Watashi wo ai suru hikari-14

Chapter.no.14
Slnko ešte ani nevyšlo za obzor a blonďáčik už chaoticky behal z jednej miestnosti do druhej. Buchot, dupot a rachot donútili za skorého rána vyliezť z postele aj nevrlého čajíčkara, ktorý bol vďaka tomu extrémne nevrlý a podráždený. V župane a s rozstrapatenými vlasmi zišiel pomaly po schodoch. Na predposlednom schode zakopol o Kaiovu topánku ktorú si zabudol odložiť a už letel dolu na nos. Keiichiho podráždenosť dosiala maximá a s hlavou v koberci kričal nezrozumiteľné bláboly. Kai k nemu ustarostene pribehol pomohol mu postaviť sa. Ale hneď to aj oľutoval. Keiichimu z očí šľahali plamene. V ústach sa mu zlievali nadávky a nevedeli ktorá má vytrysknúť ako prvá. A z nohavíc pyžama mu trčalo prekvapenie.
„Ty jeden malý nezodpovedný, ľahkomyseľný blbec!“ Kaia udivovalo, že aj v takejto chvíli dokáže byť inteligentný a nenadáva mu ako nejaký sedliak. No nech sa snažil ako len chcel, oči mu stále skĺzli na jeho gate. Úprimne bol sám prekvapený aký obdarený jeho brat je.
„Keiichi-nii... z gatí ti čúha...“ Poukázal naňho keď už to nemohol vydržať. On, keď si to všimol, sčervenel a rýchlo sa zapravil. Napravil si okuliare ako pravý intelektuál, vystrel sa a nadradene odkráčal preč. Kaiovi zostal akurát tak úškrnok na tvári pri pohľade na jeho „širokú chôdzu“. Odpratal si topánky a spokojne pokračoval vo svojom rannom nesystematickom besnení. Na jeho raňajšej aktivite bola ešte jeden podivný aspekt a to fakt, že bol víkend. Ale pre Kaia to bol jeden neobyčajný deň pre, ktorý sa oplatí aj to, aby mu bolo vynadané. Shuichi totiž Kaia na tento deň pozval na ich prvú oficiálnu schôdzku a dokonca ju nazval aj rande. Doteraz mu po hlave behala scénka zo školy, kedy ho pozval. Bolo to chaotické a hanblivé, ale Shuichi pri tom vyzeral neskutočne rozkošno a Kaiovi nezamotal len hlavičku a srdiečko, ale isté chvenia nastali aj v jeho nohaviciach. Najväčšia tragédia však nastala keď mu na dvere zabúchala Ai. Blonďáčik, aj keď ju nehorázne zbožňoval, vždy keď sa na ňu pozrel spomenul si na Suzume a keďže mala Ai opätky prudko mu zrážala svojou výškou sebavedomie.
„Dobré ráno, Kai-kun.“ Žiarila ako slniečko. Kai sa nedokázal ubrániť úsmevu aj keď chcel predstierať chorobu, aby ju nemusel pozvať ďalej.
„Dobré ráno, Ai-chan. Ako sa máš?“ Začal zdvorilostnou otázkou. Stále stál vo dverách a Ai tým navádzal zmiešané pocity. No nezoral jej tým úsmev.
„Dobre. A aj ma pozveš dnu alebo ma tu necháš stáť na mraze?“ Zasmiala sa, ale zvraštila obočie. Čím mu nepriamo chcela naznačiť, aby proste uhol.
„Jasné, jasné poď ďalej.“ Neochotne odstúpil a zavrel za ňou dvere. Ai si zatiaľ vyzliekla kabát a podala ho Kaiovi.
„Prišla som za tvojím bratom nemaj strach...“ Pomaly klopkala, keďže sa nevyzula. A na pol ceste zastala a dodala:
„A buď na Shuichiho dobrý...“ Bola cítiť nevraživosť. Avšak nie zo strany Ai. Tá sa už nároku na Shuichiho dávno vzdala, ale Kaiovi to stále nevedelo dať pokoj. Keďže Ai mu pripadala ako dokonalosť ženskej krásy. Blonďáčik teda pokračoval v prípravách a deprimovaná Ai vošla do kuchyne kde prekvapila, už upraveného, Keiichiho.
