Akuma na Eros - Kapitola 5 (Hnev Pekelnej kráľovnej)

„To vás trápiť nemusí. Miu je moja žena a takto, to aj zostane.“ Zamračil sa Satan.
„Ale to nedáva zmysel, pán môj. Ak ste sa rozhodli oženiť, tak prečo ste na svadbu nepozvali dvoranou?“ ozval sa démon – netopier.
„Pretože, v tej dobe ma zradil môj najvernejší poddaný. Pozval som iba členov rady.“ Vysvetlil Satan podivuhodne pokojne. Miu sa mykla. Nerada spomínala na ten deň, keď neposlúchla Satana a jeho takzvaná pravá ruka ju uniesla.
„Tomu nerozumiem. Vy môjmu otcovi nedôverujete?“ spýtala sa urazená Diana. Všetci démoni v miestnosti mali vážne, čo robiť, aby sa nezačali rehotať.
„Nie.“ Uškrnul sa na Miu.
„Satan nedôverujem nikomu, okrem mňa.“ Pridala sa poslušne do hry aj ona.
„Nemám dôvod, prečo dôverovať komukoľvek okrem svojej manželky. Vy ste mi verný jedine, pretože som najmocnejší v Pekle. Aj ty chceš byť ďalšou Seerou len kvôli môjmu postaveniu. Mám pravdu?“ prekukol ju. Byť Satanovou “družkou“ znamená najvyššiu poctu. Aj Seera to robila zo začiatku preto, aby získala postavenie v spoločnosti plnohodnotných démonov, keďže ona sama bola démon iba napoly.
„Tým akože chcete povedať, že ona s vami nie je kvôli Vašej sile?“ Diana prebodla Miu pohľadom. Ona sa na ňu pozrela povýšenecky.
„ Nie. Miu, by vlastne nemala v Pekle, čo robiť. Jej duša bola priezračná.“ Pozrel na svoju milú zamilovane. To sa často nevidelo.
„Tak, čo tu potom robí?!“ otázku položila Satanovi, ale kričala na Miu.
„Uzavrela som so Satanom zmluvu. Avšak pri jej plnení som sa doňho zamilovala. Inými slovami zapredala som telo i dušu, len aby som mohla byť s ním. Nezáleží mi na jeho postavení v Pekle. Záleží mi len a jedine na ňom.“ Keby mohla Miu vraždiť pohľadom Diana, by už bola dávno mŕtva.
„Tomu sa Vaše Lordstvo hovorí sentiment, ktorým ste tak moc pohŕdali.“ Znelo to akoby sa mu ten netopier vysmieval.
„Sentimentálny, by som bol, keby som prehliadol, že vy a vaša dcéra znevažujete na moju právoplatnú manželku na jej vlastnej oslave!“ Teraz už hovoril na celú miestnosť. V miestnosti nastalo hrobové ticho. Bolo zrejmé, že sa hnevá a chce ich potrestať.
„Ale, je to iba človek!“ posledné slovo skoro zapišťala. Diana bola zúfalá. Ona a Seera sa narodili približne v rovnakej dobe a obe sa uchádzali o miesto Satanovej “družky“. Diana si vtedy myslela, že má vyhraté. Seera bola predsa napoly anjel. Lenže Satan uprednostnil ju. Celé tie roky čakala, kedy už konečne Satana omrzí. No ona zjavne vedela niečo, čo sa mu páčilo. Po pár desaťročiach už premýšľala, či by ju nemohla zabiť alebo z diskreditovať, ale Seera si dávala pekelný pozor. Keď sa dopočula, že je mŕtva a zomrela práve Satanovou rukou, myslela si, že môže napochodovať do paláca a žiadať o jej miesto. Pri tom však ignorovala správy o tom, že si Satan priviedol do Pekla ľudské dievča, že jej sľúbil večnú vernosť, že zrušil Sabat, že o ňu bojoval s archanjelom Michaelom a nakoniec si po ňu musel dôjsť do neba. Vôbec ju nenapadlo, že je to pravda, nie to ešte, že sa s ňou Satan nakoniec ožení.
„Možno, ale v tejto chvíli má možnosť rozhodnúť nad tvojím osudom.“ Ignoroval jej tón.
„Čo?!“ zarazene pozrela na Satana. Skoro jej oči vypadli.
„Som Satanova manželka, nie hračka.“ Usmievala sa Miu.
