Červený kód: Lucifer! 16

To, že si Lalo zaumienil neospravedlniť sa ani Kivi, ani Kristy, sa ukázalo ako veľmi zlé rozhodnutie. Aj keď o tom Drei klamal a tvrdil jej, že to viac-menej urobil, pri krásnej brunete mu v tom bránila zlosť a pri blonďavej krpani nezáujem. Drea si nič overiť nevedela, keďže jej do reči s ani jedným dievčaťom nebolo a tak to fungovalo aj naopak. Ona, Lizzy, Lalo a Toby si ani neuvedomovali, že pri ich spoločnom obede v takmer prázdnom bufete, boli sledovaní. Vynútená dohoda medzi Dreou a Lalom, že ich perspektívne priateľstvo ostane na verejnosti tajomstvom, teda nemala žiadny význam, pretože tí, pred ktorými tento fakt chceli utajiť najviac, všetko zistili, keď ich videli spolu. Kristy okamžite vedela, čo sa deje, keď sledovala, ako sa Lalo posadil vedľa Drey a neodtŕhal od nej oči, až kým ho lakťom neštuchla medzi rebrá.
„Pekne sa nám popárovali,“ zasyčala potichu Kristy a odklonila sa od dažďom zašpineného okna. „Zdá sa, že ešte ani tvoja nová kamoška Lizzy nelenila.“
„To mi je jedno,“ odsekla Kivi. „Lizzy s tým nič nemá a môže si robiť, čo chce.“
„Iste,“ súhlasila Kristy a znovu sa na krátku chvíľku pozrela cez okno na silno namaľované dievča v krátkej sukni a lodičkách, ktoré by možno aj prijala. Elizabeth sa práve automaticky usmiala, pretože sa usmial aj Toby. „Ale závidieť by sa dalo aj jej.“
„Myslíš, že sú už spolu?“ takmer zastonala Kivi.
„A čo si slepá? Nevidíš, ako sa správajú?“
Tieto dve dievčatá zviedla dohromady iba pomsta. Neboli kamarátkami, dokonca sa priam neznášali, pretože obe hnevalo, že sa Lalo zaplietol aj s tou druhou. Napriek tomu všetkému však bol ich vzťah jednoduchý. Zakladal sa na spoločnom prianí uškodiť tým, ktorých považovali za pustošiteľov ich šťastia. Lala by ešte možno od pekelných ohňov ušetrili, no Drea si tým, že mu tak veľmi počarovala, kúpila jednosmerný lístok do podsvetia.
Luciena im do sprisahania pomohla zamontovať až Marisa. Kristy vedela, že sa im niekto ako ten chalan veľmi zíde. Keď sa dozvedela, že má nejaké nevyriešené účty nie len s Lalom, ale aj Dreou, hneď ho prijala do partie. A on sa nebránil. Pre neho to bola nie len zábava, ale aj príležitosť odplatiť sa za zopár presných rán a vylámaných zubov. Okrem toho, že sa tešil aj na sľúbenú Dreu, do oka mu padla aj Kristy. Tomu sa však nedalo veľmi čudovať. Jej krása a zopár vrúcnych dotykov celkom stačili na to, aby z Luciena dostala dosť peňazí na Marisinu pomoc.
„Vráťme sa,“ zavelila Kristy. „Už vieme, ako to je. Presne toto sme potrebovali vidieť. Už onedlho... im to všetko vrátime.“