„Čo tu chceš ženská!?“ Zavrčal na ňu. Ona sa len zatvárila otrávene a vzala si z chladničky limonádu. Proste ako doma. Keiichi nevychádzal z údivu.
„A raňajky by si si neželala?“ Ironicky poznamenal pri prehadzovaní si vlasov. Ai si pokojne odpila z plechovky a dala si načas s odpoveďou.
„Dala. Štyri francúzske toasty s malinovým džemom. Ďakujem d(e)bilko.“ Usmiala sa a načiahla sa po časopis na stole. Keiichimu padli oči na Ai-in zadok a túžobne si ho prezrel. Ona sa naspäť posadila a prehodila pár strán.
„A za to zízanie k nim pridaj aj nejaký čaj, tá limča je odporná.“ Čajíčkar nevychádzal z údivu, ale za toto uňho mala bod.
***
Shuichi nervózne prešľapoval z jednej nohy na druhú a stále kontroloval hodinky. Čakal na Kaia a aj napriek tomu, že tam prišiel o skoro hodinu skorej, tak bol ako hlúčik nervov, ktorý mal za chvíľku explodovať. Fajčil jednu cigaretu za druhou a mal na pláne kúpiť si ďalšiu, ale rýchlo si to rozmyslel, pretože pomyslel na to, že čo ak Kai presne vtedy príde. A preto len mrzol na jednom mieste a sledoval občasné vločky, ktoré padali z neba. Agresora zrazu napadlo privoňať si k prstom a s hrôzou zistil, že páchne ako tabatierka. Prepadla ho panika. Bolo na ňom jednoducho vidieť, že je to jeho prvá schôdzka. A aj keď si na nej dal neskutočne záležať, aj tak sa mu to nedarilo podľa predstáv. Nepomohlo ani nespočet rád od Ai. Stále mal pocit, že toto ich rande dopadne pohromou. Dokonca si aj päť krát skontroloval peňaženku, či nič nezabudol. Keď v diaľke zbadal siluetu, ktorá sa nápadne podobala na Kaia, len sťažka prehltol guču v hrdle. Bol to však planý poplach.
„Ahoj, Shu-chan~♥.“ Ozvalo sa spoza jeho chrbta a on až poskočil o pár metrov ďalej.
„Čo...!? Kde...?!! Ako, čo!?... Prečo...!?“ Koktal a zmätkova, čo Kaia dosť prekvapilo, ale aj potešilo. Nadšene naňho hľadel a užíval si jeho milé rozpaky.
„...A-a-ahoj... Kai....“ Zajakával sa a skoro až šepkal. Kai nevedel posúdiť čo mal znamenať koniec vety, ale aj tak mu venoval dlhé objatie a pusu z ktorej sa Shuichimu až roztočila hlava. Shuichi si nemohol nevšimnúť všetky tie prekvapené tváre, ktoré na nich zízali. Boli mu však ukradnutí, vzal Kaia za ruku a viedol ho do reštaurácie na obed.
***
„Hej! Dilino!“ Kričala Ai na Keiichiho, zatiaľ čo ležala na gauči a prepínala ovládačom televíziu. Mala osť bizarnú polohu, keďže jednu nohu mala vyloženú na operadle a druhu zas mala dole z gauča. Keiichi k nej nahnevane napochodoval a začal ju intenzívne prepichovať pohľadom. Potom si však v hlavne začal opakovať to, čo sľúbil Kaiovi, predýchal to a rozhodol sa nepreraziť ju cez zatvorené dvere.
„Čo chceš?!“ Prehodil si vlasy.
„Nemáš nejaký film? Nudím sa.“ Natiahla sa, čo spôsobilo vyhrnutie trička a následné Keiichiho zízanie. Aj napriek svojej ultra-machistickej povahe z nej z nejakej príčiny nedokázal odtrhnúť oči a oprostiť si myšlienky, ktoré mu hmýrili pod bruchom. Ai si všimla jeho vášne a menšie slabosti a sarkasticky sa usmiala.
