Červený kód: Lucifer! 40

„Syr je zdravý a chutný. Syr sa vyrába z mlieka a mlieko nám dáva kkrava.“ Dora Prieskumníčka oznamovala tieto životné pravdy na obrazovke televízora veľmi jasne. Detský kanál fičal v plnej paráde už takmer hodinu. Práve v tomto okamihu mal dvoch divákov, ktorí ho sledovali z koberca na zemi.
„Vďaka syru máme silné zúbky a kosti.“
Toby a Lalo zízali do telky.
„Syr. A teraz to povedzme všetci spolu! Syr!“
„Syr,“ zopakovali chalani unisono.
„Hlasnejšie!“ zavelila Dora.
„Doriti, SYR! SYR!“ zvolal Lalo.
„Výborne!“
„Lalo?“ ozval sa po chvíľke Toby. „Čo hovoríš na naše nové susedky?“
„My máme nové susedky?“
„Žiješ v jaskyni, kamoš? Už dva dni.“
„Počkaj. Drea je preč?“
„To teda je. Presťahovala sa k Lizzy a ostatným babám.“
„Čože?!“
„Ty si fakt vyliezol z jaskyne. Vážne si si nevšimol, že frajerky máme hneď pod nosom?“
„To je zlý sen. To nie je pravda.“
„Ja som celkom rád. Je dobré mať Liz hneď vedľa.“
„Ako je možné, že tie dve bývajú spolu? Nemá to logiku. Veď sa neznášajú.“
Toby si prečistil hrdlo. Mal zakázané Lalovi odhaliť pravdu o Lizzinom pláne. Preto povedal: „Možno sa tak dohodli, lebo sa Drea chcela odsťahovať.“
Lalo sa zamračil. „Možno,“ zamumlal. „Jasne.“
Dvere sa otvorili a Kristy vošla ako zvyčajne, bez zaklopania. Pozrela na chalanov, potom na telku a prevrátila oči. Keď podišla bližšie, pohľadom prebodla Tobiho. „Lizzy je vedľa sama. Čo keby si vypadol za ňou?“
Za iných okolností by mu nemusela dvakrát hovoriť. Lenže Toby sa musel riadiť rozkazmi. Keby sa zjavil u Lizzy a nechal Lala napospas, bol si istý, že by mu vytrhala všetky dredy. „U vás telka nie je,“ povedal iba.
„Veď pozeráte sprostosti!“ nahnevala sa.
„Kristy, ticho!“ zrúkol na ňu Lalo. Jej náhle ublížený výraz ho naštval ešte viac ako jej otravný hlas. „Nikto ťa nevolal! To ty padaj preč! Ak neodídeš sama, vyhodím ťa! A potom sa už nevracaj!“
Kristy skočila pred telku. „Takto sa so mnou rozprávať nebudeš! Vypadni, Toby!“
„Hej!“ ozvalo sa pri dverách. To sa pri toľkom hluku zjavila Lizzy. „Choď sa navážať do niekoho iného, Kristy! Prečo ich nenecháš na pokoji?“
„Chcem s Lalom hovoriť!“
„Nech sa páči,“ vyzval ju, oči stále na telke.
„Sama!“ Kristy si vytočene dupla nohou.
„Ó, to je Dora Prieskumíčka?“ Lizzy podišla k Lalovi z druhej strany ako sedel Toby a zviezla sa na zem. „No nie je zlatá?“
Kristy na všetkých vrhla posledný napálený pohľad a potom vydupotala von na chodbu. Počuli, ako za sebou hlasno zatresla dvere vedľajšej izby. Až sa im stena zatriasla.
„Hej,“ povedal Lalo, „čo si vy dvaja myslíte, že robíte?“
„Pozeráme telku,“ odvetil Toby.
„Čo to malo znamenať?“
„Čo malo čo znamenať?“ spýtala sa pokojne Lizzy.
„S Kristy to dokážem vybaviť aj sám.“
„Jasná vec,“ povedal Toby.
Lalo pozrel na jedného, na druhého a potom sa zamračil na Doru. Niečo sa mu naozaj nepozdávalo.

„Môžeme? Môžeme, Kitty? Lola? Dobre, zhasínam!“
Puk a bola tma. Drea poslepiačky prešla k svojej novej posteli a zaľahla. Zhasínať svetlo pred spaním bola teraz jedna z jej menších povinností.
„Drea?“ šepla Kitty. „Nevieš, kde mám ten žltý sveter? Ráno ho nestíham hľadať.“
„Jeden jeho rukáv ti trčí spod postele, Kit,“ odvetila rovnako potichu.
