Červený kód: Lucifer! 38

Toby mal možnosť presvedčiť sa, že veľké nešťastie nikdy nechodí samo. Bohužiaľ, na vlastné oči. Akoby deň nebol dosť zlý bez toho, že sa Drea podľa všetkého dala dokopy s Johnnym Flynnom, musel chudák Toby utrpieť ďalší šok. Šok, ktorý mu naježil všetky dredy na hlave. Ako sa vracal večer od Lizzy a vstúpil do svojej izby, zbadal to. Sánka mu padla až k topánkam, oči sa mu trikrát pretočili okolo vlastnej osi a v hlave mu zatrešťalo, akoby ho niekto ovalil. Zamrznutý stál vo dverách a hľadel na Kristy, ako sa nahá túli k Lalovi. Ležali vedľa seba a spali. Toby si pomyslel, že asi vie, ako sa človek cíti, keď ho prevalcuje kamión. Bol si istý, že je to nejaké takéto.
Keď sa spamätal, cúvol a dvere potichu zatvoril. Otočil sa na päte a ozlomkrky sa hnal tam, odkiaľ prišiel. Keď Lizzy vytiahol z dievčenskej izby na chodbu, bola už v pyžame. Videla mu na tvári, že sa niečo stalo.
„Liz,“ vydýchol. „Pohroma!“
„Tak čo sa deje, Toby?“ pýtala sa nervóze. „Vrav, preboha!“
Dnes musel byť poslom zlých správ už druhý raz. Vôbec sa mu to nepáčilo. „Idem si, idem...“
„Toby, k veci,“ zrušila jeho pokus o dramatický príbeh. Aj to sa Tobimu už dnes stalo.
Zamračil sa a potom skrúšene povedal: „Kristy. Kristy v našej izbe.“
„O-ou,“ zatiahla Lizzy. „Tak sa vráť a vyhoď ju skôr, ako...“
„Nechápeš,“ zastonal Toby. „Už je neskoro. Leží tam vedľa neho, spali spolu.“
Lizzy sa zarazila. Potom pozrela do zeme a pokrútila hlavou. Zatvorila oči. Na to sa ťažko niečo hovorilo.
„A je to,“ povedal po chvíľke Toby. Chytil ju za ruky, potom ju objal. „Tá zlá časť by mala byť za nami. Drea je s Flynnom a ten trubiroh zase s Kristy. Ale prečo mám pocit, že odteraz to bude ešte horšie?“
„Aj mne sa tak zdá,“ priznala Lizzy. „Drea a Lalo akoby sa od zúfalstva chytali prvej slamky, aby sa neutopili. V podstate sa správajú rovnako.“
„Ten rozchod im obom pokazil mozgy,“ povedal Toby. „Správajú sa ako tupci. Prečo pre boha si Drea začala s Flynnom tak skoro? A prečo sa Lalo znovu zapletá s tou psychopatkou, keď vie, aká je?“
„Chcú si zase robiť napriek?“ hádala Lizzy.
„Nemyslím. Podľa mňa jednoducho...“ Toby hľadal správne slová, „len nechceli byť sami,“ povedal napokon.
Lizzy sa to zdalo múdre. Ako všetko, čo Toby povedal, práve vtedy, keď nevtipkoval. „Áno,“ vydýchla. „Áno. Ale takto sa tiež budú cítiť hrozne. Len si to predstav, Toby. Keď na seba natrafia, a tomu sa nevyhnú, ako sa zachovajú? Dokážu sa ignorovať? Lalo nikdy nemal veľmi chladnú hlavu a myslím, že Jo mu rád predvedie, o čo prišiel. Stále bude pri Drei a z toho, vravím ti, budú konflikty. Nehovoriac o tom, ako sa bude cítiť Drea, keď sa Kristy začne na verejnosti znovu vešať na Lala.“
„Toto bude zlé,“ zatiahol Toby. „Kristy bude dráždiť Dreu a Flynn zase Lala. Budeš mať pravdu, Liz.“
Zdvihla hlavu a zaklonila ju dozadu, aby mu mohla pozrieť do tváre. „Nech sa nás to ešte aspoň jednu krátku chvíľku netýka,“ zašepkala prosebne. „Len chvíľočku. Až potom zajtra, dobre?“
Toby roztiahol pery do pomalého jemného úsmevu. „Dobre,“ súhlasil potichu a sklonil sa k Lizzy, aby si mohli ukradnúť tú svoju poslednú chvíľku pokoja.

