Červený kód: Lucifer! 37

Johnny si v piatok po výdatnom tréningu a po ešte výdatnejšej sprche obliekol čisté biele tričko. Keď si natiahol a zaviazal tenisky, bol hotový a pripravený vypochodovať zo šatne. Podráždene pozrel na Dala, ktorý si so zaväzovaním topánok dával načas. Bol už totiž nenormálne hladný. Keď sa tomu expertovi, ktorého až doteraz považoval za svojho najlepšieho priateľa, podarilo ako naschvál topánky si zauzliť – obe, rozhodol sa, že na neho nečaká.
„Hej, Jo!“ zvolal za ním Dal. Skackal za kamarátom, ktorý už kráčal ku dverám, v jednej topánke. „Počkaj ma! Doriti, Jo!“ Potkol sa a zvalil na prezliekajúceho sa chalana pred sebou. „Sorry,“ zaškeril sa, vyškriabal sa späť na nohy a cestou si obúvajúc druhú topánku sa ponáhľal dopredu.
„Stoj už!“ vydýchol sťažka, keď Johnnyho dobehol. Schmatol ho za plece.
„Ak sa do minúty nedostanem do jedálne, zjem ti hlavu,“ informoval Johnny Dala.
„Tak to radšej poďme. Bez hlavy nezmaturujem.“
K jedlu sa síce nedostali za minútu, ale Johnny po ceste uznal, že bez hlavy to Dalovi zo štvrtého ročníka veľmi nepôjde. V rade na obed trochu podvádzali. Natlačili sa k spoluhráčovi, ktorý bol v prezliekaní rýchlejší a stál už takmer pri okienku s taniermi a druháčkam za ním to podľa úsmevov neprekážalo. Johnny do seba o pár sekúnd tlačil zapečené cestoviny tak rýchlo, až sa skoro zadrhol. Už keď dojedal, vedel, že mu nestačilo. Videl to na druhý obed v bufete.
„Ak to bude takto pokračovať, tá baba umrie na podvýživu,“ skonštatoval Dal a otočil sa späť k Johnnymu od stola, na ktorý chvíľu pozeral.
„Aká baba?“ spýtal sa Jo s plnými ústami.
Dal si kývol vidličkou v ruke za plece. „Drea, predsa. Tam je, aj s ostatnými. Pozri, znovu neje.“
Johnny sa pozrel a naozaj. Videl, že Drea sa vŕta príborom vo svojom tanieri, no do úst si ani po dlhšom čase nenaložila ani jediné sústo. Jo sa zamračil.
„Pekne ju vzala tá Lalova aférka, to teda hej,“ poznamenal Dal. „Ani sa nečudujem, dočerta. Ten chalan je teda niečo!“
„Je to d***l,“ povedal Jo.
„Aj to,“ mávol vidličkou Dal, „ale uznaj,“ uchechtol sa, „ten mal viac ženských, ako si za celý život zoženieme mi dvaja dokopy.“
„To je síce možné,“ povedal Jo nevzrušene, „ale pozri, ako sa mu to vypomstilo.“
„Ale prd vypomstilo,“ namietol Dal. „To tá Kivi má problém. On si môže pískať.“
„Asi máš pravdu. Ale aj tak ho určite poriadne zamrzelo, že ho Drea poslala k vode. Mal ju rád.“
„Všimol som si, že v poslednom čase chodil s oveseným nosom. Ale počkaj,“ povedal mu Dal a zaškeril sa na neho cez stôl. „Počkaj. Uvidíš, že novú bude mať tak rýchlo, že sa ani nestihneme začudovať. Ver mi,“ rázne prikývol. „Taký ako on nevydržia mať prázdnu posteľ dlhšie ako týždeň.“
Johnny sa znovu mračil. „Dal, myslíš, že on a Drea...?“
Dal sa zatváril veľmi pochybovačne. Poškrabkal sa na brade, ako uvažoval. „Neviem,“ povedal zamyslene. „Myslíš, že preto je mu za ňou tak ľúto? Žeby bola... nadmieru šikovná?“
Johnny na neho nepekne zazrel. Len nerád si Dreu predstavoval s niekým iným ako so sebou. „Možno je to inak,“ povedal s nádejou. „Videl si ju, ako sa k nemu správala. Nebola práve krotká,“ usmial sa.