„Ach,“ počula ju Drea vydýchnuť, potom sa ozvalo šušťanie periny, ako sa Kitty naťahovala, aby zistila či je to pravda. „Naozaj. Vďaka. Dobrú noc.“
„Dobrú.“
Drea si myslela, že medzi ne vôbec nezapadne, no ako náhle Lizzy vystrčila z izby päty, dievčatá sa so svojimi problémami automaticky obrátili na ňu. A z Drei sa stal z večera do rána módny poradca, strážny pes, upratovačka, sekír baba, sudkyňa a v neposlednom rade zhasínačka. Mala toľko nových funkcii, až si myslela, že sa prvom dni zosype. Ale prežila a všetko ustála. Prvý deň na novom mieste bol trochu mätúci, ale na druhý už mali systém a na tretí deň ten systém už aj dokonale fungoval. S Ashleinou pomocou všetko bežalo ako hodinky. Ráno bolo vždy najhektickejšie. Lola sa notoricky nedokázala vygúľať z postele ani na tretie budenie. Kitty sa neobliekla bez toho, aby sa najprv neporadila o tom, čo ladí a neladí a Kari kašlúc na celý svet sa vždy chcela uliať. Drei nervy drásala ešte aj nesmierne komplikovaná dohoda o kúpeľni. Poradovník sa menil ráno aj večer, aby bolo všetko spravodlivé. Drea sa zo svojej dobrej vôle rozhodla, že bude chodiť vždy posledná, aby tak znížila hádky na nevyhnutné množstvo. Mala pocit, že bez Ash by sa zbláznila.
Všetko však malo aj svoju svetlú stránku. V okamihu, ako sa Drea nasťahovala k dievčatám, prestala sa cítiť sama. A kvôli pribudnutým starostiam nemala toľko času myslieť na Lala a trápiť sa. Bola na druhom konci intráka, takže sa s ním ráno vôbec nestretávala. To bol tiež veľmi oslobodzujúci pocit. Za Lizzin nápad o výmene izieb bola zrazu vďačná.
Začula, ako niekto zaklopal na dvere. Potichu zastonala, prehodila nohy cez okraj postele a vstala. Samozrejme, otvárať tiež musela ona. Potme sa čo najtichšie prebrodila ku dverám. Predpokladala, že to bude Lizzy alebo Tobias. Možno Jo. Preto keď otvorila a pred sebou zbadala Lala, ustrnula. Zalial ju studený pot a cítila, ako jej malá kvapôčka stiekla dolu po chrbte pod voľným bielym tričkom, ktoré spolu s bodkovanými flanelovými nohavicami na mašličku používala ako pyžamo. Jej dych sa zastavil a krv v žilách pri pohľade do jeho nádherných orieškových očí burácala. Ihneď jej jemne očerveneli líca.
„Čo tu chceš?“ spýtala sa potichu. Chcela pôsobiť chladne, no s telom rozochvetým citmi nemalo zmysel pokúšať sa o to. Jej otázka bola plná smútku a túžby, rovnako ako jej tvár a oči. Vyšla von z izby a zatvorila za sebou, aby nerušili dievčatá.
Teba, bola by Lalova odpoveď, keby bol už úplným bláznom. Hľadel na ňu, ako pred ním hrdo stojí, nehanbiac sa za city, ktoré sa jej nepodarilo skryť. Ľúbil ju. Teraz, keď ju znovu mal len kúsok od seba, vedel to okamžite. Ešte stále ju neodvolateľne miloval. Otvoril ústa, no Drea ho nenechala prehovoriť.
„Kristy sa dnes v noci nechcelo, tak si sa šiel obzrieť inam?“ spýtala sa britko. „Môžeš pokračovať k ďalším dverám, Lalo.“
Neurazil sa. Hľadel na ňu bez slova, chápajúc všetok jej hnev a odpor. Snívalo sa mu o nej. Keď ho nočná mora, že ju navždy stratil, vytrhla z nepokojného spánku, vedel, že ju musí vidieť. Hneď vstal z postele, no predtým ešte stiahol Kristy za svojho brucha.
„Prišiel som, lebo...“ začal, no zarazil sa.
Drea nadvihla obočie.
„Lebo som sa chcel niečo spýtať.“
„Chcel si sa to spýtať o pol dvanástej v noci, Lalo?“
„Chcel som sa to spýtať hneď, ako ma to napadlo,“ zasyčal a prehrabol si čiernu hrivu. Na jej sarkazmus nemohol reagovať inak ako podráždenosťou. Upokojil sa, keď si pretrel tvár a zhlboka sa nadýchol.