Drea v ten večer posedávala na mäkkom koberci s rukami uvoľnene položenými na kolenách a chrbtom opretá o bok postele zatlačenej v kúte. Tá bola pekne ustlaná a zakrytá bledomodrou prešívanou dekou. Celá izba vlastne bola v podobnom poriadku. Všetky veci mali svoje miesto, šaty boli poskladané a uložené v skrinkách a nie pohodené na stoličke, ako bola Drea pri sebe zvyknutá. Mala rada čistotu, akurát na ňu nie vždy mala trpezlivosť. Preto dokázala oceniť ľudí, ktorí dokázali dať na svoje veci pozor a udržať ich v poriadku viac ako dva dni po upratovaní. Johnnyho izba sa jej zdala nesmierne príjemná.
Všade vo vzduchu cítila ľahkú sviežu vôňu – Johnnyho vôňu. Pripomínala jej exotické ovocie, more a sladké živicové drevo. Obľúbiť si ju dokázala mimoriadne rýchlo.
Drea pohodlne sedela a sledovala, ako sa Jo učí. Bol priamo pred ňou. Ležal na boku, veľkou daňou si podopieral tvár a druhou rukou pomaly listoval vo svojich objemných poznámkach. V poslednom čase na neho začínala doliehať maturitná nervozita. Neprejavovalo sa to zle, Jo vôbec nebol podráždený ani dobrá nálada ho nezvykla opúšťať. Akurát sa mu občas ťažšie zaspávalo a potom býval trochu unavenejší ako obvykle. Drea sa presvedčila, že Jo sa dobre nevyspal ani včera, keď zrazu zazíval. Zdvihol k nej uslzené oči a usmial sa.
„Už sa mi fakt nechce,“ vydýchol.
„Dobre. Daj si prestávku. Koľko si toho zvládol?“
„Toľko, koľko som plánoval a ešte trochu viac,“ odvetil. Posadil sa a potom sa naklonil dopredu. Predné ruky si oprel o zem z oboch strán po Dreiných stehnách a zrazu mal tvár len pár centimetrov od jej. Znovu sa usmial. Skúmal jej zelené oči a myslel na to, aké sú len nádherné.
„Takto si predstavuješ tú prestávku?“ spýtala sa so zdvihnutým kútikom.
„Nie celkom,“ povedal. Priklonil sa ešte bližšie a pokrúžil jej nosom po líci. „Takto.“
Chytila ho za plecia a dovolila mu, aby ju párkrát zľahka pobozkal. Ich priateľstvo a náklonnosť sa od ich prvého rozhovoru spred týždňa vyvíjali míľovými krokmi. Jo šarmom nešetril od prvého okamihu. A tak sa stalo, že Drea, vo svojom vyčerpanom a zničenom emocionálnom stave, náhle zatúžila po jeho nepretržitej spoločnosti. Chcela, aby jej bol niekto blízky. Musela nejako zaplniť tú neuveriteľnú prázdnotu, ktorú v jej duši zanechal Lalo a tak sa pokúsila do svojich myšlienok nasťahovať Johnnyho.
Darilo sa jej to. Teda aspoň kým bol takto pri nej a kĺzal jej dlaňami po bokoch. Drea zastavila jeho prieskum, keď sa natiahla dopredu a silno ovinula ruky okolo jeho chrbta. Bradu si položila na jeho plece a pritisla si ho k hrudi. Chcela sa objímať.
Jo jej rád vyhovel. On bol šťastný aj tak. Pevne ju k sebe pritiahol, až vnímala mocný tlkot jeho srdca.
Brala si jeho silu a teplo. Plnila nimi dieru po Lalovi.
„Si smutná?“ spýtal sa potichu.
„Nie až tak veľmi, keď som s tebou,“ odvetila šeptom.
