V koži tigra 4. kapitola

V miestnosti panovalo zvláštne napätie, ktoré sa stupňovalo s každým ich nádychom, opatrným pohybom a podozrievavým pohľadom.
„Takže, ty sa so mnou chceš len tak hrať?“ spýtal sa pokojne Mashiro a zapálil si už druhú cigaretu.
„Ako som povedal,“ zavrňal tiger, prehodil nohu cez nohu a poškrabkal svoje ušká. Vyšetrovateľ fascinovane hľadel na ten objav pred sebou. V živote by ho nenapadlo, že mu bude tigrí zlodej sedieť v obývačke a hladiť si tie svoje ušiská, ako z nejakého fantasy filmu.
„A v čom spočíva tá hra, ty malý bastard?“
„Pán Nishikawa Mashiro, máte veľmi ostrý jazyk. To nie je slušné na policajta ako ste vy!“
„Ani kradnúť nie je slušné, a aj tak to robíš,“ vyšetrovateľ labužnícky nasal dym a zapichol do neželaného hosťa svoj pohľad. Pohľad, ktorý vravel “si jasný“.
„Kradnem, lebo nemám čo stratiť, jednoduché,“ zašepkal zlodej a ponaťahoval si prsty.
„Doživotie ti je málo?“ Mashiro si stále zachovával chladnú tvár.
„Poznám miesto, ktoré je stokrát horšie, než väzenská cela!“ na malú chvíľu preletel tigrovi cez tvár tieň strachu.
„A ty mi o tom mieste určite nepovieš, že?“
„Nie, ale poviem vám o našej hre!“
„Myslíš si, že na ňu pristúpim?“ odhodil ohorok do popolníka a prehrabol si krátke vlasy.
„Nemáte na výber, pán Nishikawa Mashiro. Pár zlyhaní a váš šéf vás stiahne z prípadu, nemám pravdu? A vy ma predsa chcete konečne dolapiť,“ zaihrali mu iskierky v očiach.
„Pravda,“ odkývol, „tak, o čo ide v tej hre?“
„Vždy, keď pôjdem na prieskum cudzieho majetku, dám vám dopredu vedieť v indíciách. Bude len na vás, či ich vylúštite a pôjdete po mne.“ Pomaly sa zdvihol na nohy a navliekol späť na seba dlhý plášť. Kapucňa mu nadobro zakryla tvár, no tigrí úškľabok bol vidieť stále. Skôr než sa stihol vyšetrovateľ poriadne rozhýbať, už mu bol zlodej za chrbtom a jazykom kĺzal medzi lopatkami stále nižšie.
„Vŕŕ, kokosový gél,“ zapriadol, „bolo mi potešením. Dobrú noc, Mashiro!“ laškovne žmurkol. Než sa Mashiro prebral zo šoku, už bol byt znovu prázdny. Len jeho prudké oddychovanie a podráždené psie vrčanie naznačovalo, že v byte sú dve osoby.
„...aj mne, ty malý bastard.“

***

‚Ale to si si mohol odpustiť, vŕŕ~‘ Prehovoril na mňa Taiga, keď som konečne prišiel domov.
„Nie nemohol. Proste som to urobil skôr, než som si to uvedomil.“
‚No, po tomto ťa určite bude mať ešte radšej než teraz, vŕŕ~‘ Poznamenal ironicky Taiga a začal si oblizovať predné laby. Radšej som to nekomentoval a šiel do sprchy.

***

„Pane, máte návštevu,“ pošepkala Aris svojmu pánovi do ucha. Vedec len mierne kývol ľavou rukou.
„Môžete vojsť,“ obrátila sa na známeho hosťa.
„Zdravím! Som rád, že vás opäť vidím. Mám pre vás zaujímavú informáciu,“ prehovoril podmanivým hlasom návštevník.
Vedec si zložil z úst kyslíkovú masku a nepekne sa zahľadel na muža s piercingami. „Počúvam,“ zašepkal a ďalej naňho upieral zrak.
„Naviazal som kontakt s objektom vášho záujmu. Len nechápem, prečo tú osobu tak dlho nechávate sledovať? A za takú sumu, ktorú mi platíte,“ zamyslene si prešiel prstom po perách.
„Platím vám takú sumu aj preto, aby ste sa nevypytovali. Dávajte si pozor, nech vás neodhalí, on rozhodne nie je hlúpy. A keďže ste mi nič podstatného nepovedali, odíďte!“ zakuckal sa vedec a znovu si na ústa nasadil masku.
„Ako si prajete. Majte sa, pán vedec!“ zložil si z hlavy čierny klobúčik a vyčaroval elegantnú poklonu. Opäť si ho nasadil a podišiel k Aris. „Au revoir, my lady!“ nežne jej pobozkal ruku a svižným krokom vykročil ku dverám.
„Ešte poč-....!“ Ako zakričal, prístroje, na ktoré bol napojený, sa prudko rozpípali.
„Zbytočne sa nevzrušujte, monsieur!“ žmurkol a vytratil sa za dverami.
Aris bleskovo vpichla pánovi sedatíva a nasadila mu masku. Upravila si lem sukne a posadila sa na stoličku vedľa pánovej postele. Vedela, že ak by prístroje odpojila od elektriky, bol by koniec. No ona nie je tá, ktorá má na to právo. A preto len zostala pokojne sedieť pohojdávajúc nohou.