„Tá facka, čo som videl, že mu vlepila, veru nebola trikrát milá,“ zaškeril sa Dal.
Johnny prikývol. Drea, aj keď sa mýlil, že ju Lalo nepriťahuje, mu nepripadala pobláznená, naivná a poddajná ako ostatné dievčatá, čo by sa boli schopné pre Lala aj pobiť. A takých bolo na škole požehnane. Baby, ktoré by si s ním nezačali, sa dali spočítať na prstoch jednej ruky.
„Prekliaty Lalo,“ vydýchol Jo. „Ja ho tuším fakt neznášam.“
„To je normálne, kamoško,“ povedal mu Dal a natiahol sa cez stôl, aby ho potľapkal po pleci. „Pozri, ja zas od plesu neznášam teba.“

Johnny vydržal týždeň. Týždeň prizerania sa, ako Drea neje, týždeň, stretávajúc ju zakaždým so smutným a tak vážnym výrazom, týždeň bez jej hlasu. Myslel na ňu aj počas prázdnin. S pocitmi, ktoré sa veľmi podobali tým Kristiným. Čím častejšie narážal v škole na jej nešťastnú tvár, tým si bol istejší, že ju má rád. A ten piatok mal bezmocnosti už dosť. Dalovi po obede povedal len toľko, že ide do bufetu. To bola pravda. Cestou tam sa však zatúlal do intráka pred Dreinu izbu.
Po zaklopaní mu otvorila Ashley. Keď ho uvidela stáť na prahu dverí len kúsoček pred sebou, ihneď prudko sčervenela. Jo sa zrazu cítil akýsi nesvoj. Veľmi dobre si pamätal, čo Ash povedala na plese.
„Ahoj,“ vypadlo z nej.
„Čau. Je tu Drea?“
„Hej, je.“ Ashley sa otočila a zvolala na ňu. Rozpačito sa na Johnnyho usmiala, a keď prišla Drea, stratila sa v izbe za jej chrbtom.
Presne ako si myslel, Drea mala na tvári utrápený a unavený výraz. Keď však jej zelené oči padli na Johnnyho, zatvárila sa aj prekvapene.
„Jo,“ vydýchla. „Čo tu robíš?“
Chvíľu len mlčal a pozeral na ňu. „Drea. Nepáči sa mi, ako sa trápiš,“ povedal priamo.
Pokúsila sa o úsmev, no Johnnyho nepresvedčila. „Čo to vravíš? Je mi dobre.“
„Predsa to vidím,“ povedal jej. „Mrzí ma, že si kvôli Lalovi smutná. Veľmi rád by som niečo urobil, nejako ti pomohol, ak viem.“
„Jo,“ pokrútila hlavou. „Nie. To nie je dobrý nápad. Ja... nemôžem,“ povzdychla si. „A okrem toho, zachovala som sa k tebe tak odporne...“
„To bolo,“ povedal pokojne. „Veľa sa zmenilo. Pozri, Drea. Som pripravený poskytnúť aj kamarátsku službu.“ Usmial sa srdečne a hrejivo ako slnko. „Popravde, dnešný obed som zhltol na tri vidličky a ak nedoplním energiu, do piatich minút skolabujem. Idem do bufetu, pridaj sa,“ navrhol jej.
„Ja neviem, Jo...“
„Drea.“ Vážne na ňu pozrel. „Len kamoši, ak si to želáš. Prosím, ešte jediný deň tých tvojich smutných opičiek a prisahám, že ma trafí šľak.“
Jemne sa usmiala, tentoraz úprimne. „Dobre teda,“ privolila. „Počkáš, kým sa oblečiem?“
Johnny s úsmevom prikývol. Naozaj bol šťastný.

