Anjel

Stojím vzadu a opieram sa o stenu preplnenej haly, ktorú si ako vždy vypredal. Ukrytý v tieni s úsmevom pozorujem nadšených fanúšikov, ktorí čakajú na tvoj prídavok. Dievčatá omdlievajú, že konečne vidia svoj idol na vlastné oči a partneri ich kriesia. Sú také mladé, také nadšené a také naivné. Keby len tušili...

„Túto pesničku som zložil len nedávno. Dúfam, že si ju zamilujete.“ Ozýva sa tvoj nádherný hlas s reproduktorov a ja žasnem, kde ešte berieš energiu po trojhodinovom koncerte. Celou halou sa ozývajú tóny piesne, ktorú dôverne poznám. Samozrejme. Veď si ju skladal pri mne. So mnou. Pre mňa. Pieseň s názvom „Never alone“. Pieseň, ktorá vystihuje, všetku lásku, ktorú ku mne cítiš. A ja som šťastný. Som šťastný pretože viem, že ju spievaš pre mňa.
Dívaš sa k stene, o ktorú sa opieram, ale v tieni ma nemôžeš vidieť. Aj tak však vieš, že tu stojím a počúvam ťa. Vieš, že to cítim rovnako a nehodlám to zmeniť. Ani si neuvedomujem, že si potichu spievam s tebou.
Koľkokrát si mi tú pieseň spieval v posteli? Koľko krát si mi jej slová opakoval do ucha po premilovanej noci? Nikto to nedokáže zrátať. Ani ja nie. A tak je to dobre. Odstrčím sa od steny a vystúpim z tieňa, aby som potešil tvoje azúrové oči. Zbadáš ma. Tvoja aura sa rozžiari. Tvoju tvár pretne nádherný úsmev, ktorý som miloval od prvej chvíle, ako som sa stal tvojím tanečným choreografom. Aj keď dnes ním už nie som, neľutujem, že som vtedy tú prácu vzal.
Keby som to vtedy odmietol, čo som pôvodne aj chcel, nikdy by som ťa nestretol. Nemohol by som ťa ískať v tvojich jemných blonďatých vláskoch. Nemohol by som ťa hladiť po dokonalej pokožke. Nemohol by som bozkávať tie nádherné ružové pery. Nikdy by som ťa nemohol milovať tak, ako ťa milujem dnes. Si môj roztomilý anjel, ktorý spadol z neba, len aby mi ukázal, že šťastie existuje. Že existuje v tvojom náručí.
Napriek tomu, aký si mladý, si ma poučil o živote. Nemal si to ľahké. Obaja sme nemali. Život sa proste s nikým nemazná, ale napriek tomu máš energie na rozdávanie. Na perách večne úsmev a v očiach diabolské iskričky. Presne tak. Diabolské. Máš v sebe malého démona, ktorého ukazuješ len mne za zavretými dverami spálne. Nikto netuší, aký oheň v tebe planie. Ja však áno. Spievaš slová, ktoré naozaj chápeme len my dvaja. Neuhýbaš pohľadom. Dívaš sa priamo na mňa. Že som ďaleko a nemôžem to vidieť? Ale ja ťa poznám, anjelik môj. Viem, že teraz spievaš len pre moje uši. Nikto iný pre teba teraz v hale neexistuje. Na chvíľu si dovolím zavrieť oči. Spomínam na deň, keď si s červenou tvárou zaklopal na moje dvere. Pozval som ťa dovnútra. Vtedy som netušil, čo ma čaká.

„Milujem ťa.“ To z teba vypadlo po dvadsiatich minútach mlčania. A čo som urobil ja? Podvedome sa usmejem. Nestihol som urobiť nič. Hneď ako si to povedal, utiekol si preč. Dva dni som ťa hľadal, kde sa dalo. Nakoniec som ťa našiel v malom hotelíku päťdesiat kilometrov od tvojho bytu. Hneď, ako si otvoril dvere izby, v ktorej si vtedy dočasne býval, v tvojich očiach sa objavila panika a strach. Vstúpil som do izby a donútil ťa cúvnuť doprostred miestnosti. Usmial som sa a vtisol si ťa do náručia. Ani si netušil, ako dlho som to chcel urobiť.
„Neutekaj, kým nepočuješ odpoveď.“ Vytkol som ti vtedy. Spojil som svoje pery s tými tvojimi. Triasol si sa. Nehybne si stál a nereagoval si na moje slová, že ťa tiež milujem. Myslel si si, že snívaš. Preto som ťa objal pevnejšie. To ťa konečne prebralo z tranzu. Obtočil si mi ruky okolo krku a pridal sa do bozku. A ja som vedel, že som stratený.
Utopil som sa v tvojich očiach, ktoré pripomínali pobrežie v Karibiku, kde sme boli na našej prvej spoločnej dovolenke. Zaliaty lúčmi slnka, práve miznúceho za obzorom, si bol neodolateľný. Vtedy som si uvedomil, že ma už nič nezachráni. Ale ja som nechcel byť zachránený.