„Tak čo si chcel vedieť?“
Lalo si ju premeral. „Prečo si sa presťahovala sem?“
„Lebo ma štveš,“ odvrkla. „Ale ako vidím ani tu to nie je od teba dosť ďaleko. Asi si vyhodím matrac hore na Mesiac, tam sa dúfam nedostavíš.“
Jej uštipačnosť ho pobavila. Pri Drei bolo ľahké znovu sa usmievať. „Neboj sa, neprídem už ani sem, ak si to neželáš.“
„Výborne. Tak ti prajem prekrásnu noc a pozdravuj Kristy.“ Otočila sa, no Lalo ju zadržal. Pozrela na jeho dlhé prsty obtočené okolo svojho ramena.
„Počkaj,“ šepol. Pomaly rukou pohol a pohladil ju po celom predlaktí. Kadiaľ prešli končeky jeho prstov, tam ju koža pálila. Srdce jej začo byť o niečo rýchlejšie. „Počkaj.“
„Nie, idem,“ povedala a vytrhla sa mu. Keď náhlivo položila ruku sa kľučku, objal ju zozadu okolo pása a pritiahol si ju na hruď. Drea prudko vydýchla, a keď náhle pocítila na krku jeho pery, automaticky privrela oči. Takto ju teda Jo poblázniť nevedel. V nečakanom prívale túžby sa otočila k Lalovej tvári a dovolila mu, aby ju vášnivo pobozkal. Toto bolo ono. Presne takto sa chcela bozkávať až do smrti. Nie tak, ako s Johnnym, nie tak ako s hocikým, kto by ešte mohol prísť. Len s Lalom.
Mocne ho objala a vychutnávala si všetko, čo jej už tak dlho chýbalo. Kým bola na jeho perách, pripadala si smiešna, že sa ho pokúšala nahradiť Johnnym. Lala sa nahradiť nedá. Nikdy sa jej to nepodarí.
„Stačí, stačí, stačí,“ pípala, keď sa od neho napokon odtiahla, no on sa ju snažil pobozkať zas.
„Drejka,“ povzdychol si. Prestal, ako si želala a len si oprel čelo o jej. S rukami na jej krížoch si ju k sebe pevne pritískal. A Drea ho objímala. Zaborila tvár do jeho bundy a hneď si pomyslela, že ešte ani len Johnnyho vôňa sa nedá porovnať s tou Lalovou. Pokým Jo voňal sladko a exoticky, Lalova vôňa bola pre Dreu synonymom tajomnosti. Tvorila tú najzvodnejšiu kombináciu akoby z malín, černíc, brusníc, zo samého červeného ovocia. Drei voňal aj pižmom a sladkým drievkom, čo jej tiež pripomínalo škoricu a jemnú vanilku z maminej kuchyne. Takže okrem toho, že bol Lalo vábivý, vzbudzoval v nej pocit domova a s ním aj bezpečia.
„Len na chvíľku,“ mrmlala potichu Drea. Len na chvíľku si potrebovala oddýchnuť. Od dní plných nešťastia, čo mala za sebou, od neistoty s Johnnym, od beznádeje, že Lalo pre ňu nie je ten pravý, aj keď ho z duše miluje, chcela si oddýchnuť od celého sveta. A v jeho náručí sa jej to aj podarilo. Keď si oprel bradu o vrch jej hlavy, pre Dreu neexistovalo okrem neho nič iné. Celý svet, ktorý bol mimo jeho silných rúk a objatia, sa jej netýkal.
„Čo by som mal urobiť?“ spýtal sa tichým zlomeným hlasom. „Čo by som mohol?“
Odtiahla sa a pozrela mu do tváre. V očiach mala slzy, no aj tak sa na neho jemne usmievala. „Nič, Lalo. Nemôžeš sa len tak zmeniť. Nedokázala by som byť s niekým ako ty. Keby som to pochopila skôr, nemuseli sme...“ povzdychla si, „nemuseli sme sa toľko trápiť.“
„Chceš, aby som urobil správnu vec? A potom mi dáš ďalšiu šancu?“
„Nie. Dobre vieš, že na to by ti jeden dobrý skutok nestačil. A okrem toho, nespravil by si ho sám od seba, ale len preto, aby si si ma udobril. Vtedy sa to neráta.“
„Čo sú toto za pravidlá?“ rozrušil sa.