„Nalož si poriadne! No, ukáž! Tak. Dobre. Áááá a ham.“
„Jo, nemám tri roky,“ frflala Drea s plnými ústami. Aj keď zo začiatku chuť do jedla veľmi nemala, s Johnnym sa jej pomaličky vracala. Mala pocit, že s každým hltom je ešte hladnejšia.
„To je dobre, pretože mám v pláne dať si pivo. Čo povieš?“
„Vravím, dobre,“ povedala odhodlane. „Sem s ním. Presne to potrebujem!“
Jo sa zasmial. Odbehol k pultu a o chvíľočku sa vrátil k malému stolu s dvoma plnými pohármi čapovaného piva.
„Myslela som, že študentom tu alkohol veľmi nepredávajú,“ povedala Drea.
„Nepredávajú,“ potvrdil Jo. Potom sa však uškrnul. „No majiteľ má naozaj rád futbal.“
„Takto to teda je,“ pobavila sa. „Potom sa teším, že mám za kamaráta privilegovaného jedinca.“
„Ceň si to,“ povedal jej s ďalším veselým úsmevom. Zdvihol pohár a štrngol si s ňou.
Vonku pred bufetom sa pri jednom zo širokých okien tlačilo päť dievčat. Všetky mali nosy prilepené na skle a s úžasom hľadeli na Dreinu naradovanú tvár. Hneď ako Jo odviedol Dreu so sebou, Ashley si to namierila priamo do dievčenskej izby. Ihneď podala Lizzy hlásenie o tom, čo sa stalo. Dievčatá sa po tomto nečkanom vývoji udalostí rozhodli situáciu držať pod kontrolou. Okamžite sa teda vybrali po Johnnyho a Dreiných ešte nevychladnutých stopách, ktoré ich zaviedli až tam, kde sa práve tlačili jedna na druhú, aby lepšie videli.
„Ten chalan je boží zásah,“ šepla Lizzy. „Len sa pozrite, ako sa Drea usmieva. Ja sa asi na mieste prepadnem.“
„A pozri, Lizzy, jedla!“ zapišťala potichu Kitty. „Ó, aha, a zase sa smeje.“
„Neuveriteľné. Kto by to bol povedal, že sa Jo takto zachová aj po tom, ako ho Drea poslala do kelu?“ povedala Ash.
„Dreu má fakt rád, teraz je to jasné,“ vyhlásila Lizzy. „Vďakabohu,“ znovu blahorečila nebesia. „Tak som sa o ňu bála! Myslela som, že sa z toho nikdy nevyhrabe.“
„Konečne sa netvári ako storočná múmia,“ poznamenala Kari dudravo.
„Dobre, baby, odchod,“ zavelila Elizabeth. „Drea je v dobrých rukách.“

Presne o týždeň na to, v piatok večer, keď sa Drea a Jo spolu vrátili z ďalšieho posedenia v bufete, tentoraz pri pizzi, odprevadil ju až k jej izbe. Dreina tvár bola znovu žiarivá a pekná, tak ako to malo vždy byť. Jo ju chrbtom ukazováka zľahka pohladil po ružovom líci. V náhlom zápale prekvapenia, vzrušenia a radosti z pekného a vtipného večera sa Drea nechala Johnnyho silnými rukami jemne pritlačiť k stene. Boli to dva týždne, odkedy sa Drea s Lalom rozišla. A presne o tie dva týždne od toho okamihu sa k nej Johnny priklonil a prvý raz ju pobozkal.
Drea ho objala okolo pása a pootvorila pery. Jeho chuť bola menej sladšia ako Lalova. Jeho bozk bol plynulejší a jemnejší ako Lalov. Jeho ruky ju zvierali pevnejšie ako zvykli Lalove. Nemohla prestať a všímala si každú jednu drobnosť, ktorú robil Jo ináč ako Lalo. Preto keď zatvárala oči, nebola si istá, s kým sa bozkáva. Dotýkal sa jej jeden, no myslela na druhého. Kto ju teda bozkal naozaj?