***

„Je tu teplo,“ uniklo mi z úst.
‚Ššš~‘
Neodbytný jazyk sa mi začal dobývať do úst. Drsný povrch ma pošteklil na perách ako kmitanie motýlích krídiel. Neubránil som sa vzdychu, keď mi cudzie prsty prešli po bradavke. Jemne som pootvoril pery a hneď ten neodbytný jazyk bol v mojich ústach, div mi nelízal mandle. Nechal som sa unášať tým príjemným pocitom, ktorý sa mi rozlieval po celom tele. Zrazu však ten tlak na moje pery ustál.
‚Chcem ťa,‘ ozval sa mi pri uchu hlas naplnený vášňou. Vzápätí sa šikovným jazykom presunul na môj krk a pomaly si to mieril nižšie. Netrpezlivá ruka sa zamerala na môj rozkrok a začala ho tvrdo dráždiť. Moje vzrušené vdychy museli byť počuť snáď až na ulicu, no nevenoval som tomu príliš veľkú pozornosť. Vypol som sa proti ruke v mojich trenkách na spanie a zadrapol prsty do vlasov osoby, ktorá ma tak pekne obšťastňovala. Ani som nepostrehol kedy ruku na mojom úde vystriedal jazyk. Jemne dráždil špičku, sem-tam ho vtiahol celého do úst, až som sa pod tým náporom na moje prirodzenie krútil ako červík na háčiku.
‚Uvoľni to Tatsu, vŕŕ~‘ zapriadol a zvýšil tempo na dráždení môjho penisu. Akoby mi niekto vlepil facku. Zapriadol? Vŕŕ?...
„Tai- ...ááá!“ Jemné hryznutie špičky a videl som pred očami milióny hviezdičiek. O chvíľu Taiga zmyselne zavrčal a vyvrcholil tiež. Práve mi ho vyfajčil tiger!! – dopla mi realita.
„Taiga, ty k****n! Koľkokrát som ti vravel, že mi máš dať pokoj, keď spím?!“ Roztrasenými rukami som len horko-ťažko po ňom niečo hodil.
‚Tatsu, zlatíčko, upokoj sa!‘ Prebojoval sa ku mne cez záplavu poštárov a uväznil ma vo svojom pevnom objatí. Začal ma jemne kolísať, dokým nevyprchal všetok môj hnev.
‚V noci si bol rozrušený z toho policajta a ja som tiež nemohol spať, tak som nám trošičku pomohol. Ber to ako priateľskú službu. Uľavilo sa nám. Všetko je už v poriadku.‘ Šepkal mi do ucha utešujúce slová. Z nejakého dôvodu som im veril, a tak sa nechal jemne kolísať v jeho teplej náruči. Pomaly začalo vonku svitať, no ja som letel do ríše snov.

***

Na oblohe sa ukazovali prvé ranné lúče, nikde nikoho a všade ticho ako v hrobe. Len jedna osoba sa potulovala v zapadnutej časti Tokya, až by sa zdalo, že nemohla spať a tak blúdi. Omyl! Pátrala, tak ako jej prikázal jej zamestnávateľ. Reizo, celým menom Reizo Nicolas Pierre, bol vzhľadom na svoj vek mladým detektívom, ktorý začal ešte len prednedávnom. No nedalo by sa o ňom tvrdiť, že by bol začiatočník. Mal talent, intuíciu, silu a ovládal dobre cudzie jazyky. Keďže bol sčasti Francúz a sčasti Japonec, budil na verejnosti záujem už len kvôli svojmu francúzskemu prízvuku, ktorý sem-tam zaznel z jeho úst. Nehovoriac o piercingoch i tmavom oblečení, na ktoré bol pyšný ako správny rebel.
Inštinkt mu napovedal, že je na dobrej ceste. Upravil si čierny klobúčik a šiel hlbšie do mŕtvej štvrte.