„Nie si pre mňa,“ povedala Drea. „A že si znovu s Kristy to len potvrdzuje.“
„A ty si s tým hlupákom! Ako to mám zvládať? Kristy je pohroma, no aj tak som vďačný, že ju teraz mám. Sám by som zošalel!“
Drea prikývla. „Potom je to takto dobre. Takto to má byť.“
„Och, netrep! Takto to byť nemalo. Mám Kristy a ty Flynna len ako záchrannú vestu. Aby sme bez seba neskončili na dne.“
„Nebuď dramatický, Lalo, mne nie je až tak nanič.“
„Ó, nie? A ty si myslíš, že som slepý?“
„Myslím si, že sa k sebe nehodíme!“ odsekla Drea. „Na určité veci máme príliš rozličné názory. A ja sa cez to neprenesiem. Chápeš už?“
„Napríklad Kivi?“
Strhla sa. „Áno. Kivi je kameňom základu všetkého, čo medzi nami bolo. Od úplného začiatku. Vždy nás ovplyvnilo čokoľvek, čo sa jej týkalo. A aj teraz je to tak. Nemôžeme len tak ignorovať, čo sa stalo.“
Lalo na ňu pozeral. Držal jej tvár v dlaniach a snažil sa v jej očiach nájsť odpoveď na to, ako by ešte mohol zachrániť ich vzťah. „Viem, čo odo mňa chceš,“ povedal. „Ale to je to isté, ako nemať ťa.“
„Ja od teba už nič nechcem,“ namietla Drea. „Nechcem byť s tebou. Nechcem sa trápiť s tvojou hlúpou povahou. Mala som veriť tomu, čo som videla hneď na začiatku. Že si nadutý a ľahkovážny sukničkár. Toho sa nikdy nezbavíš.“
„Mám aj takú časť,“ pripustil. „A tebe sa páčila.“
Drea sa potichu zasmiala. „Áno. Páčila. Každej sa páči. Ale to všetko je dobré len pri voľnom vzťahu. Preto ti to tak klape s Kristy a preto to nám dvom nikdy nebude.“
Pustil ju a poškrabal sa na čele. „No, pre Kristy to asi nie je až také voľné ako pre mňa.“
„Tak to si viem predstaviť,“ odvetila a o krok ustúpila. „Už by si mal ísť, Lalo. Toto sa nikdy nestalo, jasné?“
Zvesil plecia a pozrel do zeme. Drea mala ihneď chuť znovu ho objať a rýchlo ho utešiť. No aj keď ju pri tom pichalo v srdci, musela sa ovládnuť. Pootvorila dvere. „Už nie je cesta, Lalo,“ povedala potichu. „Chcem na teba zabudnúť a začať s Johnnym. Prosím, pochop to. Ak ti na mne ešte aspoň trošku záleží, nepleť sa mi do cesty, nepríď už za mnou. Všetko je potom len horšie.“ Ešte raz pozrela na jeho zničený výraz a potom sa rýchlo vrátila k dievčatám. Keď bola v izbe chrbtom sa oprela o dvere. Celkom potichu vzdychla a potom zdvihla ruku k hrudi. Spod okrúhleho výstrihu trička vytiahla jemnú retiazku a silno, silno v dlani zovrela malý medailónik.

Opäť chodila do jedálne. Premohla sa. Nech to bolo akokoľvek ťažké, pustila sa do bitky so svojou bolesťou a skleslosťou a prestala sa skrývať. Nemohla ostať slabá, nedokázala by tak plniť sľub, ktorý dala Lizzy. A tá sa n ňu spoliehala.
Aj Jo nesmierne ocenil jej nový prístup. Pätica dievčat sa usadila s viacerými jeho kamarátmi pri tom najväčšom stole a spolu si veľmi rýchlo navykli na toto nové usporiadanie. Pokope ich pevne držali Jo a Drea, ktorí na stoličkách verne vedľa seba tvorili most svojimi skupinkami. Chalani to zjavne oceňovali. Jedine Ash nová situácia znervózňovala. Nie kvôli Johnnymu, cez neho sa už preniesla, ale kvôli tomu, že jeho kamoši, na čele s Dalom, sa vždy pohádali, ktorý z nich si sadne vedľa nej.
Drea sa usmiala na Johnnyho, keď jej vzal z taniera paradajky. Vedel, že ich neznáša a tak jej ich zamenil za kúsky svojej brokolice. Jeden červený krúžok jej však nechal.
„Ochutnaj to,“ povedal a ukázal na paradajku vidličkou.