Objal ju mocnejšie. „Mám ťa veľmi rád, Drea. Veľmi mi na tebe záleží. Nedovolím, aby si bola skleslá.“
Nič nepovedala. Len sa k nemu ešte tesnejšie privinula. Vytiahla sa hore do jeho lona, objala ho aj nohami a hlavu si oprela o jeho tvrdé prsia. Vdýchla jeho peknú vôňu.
Jo, objímajúc jej telo, bez problémov vstal. Zdvihol ju a potom položil o kúsok vyššie, do postele. Ľahol si vedľa nej, nepúšťajúc ju zo svojho náručia. „Tu nám bude lepšie,“ zamrmlal.
Mal pravdu. Drea sa na mäkkom matraci spokojne pohniezdila a potom si s Johnnym preplietla nohy. Kým dlhú chvíľu len pokojne ležali, Jo ju cez pančuchy jemne hladkal po stehne. Pozeral na jej zavreté viečka a ostával celkom potichu.
Drea oči po chvíľke otvorila. „Chodíme spolu?“ spýtala sa.
„Dúfam,“ usmial sa Jo.
„Dobre,“ oplatila mu jemný úsmev.
„Drea, keď je to tak,“ povedal zrazu, „pobozkaj ma.“
„Čože?“
„Pobozkaj ma. Sama od seba.“
Posadila sa. Prekvapilo ju, ako odmietavo celé jej telo zareagovalo na jeho výzvu. Vedela, nad čím Jo premýšľa. Aby sa nechávala bozkávať a rozptyľovať, to áno, no keď mu musí lásku ukázať ona...
Zhrbila plecia a zvesila hlavu. Nechcela to urobiť. „Ešte... ešte radšej nie,“ zašomrala.
Aj Jo sa nadvihol. „Ako chceš,“ povedal.
„Nahneval si sa?“ spýtala sa rýchlo, keď na neho pozrela cez plece.
„Nie,“ odvetil. Jeho jemný úsmev ju v tom utvrdil. „Isteže nie.“
„Prepáč.“ Drea k nemu natiahla ruku a pohladila ho po tvári. Pri jej dotyku Jo privrel oči. „Už pôjdem,“ povedala. „Aj ja som unavená.“
Jo prikývol. Keď vstala, obul sa a išiel ju odprevadiť.

Keď sa Lalo zobudil, podľa postele vedel, že Toby prespal niekde inde. Vytiahol si ruku spod Kristinej hlavy a pretrel si tvár. Pritlačil si ju na oči a zastonal. V duchu si zanadával a snažil sa zapamätať si, že kamošovi dlží jedno veľké ospravedlnenie. Celkom živo si dokázal predstaviť jeho ohromený výraz, keď ho zbadal s Kristy. Hneď vedel, že ho to bude stáť niekoľko pízz.
Lalo potriasol Kristy za plece a zobudil ju. Potichu zamumlala a potom zatrepotala viečkami.
„Ach, dočerta,“ povzdychla si, ako sa preberala. „Neplánovala som tu zaspať.“
Lalo ju preskočil a postavil sa na nohy. „Ani ja som niektoré veci neplánoval,“ povedal od spánku zastretým hlasom.
Kristy sa s úsmevom posadila a zdvihla spojené ruky do výšky, aby sa mohla ponaťahovať. Mraučala pri tom ako spokojná mačka, až si Lalo prestal naťahovať nohavice a pozoroval ju.
„To preto, že mi bolo tak skvele,“ povedala, keď tiež vstala a podišla k nemu. Zozadu ho objala okolo brucha a natiahla sa k jeho uchu. „Zničil si ma,“ šepla mu dobiedzavo.
Tak ako ona jeho. Lalo to však pred ňou nemienil priznávať. Vrátil sa k svojej posteli a sadol si. Chvíľku sledoval, ako si Kristy zbiera svoje rozhádzané šaty. Keď si natiahla krátku sukňu, prišla k Lalovi a sadla si mu do lona. Inak bola nahá, a keď sa k nemu pritisla, cítil na hrudi jej mäkkosť. Znovu mu pošepkala do ucha. „Si môj.“
Kristy si vychutnala sladký pocit výhry, keď omotal ruku okolo jej pása. Vedela, čo to majetnícke objatie znamená.
