Iryou Ninja no Deishi 3

Videli ste už niekedy leva uväzneného v klietke? Ako sa nervózne prechádza sem a tam, dúfajúc, že ho niekto konečne vypustí na slobodu? Lebo presne tak teraz vyzerala Tsunade. Podráždene pochodovala po svojej kancelárii a podchvíľou vrhala nevraživý pohľad na dvere.
„Prečo im to toľko trvá?!“
„Netuším, Ino predsa sľúbila, že ich sem privedie,“ povedala Shizune mierne a nenápadne sa stiahla do rohu miestnosti, vďaka čomu sa vyhla lietajúcim dreveným trieskam, ktoré ešte pred chvíľou boli novým písacím stolom jej naštvanej Hokage.
To budú ďalšie výdavky navyše, vzdychla čiernovláska nešťastne.
„Upokojte sa, Tsunade-sama, prosím. Viete, že sa nemáte rozčuľovať,“ skúsila svojej učiteľke dohovoriť. Ibaže bezúspešne a Shizune sa začala obávať, že budú musieť celú Hokageho vežu postaviť nanovo, pretože týmto tempom ju Tsunade čoskoro zdemoluje.
Vtom ale do pracovne vtrhla akási oranžová škvrna a za ňou sa náhlili zadychčané nadávajúce postavy – Ino, Yamato a Sai.
„Spomaľ, Naruto!“ škriekala blondínka pridržiavajúc si bok.
Ibaže škvrna, z ktorej sa vykľul hyperaktívny jinchuuriki, si jej protesty vôbec nevšímala. Svoju pozornosť venovala jedine Hokage.
„Čo sa deje, babča Tsunade? Prečo si nás zavolala? Vieš predsa, že máme...“
„Sklapni a počúvaj, Naruto!“ prerušila Hokage chlapcovu tirádu. Dokonca ignorovala, že ju nazval babča. „Sakuru uniesli.“
V miestnosti plnej ninjov nastalo hrobové ticho.
Prvý sa zo šoku spamätal kapitán Yamato. „Ako to myslíte? Uniesli? Kedy? Kde?“
„Spýtajte sa jej,“ kývla Tsunde na kreslo blízko Shizune. Sedela v ňom útla žena. Naruto ju až doteraz vôbec neregistroval a od prekvapenia zabudol zatvoriť ústa.
„Kto je to?“ spýtal sa nechápavo.
„Volám sa Sara,“ šepla žena bojazlivo. Triasla sa na celom tele a bolo na nej vidieť, že by bola radšej kdekoľvek inde, len nie tu. „Pracujem v nemocnici ako sestrička.“
Sara im rozpovedala príhodu s chlapcom menom Kenji i to, ako požiadala Sakuru o pomoc. Všetci ju napäto počúvali. Ešte aj Ino, ktorá si celý príbeh vypočula ako prvá a okamžite s tým bežala za Hokage.
„ ... a odrazu sa Haruno-san postavila. Vravela, že musí odísť, no nepovedala prečo. Jednoducho vybehla z ordinácie. Vyzerala nahnevane. Dokonca zabudla aj svoje puzdro s kunaimi. To sa jej inokedy nestáva. Haruno-san zásadne nenecháva svoje zbrane v blízkosti pacientov. Robilo mi to starosti a tak, keď Kenji-chan odišiel, rozhodla som sa ju pohľadať. Bola v jednej zašitej uličke s akousi starou dámou. Chcela som na ne zakričať, no hlas mi uviazol v hrdle. Pochopte, ovládol ma strach. A navyše som predpokladala, že Haruno-san tú striekačku zbadá. Lenže nezbadala. A potom sa už všetko odohralo strašne rýchlo. Haruno-san omdlela a tá starena sa zmenila na muža.“
„Ako ten muž vyzeral?“ chcela vedieť Tsunade. Len s námahou potláčala ďalší výbuch zlosti. Myslela, že svoju žiačku vycvičila lepšie. No ak bola Sakura naozaj taká rozrušená, ako popisovala Sara-san, niet divu, že hroziace nebezpečenstvo nepostrehla. Hokage už teraz v duchu sľubovala krutú pomstu tomu, kto sa opovážil na ňu siahnuť.
„Mal sivé vlasy, okuliare a... ochrannú čelenku. Bol na nej taký zvláštny znak. Vyzeral ako nota.“
„To mohol byť jedine Kabuto,“ poznamenal Yamato.
„Ale čo by mohol Kabuto chcieť od Sakury-chan?“
„Neprerušuj, Naruto!“ vyprskla Tsunade, „Čo sa stalo potom, Sara-san?“
„Ten ninja napchal Haruno-san do veľkého dreveného suda...“
„Povedala si suda? A predtým vyzeral ako stará babča?“ Oči mladého jinchuuriki sa rozšírili na dvojnásobnú veľkosť. To predsa nemohla byť ona... on... uch, to je jedno.
„Áno.“
„Mokuton: Shichuurou no Jutsu!“ skríkol Yamato, uväzniac Naruta v drevenej klietke. Ten sa už-už rozbiehal k najbližšiemu oknu, s úmyslom vyskočiť.
„Prečo ste to urobili?!“ soptil, „Počuli ste, čo povedala! Stará babča so sudom! A my sme ju nechali prejsť dedinskou bránou!“
„Ja viem.“
„Tak potom...“
„Nemá to význam. Toho už nedostihneš.“
„Ale...“
„Yamato má pravdu, Naruto,“ vzdychla Tsunade. Vzápätí jej však v očiach vzplanul nebezpečný oheň. Vyzerala tak vražedne, že všetci prítomní inštinktívne o krok cúvli. „Shizune!“
„Hai, Hokage-sama!“ postavila sa čiernovláska do pozoru.
