Iryou Ninja no Deishi 4

Keď Sakura otvorila oči, videla okolo seba len číročíru tmu. Pokúsila sa pohnúť končatinami, no nič tým nedosiahla. Akurát tak bolesť vo svaloch. Mala ich celkom stŕpnuté. Koľko dní ich asi nepoužívala? A kde to vlastne je?
Zreničky sa jej pomaly začali prispôsobovať temnote. Ležala na akejsi kamennej dlážke v miestnosti bez okien. Okolo zápästí a členkov mala nasadené okovy, ktorých reťaze boli pripevnené k neďalekej stene. Len čo sa jej do končatín vrátil cit, silno nimi šklbla. Dúfala, že ich možno dokáže vytrhnúť. Bola však príliš slabá.
Sklamaná a vyčerpaná sa pomaly posadila. Zrejme si budem musieť počkať, kým sa niečo stane, pomyslela si zúfalo.
Našťastie nemusela čakať dlho. Už o niekoľko minút sa oproti nej otvorili dvere a vpustili dnu pás tlmeného svetla. Ibaže Sakurine oči neboli na takýto šok pripravené. Silno žmúrila a zaclonila si ich dlaňou. Aj napriek tomu zazrela len obrys nejakej postavy.
„Kto... kto je tam?“ zachrapčala. Dokonca ani hlasivky ju nechceli počúvať.
„Vidím, že náš čerešňový kvietok sa konečne prebral. Však už bolo načase.“
„Kabuto?“
„Znieš prekvapene. Nehovor mi, že sa nepamätáš, čo sa stalo.“
„Pamätám,“ šepla zahanbene. V duchu si začala prehrávať mierne zahmlené obrazy svojho únosu. Ako som mu mohla tak hlúpo naletieť? A to si hovorím ninja.
„To som rád. Chopte sa jej!“
Do miestnosti vstúpili dvaja obrovskí chlapi a každý Sakuru schmatol pod jednu pazuchu. Surovo ju vytiahli na nohy a uvoľnili reťaze zo steny. Potom dotiahli jej brániace sa telo k sivovlasému medikovi.
„Kam ma to berieš?“ zasyčala. Pohľad na jeho samoľúbu tvár ju vytáčal do nepríčetnosti. Keby mu len mohla jednu vraziť. Určite by sa minimálne týždeň nepostavil.
„Naozaj sa musíš pýtať? Myslel som, že si inteligentná.“
„Určite viac, než ty.“
Kabuto sa zlovestne uškrnul a Sakuru proti jej vôli zalial studený pot.
„Odveďte ju k Orochimarovi,“ rozkázal „ a zachádzajte s ňou jemne. Nechceme predsa, aby sa nášmu drahocennému čerešňovému kvietku niečo stalo. Zatiaľ.“
„Toto oľutuješ!“ vyhrážala sa. Jej hrozby však vyzneli plano. Obaja to veľmi dobre vedeli.
Kde je Naruto, keď ho človek potrebuje.

Napätie v ovzduší sa dalo takmer krájať. Hoci putovali už niekoľko hodín, Sai s Narutom po sebe stále hádzali kradmé pohľady. Keby mohli, tak sa nimi pozabíjajú. Sai sa dokonca prestal snažiť o falošný úsmev. Namiesto toho si podchvíľou inštinktívne pohladil čerstvo zahojenú sánku. Ino sa nad ním zľutovala, keď ju pred ohromeným publikom nazval nádhernou.
Keby to počula Sakura-chan, určite by od zúrivosti videla načerveno, pomyslel si vtedy Naruto a jeho samého prekvapilo, že mu niečo také zišlo na um.
„Mokuton: Shichuurou no Jutsu!“ zvolal odrazu kapitán Yamato a skupinka prekvapene zastala.
Hinata neveriacky vytreštila svoje mliečno-bledé oči.. „To je...“
„To je tá klietka, do ktorej ste ma zavreli u babči Tsunade,“ ozval sa blondiak a v hlase mu bolo počuť rozladenie.
„Presne. A do takej istej vás so Saiom zatvorím, ak na seba neprestanete gániť.“
Naruto sťažka preglgol. Tvár jeho nového veliteľa sa z nepriehľadnej masky zmenila na strašidelného démona s vypúlenými očami. On určite nežartoval.
„Vaša partnerka je v nebezpečenstve a vy tu strácate čas malichernými rozbrojmi. Keď po sebe budete štekať, Sakure tým nepomôžete. Musíte sa konečne začať správať ako tím!“
„To povedzte jemu!“ zvrieskol Naruto ukazujúc prstom na Saia. Ten predstieral, že ho nevidí.
„Ticho!“ Yamato si pripadal ako v materskej škôlke. „Buď to vyriešime po dobrom alebo po zlom. Ja mám času dosť. Sakura nie!“
Naruto si zrejme konečne uvedomil, že sa správal detinsky. Zahanbene zvesil hlavu a v tej chvíli tak trochu pripomínal Hinatu.
„Aké... aké je to dobré riešenie?“ spýtala sa tmavovláska opatrne, čím všetkých udivila.
„Som rád, že sa pýtate Hyuuuga-sama,“ odpovedal starší ninja a po prvý raz sa úprimne usmial.