„Ideme do školy?“ spýtala sa.
Lalo prikývol. „Len si ešte zapálim.“
Kým stál pri otvorenom okne, Kristy čarovala. Požičala si niektoré Lalove veci a rýchlo sa premieňala na svoju upravenú, učesanú a čistú verziu. Ako si umývala zuby Lalovou kefkou, veľmi dúfala, že do spoločnej chlapčenskej kúpeľne nevojde Kornelius. Cítila by sa nanajvýš hlúpo.
Lalo vyhodil špak von oknom. Natiahol si tričko a ovešal sa anarchistickými, striebornými, krížikovými, pentagramovými a ďalšími zastrašujúcimi príveskami. Potom zvesil zo stoličky čiernu harringtonku, nasúkal sa do jej rukávov a pri krku si vykrútil golier, aby na svet vykukla červená károvaná podšívka. Bunda bola nová, dostal ju na Vianoce od otca spolu s radom ďalších vecí, ktoré si sám navyberal. Pri umývadle sa naklonil Kristy cez plece, a keď si vypláchol ústa, podala mu kefku. Zrkadlo sa ho snažilo presvedčiť, že jeho hriva je po divokej noci v dostatočne strapatom stave. Nechal ju teda tak, schmatol Kristy za ruku a ťahal ju za sebou. Cestou schytil svoju tašku, hodil si ju na plece, a keď Kristy vyšla na chodbu, zamkol dvere.
Zarazil sa a pozrel doprava. Len pár krokov od neho sa o stenu opieral Jo Flynn. Bol rovno pred Dreinými dverami a zjavne na ňu čakal, aby mohli ísť spolu do školy. Keď zazrel Lala, narovnal sa a uvoľnený postoj bol v okamihu pevný.
Lalo na neho krátku chvíľu zazeral so všetkou zlosťou sveta. Potom sa otočil. „Choď sa prezliecť,“ rozkázal Kristy.
Švihla pohľadom po Johnnym, aby sa presvedčila, že chalan počul. Spoliehala sa na neho. Verila, že Drei povie, čo ráno videl. Aby si bola istá, a aby si aj on bol istý, postavila sa na špičky a pobozkala Lala na ústa.

Ako Elizabeth predvídala, všetci na seba natrafili a ignorovať sa dokázali asi tak, ako by si zvládli nevšímať živého dinosaura uprostred školskej haly. Cez veľkú prestávku sa znovu unavený Jo rozhodol kúpiť si kávu a, samozrejme, pozval aj Dreu. Lalovi sa konečne podarilo chytiť Tobiho, ktorého bolo treba naháňať po celej škole. Pretože on nemal veľmi náladu na rozhovory s Lalom. Úspešne pred ním unikal, až kým ho Lalo po namáhavom behu dole strmým schodiskom nezložil k zemi lakťom do chrbta. Odtiahol ho bokom do kúta priestrannej haly, posadil ho na kraj obrovského kamenného kvetináča s trojmetrovou umelou palmou a snažil sa do neho nahustiť ospravedlnenie. Drea, ktorá stála vedľa Johnnyho v rade pred automatom na kávu, chalanov vzadu ukradomky sledovala. Tvárou jej prebleskol ten najhlbší zármutok, keď k Lalovi zboku pribehla Kristy a so smiechom mu skočila na chrbát. Pomyslela si, že predsa len bude pravda, že dnes spala u Lala. Keď jej to Jo povedal, snažila sa tváriť ľahostajne, no tie pokusy jej vydržali asi tri sekundy. Nechala Johnnyho tak a so slzami v očiach sa rozbehla za Lizzy.
„Drea?“ oslovil ju Jo.
Rýchlo na neho pozrela a skúsila sa usmiať. Zahanbila sa, že ju prichytil hľadieť na Lala.
„Dal to tvrdil,“ povedal Johnny. Tiež pozrel smerom, kde sa zhovárali Toby, Lalo a Kristy. „Povedal, že nevydrží dlho bez nejakej baby.“
Drea na neho prekvapene pozrela. Nezvykli sa zhovárať o Lalovi. „Naozaj?“ zašomrala.