***

Vyliezol som z postele a došuchtal sa do kúpeľne. Už automaticky som to namieril k WC, vykonal potrebu a umyl si ruky. Chvíľu som civel do zrkadla pred sebou. Pruhy stále svietili na tvári, no nie tak výrazne ako keď som bol mladší. Vlasy by sa zišli trochu skrátiť, ale že by ma to trápilo. Vzal som hrebeň a len ich jemne prečesal. Riadne som si vydrhol zuby a zhodil zo seba svoje spotené a ulepené provizórne pyžamo. Počkať, ulepené?! To predtým nebolo!! Opatrne som chytil lem treniek a pomaly ich od seba odtisol. Celé to tam bolo dolepené od, od... no od toho bieleho niečoho a samé cucfleky na podbrušku. Rýchlo som zo seba strhol aj tričko, aj trenky a z toho pohľadu dostal chuť na jedného restovaného tigra. Prešiel mi po chrbte mráz, keď sa mi vybavili spomienky na dnešnú noc. To ako m-ma... ma... ani na jazyk mi to nejde. Vliezol som do sprchy a spustil na seba príjemnú vlažnú vodu. Nič som nerobil. Len stál a nechal na seba padať kvapôčky vody zmývajúce zo mňa pot a to biele. Cítil som, ako sa mi do líc derie červená. Ak by sa to dalo, tak by mi šla aj para z uší. Znovu tá otravná husia koža naskočila pri spomínaní na túto noc.
Vzal som teda do rúk svoj sprchový gél s vôňou oceánu a trochu si z fľašky odlial do dlane. Nežnými krúživými pohybmi som si umýval telo. Mohol by som tu takto stáť hodiny, až tak príjemne mi bolo. Úplne ako v inom svete.
‚Ty Tatsu, máš tam ešte miesto?‘ Ozval sa Taiga a nečakajúc na moju odpoveď vpálil dnu. Zostal som nemo civieť na jeho ruky, ako si začal mydliť telo, nenápadne sa obtierajúc o moju nohu.
‚Čo je? Chceš si to zopakovať?‘ Potmehúdsky na mňa žmurkol a už ma chcel mačkať ako plyšové zvieratko. Rýchlosťou svetla som sa mu vyšmykol z pazúrov a trielil von. Vzal uterák, obmotal sa ním až po uši a zaliezol späť do izby.
‚Tatsu, vždy zabúdaš, že som ako duch. Navyše, duch spojený s tebou. Vŕŕ~‘ Usmial sa svojim typickým tigrím úškrnom a na moje prekvapenie sa otočil. ‚Na čo čakáš? Rýchlo sa obleč!‘
No, dvakrát som neváhal. Poriadne sa poutieral a navliekol na seba trenky spolu s mojim pohodlným domácim oblečením. Takto by o mne rozhodne nikto nepovedal, že som zlodej. Vlasy som nechal len tak voľne visieť, aby sa usušili. Na Taigu som radšej ani nepozrel a len popri ňom prefrčal do kuchyne. Nástenné hodiny ma hneď udreli do očí ako blesk z čistého neba.
„Sedem?! Sakra!“
‚A čo čakáš? Spal si ako zarezaný. Mimochodom, tak spíš pravidelne, potom už ideš len kradnúť, jesť a zase spať. Celý tvoj harmonogram.‘
„V skratke! Mám aj iné veci, ktorým sa venujem,“ vyplazil som naňho jazyk a dnes sa mu konečne pozrel riadne do tváre. Ani vlastne neviem, prečo tak prehnane reagujem na to, čo sa stalo. Ako sám povedal, bola to len priateľská služba, kde sme sa obaja uvoľnili. Nič viac, nič menej. Dokonca ani Taiga nevyzeral, že by to bral nejako vážne.
‚Čo budeme večerať? Vŕŕ~‘
„Ešte neviem. Pozriem, čo doma máme a snáď z toho niečo vyčarujem.“
Taiga to komentoval len zdvihnutým obočím a rozvalil sa na stoličke, sledujúc moje počínanie.
„Nezízaj tak na mňa a radšej zapni televízor!“ Hodil som po ňom utierku, aby sa trochu rozhýbal.
‚Vŕŕ~‘ Podráždene zavrčal, prešiel do malej obývačky a zapol televízor. ‚Počuješ?‘
„Áno. Prepni to prosím na správy, snáď v nich bude niečo zaujímavé,“ neuniklo mi zmyselné vrčanie pri slove zaujímavé. Taiga hneď vedel, ktorá bije.

