Watashi wo ai suru hikari-16

Chapter.no.16
Bol obyčajný pracovný deň. Ľudia sa hrnuli buďto to práce alebo do školy. No žienky domáce, ako napríklad taký Keiichi, vyrážali za nákupmi potravín do supermarketov. S malou knižkou v ruke a nákupným vozíkom brázdil uličkami ako diabol. Jeho kamenný výraz spojený s tajuplným pohľadom spôsoboval divoké sny nejednej gazdinke. S prehľadom hádzal do vozíku zeleninu a poctivo si vyberal pečivo. S eleganciou a šarmom v sekunde všetko vyložil na pult popri čom si prehodil vlasy. Davy žien jasali. Keiichi ich samozrejme s nadhľadom, sebe vlastným, ignoroval. Zaplatil a pomaly kráčal smerom k východu. Oči mu však zaujala známa postava. Iba sa okolo neho ľahko mihla, no kompletne strhla jeho pozornosť. Obzrel sa uvidel známe čokoládové vlasy, dlhé nohy, vábivá chôdza. Nepochybne ho napadla len jedna osoba ktorá zodpovedá týmto črtám. A aj keď si takmer stále želá, aby ju nestretol, teraz sa rozhodol zo zvedavosti počkať pred supermarketom.
Po pár minútach čakania sa konečne dočkal. Vyšla, prešla okolo neho, no ani naňho okom nezavadila. Badateľne ho to nahnevalo a rozhodol sa aspoň sa pripomenúť.
„To je dosť pekné, ma takto prehliadaš.“ Vydal zo seba pyšne. No nič, ani ju nemyklo. Načiahol sa a chytil ju za rameno. Ona sa nasrdene otočila a priam ho prepichla pohľadom. Keiichi si až teraz uvedomil, že to nie je Ai, ale niekto, kto sa jej neskutočne podobá. Až teraz si všimol, že jej vlasy majú bledší odtieň a dokonca aj to, že je podstatne vyššia ako Ai. Dokonca aj oči mala iné. Viac hrdzavé ako čokoládové.
„Nepoznáme sa. Dokonca ani podľa tváre neviem kto ste. Preto Vás žiadam, aby ste ma neobťažovali!“ Vychrlila zo seba dážď slov. Keiichi mal dokonca pocit, že sa mu ani poriadne nepozrela do tváre. Zhodila mu ruku zo svojho ramena, otočila sa a kráčala preč.
„Wow.“ Povedal si pre seba. Avšak nie tak ticho ako si myslel. Otočila hlavu a venovala mu ešte jeden dosť nepekný pohľad. Až ho striaslo.
„Fakt neznášam popularitu svojej sestry!“ Vykríkla do prázdna. A Keiichimu svitlo, že je to jej sestra.
„Vy ste sestra Ai-san...?“ Nedalo mu a stále s ňou chcel komunikovať. Dostal ho jej postoj. Suzume to však absolútne netešilo. Zvrtla sa na špičke a nahnevaným krokom prišla k nemu. Prišla tak blízko ako sa len dalo. Priblížila k nemu svoju tvár a nenávistne si ho prezerala.
-Ako keby nepočul čo som povedala.- Povedala si v hlave. Bola v šoku, že sebou ani raz necukol. Nepohol ani brvou keď si ho prehliadala.
-Vyzerá celkom obyčajne, ako väčšina jej kamarátov do postele.- Odtiahla sa pri víre myšlienok.
„Tak vrav, ako sa voláš?!“ Panovačne riekla a prekrížila si ruky na prsiach. Mala stále ten neskutočne odpudivý kamenný výraz, no Keiichi sa nedal.
„Som Fumika Keiichi, mám...“
„Stop! Nepodstatné. Pýtala som sa iba na meno.“ Zastavila ho a on nevychádzal z údivu.
„Ako si si už všimol, so sestra Ai-chan. Volám sa Suzume. Podľa priezviska a neokrôchaného správania usudzujem, že si brat Fumika Kaia.“ Namierila naňho ukazovák.
„No pardon!“ Chcel sa obrániť no nedala mu možnosť.
„Nepýtala som sa! Takže, aby sme to uzavreli. Ešte raz si ma spletieš s mojou mladšou sestrou a budeš na mňa takýto hrubý, tak ti urvem nos a prišpendlím ti ho na čelo! Zbohom.“ Otočila sa a odišla. Keiichi bol v nemom úžase. Bol si istý, že to nie je normálna reakcia na situácie podobného typu, ale bol z nej unesený.
