Akuma na Eros - Kapitola 4 (Ples)

„Sakurai-san, čo sa stalo? Prečo plačete?“ pribehla k nej Luna. Oni dve boli v Severnom krídle, teda vlastne v izbe pridelenej im, aj s Tsubasou, ktorý sa opieral o veľké drevené dvere. Pani Sakurai už desať minút neprestajne plakala.
„Miu sa... Miu... moja Miu prijala Satana.... z-za manžela...“ vzlykala. Rukami si zakrývala tvár.
„ČOŽE?“ skríkla vydesene.
„Ale to... to nie je to najnepochopiteľnejšie.“ Pozrela na ňu vážne. To ju prekvapilo.
„Ako to myslíte?“ nerozumela, čo môže byť ešte nepochopiteľnejšie, ako realita, že sa jej dcéra vydala za vládcu pekiel.
„Miu... Boh jej odpustil hriechy.... prijal do Neba, ale... odišla. Prišla do Pekla, dobrovoľne.“ Pokračovala v plakaní. Luna bola zmetená celou tou situáciou.
„Prečo? Teda, ak bola naozaj mŕtva a Boh ju prijal, čo potom robí tu?“ spýtala sa. Myslela si, že niečo vyviedla, ale odpoveď na túto otázku mala inú odpoveď.
„Miu sa zriekla večného blahobytu v Pánovom kráľovstve, pretože uverila Satanovým slovám o láske. Hovorí, že láska anjela sa nemôže rovnať láske démona. To je, samozrejme, nezmysel, ale ona...“ už –už sa zdalo, že sa upokojuje, no znova sa rozplakala. Zasiahol Tsubasa.
„Miu-sama hovorí pravdu. Láska anjela vychádza z duše. Oni to majú prikázané. Avšak na rozdiel od nich my démoni nič takéto prikázané nemáme. My máme slobodnú vôľu. Môžeme sa rozhodnúť, koho budeme nenávidieť a koho milovať. Lord Satan Vašu dcéru skutočne miluje a to aj mnohokrát dokázal. Miu-sama tak isto.“ Povedal Tsubasa mierne nahnevane. Pani Sakurai a Luna naňho pozerali, ako na blázna.
„O.K. Miu to dokázala odchodom z neba, ale čo urobil ten padlí anjel?“ hnevala sa pani Sakurai.
„Čo tak: zrušenie Sabatu, zabitie Seeri, použitie všetkej moci na jej ochranu a to ani nehovoriac o manželskom sľube.“ Vymenoval pokojne. Ani jedna z nich tomu nerozumela. Pre nich to boli neznáme skutky, ani len netušili, čo všetko to v Pekle a hlavne pre Miu znamená.

O niekoľko hodín na to sa konal ples na počesť novej vládkyne Pekla. Zhromaždili sa všetci vysoko postavený démoni, pomocníci Satana. Miu tam, ale ešte nebola. Pripravovala sa. Satan sedel na tróne. Vyzeral znudene.
„Vaše Lordstvo, prepáčte mi za opovážlivosť, ale moja dcéra Diana, by Vás rada o niečo požiadala.“ Povedal jeden z prítomných hostí pred trónom. Satan sa naňho pozrel. Démon pripomínal obrovského netopiera. Vedľa neho však stála krásna čiernovlasá dievčina. Satan kývol na znak toho, aby predniesla svoju prosbu. Vzal si pohár zo stolíku, že sa napije.
„Rada, by som sa stala Vašou družkou.“ Bola dosť sebavedomá, keď to hovorila. Lenže vo chvíli, jak to povedala sa Satan skoro zadusil neznámou červenou látkou, ktorá bola v pohári. Všetci prítomný sa na nich pozreli. Úsmev z tváre zmizol nie len Diane, ale aj jej otcovi. Satan položil pohár, postavil sa, zišiel dole k nim a priblížil sa k tomu netopieriemu démonovi, ktorého meno si nepamätal a ai ho to netrápilo.
„Povedzte mi, Don neviem, aký, prečo sme sa tu dnes zišli.“ Satan mal vražedný výraz. Démon preglgol nasucho.
„Aby sme oslávili Vaše ďalšie víťazstvo nad Bohom.“ Povedal vydesene. Démoni v miestnosti si začali šepkať, mnohý sa smiali. Diana sa obzrela. Začínalo jej dochádzať, že to asi nebude celkom ono.
„Otec... prečo sme teraz tu?“ spýtala sa už podozrievavo. Satan sa na ňu uškrnul.
„Tvoj otec to zdá sa nevie, ale ja ti rád odpoviem: Sme tu, aby sme privítali medzi seba moju právoplatnú manželku, ktorá bola obyčajný človek, ale stala sa čarodejnicou, len aby mi urobila radosť.“ Povedal pyšne. Miu miloval a preto bol veľmi rád, že si našla niečo v čom vynikne.
„ČO?! Vy ste sa oženil?! Kedy?“ zvolala zúfalá Diana. Jej otec zbledol a najradšej, by sa pod zem prepadol.
„Asi pred pol rokom.“ Vošla do miestnosti Miu. Mala na sebe dlhé čierne šaty. Vlasy vypnuté a na hlave mala korunu vykladanú rubínmi. Keď si ju démoni v miestnosti všimli začali sa okamžite ukláňať. Tí, ktorý jej stáli v ceste, ihneď ustúpili. Nechceli si je pohnevať.
„Ty si to počula?“ uškŕňal sa Satan.
„Bolo to dosť ťažké prepočuť.“ Zamračila sa na Dianu. Tá sa na ňu dívala, ako na zjavenie.
„Vaše Lordstvo, je to iba obyčajný človek. Povedzte, čo má ona a moja dcéra nie?“ Ozval sa ten netopierí tvor.
„To vás trápiť nemusí. Miu je moja žena a takto, to aj zostane.“ Zamračil sa Satan.