Itachi no itami 2

O pár rokov som dostal nového partnera.
„Od teraz budem s tebou v týme,“ ozvalo sa za mnou, keď som sedel na drevenom móle a myslel na bračeka, „som Hoshigaki Kisame pôvodne z Mlžnej a bývalý člen siedmych šermiarov. Teší ma,“ otočil som sa. Ostalo ticho, „a ty si Uchiha Itachi pôvodne z Listovej. Počul som chýry... že si vyvraždil celý Uchiha klan,“ otočil som sa naspäť. Takže to vedia už aj v Mlžnej, „rozumiem ti. To je dôvod, prečo som sa rozhodol byť v Akatsuki v týme s tebou. Ten pocit, ktorý prichádza, keď zabiješ svojich súdruhov je nepopísateľný, nie je tak, Itachi-san?“
„Hovoríš veľa. Vieš o mne veľa, ale čo ty? Stratil si sa v hmle a skončil si tu. Si len násilník, ktorý nevie, kam má ísť. Nie je tak?“ Na ramene som pocítil jeho meč.
„Chceš vedieť niečo zaujímavé?“ Opýtal sa, „niektoré žraloky sú živorodé, čo znamená, že sa vyliahnu v tele samice a až potom sa narodia. Avšak, pri niektorých druhoch žralokov nesúhlasí počet vyliahnutých vajíčok s narodenými mláďatami. Vieš prečo?“ Vo vode podo mnou boli žraloky, „kanibalizmus. Keď sa vajíčka vyliahnu, mláďatá sa uchýlia ku kanibalizmu a žerú svojich súrodencov v matkinom bruchu. Od momentu, keď sa vyliahnu, začína bratovražda. Ostatných považujú za krmivo. Od dnes patríme ty a ja k Akatsuki. Prosím, buď ostražitý... na mňa.“ Treba mu ukázať, kto je silnejší. Takmer automaticky som aktivoval kekkei genkai vyššieho stupňa.
„To platí aj pre teba,“ zamrmlal som. Zasmial sa.
„Rozhodne budeme mať spolu zábavu,“ meč si vyložil na svoje plece, „a dúfam, že nakoniec nebudeme my dvaja proti sebe.“
„Ktokoľvek, kto pozdvihne ruku voči svojmu spoločníkovi, aj keď len raz, nikdy nezomrie pokojnou smrťou,“ vstal som, „to si pamätaj.“ Dodal som.
„To znamená že ty a ja sme bezcenní.“ Uškrnul sa.
„Nie... My nie sme ryby, sme ľudia. Nezáleží na tom, kto si... čo si za človeka, nevieš až do samého konca,“ prechádzal som okolo neho, „človek si uvedomí, kto je, až v momente svojej smrti. To je spôsob, ako si predstaviť svoj zánik.“

Žil som zo dňa na deň. Išiel som za svojim cieľom. Madaru treba zničiť. Snažil som sa zistiť jeho slabiny, ale vyzeralo to, že žiadne nemá. Vyzerá to beznádejne. Snažím sa vystupovať ako jeho spojenec, plniť každý jeho príkaz. Len aby nemal podozrenie, že sa chystám niečo urobiť. Zatiaľ všetko vychádza.