„Odveď Saru-san do nemocnice. Zdá sa, že by prijala niečo na upokojenie. Potom za nami príď ku konožskej bráne,“ prikázala a uprela zrak na blondínu, „Ino!“
„Shishou?“
„Priveď mi tím Kurenai. Okamžite!“

„Zachytil si niečo, Kiba?“
„Nie, Hokage-sama. Kabuto dobre vedel, čo robí. Neostal tu po ňom ani smrad.“
„Hinata?“
„Ni... nič, Hokage-sama!“
Hoci vedela, že je to zbytočné, obrátila sa Tsunade na tretieho ninju, ktorý usilovne pátral po známkach Sakurinej alebo Kabutovej čakry. „Shino?“
„Je mi ľúto.“
„Chikushou!“ zaklial Naruto a z celej sily kopol do obrovských dedinských vstupných vrát. Ako mohol byť taký hlúpy? Ak sa Sakure-chan niečo stane, nikdy si to neodpustí.
„Čo budeme robiť, Tsunade-sama?“ spýtala sa ustarostená Shizune, zvierajúc v rukách Tonton. Malé prasiatko ani nepíplo. Akoby vycítilo, že situácia okolo neho je naozaj vážna.
„Budeme pokračovať v pôvodnom pláne. Yamato, Naruto, Sai!“
„Hai!“ odpovedali zborovo.
„Vydáte sa k mostu Neba a Zeme. Nájdete toho špeha Akatsuki a vymlátite z neho, kde sa skrýva Orochimaru a ten jeho červ Kabuto. Je mi jedno, či objavíte Uchihu, ale bez Sakury sa nevracajte. Pochopili sme sa?!“
„Jasnejšie to ani povedať nešlo, babča Tsunade!“
„Idem tiež,“ ozvala sa Ino, „Veľké čelo je moja priateľka. A tímu Kakashi chýba člen.“
Všetci na ňu prekvapene zízali. Nestávalo sa často, aby bola Ino taká odhodlaná.
„Nie.“
„Shishou...“
„Povedala som nie. Tvoj tím čoskoro odíde na dôležitú misiu. Budú ťa tam potrebovať.“
Blondínka sa zatvárila naštvane. Keď však zbadala, ako sa ústa jej učiteľky menia na úzku čiarku, kajúcne sklopila hlavu. Tento boj by aj tak nevyhrala. Jedine Shizune, zo všetkých Tsunadiných žiačok, mala dosť odvahy tejto prchkej Hokage vzdorovať.
„V jednom máš však pravdu,“ uznala, „tímu Kakashi chýba člen.“
Všetkých prítomných prepálila pohľadom. Hlavne tím Kurenai. Mala by s nimi poslať niekoho z nich? Sú to predsa odborníci na stopovanie. Aj keď Kabuto všetky stopy zahladil, čo ak...
„Hinata.“
„Hm?“
„Pôjdeš ty. Týmto ťa oficiálne menujem za dočasného člena tímu Kakashi.“
„Čože?!“ zaznel niekoľkonásobný výkrik.
Hinata nechápalo zažmurkala. Ja a Naruto? V jednom tíme? Nemožné.
„Bez urážky, Hokage-sama, ale ona nemôže ísť. Je príliš slabá,“ ozval sa Sai.
„Zopakuj to ešte raz, ty magor, a budeš mať moju nohu v zadku!“ zavrčal Kiba a Akamaru nebezpečne vyceril zuby.
„To dievča bude iba na príťaž.“
Inuzuka si začal vyhŕňať rukávy.
„Kiba-kun,“ šepla tmavovláska nesmelo. Tvár mala červenú ako paprika. Nechcela, aby sa kvôli nej niekto zranil. Navyše, v hĺbke duše musela s tým bledým ninjom súhlasiť. Bola slabá. A poslať ju na takúto misiu nemalo logiku.
„Ale on ťa uráža...“
Kibove slová zanikli vo zvuku praskajúcich kostí. To práve Narutova päsť pristála na Saiovej čeľusti.
„Hinata nie je slabá. A ak babča Tsunade povedala, že pôjde, tak pôjde!“
„Naruto-kun,“ neverila dievčina vlastným ušiam. V hrudi sa jej rozlial neznámy príjemný pocit. Akoby ju niečo zvnútra zohrievalo.
„Jeho si nevšímaj, Hinata. Verím, že spoločne určite privedieme Sakuru-chan domov.“ Blondiak k nej natiahol ruku a ona ju prijala.
„Hai,“ usmiala sa opatrne.
Tsunade sa nad týmto výjavom potajme uškrnula: Vždy taký horkokrvný. Má z teba viac, než sa na prvý pohľad zdá, Kushina.
„Ak ste už všetci povedali, čo máte na srdci,“ odkašlala si, veselo ignorujúc fakt, že Sai sa zúfalo snažil napraviť si vyskočenú a polámanú sánku, „tím Kakashi by mal konečne vyraziť. Súhlasíš, Hinata? Lebo stále môžem poslať Kibu.“
„Nemusíte, Hokage-sama. Pôjdem.“
„Takže je rozhodnuté. Hinata Hyuuga je dočasným členom tímu Kakashi.“