„Nieee,“ zháčila sa Drea, strúhajúc zhnusenú grimasu.
Jo sa zabával a naťahoval sa s ňou, až kým paradajka nespadla na zem. Zasmiali sa.
Toby jemne drgol do Lala. Ten, s ušami ako radarmi, po celý čas zachytával všetky zvuky šíriace sa od veľkého stola na opačnom konci jedálne. Kristy zdvihla hlavu a Lalo sa otočil práve včas, aby ho nepristihla a nevyrobila mi jednu zo svojich populárnych scén.
„Neješ zemiaky, Kristy?“ spýtala sa jej Lizzy.
„Nie,“ odvetila, prižmúrené oči podozrievavo namierené na Lala. „Obsahujú veľa škrobu. Rovnako ako ryža. To by som už rovno mohla zjesť všetky zásoby v čokoládovej továrni.“
„Vážne?“ prekvapila sa Lizzy. „Toby, neprosíš si moje zemiaky?“
Toby sa uškrnul a všetky si ich nožíkom nahrnul k sebe. „Lalo? Ty náhodou nie si bojovníkom proti nadmernému prijímaniu škrobu? Mám tu ešte trochu miesta.“
Lalo po ňom hodil uhorku.
„Hej! Doriti, kamoško, čo je to dnes s tebou?“
„Nič neobvyklé,“ odvetil Lalo apaticky.
Lizzy švihla pohľadom po Tobim. Aj ona v Lalovom tóne počula, že niečo iné predsa len je. „Kristy, nedáš si so mnou ešte jeden šalát? Namiesto tých zemiakov? Budeme hladné.“
„Asi áno,“ odvetila. „Dobre.“
Keď sa spolu zdvihli, Lizzy znovu pozrela na Tobiho a nenápadne kývla hlavou k Lalovi. To bol príkaz.
Chudák Toby si len povzdychol, a keď boli dievčatá v bezpečnej vzdialenosti pri okienku s polievkou a šalátmi, priklonil sa k Lalovi.
„Tak čo sa stalo?“ spýtal sa ho priamo. „Ešte aj ten tvoj normálny podráždený ksicht je v porovnaní s týmto milý úsmev.“
„Nechaj ma, Tobo.“
„Nedáš sa podplatiť škrobom? Vidím, že ti chutí.“
Lalo si povzdychol. Strčil vidličku do pyramídy z pevnej zemiakovej kaše a spustil plecia. „Bozkával som sa s Dreou,“ povedal.
„Čo?“ zarazil sa Toby. „Kedy?“
„Včera v noci. Šiel som za ňou.“
„Kamoško, toto keď sa Kristy dozvie...“
„To mi je jedno,“ mávol rukou Lalo. „Nemôžem na Dreu prestať myslieť, zošaliem z toho.“
Toby prekrížil ruky na hrudi a zamračil sa. „No do pekla. Čo nemá rada Flynna?“
„Povedala, že na mňa chce zabudnúť. On je pravdepodobne zmizík,“ povedal Lalo. Potom zdvihol hlavu. „Idem ho zmlátiť.“
„Tu seď, ty idiot!“ vyštekol Toby a dvíhajúce sa ruky mu tresol späť na stôl. „Ten ťa zloží.“
„Uvidíme.“
Toby ho tentoraz musel stiahnuť späť na stoličku. Ich naťahovačky si už všimlo aj zopár najbližších stolov. „Neblbni!“ povedal Toby. „A čo by na to povedala Drea?“
To Lala hneď schladilo. Uvoľnil sa a chrbát pokojne oprel o opierku stoličky.
„Bozkávala predsa teba, nie? Aspoň vieš, že na teba tiež stále myslí a podľa všetkého sa jej nie veľmi darí zabúdať.“
Lalo pozrel na Kristy, na jej peknú postavu skláňajúcu sa pri okienku, na jej dych vyrážajúci úsmev, s ktorým sa zhovárala s kuchárkou, na lesklý dlhý závoj jej gaštanových vlasov. Bola úžasná. A zjavne jej na ňom nesmierne záležalo. Bola pre neho schopná spraviť čokoľvek, nikdy sa nevzdala. Lalo pokrčil čelo. Aj keď, pravda, niektoré jej metódy boli veľmi svojské. A potom Lalo pozrel na Dreu. Jeho srdce poskočilo a potom sa zbláznilo. Pri Kristy... nič.
„Veď ani mne sa nedarí,“ zamumlal Lalo.
Kristy a Lizzy sa vrátili.