***

Než som dovaril našu ľahkú večeru a než sa zjedla, správy skončili.
‚Nič zaujímavé,‘ ponaťahoval sa a usadil za stôl.
„Počul som.“
‚Zase len nejaký sexuálny deviant obťažoval školáčky,‘ zavrčal Taiga.
„Nebol si to náhodou ty?“ uškrnul som sa.
‚Neboj sa zlatíčko! Ja budem vždy verný len tebe a tým rozkošným, zatúlaným mačičkám!‘ Hrdo prehlásil, držiac sa za srdce.
„Veď vravím.“
‚Ale daj už pokoj!‘
„Dobre, dobre. Čo chceš večer pozerať?“ rýchla zmena témy.
‚Dnes dávajú tú reláciu o smotane, ako sa to volá?‘ Dumal nad tým ako nad zneškodnením bomby.
„Japonská smotánka. A rozhodne nie je o smotane, ale o boháčoch a ich divokých žúrkach... No jasne, boháči! Boháči majú prachy a čo to znamená?“ dostával som nápad.
‚Že si kupujú smotanu?‘
„Absolútne nechápem, čo s ňou stále máš, ale nie! Pe-nia-ze! Ale tie ma teraz až tak netrápia. Vsadím sa s tebou, že niekde sa zase bude konať niečo zaujímavé a Biely tiger pri tom rozhodne nesmie chýbať!“
‚Fajn, ale ak prehráš, kupuješ mi bazén so smotanou!‘ Nahodil pohľad a lá realitný maklér pri uzatváraní zmluvy.
„Takže sme dohodnutý! Choď to zapnúť, ja umyjem riady.“
‚Rozkaz, vŕŕ~‘

***

Po celý čas pri pozeraní japonskej smotánky ma chytala panika. Už sa blížil koniec a stále žiadna príležitosť pre zlodeja ako ja!
‚Už sa na ten bazén tak teším, vŕŕ~‘ mlsne sa oblizol. Od nervov som skoro rozdrapil opierku na ruku. No táák, ty prsnatá príšera, trepni niečo normálne!
„Zajtra sa o deviatej večer bude konať veľká párty spojená s ochutnávkou pravého talianskeho vína, ktoré dal doviesť samotný veľvyslanec Talianska. Prísť a pobaviť sa v talianskom štýle, tak príde vyše dvesto pozvaných osobností z Japonska. A naša kamera bude pri tom! Môžete sa tešiť na exkluzívne zábery bez cenzúry! Samozrejme, v neskorších nočných hodinách. Nezabudnite si nás zapnúť opäť o týždeň. Prajem pekný zvyšok večera!“ Konečne tá príšera odišla z obrazovky a mne sa na tvári rozlial víťazoslávny úškrn.
„Čo myslíš, koľko by sme tak mohli na čiernom trhu dostať za talianske víno?“
‚Sakra, zase si vyhral!‘ frflal Taiga.
„Počúvaš ma vôbec?“
‚Nie neviem, koľko by si za to víno zhrabal prachov, no ja nebudem mať svoj bazén so smotanou!‘
„Bože, ty si hrozný! Ak to víno ukradneme, tak ti kúpim aspoň ten detský a nalejem ti doň toľko smotany, až praskneš, ok?“
‚Fajn, tak ako to chceš spraviť?‘ letmo sa usmial.
„Budem sa tam musieť infiltrovať, čo by nemal byť žiaden problém.“
‚Pre pozvaných,‘ zacitoval slová tej príšery.
„Veď vravím, že sa tam infiltrujem. Pokojne aj za čašníka alebo niečo, hlavne aby to nebudilo pozornosť.“
‚Ahá! Už som si myslel, že tam budeš chcieť ísť ako jeden z nich, vŕŕ~! Tatsu v obleku, vŕŕ~‘ vyzeral veľmi zamyslene.
„Ja a oblek, no určite! Takú radosť ti nespravím. A neslintaj mi na gauč, ty prasa!“
‚No dovoľ! Radšej pokračuj, lebo z tej predstavy odpadnem, vŕŕ~‘
„Chcel som ukradnúť len pár debien toho vína, ale radšej ukradnem rovno celú dodávku. Bude to tak lepšie, a nebudem musieť zháňať auto, kam by sme to nahádzali.“
‚Aký si ty chamtivý, Tatsu! Ešte mi povedz, či o tom chceš informovať toho policajta?‘
„Samozrejme! Veď som mu sľúbil, že ho budem informovať o svojich nekalých úmysloch.“
‚Chystáš sa hrať nebezpečnú hru, Biely tiger. Vŕŕ~‘
„Viem a som na to pripravený!“

Do zahájenia párty zostáva 22 hodín...