***
Na St. Anna Academy zavládla obedňajšia prestávka. Shuichi ako obvykle obedoval so Seiko na streche školy. Dnes boli výnimočne potichu. Niežeby normálne ktohovie ako komunikovali, ale teraz to bola priam tichá domácnosť. Agresorovi to nejako nedalo.
„Tak čo... tvoja drahá sesterská polovička ešte na mne nezačala praktizovať woodoo?“ Zasmial sa. Siko sa to najskôr rozhodla ignorovať, ale ani jej sa nepáčilo mlčanie.
„Nechápem prečo.“
„Kvôli tomu, že som s Kaiom v takých polohách ako by chcela ona?“ Povrchne sa zaškeril. Jej to nebolo príjemné, tak radšej neodpovedala.
„A čo ty, nezačala si ešte preklínať Kaia?“ Priblížil sa k jej tvári viac ako normálne. Už to vyzeralo tak, že ju chce pobozkať. Červenala sa a bola v rozpakoch. On však neprejavoval žiadne známky ostychu.
„Tak...? Nevadí ti to...?“ Stále bol bližšie a bližšie. Nakoniec sa však rozosmial a odtiahol.
„Kecáaam! Viem, že ty taká nie si. Ale je to vtipná predstava.“ Odpil si z plechovky, ktorú držal v ruke. Neuvedomoval si ako týmto Seiko zraňuje. Bez slov sa postavila a so sklonenou hlavou odchádzala.
„Hej, kam to...“ Načiahol ruku.
„Aoi je blbec.“ Povedala potichu keď zatvárala dvere.
„...ideš.“ Dokončil svoju vetu keď sa dvere zabuchli. Bol v nemilom šoku.
-Čo to? Bože tie ženy...- Pomyslel si a ďalej to neriešil.
***
Pospevujúc si Ai kráčala naprieč ulicou. Mala voľno. Žiadne povinnosti. A rozhodla ho naplno využiť rýpaním do Keiichiho. Prišla k dverám a zaklopala. Usmievala si a stále si pohmkávala. Keiichi otvoril a skoro umrel na mini infarkt. Ale potom mu došlo, že je to iba Ai.
„Ah, to si len ty. Čo chceš?“ Znudene prehlásil.
„Akože, čo chcem?! Ai prišla na návštevu.“ Usmiala sa. Keiichi stále nepovolil a stál vo dverách.
„A môžem ďalej?“ Stále sa snažila byť milá.
„Nie.“ Bez ostychu zahlásil. Okolie priam stíchlo. Ai zamrzol úsmev.
„Nevadí, Ai sa pozve sama!“ Štuchla doňho, on sa zapotácal, potkol a zas skončili obaja na zemi.
„Si zaťažený na túto polohu?“ Prekvapene zahlásila, lebo skoro skončil na jej perách. A z nejakého dôvodu ju to dosť vzrušovalo. Pri pohľade na jej žiaduce oči nezostal ani Keiichi pokojný. A jeho tvár horela skoro tak isto ako jeho hormóny.
„Asi...“ Znelo polohlasne miestnosťou. Pomaly sa blížil.
„Teda vy už ste takto ďaleko? Ale nie je to na podlahe nepohodlné?“ Spýtal sa Kai, ktorý práve zišiel zo schodov a mal namierené k Shuichimu. Tí dvaja vyskočili ako obarený a z ich spoločného koktania sa nedalo nič poriadne vyrozumieť. Kai to neriešil tak už meškal.
„Hlavne bezpečne!“ Zakričal im a už ho nebolo.
„Blbec!“ Zašomral Keiichi. Ai k nemu pristúpila a zašepkala.
„Nabudúce, keď to budeš chcieť takto ľahkovážne ukončiť, povedz svojej paličke, aby do Ai neštuchala.“ Mrkla a znova sa vykotila na gauč. Začala bláznivo prehadzovať stanice a škriabala sa medzi prsiami.
„A sprav mi čaj. Buď produktívny.“ Rukou mu naznačila, že jeho miesto je v kuchyni.
„Odkedy som pod papučou?“ Postavil sa do jej výhľadu na televízor.
„Odkedy obťažuješ moju staršiu sestru, uhni!“ Odsunula ho. Keiichi bol v šoku, že to vie a len tam tak postával.
„Si v prekvapený, že to viem? Je to moja sestra, samozrejme, že mi to povedala. Ako sa len opovažuješ obťažovať moju roztomilú Suzume-one-san?“ Ani naňho nepozrela. Čajíčkar si prehodil vlasy a napravil okuliare.
„Nie, šteniatka sú roztomilé, ona je strašná.“
„Ty si strašný. A neschopný.“ Mávla ukazovákom vo vzduchu. Keiichi chytal nervy.