Po návrate domov, sme sa hneď presťahovali do spoločného bytu, v ktorom sme oslávili tvoje dvadsiate piate narodeniny. Nikdy nezabudnem tvoj nadšený pohľad, keď som sa vrátil domov a v náručí som ti niesol prekvapenie v podobe ryšavo-bieleho klbka. Akita Inu. Tvoj vysnívaný domáci maznáčik. Smial si sa a tvrdil, že sa na mňa podobá. Že máme rovnaký nežný pohľad. Ten nežný pohľad však patrí len tebe a nikomu inému. Dostal meno Dareo. Posledné slová našej piesne.
Otvorím oči a naposledy sa na teba zahľadím, než sa vydám k šatniam. Viem, že mám ešte čas. Čaká ťa ešte pár prídavkov. S úsmevom prejdem popri ochranke. Poznajú ma. Mávam na pozdrav dvom tvojim dnešným tanečníkom. Nevšímajú si ma. Nesmelo sa na seba usmievajú a zhovárajú sa. Podozrievam ich, že spolu niečo majú. A ak nie, tak čoskoro budú mať. Boli sme rovnakí. Nesmelé úsmevy na tanečných skúškach. Nepatrné dotyky vždy, keď to bolo možné. Letmé pohľady, keď sa nikto nedíval. S krútením hlavou, nad našim detinským chovaním, vchádzam do tvojej šatne. Vonia to tu vanilkou, ružami a tebou.
Prejdem k stolíku s veľkým zrkadlom, na ktorom stoja vázy s kvetmi. Všetky kytice zanikajú v kráse obrovskej kytice bielych ruží, ktorá miestnosti dominuje. Poslal som ti ich ja. Hneď, ako si ich dostal, si sa rozbehol za mnou a hodil sa mi okolo krku. Prstami pohladím biele lupene a usmejem sa. Niekedy si ako veľké dieťa, ale to na tebe milujem najviac. Tú tvoju hravosť, ktorá je nákazlivá. Tie tvoje bláznivé nápady, do ktorých vždy zatiahneš aj mňa. To je presne to, čo ma donútilo urobiť šialenú vec. Siahnem si do vrecka a prstami pohladím jeho obsah. Za dverami sa ozýva krik a potlesk a ja viem, že o pár sekúnd vstúpiš. Koncert konečne skončil.
Dvere sa otvoria a ty v nich značne vyčerpaný, ale šťastný stojíš. Okamžite, ako zatvoríš dvere, hádžeš sa mi okolo krku. Objímem ťa a venujem ti nežný bozk.
„Bol si skvelý.“ Pochválim ťa, lebo viem, ako veľmi ťa to teší. Tvoje oči nádherne zažiaria.
„Páčila sa im naša pieseň.“ Poskočil si nadšene.
„Viem. Videl som to.“ Odpoviem ti s úsmevom. Hlboký nádych. „Anjelik, posaď sa na chvíľu.“ Začnem vážne. Mierne sa zamračíš. Nechápeš moje chovanie, ale to nevadí. Posadíš sa poslušne na stoličku pri zrkadle a uprene ma sleduješ.
„Urobil som niečo?“ Pýtaš sa vystrašene. Usmejem sa na teba.
„Samozrejme, že si nič neurobil.“ Strach z teba okamžite opadne. Vedel som, že sa budeš báť. Nemáš rád vážne rozhovory. Vážne sa ti zahľadím do očí. „Anjelik, sme spolu už štyri roky. Presne na deň.“ To preto som mu poslal tú kyticu. Nebolo to však jediné, čo som chystal.
Jemne ťa umlčím prstom na perách, keď chceš niečo povedať. „Milujem ťa viac, než si dokážeš predstaviť a viem, že ty mňa tiež. Nedokážem bez teba žiť. Si vzduch, ktorý dýcham. Si zem, po ktorej chodím. Si svetlo, ktoré ma vedie z tunela. Si proste môj anjel z nebies. Opakujem ti to stále a budem ti to opakovať po zbytok svojho života.“ Chytám ťa za ruku a pomaly si pred teba kľakám. V tvári ti vidím šokovaný výraz. Tušíš, čo chcem urobiť. Z vrecka bundy vyťahujem modrú zamatovú krabičku a otváram ju. Sú v nej dva jednoduché prstene z bieleho zlata, zdobené malým diamantom. Môžem si to dovoliť, tak predsa nebudem šetriť. Pre teba len to najlepšie. V očiach sa ti zračí dojatie. Sám mám problém sa udržať. „Viem, že nie som dokonalý partner, ale milujem ťa. Viem, že je to bláznivý nápad, ale milujem ťa. Viem, že manželstvo je pre teba len papier, ale milujem ťa. A chcem, aby každý vedel, ako veľmi si tvoju lásku cením. Chcem, aby každý vedel, že ťa milujem. Možno je to sebecké, ale chcem, aby každý vedel, že patríš mne. Preto... Chceš si ma vziať?“ Netrpezlivo sa dívam do tvojich nádherných očí a čakám. Šokovane sa na mňa pozeráš. Z očí ti začínajú tiecť slzy. Nevnímaš ich. Zablúdiš pohľadom ku krabičke a znova na mňa. Vidím na tebe, že nie si schopný slov, no napriek tomu sa na mňa usmievaš.
„Samozrejme, že si ťa vezmem.“ Vykrikuješ nadšene a hádžeš sa mi okolo krku. Pevne ťa k sebe tisnem a sám si utieram slzičku, ktorá mi vyhŕkla z oka. Trochu sa odo mňa odtiahneš a berieš do rúk krabičku s prsteňmi. Nábožne po nich prechádzaš prstami. Prudko vstávaš.
„To musia všetci vedieť!“ Vykríkneš šťastne a bežíš k dverám. Prečo nie? Celý štáb aj ochranka o nás predsa vie. Vstávam zo zeme, na ktorej som doteraz kľačal a s úsmevom idem k dverám. Opieram sa o rám dverí a pozorujem ťa. Vybiehaš do zákulisia a každého obiehaš. Ukazuješ im prstene a vysvetľuješ, čo sa práve stalo. Všetci ťa nadšene objímajú a gratulujú ti. A ja nemôžem byť šťastnejší. Navždy budeš mojim anjelom. A ja si ťa budem chrániť naveky vekov.