„Ale, ale... keď chceš sex, pokojne to povedz hneď. Vieš, že mne to problém nerobí.“ Šibalsky zazerala. Keiichi sa tak hanbil za to, že ho prekukla, no nevedel si pomôcť. Ešteže mu zostalo nejaké to racionálne uvažovanie a zdravý úsudok.
„Prečo by som mal mať záujem o sex s prostitútkou?“ Jeho prostoduchosť ju síce zaskočila, ale ani ona nestrácala dych.
„Lebo na nič iné nemáš? A ja si za to neberiem peniaze, neboj.“ Žmurkla. Ale toto s ním veľmi nič nerobilo.
„To z teba robí teda iba obyčajnú šľapku. Radšej si budem celý život leštiť bambus, než by som mal mať niečo s tebou.“ Napravil si okuliare. Ai nevychádzala z milého úžasu. Musela si priznať, že aj on má v sebe troška šmrncu.
„Nestačím sa čudovať. Ty si asi b(u)zerant.“ Zasmiala sa a Keiichiho skoro prekotilo.
„To je každý chlap, ktorí ťa odmietne automaticky gay? Úbohé, jeden z dôvodov, prečo nepodporujem ženské pokolenie.“ S pokojným, no divným výrazom poznamenal.
„Si divný. Páčiš sa mi!“ Stiahla si ho k sebe. Ležal na nej a ona ho tuho objímala. Keiichi bol dosť vykoľajený z celej situácie a nevedel ako sa má zachovať. Aj keď, niektoré partie to dobre vedeli a aj rozum mu vábne našepkával nech podľahne tej slasti. Chcel sa vymámiť z jej zovretia, ale len čo sa pohol oboch ich zvalil na zem. Teraz ležala ona na ňom. Zasmiala sa a zahmýrila sa, chcela sa postaviť, no pošmykla sa naspäť naňho.
„...Bože nehmýr sa...“ Rozrušene a polohlasne povedal. Bolo mu cítiť z hlasu, že aj keď sa mu to páči je na seba nehorázne nahnevaný.
„Heh, ja som vedela, že nie si teplý.“ Chcela ho pobozkať, ale on sa posadil a zvalil ju nabok.
„Idem pohľadať nejaký film.“ Zahlásil a už ho nebolo. Ai tam ešte chvíľu prekvapene ležala, no potom sa nejako pozviechala a zaujala polohu ako predtým.
***
Po vynikajúcom obede išli Shuichi s Kaiom ruka v ruke po meste. Vyhýbali sa vyčítavým a prekvapeným pohľadom a brali to ako závisť. Boli jednoducho zamilovaní a názor väčšiny ich nezaujímal. Aj keď ich to trošku trápilo. Jediné čo si Shuichi v tej chvíli želal bolo, aby nestretli nikoho známeho. Preto sa aj dosť často obzeral naokolo a bol nesvoj pri každom náznaku niečoho povedomého. Blonďáčik to samozrejme vycítil a výrazne zosmutnel. Avšak neprehovoril a len tíško kráčal za ním. Shuichi ho doviedol mimo ruch mesta, kde nebolo ani živej duše. Iba pár stromov, pár lavičiek. Cez leto sa to možno aj podobalo na lúku, ale v snehom zaviatej krajine to bola len lesknúca sa biela plocha. A kde nič tu nič. Sadli si na lavičku a Shu si drobunkého Kaia privinul k sebe. Nebránil sa, ale nebol z toho ani nadšený. Pobozkal ho a Kai mu bozk obetoval, ale bez zjavných emócii. Shuichimu to nikto nemusel odôvodňovať. Odsunul sa, oprel sa lakťami o kolená a vytiahol si z vačku cigarety, ktoré si kúpil cestou. Zapálil si a pomaličky si pofajčieval. Blonďáčik žmolil kabát, zadržiaval slzičky a rozmýšľal nad uštipačnými slovami Suzume, ktoré mu začali hmýriť v hlave. Prešlo pár desiatok minút, no ani jednému nebolo do reči. Keď to už agresor nevydržal, postavil sa a začal sa tam prechádzať. Kai sem-tam zdvihol hlavu, aby sa naňho pozrel, ale márne. On mu pohľady neopätoval. Zrazu začuli smiech a hlasy. Bol to nejaký pár ktorý dostal rovnaký nápad ako oni. Bol však v niečom iný. Bol to chlapec a dievča a od pohľadu, šťastný chlapec a dievča. Keď ich však zaregistrovali usmiali sa a odišli. Shuichi zdvihol hlavu do neba a nadýchol sa.