Sandaime zomrel Orochimarovou rukou. Išiel som preskúmať do Konohy situáciu po boku s Kisamem.
Sasuke... ako teraz asi vyzeráš? Už máš trinásť. Mal by si byť silný. S Kisamem sme išli do Konohy. Mali sme klobúky so zvončekom. Do dediny sme sa dostali nepozorovane. Poznal som spôsob, ako, keďže som bývalý člen a kapitán ANBU. Veľmi sa to tu zmenilo. Pripomenulo mi to krásne staré časy, keď som bol ešte milovaný. Teraz ma celá Konohagure nenávidí, a keby vedeli, že som tu... Sadli sme si ku stolu pri stánku s knedlíkmi.
Zrazu sa pri tráme, ktorý podopieral prístrešok nad stolmi a stánkom, zastavil Hatake Kakashi, používateľ sharinganu. Má ho od Obita a získal ho, keď Obito umieral.
„Hej, tak tu ste, vy dvaja,“ zatvoril svoju knihu a pozrel na Asumu-sensei a Kurenai-sensei. Zatiaľ sme s Kisamem jedli, „máte sa spolu dobre.“
Kurenai sa začervenala a začala sa všemožne vykrúcať. Veď aj slepý vidí, čo medzi nimi je, a to som tu nebol už sedem rokov.
„A čo tu robíš ty?“ Opýtal sa Asuma-sensei.
„Kúpil som si menu a na niekoho tu čakám... na Sasukeho.“ Myklo mnou. Netušil som, čo so mnou spraví, keď začujem jeho meno.
„Eh... to je naozaj neobvyklé, aby si ty na niekoho čakal,“ podpichol ho Asuma.
Chvíľku sa ešte rozprávali. Srdce mi bilo ako splašené.
„Kakashi... divím sa, že si tu prvý,“ ozval sa Jeho hlas. Sasuke! Som len malý kúsok od neho. Stačí sa načiahnuť...
„No, z času na čas sa mi to stáva.“ Navonok som vyzeral chladne. Chcelo to roky praxe. S Kisamem sme sa vyparili takmer hneď po jeho príchode. Vedel som, že ma zaregistrovali.
Stopli nás pri rieke, „vy dvaja nie ste z tejto dediny, ak sa nemýlim,“ prehovoril muž, „čo tu chcete?“
„Zdá sa to ako chviľka, Asuma-san, Kurenai-san,“ prehovoril som.
„Ak nás poznáte, tak musíte pochádzať z tejto dediny.“
Nadvihol som si klobúk. Kľud na ich tvárach vystriedal šok a zdesenie, „ty... ty si...“ Dal som si dolu klobúk a rozopol si prvé tri gombíky na Akatsuki plášti, „nie je pochýb. Ty si Uchiha... Itachi.“
„Itachi, ty týchto ľudí poznáš?“ Opýtal sa ma Kisame, „tak to by som sa mal tiež predstaviť,“ odokryl si hlavu, „Hoshigaki Kisame, rád spoznávam nových ľudí.“
Muž len niečo odvrkol, žena bola stále ticho.
„Vyzerá to, že ťa každý v tejto dedine nenávidí, Itachi-san.“
Kurenai konečne prehovorila. Vedela, že žralok vedľa mňa je z Mlžnej.
„Po tom všetkom, čo si Konohe urobil... musíš mať dosť drzosti sa sem vrátiť.“ Uškrnul sa.
„Asuma-san, Kurenai-san, prosím, nepleťte sa mi do cesty,“ nechcem nikomu ublížiť, „nemám v úmysle vás zabiť.“
„To nie sú slová, ktoré by som mohol veriť niekomu, kto vyvraždil svoj vlastný klan.“ Sarutobi akoby rozrezal starú ranu v mojom srdci, „je mi jasné, že si prišiel z nejakého dôvodu... tak čo tu chceš?“
Kisamemu praskli nervy a švihol Samehadu o zem, „tento týpek je poriadne otravný, nemyslíš? Smiem ho zabiť?“
„Vyzerá to, že sa von z dediny bez boja nedostaneme,“ povzdychol som si, „ale nepreháňaj to.
Sarutobi zachytil jeho útok. Kurenai použila genjutsu. Kisameho možno dostala, ale na mňa to bolo zbytočné. Pokiaľ mám tieto oči, žiadne genjutsu na mňa nebude pôsobiť.
„Takže...“ vynorila sa z ilúzie stromu. V ruke držala kunai, „je koniec!“ Zahnala sa po mne. A potom sme si vymenili miesta.
„Genjutsu tejto úrovne na mňa nemá vplyv.“ Uškrnul som sa. Zbytočne si míňa svoju chakru, ktorú by mohla radšej využiť na boj s mojím parťákom.
Do boja sa priplietol Kakashi. Dostať sa cez neho už bude ťažší oriešok.

