ja som slobodný." Slobodný, tomu neverím.
,,Prečo potom nosíš prsteň?" Na moju otázku mi neodpovedal, namiesto toho dal otázku on mne.
,,Ako dlho si ubližuješ?" Sakra ako vedel, že som si to urobil ja. Odvrátil som zrak lebo som nechcel odpovedať na túto otázku. ,,Odpovedz lebo ti to spravím znova!" Vyhrozoval mi.
,,Tak to nie, to si nenechám." Obišiel som ho a otvoril dvere. Namieril som si to do svojej izby. No on ma chytil za ruku, stlačil kľuku a vošiel tam aj somnou. Hodil ma na posteľ a postavil sa nado mňa.
,,Ty mi to asi nepovieš čo?" Uškrnul sa a začal ma bozkávať na krku. Nachvíľu prestal a zo skrinky vedľa postele vytiahol púta. Pripútal ma k tyčkám na posteli.
,,P..re...staň" zmietal som sa pod ním. ,,Ne..e" usmial sa a začal ma bozkávať na bradavkách a postupne šiel nižšie a nižšie. Jeho tmavo červené vlasy ma šteklili všade, kde sa ma jeho pery dotkli. Ja som stále pevnejšie a tvrdšie trhal rukami. Prečo nekričím? Veď určite by mi niekto pomohol.
,,Kričanie ti nepomôže, oni už sú zvyknutý a neprekáža im to" povedal ako keby mi čítal myšlienky. ,,Ale pre istotu" dal si dole kravatu a previazal mi ju cez ústa. Stiahol mi trenky a chvíľku ostal zarazený sledujúch môj stojaci penis. ,,Koľko máš rokov? 15?" Pozrel sa mi do očí . Zdvyhol som obočie a pokrútil som hlavou. ,,17?" Kýval som na znak súhlasu. ,,Kedy budeš mať 18? Tento rok?" Znova som prikývol. ,,Chceš niečo povedať?" Spýtal sa, lebo som sa snažil si dať kravatu dole z úst. Pomôhol mi a ja som na neho zakričal.
,,Čo sa hráme na otázky a odpovede? Daj mi pokoj." Avšak nesmiem zabúdať, že som u neho doma.
,,Ak chceš zahráme sa." Opäť sa usmial a začal sa venovať môjmu pohlaviu. Najskôr ho jemne hladil, avšak potom sa naklonil a vzial ho do úst. Olizoval mi šp*čku a ja som takmer celý horel vzrušením. Zacítil som jeho prst vo mne. Bolo to rýchlo a dosť to bolí. Trhal som sa mu, ale keď to zbadal pridal druhý prst. To mi nahrnulo slzy do oči. Zatínal som zuby a ruky v päste. Pretočil ma na brucho a rozopínal si nohavice. Ucítil som jeho úd na mojom otvore a následne mi ho tam vrazil. Stonal som bolesťou a ani kravata to neutíšlia. Vedel som, že si to užíva, ale u mňa to tak nebolo. Prirážal čím ďalej tým tvrdšie a rýchlejšie. Moje stony pomaly utíchli a vystriedal ich plač. Vankúš, na ktorom som ležal bol onedlho plný mojích sĺz. Otočil ma odopol mi utá a strčil mi svôj penis do úsť. Mal som sto chutí ho pohrísť, ale nenazbieral som odvahu. Keď sa urobil, čakal pokiaľ som to neprehltol. ,,Dobrý chlapec," pohladil ma a dodal ,,bol si skvelá hračka." Vstal a odišiel. Hračka? Hajzel. Tie bozky a to bola len hra. Uchylák, prečo si sa len nezabil. Vstal som utrel si slzy. Obliekol som si svoje mokré oblečenie a otvoril som okno. Rozhliadol som sa, nebolo to až tak moc vyskoko, vyskočil som ale krivo som dopadol a zvrtol si členok. Tak to bolelo, že som myslel, že je to zlomené. Chcel som ísť domov alebo hoci kam inam. Ale ako idiot som si nezapamätal cestu a ešte k tomu sa rozpršalo.
,,Skvelé, takto sa mi odvďačuješ Bože!" Zdvyhol som hlavu hore a nechal si kvapky ďažďa dopadať na tvár. Stekali znej a onedlho sa k nim pripojili aj slzy. Pohol som sa ďalej. Tma všade taká tma a zima. A že začína leto. ,,Pche" kopol som do kameňa, no tou poraňenou nohou. Koľko už vôbec môžem ísť? Ohliadol som sa avšak nič som nevidel. Už nevládzem. ,,Nádej" zazrel som malé svetielko niekde v dialke. Došiel som tam, kostol. Bože ďakujem. Pomyslel som si ale sily mi nestačili tak som padol unavený na schody.

Dodatek autora:: 

Takže čo dodať, som nesmierne rada za kometáre. Moc, moc, moc ma potešili. Až ste ma donútili plakať od radosti. Takže vám ďakujem a pridávam ďalšiu časť. Tuto to už zájde dalej, možno až príliš ako sa dočítaťe. Bola by som to pridala aj skôr ale nejak som sa k tomu nemohla donútiť. No, Mikko to trocha preženie a Taoki tak nepriamo začne pochybovať o svojej orientácií. A ešte niečo nechala som sa tu uniesť Jonjou Romantikou...^^

4.75
Průměr: 4.8 (12 hlasů)