„Počkaj,“ vydýchla, keď uhla hlavou na stranu. Pozrela na Johnnyho a jemne sa na neho usmiala.
„Je to príliš skoro?“ spýtal sa. „Prepáč mi to. Môžeme ísť aj pomalšie.“ Jo ju jemne pobozkal na líce, na sánku a napokon na bradu. Nápadne sa vyhol jej perám, aj keď Drea cítila, že by k nim najradšej zablúdil opäť. Ani po tvári ju nebozkával ako Lalo. Johnnyho vlhké pery ju príliš šteklili.
„Jo,“ šepla a znovu odvrátila tvár. „Musím si všetko premyslieť. Zajtra, stretnime sa zajtra.“
„Dobre,“ súhlasil Johnny. Odtiahol sa a pustil ju. Krásne sa na Dreu usmial. „Dobrú noc.“
„Dobrú, Jo,“ opätovala mu úsmev. Sledovala, ako potichu odchádza. Švihla krátkym pohľadom po dverách vedľajšej izby a až potom vošla do tej svojej. Preplávala k posteli a zvalila sa na ňu.
„Drea? Už si späť?“ Ashley vyšla z kúpeľne. Keď pozrela na kamarátku a zbadala jej čudný neprítomný pohľad zapichnutý v strope, podišla k nej. Zvedavo sa nad ňu sklonila. „Čo sa stalo?“ spýtala sa.
„Jo ma pobozkal,“ odvetila. Vedela, že Ash k nemu kvôli nej svoje city nerozvinula a zmrazila ich ešte v zárodku. Priala Drei šťastie vo všetkých ohľadoch.
„Vážne?“ začudovala sa. „A... čo ty na to?“ spýtala sa opatrne. Kvôli Lalovi. Presne ako Drea, vedela, že je ešte príliš skoro. Drea si vlastne bola istá, že aj o tristo rokov bude ešte príliš skoro.
„Bola som zvedavá, vieš? Aké to bude, ako by som sa cítila,“ vravela jej Drea. „No, nebolo to najhoršie,“ pripustila. „Som si istá, že Jo ma má rád. Bol veľmi jemný a milý, z toho som cítila, že je to pravda.“
„To je úžasné, Drea,“ potešila sa Ash. „Nič neunáhli, ale ani sa neľakaj. Keby si mu dala šancu, určite by si bola šťastnejšia.“
„Z časti,“ uznala Drea.
„Mysli hlavne na seba,“ povedala Ash a sklonila sa ešte nižšie, aby ju mohla objať. „Buď iba šťastná.“

Toby nervózne sedel na školskej lavici. Podupkával novou, bubnoval o drevo prstami a čakal, kým sa Lalo vráti zo záchodu. Jeho oči len pred pár chvíľami videli niečo desivé. Bolo to tak hrôzostrašné, až to Tobiho celkom rozhodilo. Obával sa, že to pred Lalom nezatají a tak úpenlivo premýšľal či mu to nemá radšej povedať.
V tom do triedy vošiel Lalo. Predupotal do posledného radu lavíc, prešiel k Tobimu a bez slova sa hodil na svoju stoličku. Zaklonil sa, až sa jej predná nohy zdvihli do vzduchu, prekrížil si ruky na hrudi a nepriateľky sa zahľadel na kvetináč na parapete.
„No vitaj naspäť!“ zvolal Toby.