„Aký je náš problém? Že jeden z nás nie je dievča?“ Prerušil to ticho. Kai sa nehrnul do odpovede. Len mlčky vzlykal.
„Ach jaj. Čakal som, že pri tebe to nebudú takéto scény a všetko bude v pohode, ale vidím, že sa od niektorých vecí proste oprostiť nedá.“ Chystal sa odísť. Ale Kai ho chytil za kabát.
„Neviem prečo chcem byť s tebou. Neviem prečo chceš byť so mnou. A neviem ani či to bude dobré... ale prosím... daj tomu šancu...!“ Rozplakal sa. Ale so Shuichim to stále nepohlo. Jednoducho si nevedel priznať svoj podiel viny, keďže Kai nič nespravil.
„Ja som tomu šancu dal. Dokonca som sa ti skoro aj doprosoval, aj keď to ako si to ty pochopil nebola moja vina. Keďže dáš na názor druhých.“ Narážal na scénu s Kyoko a na jeho oslavu. Shu nedokázal byť ku Kyoko chladný.
„...A čo ty, Shu-chan...?“ Prehovoril.
„Ty nedávaš na názory druhých keď sa bojíš toho, čo si o tebe pomyslia?“ Poutieral si slzy a ukázal mu, že aj on vie byť chlap. Ale trafil klinec po hlavičke.
„Ja sa to nestarám.“ Odvrkol a oduto hľadel iným smerom.
„A teda prečo si sa obzeral za každou druhou osobou, ktorá prešla popri nás? A nesnaž sa mi tvrdiť, že si sexuálny deviant.“ Prekrížil si ruky na prsiach a nahnevane našpúlil pery. Mal trucovitý tón hlasu, ale vyzeral dosť rozkošne. Shuichimu nedalo a schuti sa zasmial. Kaia to potešilo, ale stále sa tváril urazene.
„Ty si ale blbý...“ Povedal medzi nádychmi. Silno si ho k sebe pritiahol a venoval mu jeden dlhý bozk. Kai pri ňom aj zabudol ako sa volá. Shu ho ešte raz objal a polohlasne mu šepol do uška:
„...Ľúbim ťa najviac na svete, Kai~♥.“ Príťažlivejší hlas ešte v živote nepočul a jeho meno vyslovil s výdychom. Malému modročokovi sa skoro podlomili kolená. Bol v takej eufórii, že sa nezmohol ani na jednu poriadnu vetu a preto ho len stískal a ako pravý zaľúbenec si prial, aby tá chvíľa neskončila. Rozhodli sa opustiť toto miesto a keď prišli medzi ľudí Kai ustráchane poznamenal.
„To je v poriadku, nemusíme sa aj tu držať za ruky...“ Shuichi ho skoro zabil pohľadom.
„Drž hubu a krok!“ Zavrčal.
„... A hlavne drž poriadne moju ruku nech ťa nikde nestratím.“ Zamilovane sa naňho zahľadel a pousmial sa. Kaiovi poskočila dušička a s rukou v jeho kráčal spokojne domov. Aj napriek chybičkám to bolo proste ich dokonalé prvé rande.
***
V limuzíne, ktorá svojím leskom pripomínala žiariacu hladinu mora, sa viezol Rei a Kenji. Rei mal znudene opretú bradu o dlaň a pozoroval okolie. Kenji si naprával vlasy a upravoval si košeľu. Boli práve po hádke a ani jednému sa nechcelo doprosovať a líškať sa tomu druhému. Dokopy už síce nevedeli o čom sa hádali, ale tu im išlo o ten princíp a radšej trucovali, než by si mali priznať chybu.
„..Uvedomujete si, že týmto nič nedosiahnete?“ Hrubým hlasom predniesol Kenji, ktorého to ticho už prestávalo baviť.