„Inými slovami, môže rozhodovať za mňa v mojej neprítomnosti i prítomnosti. A vy ju musíte rešpektovať, bez jediného slova.“ Satan sa vrátil na trón. Miu sa postavila na prvý schod. Zhlboka sa nadýchla, rozhodnutá čo jej povie a hlavne , ako to povie. Pretože to bolo v prítomnosti démonov dôležité. Nemohla pred nimi rozprávať, ako chcela. Existoval totiž istý nepísaný protokol, ktorý každý musel dodržiavať. Vrátane nej. Lenže vo chvíli, keď začala vošla do miestnosti pani Sakurai aj Lunou, pani Takadou a Annou. Všetci sa otočili ich smerom. Keďže pani Sakurai kričala, ako zmyslov zbavená:
„Neverím vám ani jedno slovo! Miu vráť sa s nami späť, pomôžeme ti s toho!“ Dosť výrazne gestikulovala takže démoni v jej blízkosti radšej uhli. Nechceli sa pridať k Diane a jej otcovi, ktorý si teraz Satana z Miu vážne pohnevali. A čakal ich trest a možno aj smrť. Záležalo len na ich novej kráľovnej.
Miu si vzdychla: „Mami, prestaň s tým nezmyslom. Nemáte mi z čoho pomôcť.“ Zostúpila zo schodu, aby jej videla do očí
Satan sa chytil za hlavu, už mu Miuina matka skutočne liezla na nervy.
„Usporiadame očistný obrad. Prežiješ normálny života a keď umrieš Boh ťa prijme k sebe, do svojho večného kráľovstva.“ Bľabotala ďalej.
Diana mala na tvári zmetený výraz. Jej otec tiež. Nerozumeli, čo robia v pekle žijúci ľudia s úplne čistými dušami. Navyše ešte nábožensky založené.
„Mami už po milionté. Ja už mŕtva som. Svoj život som prežila. A do neba, by som nešla ani keby po mňa prišiel Boh osobne. “ už ju vážne začínala štvať. Teda pred tým bývala naozaj taká, ako si myslí, ale od vtedy sa toho priveľa zmenilo. Stretnutie zo Satanom ju zmenilo.
„Miu pochop, že on ťa ovláda.“ Ukázala na Satana. „Ten padlí anjel si nezaslúži nič iné, než peklo!“ hulákala pani Sakurai, zrejme si myslela, že ho to urazí. Démoni v miestnosti vrátane Satana sa rozosmiali.
„Toto je Peklo. Lenže pokiaľ Vám to v Biblii nevysvetlili, ja som sem prišiel dobrovoľne. Zradil som nebeské zákony, Boh ma za to z nebies zrazil, ale do pekla som prišiel z vlastne vôle.“ Vysvetlil pobavený Satan.
„To je...“ odvážila sa ozvať Anna, lenže Satan jej skočil do reči. Vlastne ju ignoroval.
„Keď už sme u trestaní. Miu, mohla by si pokračovať?“ kývol hlavou smerom ku Diane.
„Iste.“ Prikývla. Vrátila sa na svoje pôvodné miesto, na prvom schode.
„Miu?“ pani Sakurai sa pozrela na svoju dcéru zmetene. Nevedela, čo prerušila.
Ona sa zhlboka nadýchla: „Peklo je podľa ľudí miesto bez pravidiel, kde sa schádzajú tie najúbohejšie existencie a znižujú sa k tým najnižším pudom. To je však omyl. Aj tu dodržujeme určité pravidlá. Nie sú síce vytesané do kameňa, ako Božích desatoro, avšak poznáme ich všetci. Riadime sa nimi prirodzene a nič si neodopierame. Nemáme na to dôvod. Zákony Pekla nám nič nezakazujú. No aj u nás existuje určitá hranica. Tú dnes prekročili dvaja démoni. Stoja teraz pred vami. Boli ste všetci svedkami ich zrady voči mojej osobe. Preto mám právo ich potrestať. Preto vás tu prítomných žiadam, aby ste sa stali svedkami názornej ukážky toho, čo sa stane s tým, kto sa mi vzoprie. Staňte sa svedkami mojej moci.“ Miu zdvihla ruku. „Vaším trestom je...“ pôvodne chcela povedať večný život vo vyhnanstve, ale pri pohľade na svoju zdesenú matku sa rozhodla zmeniť trest. „Nie, neexistuje vhodný trest pre vaše skutky. Vy nepatríte medzi nás.“ Zdvihnutú ruku namierila na nich. „Odsudzujem vás k rovnakému osudu, k akému odsúdil môj manžel moju, nazvime ju predchodkyňou. Inými slovami SMRŤ.“ Prebodla Dianu pohľadom. Mala skutočne povýšenecký výraz.
V miestnosti sa na ňu všetci pozerali, ako na zjavenie. Toto nikto nečakal. Ani Satan. Čakal vyhostenie, alebo niečo podobné. Nie vraždu. No nevadilo mu to, ba práve naopak. Bol na ňu hrdý. Urobila poriadky pokrok vo svojom správaní. Stala sa skutočnou Pekelnou kráľovnou.