„Kde berieš presvedčenie, že som neschopný?“ Ai zrazu prepla na nejakú romantickú komédiu.
„Jheee~! Ai ten film zbožňuje~!“ Posadila sa do tureckého sedu a knísala sa zo strany na stranu.
„Hej neignoruj ma!“ Zvreskol Keiichi.
„Teda. Nevedela som, že si taký nervák. A si nechopný, lebo si už toľkokrát mohol mať sex a ty nič.“
„To si fakt myslíš, že život je len o tom?“ Prekvapene hľadel na, ešte neplnoleté, dievča.
„Nie len, ale hlavne. Či už si na to moc starý?“ Ironicky sa zasmiala.
„K*ava! Som v tých najlepších rokoch!“ Zvreskol.
„Okej! Dokáž.“ Náhle sa pred neho postavila. Ani nestihol registrovať kedy. Mala nezvyčajný plameň v očiach. Celkom ho to fascinovalo.
„Prečo sa tak strašne snažíš pretiahnuť ma?“ Nedalo mu, aby sa nespýtal.
„Nie. Ja ťa nechcem pretiahnuť. Ja chcem, aby si ty pretiahol mňa. Je na tom snáď niečo nepochopiteľné?“ Ani náznak ostychu. Pola pokojnejšia ako ľahký jarný vánok.
„Nie.“ Dostal zo seba pri ustupovaní.
„Tak je na tom snáď niečo ťažké?“ Dožadovala sa odpovede pri jemnom prisúvaní svojho tela k tomu jeho.
„Nie, ale...“ Obraňoval sa a nebadane sa uhýbal jej dotykom.
„Ale? Ja nie som blázon, viem, že to aj ty chceš.“ Priložila svoje pery na tie jeho a sledovala ako mu pomaly klesajú viečka. Nebránil sa. Pokojne ju bozkával a dotýkal sa jej drieku. Robil presne to čo chcela. No odtiahol sa. Ai nechápala.
„Nie je na tom nič zložité. Len proste nemám záujem o sex s prostitútkou. Urobím ti čaj pre dospelákov, možno ti to potom dojde.“ Potľapkal ju po hlave a vošiel do kuchyne s pocitom, že ho čaká bezsenná noc, plná myšlienok na Ai. Tá si sadla na gauč. Výrazne zosmutnela. A vyzerala, ako keby prehodnocovala svoju situáciu. Čajíčkar to nijako zvlášť neregistroval. Nakoniec jej priniesol čaj a sadol si do kresla vedľa. Ani sa nehla a vystrašene hľadela pred seba.
„Čo je? Dotkol som sa tvojho radodajného ega?“ Vtipkoval.
„Srdce mi prudko bije. Dlane sa mi potia. V hrdle mi vysychá a som nesvoja.“ Náhle zdvihla zrak a zahľadela sa mu do očí.
„Toto je ten pocit, keď sa do niekoho zamiluješ?“ S desom v očiach sa ho spýtala. A on bol vo väčšom šoku ako ona. Skoro mu vypadla z rúk šálka, ktorú si medzičasom vzal do rúk.
„Čo?“ Dostal zo seba.
„No Ai sa asi do Keiichiho zamilovala... alebo jej je iba nevoľno.“ Keiichi sa v sekunde postavil. Uložil ju do vodorovnej polohy a začal ju ovievať knihou.
„Istotne ti je len nevoľno! Čo si dneska pojedla?“ Chytila mu knihu a posadila sa. Položila si ruku na srdce a zovrela ju v päsť.
„Ale čo keď som sa naozaj do Keiichiho zamilovala?!“ Bola očividne dosť mimo zo svojho zistenia.
„Ale no, nemôžeš sa do niekoho len tak zamilovať. Tomu predchádza dlhé obdobie spoznávania sa a vzájomného dvorenia. To nie je len tak.“ Ubezpečoval ju.
„Čo žiješ v príbehu z trinásteho storočia!? Láska môže vzniknúť aj takto!“ Zvreskla od nepríčetnosti.
„Vážne si ešte dieťatko.“ Posadil sa naspäť do kresla.
„Ako to myslíš?“
„Odmietne ťa jeden chlap a si z toho vykoľajená. Dokonca si myslíš, že si sa doňho zamilovala, toto je úbohé.“ Snažil sa tým upokojiť sám seba.
„Si smiešny. Ty sa len bojíš priznať, že ťa niekto má rád.“ Zosmutnela pri pomyslení na to, že Shuichi mal podobný problém.
„Fakt neznášam takéto typy, čo si to nechcú pripustiť. Sú to bezcitné sv*ne.“ Znova mu uprene hľadela do očí a Keiichi v tej chvíli fakt nevedel čo si počať.