„Ale dosiahnem! A keď si nepriznáš chybu spíš sám!“ Zakričal a znova sa otočil k oknu, teraz však už bol nahnevaný. Kenji si vzdychol a chytil sa za čelo.
„Uvedomujete si, že tým uškodíte aj sebe? A keďže to stále opakujete už to stráca svoj efekt. Každopádne, ako si môžem uznať chybu, keď sám dobre viete, že to bola vaša vina?“ Rei stuhol a až teraz sa mu v hlave vynoril význam slov, ktoré povedal. A musel uznať, že to už bolo otrepané a klišé.
„...Moja vina to nebola!“ Zahundral si a stále hral urazeného. Tváril sa ako keby sa ho dotkol celý svet.
„Noguchi-sama, chováte sa ako dieťa...“ Opäť si povzdychol a definitívne to vzdal. Rei sa naňho urazene a s opovrhovaním pozrel a vyplazil jazyk. Potom znova odvrátil zrak.
„Prosím, nevyplazujte ten jazyk...“ Začervenal sa Kenji.
„A to už prečo.. môžem si ro-....“ Začal povrchne Rei.
„Lebo ma to vzrušuje!“ Skočil mu do vravy Kenji a Rei razom stíchol a usmial sa naňho.
„Budem to brať ako kompliment!“ Začal si pohmkávať. Razom mal dobrú náladu. Akoby sa nič nestalo. Kenjimu to prišlo až ironické a preto sa len pousmial.
„A čo vy neberiete ako kompliment, Noguchi-sama...?“ Povedal si viac-menej pre seba, aj keď ho Rei počul. Všetko bolo zrazu v pohode. Rei z okna limuzíny uvidel Kaia a Shuichiho ako si spokojne vykračujú, zatiaľ čo sa držia za ruky. Skoro mu oči vypadli, no potom sa zasmial. Až mu aj slza vyhŕkla.
„Deje sa niečo?“ Nedalo Kenjimu.
„Len som už pochopil to patetické a nevrlé správanie Ai-san.“ Ukázal von oknom na tých dvoch. Kenjimu v hrdle navrela guča. A Prišlo mu Ai ľúto za to čo jej spravil a za to čo jej spravil aj Shuichi. Zrazu o svojom rozhodnutí začal pochybovať. Neisto hľadel na Reia a jeho úsmev a začal nanovo uvažovať o svojom rozhodnutí, čo sa Ai týkalo.
Keď dorazili do rezidencie, rozhodol sa jej pre istotu zavolať. Vošiel pre istotu do zadnej záhrady tak, aby ho nikto nevidel a nepočul. Zvonilo to a po pár chvíľach to Ai s nevrlým hlasom zodvihla.
-Čo...?!-
„Ahoj. Ja len či je všetko ok...“ Sám nevedel prečo jej volá.
-Nie, nie je. Môžeš za to aj ty, ale nerob si starosti...- Zívla.
„Prepáč...“ Zafňukal.
-Chceš aj niečo konkrétne, či ti len tvoja dokonale spravodlivá a nepoškvrnená dušička nedá spávať? Poviem ti novinku, spravodlivý nie si zďaleka a spávaš s chlapcom, takže ani nepoškvrnený. Zborila som ti svet?- Toľko irónie a sarkazmu v jedom dievčati.
„Hej, počúvaj... Keď je problém, že som tým tak náhle sekol, tak by sme to mohli ešte pár krát robiť, ale obmedzovali by sme to...“ Nechápal sám seba prečo to robí.
-Si smiešny. Prestávaš ma ako chlap priťahovať, prepáč. A keď ti chýba moja neha, tak nezúfaj. V niečom ti ma nahradí macík a v inom ruka. Keď je to všetko, tak sa maj.- Bez čakania na odpoveď zložila. Kenji bol síce spokojný s terajšou situáciou a s tým, že mal Reia len pre seba. Ale niečo ho vo vnútri žralo. Dokonca aj Ai ho ranila tým, že ho odmietla a nedala mu ďalšiu šancu. Každopádne za tento svoj počin a zmýšľanie, aj keď k ničomu priamemu neviedlo, sa začal nehorázne nenávidieť a preklínať. Zrazu sa mu zadalo, ako keby Reiovej lásky už proste nebol hodný.