Po krátkej výmene názorov sa Hoshigaki zahnal Samedadou na Kakashiho.
„Prestaň, Kisame!“ Všetci sa na mňa pozreli, „keď s ním budeš bojovať priamo, utrpíš zranenia... a keby ti to zabralo viac času, príde omnoho viac ninjov.“
„Ale...“ Snažil sa argumentovať. Je to len zviera prahnúce po krvi shinobi.
„Nezabudni na naše pravé dôvody,“ prerušil som ho, „neprišiel si sa sem nechať zraniť.“
„...takže nám povedz svoje dôvody,“ dokončil Kakashi.
„Prišli sme nájsť, čo hľadáme,“ povedal som. Cieľom Akatsuki bol Naruto Uzumaki, jinchuuriki Kyubiho. Madara chce vytvoriť Juubi a ovládnuť svet Tsuki no Me. Na to potrebuje všetkých deväť bijuu.
„Niečo, čo hľadáte? A čo presne to je?“ Prižmúril oči.
„Nechcel som zájsť tak ďaleko ako Kisame, ale asi musím...“ Chytil som shurikeny. Odskočil odo mňa a rukami urobil pečate na jeho vodné jutsu.
Použil som zopár svojich základných techník.
„Máš sharingan, ale nemáš telo Uchihy.“ Zamrmlal som, „ktoré shringan potrebuje pre svoj výkon, Hatake Kakashi. Ukážem vám, prečo bol klan Uchiha takým obávaným a rešpektovaným súperom,“ zatvoril som oči.
„Nepozerajte do jeho očí!“ Skríkol, keď zistil, čo chcem urobiť. Všetci zatvorili oči a len Kakashi nechal otvorené oko so sharinganom, „neotvárajte ich. Ak by ste sa mu teraz kukli do očí, je po vás. Len vlastník sharinganu s ním teraz môže bojovať.“ Nepomôže mu to. Teraz so mnou môže bojovať len silný Uchiha. Nikto iný nemá šancu.
„Je pravda, že keď máš to oko, môžeš Mangekyo trochu odolávať,“ priznal som, „avšak, proti genjutsu Tsukuyomi nezmôžeš nič.“ Uvrhol som ho do ilúzie, ktorú som pred rokmi použil na Sasukeho, ale teraz som mu spôsoboval fyzickú bolesť.
V Tsukyomi som ja pánom času a priestoru a všetkých ostatných vecí.

„Je Sasuke to, čo hľadáte?“ Dychčal vyčerpaný.
„Nie. Je to odkaz Yondaime,“ zamrmlal som, „jinchuuriki Kyubiho.“
Neskôr sa objavil Gai-san. Už nechcem spôsobiť viac bolesti. Zastavil som Kisameho.
„Končíme. Nechceme rozpútať vojnu,“ zavelil som. Obaja sme bleskovo zmizli.

Naruto išiel s Jirayiom do inej dediny. Išli sme za nimi. Ako som predpokladal, Sasuke sa o mne dozvedel a išiel za Narutom.
„Kisame, sleduj Sasukeho,“ poprosil som ho.
„Môžem sa s ním trochu pohrať?“ Pohladil pritom svoju Samehadu.
„Nie!“ Vyhŕklo zo mňa, „chcem s ním bojovať ja,“ povedal som kľudnejšie. Nedopustím, aby mu niekto niečo urobil. Je jasné, že ho nemôžem ochrániť pred všetkými, ale robím pre neho aspoň niečo. Na misiách sa stretáva so všelijakými shinobimi. Ale určite nie je ani jeden z nich taký silný, ako Kisame. Je krvilačný a nepozná zľutovania. Bojuje, aj keď je súper už na pokraji smrti. Bijuu bez chvosta.