„Áno. A teraz vidím, že mal pravdu,“ povedal a odmlčal sa, keď Kristy flegmatického Lala znovu objala okolo pása. „Jej vôbec nevadí tá záležitosť s Kivi?“
„Očividne nie,“ povedala Drea chladne.
Jo na ňu pozrel. „Je to pokrytec, Drea. Aha, rozišla si sa s ním len teraz a sama vidíš, ako smúti.“
„A čo som potom ja?“
Johnny prudko nesúhlasne pokrútil hlavou. „Ty nie si pokrytec za to, že si sa pohla ďalej. Mala si plné právo poslať ho dočerta.“
Elizabeth práve zišla zo schodov, aby sa uistila, že sa jej kamaráti nedopustia žiadnych zločinov z vášne. Keď Drea odišla z triedy, Lizzy len nervózne klopkala vo vysokých čižmách sem a tam pred tabuľou a nemala pokoja. Aby ho získala nazad, rozhodla sa ísť situáciu skontrolovať. Ako sa rýchlo rozhliadala po hale, hodnotila, čo sa dialo.
Drea z diaľky hľadela na Lala skrúšene ako zbité šteniatko a Jo sa vedľa nej mračil. Ten idiotský Lalo (Lizzy ho hodnotila takto pejoratívne kvôli hnevu, čo k nemu momentálne kvôli záležitosti s Kristy cítila) stál chrbtom k Drei, neriskujúc, že ju uvidí a bude nútený popasovať sa s jej pohľadom. Dovolil Kristy objímať ho pre Lizzy z nepochopiteľných dôvodov. Potom však objektívne uznala, že možno by boli pochopiteľnejšie, keby bola chalanom a keby s tou neznesiteľnou ženskou práve strávila noc. Zdalo sa jej, že Lalo nemá síl odstrčiť ju. Vedel, že keby to urobil, o chvíľku by pri ňom bola zas. Lizzy sa vôbec, ale vôbec nepáčilo, ako sa jej ten nešťastník poddal.
Zahliadla, ako Kristy niečo zlostne štekla na Tobiho. Elizabeth zaťala päste. Tak to teda nie.
Pôvodne chcela ísť za Dreu a trochu ju povzbudiť, no náhle zmenila plány a zamierila do zadnej časti haly.
„...mi nemá čo hovoriť, kam môžem a nemôžem ísť! Je to aj Lalova izba! A on ma tam chce! Však je to pravda, miláčik? Naozaj nerozumiem, prečo sa toľko sťažuješ! V noci si zostal u Marisy celkom zadarmo! Tobias, ty si jeden obyčajný...!“
„Skús to dopovedať,“ výhražne sa ozvala tesne za Kristiným chrbtom Elizabeth.
Toby, Lalo aj tá najedovaná zmija sa k nej naraz otočili.
„Liz!“ Tobiho okamžitý šťastný úsmev Lizzy zahrial pri duši. „Zjavuješ sa ako duch.“
„Zjavovať sa ako duch sa môže čoskoro aj niekto ďalší,“ povedala mrazivo, oči zapichnuté do Kristy.
„Pokoj, Lizzy,“ usmiala sa na ňu sladko. „Nič mu nerobím. Iba som ho chcela upozorniť na jeho nevhodné správanie.“
Lizzy prešla popri nej a postavila sa pred Tobiho. Znovu sa na Kristy uprene zadívala. „Každý by mal začať sám pri sebe,“ povedala.
Kristy si ju premerala, a keď vycítila jej agresívnu auru, múdro sa stiahla. Pustila Lala, povýšenecky si odfrkla a odplávala preč za svojimi kamarátkami.
Toby sa poškrabal medzi dredmi. „Hm, Liz, ja sa o seba viem postarať,“ povedal.