„Ďakujem.“
„Lalo, kamarát, ak budeš tak čumieť na tie kvety, vybuchnú.“
Lalo presunul svoj podráždený pohľad inam. Drea ho posadila na kolotoč. Jeden deň bol skľúčený, druhý zúrivý. Dnes mal deň, v ktorom sa podľa Tobiho výstižného opisu pokúšal pohľadom donútiť ľubovoľné predmety k explózii. Toby vedel, že to nie je bezpečná nálada pre správu, ktorú pre neho má. No to vlastne nebola ani tá druhá, nešťastná. V tej hrozilo, že zabije seba, v zúrivej zas, že niekoho iného.
„No,“ začal Toby, ktorý napokon dospel k rozhodnutiu, že najlepšie bude, mať to čím skôr za sebou. „Videl som naozaj zaujímavú vec,“ povedal.
„Vážne?“ zavrčal Lalo. „Rastú ti uši na zadku?“
„To by rozhodne bolo zaujímavé tiež, ale toto sa týka skôr niekoho iného.“
„Vyklop to,“ prikázal mu Lalo.
„Dobre, ale radšej si sadni,“ povedal Toby.
Lalo na neho zo stoličky otrávene zazrel.
„Jasné. No dobre, takže idem si po chodbe...“
„Mohli by sme prejsť rovno k veci?“
„Videl som Dreu a Flynna držať sa za ruky.“
Ostalo ticho. Lalo mal pocit, že stíchli nie len oni, ale aj celá trieda. Úplne mu zaľahlo v ušiach, v hlave mu len tak zadunelo a zrazu nevedel, kde sa nachádzajú jeho pľúca. Po celej minúte si spomenul.
„Sú spolu?“ zhíkol pridusene, ako sa snažil lapiť vzduch.
Toby ho bachol po chrbte, aby sa mu stiahnuté dýchacie cesty znovu bezpečne uvoľnili. Lalo zakašľal a nadýchol sa.
„Trochu to tak vyzeralo,“ povedal Toby.
„Trochu alebo úplne?“
„Úplne,“ pripustil Toby a zvesil plecia. „Odpusť, kamoš,“ povedal skleslo, keďže on bol poslom tých temných správ.
Lalova tvár skamenela. Uzavrel sa hlboko do seba a všemožne sa snažil stiahnuť pod kontrolu rozbúrené more pocitov, čo sa v ňom rozvírili. A bolo to tu. Vedel, že sa niečo také raz stane. Dúfal, že oveľa neskôr, no to bolo iba jeho zbožné prianie. Prečo by také dokonalé dievča ako Drea malo ostať samo? Prečo by sa o ňu nikto nemal uchádzať? Keby to chalani nespravili, boli by šialení.
„Lalo?“ Toby mu zaklopkal o čelo. „Sme tu vnútri v pohode?“
Schmatol jeho ruku a odstrčil ju.
Toby si zničene povzdychol, a keď zazvonilo, zviezol sa na stoličku vedľa Lala.

Kristy vždy dokázala rozpoznať svoje chvíle. V tom mala talent. Keď jej Hety celá vzrušená priniesla správu, že Drea a Johnny sedeli na obede vedľa seba a on ju počas tej polhodinky dvakrát na verejnosti pobozkal, Kristy zaňuchala vo vzduchu sladkú vôňu svojho blížiaceho sa okamihu. Snažila sa zahliadnuť Lala, aby zistila, v akom je rozpoložení, no keď sa jej to nepodarilo, musela sa spoľahnúť len na svoju intuíciu. Prišlo jej nesmierne vhod, že Toby okolo šiestej odišiel za Elizabeth. Bez klopania úlisne vkĺzla do chlapčenskej izby ako ranná ľadová hmla a odštartovala hru, na ktorú už tak dlho čakala.
Lalo ležal na svojej posteli. Spal na bruchu a jeho pomalý plytký dych ticho napĺňal celú izbu. Zmohlo ho trápenie.
Kristy podišla až k nemu. Opatrne si sadla na kraj jeho postele a dlhú chvíľu ho len zasnene sledovala. Keď už nemohla v jeho blízkosti vydržať bez toho, aby sa ho dotkla, zdvihla ruku a pomaly mu vyhrnula tričko. Sklonila sa a pery pritisla na jeho kríže. Teplo sálajúce z jeho tela ju pobláznilo. Posúvala ústa hore po jeho chrbte, až kým nepocítila, že sa preberá.