Sedel som nepozorovane na streche domu. Jirayiu som od Naruta odlákal tak, že som peknú čiernovlasú ženu zhypnotizoval sharinganom. Stačilo na ňu slabé genjutsu a považovala bielovlasého sannina za s*xbombu. Sasuke zatiaľ behal po celom mestečku a pýtal sa na Naruta. Ten bol teraz sám v izbe a plnil príkaz od jeho senseia.
Zaklopal som na dvere. Otvoril malý blonďavý chlapec s modrými očami v Sasukeho veku. Bol vernou kópiou Yondaimeho. Keď ma uvidel, jeho tvár sa z usmiatej razom premenila na vystrašenú a šokovanú.
„Myslieť si, že tento krpec má v sebe Kyuubiho...“ Výborne. Kisame prišiel, ako sme sa dohodli.
„Naruto-kun, pôjdeš s nami,“ povedal som hlasom bez emócii. Je jasné, že bude bojovať. A ja ho nechám vyhrať. Neublížim človeku z Konohy. Nikdy.
Blondiak vyšiel von a Kisame sa tešil, že mu môže useknúť nohu. Id*ot.
„Dlho sme sa nevideli,“ Hoshigake zastavil svoj meč. Svojím sharinganom som ho uvidel. Braček. Konečne ho budem vidieť priamo. Konečne sa budeme môcť rozprávať. Nenávisť v jeho očiach bola obrovská, „Sasuke.“
„Uchiha Itachi,“ precedil cez zuby moje meno.
„Prišiel som ťa zabiť,“ zaťal päste. Otočil som sa k nemu. Naše pohľady sa stretli.
„Ako si povedal... nenávidel som ťa. A aby som ťa mohol zabiť,“ na ruke nabrala jeho svetelná chakra podobizeň, „tak som prežil!“ Tú techniku som poznal. Chidori. Vie ju od Kakashiho, „zabijem ťa!“ Zreval. Rozbehol sa smerom ku mne. To jutsu bolo také silné, že nielen ničilo všetko, čoho sa dotklo, ale aj samotného Sasukeho, „skap!“
Nemôžem si dovoliť utrpieť zranenie. Teraz nie. Ešte nie je vhodná doba. Vystrel som ruku a jeho útok odklonil. Chytil som mu ruku. Hľadel som mu do očí. Nie, jeho nenávisť nie je dostatočná. Z Naruta začala prúdiť Kyuubiho chakra. Toto je zlé. Nesmie sa zmeniť na bijuu.
„Prečo si...“ Zasyčal.
„Si otravný.“ Stisol som ruku na jeho zápästí. Kyuubi by nás mohol všetkých zabiť, keby sa dostal nejakým spôsobom von zo svojho jinchuurikiho. Ozval sa hnusný prašťavý zvuk. Hneď nato Sasuke zreval od bolesti.
Jinchuuriki začal robiť pečate. Kisame to vyriešil tak, že tou oranžovou chakrou ,,nakŕmil“ svoju Samehadu. Naruto ostal šokovane stáť.
„Itachi-san, môžem mu odseknúť aspoň jednu nohu? Nebude mu chýbať,“ priam šalel, aby mohol cítiť a vidieť krv tohto chlapca. Prečo je taký smädný po krvi iných? Nikdy ma jeho príbeh nezaujímal, a ani nechcem vedieť, čo ho dostalo do Akatsuki.
Len som uprel naňho pohľad. Teraz ma momentálne viac zaujímal môj Sasuke. Od bolesti, čo som mu spôsobil, mal v očiach malilinké slzičky. Ležal na zemi. Som zlý veľký brat. Mizerný.
Kisame sa zahnal na Naruta. Už druhý raz. Zrazu zmizol v oblaku dymu a pred ním sa objavila oranžová žaba, ktorá čepeľ zadržala. Krátko na to sa objavil príchodom ďalšieho dymu aj Jiraiya-sama. Začal sa predvádzať. Na pleci mal ženu v bezvedomí. Prekukol to. Zistil, že bola pod vplyvom môjho sharinganu.
„Ero-sennin!“ Naruto naňho vypleštil oči a mieril naňho prstom.
„Hej, Naruto, nehovor mi tak pred ľudmi!“ Hneval sa jeho sensei. Ešte chvíľu sa hádali. Nebavilo ma to.
„Takže predsa len chcete Kyuubiho v Narutovi.“ Povzdychol si.
„Kakashi vám to povedal...“
„Bol to rýchly rozkaz z našej organizácie Akatsuki, aby sme ho priniesli,“ povedal som. Tomu, o kom sme sa bavili, sa rozšírili oči.
„Nemôžem vám Naruta prenechať.“
„Uvidíme.“
„Dobre,“ prikrčil sa, „tak sa zbavím vás oboch.“
„Nepleť sa do toho,“ zachrčal brat. Pomaly sa zdvíhal zo zeme, „ten, kto ho zabije, budem ja!“
„Teraz na teba nemám čas,“ pozrel som sa naňho. Stisol ruky do pästí.
„Sklapni!“ Zreval a rozbehol sa ku mne. Odkopol som ho do náprotivnej steny. Namiesto toho som ho však chcel objať. Spýtať sa ho, ako sa má. Či sa mu darí s dievčatami. Toto však bolo pre mňa tabu.
„Sasuke!“ Rozkričal sa blondiak a letel k nemu.
„Povedal som ti, aby si sa do toho neplietol!“ Dychčal. Ostal stáť.
„Už som ti povedal... že som žil pre túto chvíľu...“ Zviechal sa zo zeme, „...pre tento deň!“ V očiach sa mu objavil sharingan. S revom sa zase ku mne rozbehol. Znovu som ho odhodil jedným kopom cez celú chodbu hotelu.
„Ešte som neskončil...“ chrapčal. Musel mať veľké bolesti. Už nemôže skladať ani pečate. Zlomená ruka mu visela pozdĺž tela, „to... je môj boj.“
„Budiš...“
Jiraiya sa chcel dostať k Sasukemu, ale Kisame ho zadržal.
Pomaly som kráčal k nemu. Z úst mu vytekali dva pramienky krvi. Zastal som. Zavrčal na mňa, „tak poď!“ Vyskočil, ale nohou som ho znovu dopravil na jeho pôvodné miesto. A pokračoval som, kým sa nezosypal na zem. Musí ma nenávidieť viac. Omnoho viac! Chytil som ho za krk a pritlačil o stenu.
„Si slabý. Prečo si tak slabý?“ Naklonil som sa k nemu, „pretože si ma málo nenávidel.“ Použil som naňho genjutsu Tsukuyomi. Presne tú istú, ako v tú noc. Strašne kričal. Každý jeho výkrik mi trhal srdce na kusy. Každým výkrikom ma nenávidel viac. Ale naozaj som chcel zájsť až tak ďaleko?
„Už prestaň!“ Teraz som si bol istý. Naruto je so Sasukem kamarát.