„Čuš!“ oborila sa na neho. Jedine ona mala právo takto sa k nemu správať. „A ty!“ nepriateľsky ukázala prstom na Lala. „Pohyb! Neviem prečo to Drei robíš. Ak už musíš byť s Kristy, vešajte sa do seba niekde, kde vás nikto nevidí. Toby, zober ho späť do triedy! Už ste Dreu dnes raz rozplakali. Buďte radi, splnili ste svoj denný limit. Takže zvyšok dňa jej už žrať nervy nemusíte.“
Jej slová Lala bolestivo pichli pri srdci. Nedal to však na sebe vidieť. Nič na Lizzin hnev nepovedal, bál sa, že by sa mu triasol hlas. Pomaly sa obzrel cez plece, snažil sa byť nenápadný. Okamžite sa stretol s Dreinými zelenými očami. Pozerala na neho skoro celý ten čas. Lalo na krátky moment cítil, ako sa ním surovo prehnala obrovská živelná vlna. Zavalil ho smútok, bolesť, vášeň, láska, a to všetko naraz, všetko rovnako drvivo silne a všetko v tom jedinom ukradnutom okamihu, ktorý netrval ani rýchly úder srdca.
Naraz sa odvrátili. Drea sa zľakla, že jej výraz prezradí jej vlastnú vlnu prudkých emócii ryčiacu ako odpoveď na jeho intenzívny pohľad.
Lalo k nej pozrel znovu, aby videl, ako jej práve Jo s milujúcim úsmevom podal kávu a pohladil ju po tvári. Samozrejme, pomyslel si Lalo odrazu rozzúrene, od neho kávu prijme.
„Tak poď, kamoško,“ počul vedľa seba Tobiho. „Nechceš predsa, aby nás Liz štvala hore schodmi. Stavím sa, že by bežala ešte rýchlejšie ako mi aj v tých svojich topánkach.“
Lalo znovu nič nepovedal. Po chvíľke sa však otočil a na Tobiho veľkú úľavu vyrazil ku schodisku.

Od fialovo osvietených stien drahého luxusného baru sa opäť odrazil hlasný zborový smiech. Tri ženy na vysokých stoličkách sa pri malom okrúhlom stolíku zabávali už nejakú tú chvíľu. Pred sebou mali silné koktaily s krúžkami limetky na okrajoch pohárov a v malých značkových kabelkách kopu peňazí od manželov. V jednom prípade od exmanžela.
Smiech Samanthy Lowellovej bol najkrajší nie len pri jej stole, ale aj spomedzi všetkého ženského chichotu, čo sa v bare ozýval. Dlhé tmavé vlasy a postava mladice k nej lákali mužskú pozornosť aj bez jej príťažlivého smiechu. Odpila si z koktailu a líca jej ďalším prívalom alkoholu ešte viac sčerveneli.
„A vieš, čo mi povedal potom?“ zasmiala sa Violet. „Že ak pred všetkými jeho kolegami prikrášlene spomeniem, aký je vynikajúci v golfe a koľko dal minulý rok na charitu, môžem si nájsť ďalšieho milenca.“
„Lebo vie, že si to zaslúžiš,“ povedala jej Nadia. Bola to nízka krátkovlasá žena s vycivenou tvárou a príliš chudými končatinami. Obrovské obsidiánové oči a prudko vystupujúce lícne kosti však skrývali mnoho krásy. Vyvažovali jej strhaný a napätý zjav. Od Violet, dámy objemnejších rozmerov a bezstarostnej povahy i rečí, sa Nadia líšila veľmi výrazne.
„Ó, drahá, ty by si si niečo také zaslúžila oveľa viac,“ odvetila jej Violet.
Nadia sa až striasla, keď si pomyslela na to, čo by jej za neveru manžel urobil.
„Violet má pravdu,“ pridala sa Samantha. „Obrovskú pravdu. Mal by sa k tebe správať oveľa lepšie. Skáčeš okolo neho, deti už máte, čo by ešte chcel?“
Nadia pokrčila ramenami a napila sa.
Samantha na ňu zamračene hľadela. Videla v jej tvári nešťastie a nespokojnosť nad životom, ktorý si vybudovala. Žena pred ňou ledva poznala milého slova, nemala v živote šťastie na lásku, túžbu a ani vzrušenie, nemala šťastie ani na jedinečné deti. Samantha mala všetko. Poznala celý rad radostí, ktoré jej život priniesol. Šťastie, bohatstvo, vášeň, životný zmysel a naplnenie. Mala, čo mnohí nemali a ani mať nebudú. A predsa to všetko zanechala.
Ako tú noc pozerala na Nadiu, premýšľala.