„Musíš byť ešte šialenejší než vyzeráš, ak si naozaj myslíš, že to pre teba urobím!“ zvrieskla Sakura. Zúfalo sa krútila a šklbala, no gorila, čo ju prinútila kľaknúť si pred Orochimara, ju zvierala príliš silno.
„Práve naopak, moja drahá. Ja som úplne pri zmysloch. To ty zrejme netušíš, ako zaobchádzam s ľuďmi, ktorí mi odporujú.“ Aby dodal svojim slovám váhu, kývol Orochimaru na Kabuta.
Ten sa doteraz zdržiaval v tieni a s tichým, takmer až zvráteným, potešením sledoval scénu pred sebou. Musel uznať, že to dievča malo odvahu. Ale každá odvaha sa dala zlomiť. A práve nato tu bol on.
Z neďalekého stola vzal skalpel a kľakol si k Sakure.
„Tým mi strach nenaženieš,“ odfrkla pohŕdavo, obdariac ho nenávistným pohľadom.
„To sa ešte uvidí,“ odpovedal a s uspokojením postrehol, že Sakura od hrôzy zbledla, keď sa skalpelom priblížil k jej lícu.
„Ešte stále si to môžeš rozmyslieť. Stačí, ak povieš, že môjho majstra vyliečiš,“ šepol jej do ucha medovo sladkým hlasom.
„To si radšej vlastnoručne pribijem jazyk k podlahe.“
„Hm, zaujímavá myšlienka. Môj pane?“ obrátil sa mladý medik na Orochimara.
„Urob, čo musíš, Kabuto.“
„S radosťou,“ odpovedal a o chvíľu sa už temnými chodbami rozliehal mučivý ženský krik.

Čo si ten kapitán Yamato vôbec myslí. Vziať nás do onsenu. Mali by sme hľadať Sakuru a nie máčať sa v horúcich prameňoch. Naruto bol taký zabratý do vlastných myšlienok, že vôbec nedával pozor, kadiaľ ide.
„Au!“ zvýskol ktosi a blondiak sa zmätene obzrel. Zbadal Hinatu, ako sedí na zemi a šúcha si čelo.
„Prepáč,“ vyhŕkol, „nedíval som sa na cestu.“ Vtom sa však zarazil.
Telo mu obliala horúčava a tvár mu sčervenela. Hinata bola nahá! Teda, nie celkom nahá, ale mala na sebe iba uterák.
Narutova myseľ začala opreteky pracovať. Ibaže, žiadna myšlienka, ktorá ho napadla sa nedala považovať za rozumnú. V hlave sa mu hmýrili slová ako krásna a sexi.
Preber sa, je to predsa Hinata! prikázal si a natiahol k nej ruku. „Ukáž, pomôžem ti.“
Tmavovláska opatrne vzhliadla a očervenela ešte viac než Naruto. Netrápilo ju, že na sebe takmer nič nemala. Omnoho horšie bolo, že on na sebe nič nemal! Nič, okrem bielej osušky okolo bedier. Nemohla si pomôcť, musela na neho zízať.
„Čo sa tu deje?“ ozval sa Yamatov hlas. Vyšiel spoza rohu a rovnako ako Naruto mieril do kúpeľov.
Obaja mladí ľudia sa strhli, akoby ich prichytili pri niečom nekalom.
„Ni... nič,“ vyjachtal blondiak a pomohol Hinate na nohy. Tá radšej uprela zrak do podlahy.
„Mu... musím ísť,“ zašepkala po chvíli trápneho ticha a zmizla rýchlejšie než para nad hrncom.
Yamato sa uškrnul. Takže mladá Hyuuga sa rozhodla špehovať v mužskej časti onsenu? Kto by to do nej povedal. Prešiel popri vyjavenom chlapcovi a akoby mimochodom podotkol: „Zabudol si zatvoriť ústa, Naruto.“

„To dievča je naozaj... odolné. Urobilo na mňa dojem,“ skonštatoval Orochimaru, zatiaľ čo so záujmom sledoval, ako odnášajú Sakurine bezvládne telo nazad do cely.
„Dlho jej to nevydrží,“ poznamenal Kabuto.
„To dúfam. Je to aj v tvojom záujme,“ povedal hadí sannin takmer nečujne.
„Rozumiem, ale...“
„Ale onedlho by si mal niekde byť. Koniec koncov, Sasori si stále myslí, že sa stretne so svojím verným špehom. Nebolo by múdre nechať ho čakať.“
„Nie. To určite nie.“
Orochimaru sa zatváril zamyslene. „Pôvodne som chcel ísť s tebou. Už dávno som nevidel môjho starého... priateľa.“ Posledné slovo vyslovil s takou iróniou, až sa Kabuto musel pousmiať.
„Ale?“ spýtal sa.
„Veľmi rád by som strávil nejaký čas so svojou novou hračkou.“
Zaujímavé, pomyslel si mladý medik a takmer mu začalo byť Sakury Haruno ľúto. Takmer.
„Takže mám ísť len ja?“
„Tvoje schopnosti sú obdivuhodné, Kabuto, ale ani ty nedokážeš Sasoriho zdolať sám.“
„Koho chcete poslať so mnou, Orochimaru-sama?“
„Koho myslíš, že pošlem?“ odpovedal na jeho otázku otázkou.
Kabuto v duchu zaškrípal zubami. „Idem ho informovať o jeho najnovšej misii.“ Mierne strojene sa majstrovi uklonil a vyšiel z miestnosti. Nepotreboval oznámenie, aby vedel, že tento rozhovor sa skončil.