Bielovlasý sensei nás všetkých uväznil v žalúdku žaby. Aké nechutné. Ale snáď si len nemyslí, že nás chytí tak ľahko...
„Kisame, poď sem,“ zamrmlal som na svojho parťáka.
„To je zbytočné! Ešte nikto odtiaľto nikdy neutiekol!“ Uškrnul sa Jirayia. Obaja sme bežali od neho. Za nami sa valil žalúdok.
„Rozmáčkne nás to. Je to rýchlejšie ako my,“ Kisame mal vždy plno rečí. Zatvoril som oči. Ešte som nikdy takto na rýchlo neaktivoval mangekyo. Na náš únik som použil Amaterasu.

Zastavili sme sa ďaleko od dediny. Musel som použil Tsukuyomi a Amaterasu. Obe sú veľmi náročné očné techniky, ktoré ničia zrak. Videl som rozmazane. Potrebujem oddych.
Ten chlapec... Tak veľmi mu záleží na mojom bračekovi... Sasuke, odpusť mi. Takto sa starší brat nemá správať. Zlomil som ti ruku a minimálne štyri rebrá. Ale to je nič v porovnaní s tvojou psychickou bolesťou. Po mojom genjutsu ostal ako úplne bez života.
Ostali sme v malom úkryte Akatsuki. Bol dostačujúci pre jeden tým, čiže dvoch ľudí. Úkryt tvorili dve malé izby a úzka posteľ. V izbách boli jednoduché postele, stolička a skrinka s náhradnými plášťami. Zatvoril som sa a vyčerpane som sa hodil na posteľ. Bol som sám. Kisame hliadkoval vonku. Z očí mi vyhŕkli horké slzy. Sasuke sa mi vzdialil ešte viac. Viac, ako kedykoľvek predtým. Stisol som prikrývku. Slzy vsiakli do vankúša. Sasuke...