Napriamila sa. Pozerala na neho, keď v náhlom prebudení zmätene nadvihol hlavu. Keď sa napoly prebral, pomaly sa otočil na bok. Hnedé oči padli na Kristy.
„Ahoj,“ zašepkala a hneď sa k nemu znovu sklonila. Rada mu dopriala pohľad na svoju podprsenku vo veľkom voľnom výstrihu. Natiahla ruku a vplietla si ju do jeho čiernej hrivy.
„No do pekla,“ zamumlal rozospato. „Zase ma znásilňuješ, keď som mimo?“
Veselo sa usmiala. „Lebo keď spíš, si najmilší. Neodvrávaš a nehovoríš, že som šialenec.“
„Poviem ti to teraz, keď som hore, chceš?“ spýtal sa podráždene. Zovrel ju za zápästie a vytiahol jej ruku zo svojich vlasov. „Si šialená. A teraz vypadni.“
„Johnny a Drea sú taký pekný pár,“ povedala, aby mu jeho surovosť oplatila. „Nemyslíš, krásavec?“
Lalo zavrčal. Už znovu ležal na bruchu, odvrátený od Kristy.
„Asi prvý raz v živote ju mám rada,“ pokračovala. „Prečo nemohla byť takáto múdra vždy? Boli by z nás priateľky.“ Kristina ruka, presne ako predtým pery, už nežne sliedila po Lalovom chrbte. „Nenávidíš ju, nie?“ pýtala sa ho. „Aspoň trošičku. Odkopla ťa, lebo si pre ňu nebol dosť dobrý. Lebo nebola ochotná akceptovať tvoje chyby. Vážne by si chcel ostať s nikým takým? A v strachu, že ťa nechá, sa hrať na dokonalého?“
„Obedovala si múdru kašu?“ spýtal sa Lalo a striasol si z chrbta jej ruku.
„No tak, Lalo,“ zašepkala, keď sa priklonila k jeho uchu. „Ja ti vo všetkom rozumiem. Starala by som sa o teba.“ Aby mu to dokázala, pohladila ho od zadku dolu po stehne. „Spravila by som všetko, čo by odo mňa chcel.“
„Dobre. Odíď teda, prekristapána!“
„Nemohla by som dnes ostať s tebou? Strašne mi chýbaš. Chceš sa pozrieť ako veľmi?“ Vzala ho za ruku a jeho dlaň si položila vysoko na štíhle stehno. Tesne pod lem svojej krátkej sukne. Usmiala sa, keď zbadala, že sa celý napol ako strunka. Neváhala a rýchlo posunula jeho ruku vyššie. Keď sa dotkol jej bielizne, potichu pekne vzdychla.
„Nie,“ povedal rázne a posadil sa. Ruku si už dávno vytrhol z jej jemného zovretia. Keď na ňu pozrel, hneď pochopil, že to bola chyba. Kristy bola vo svojej plnej neodolateľnej verzii vyzbrojená do boja. Pozerali na neho jej obrovské nádherné oči a lesklé pery ho priam vyzývali, aby ich divoko pobozkal. Na bielom krku sa jej trblietal púder a rovnako na krásnom dekolte. Kristy videla v jeho tvári, ako na neho vplýva. Keď sa usmiala, bol hotový.
Lalo prudko pokrútil hlavou a vyskočil na nohy, aby sa od nej dostal čo najďalej. Sedieť s ňou na posteli bolo príliš nebezpečné.
Kristy vstala tiež. Jej žiarivé oči sa na neho dívali veselo. „To nič, láska,“ povedala a otočila sa ku dverám. „Nabudúce.“
Prekvapene vydýchla, keď ju zozadu schmatol za pás a potiahol ju naspäť k svojej posteli.