„Takže takto nejako si predstavuješ plnenie našej dohody?“ zasipela zlostne Drea do Lalovej tváre, keď ho našla v pondelok ráno čakať na ňu pred jej dverami. Ashley bola našťastie ešte v kúpeľni, takže si nič nevšimla. O tom, že sa Drea a Lalo k sebe mali, vedeli len Lizzy a Toby, teda aspoň to si mysleli.
„Ach, tá dohoda,“ vydýchol Lalo, akoby si len teraz spomenul, že o niečom podobnom sa včera naozaj zhovárali. „Ty vieš, že mne sa nepáči, a že si ma k nej prakticky donútila, však?“
„Padaj do školy,“ vyštekla na neho Drea tichú odpoveď k jeho sťažnostiam. „A viac na mňa nehovor.“
„Čože? Prosím?“
„Počul si,“ odvrkla. „Neopováž sa za mnou liezť po škole, lebo ťa skotúľam z toho diabolského schodiska, pochopil si to?“
Lalo sa zaškeril, no potom sa stiahol. Myslel na to, že je ešte na smrť primladý.
„Drea? Kto to bol?“ zvolala Ash, len čo sa dvere za Lalom hlasno zatresli.
„Nikto! Už si hotová? Budeme meškať!“
O pár minút sa dievčatá stretli pred internátom aj s Lizzy, Kari, Kitty a Lolou. Drei sa niečo nezdalo a po krátkom pohľade na skupinu dievčat, jej rýchlo došlo, čo to bolo.
„Kde je Kivi?“ spýtala sa prekvapene.
Elizabeth vystrúhala dosť kyslý výraz. „Hneď uvidíš,“ povedala len.
Keď prišli až ku škole, Drea to naozaj zbadala. Pred budovou klebetili Kristy a jej dievčatá a v ich skupine sa tiež udiali zmeny. Jedného vystávajúceho jedinca nahradil iný, ktorý po menších úpravách zapadol takmer dokonale.
„Lizzy...?“ ozvala sa pomaly Drea. „Kam sa stratila Marisa a prečo... sa z Kivi stala Kristina menšia kópia?“
Elizabeth si povzdychla. „To je dobrá otázka. Keď sme sa ráno zobudili, jej veci boli fuč a posteľ prázdna. Bez slova sa premiestnila tuto ku kráľovnej školy.“
„To myslíš vážne?“
„Vyzerám, že žartujem?“
Dievčatá prešli okolo Kristy a Kivi bez slova. Aj keď Drea hádzala po svojej bývalej kamoške samé významné pohľady, ona len zaryto hľadela do zeme. Keď sa po namáhavom výstupe dostavili do triedy, ešte stále nebolo ani jednej z nich do reči. Teda okrem Loly, ktorá šťastne Kari opisovala, aké super oblečenie mal dnes na sebe Lalo. Fakt, že dal Kristy kopačky, sa po škole rýchlo rozletel a mnohým zdvihol náladu. Nie len Lola vyzerala, akoby mali byť zajtra Vianoce. Lenže bohužiaľ sa závratne mýlili. Aj keď to vyzeralo tak, že Lalo je znovu voľný, a že jeho pravidlo nerandenia s dievčatami zo školy je pasé, pravda bola celkom iná a veľmi komplikovaná. Dievčatá mali teraz ešte menšiu šancu uloviť si ho, pretože krásavec, voľný či nie, randiaci či nie, bol zaľúbený.
Keď sa cez hlavnú prestávku dievčatá trmácali dolu schodmi, aby si dolu kúpili silnú kávu, ich jedinú psychickú podporu uprostred ťažkých školských chvíľok, stretli sa. Lalo a Toby práve pochodovali schodmi rovno oproti nim a za nimi sa tiahlo zopár dievčat z rôznych ročníkov, snažiace sa osloviť ich, zaujať alebo len sa na nich z bližšia pozrieť. Drea hodila pohľad na Lala, Lalo na Dreu, a každý, kto si ich nevšimol, musel byť slepý, pretože tí dvaja sa za sebou ešte aj otáčali.
„Podľa mňa by ste sa rovno mohli spolu aj bozkávať uprostred školskej haly, asi by to bolo rovnaké, ako toto, čo robíte.“ Pošepkala Lizzy pobavene Drei do ucha.
„Čo robíme?“ zhrozila sa.
Elizabeth len prevrátila oči. Obaja jej pripadali totálne smiešni. Aj keď rozumela, že sa Drea svoju náklonnosť k Lalovi snažila skrývať pre to, lebo bola asi ten najohľaduplnejší človek, akého poznala, nevidela v tom veľký význam. Bolo jej jasné, že na Kivi jej ešte stále veľmi záleží, a že jej je proti srsti spôsobiť jej trápenie tým, že by začala chodiť s chalanom, ktorý sa Kivi páči. Lenže podľa Lizzy si Kivi toľko ohľaduplnosti nezaslúžila. No Dreu a jej dobrotu sabotovať nemienila. Až príliš si vážila jej čestné správanie, ktorého by ostatné dievčatá neboli len tak schopné.
Dreu zastavovali študenti a pýtali sa jej na vlasy. Zakaždým s úsmevom povedala, že sa iba rozhodla zmeniť účes a svoj smútok pri tom hrdinsky skrývala. Kým čakala v rade pred automatom, vo vrecku jej zavibroval mobil. Drea si prekvapene prečítala esemesku od neznámeho čísla a netušila, od koho správa je, až kým sa nedostala až na jej koniec. V žalúdku jej začali stepovať škriatkovia a údery jej srdca sa o niečo zrýchlili.
„Drea? Tak ako vždy?“ pýtala sa Kitty, ktorá už stála pri automate.
„Hej, hej,“ odvetila trochu neprítomne. Rýchlo si strčila mobil späť do nohavíc a usmiala sa.

„Kde si toľko bola?“ Lalov dych ju pošteklil na tvári.
Drea ledva vošla do chlapčenských záchodov vedľa jeho triedy a okolo pása ju hneď schmatli pevné ruky, ktoré ju následne pritlačili o stenu. Lalo sa k nej naklonil bližšie a nosom jej prešiel po líci.
„Hodina začala už pred dvadsiatimi minútami.“
„Vypýtala som sa až neskôr, aby som nevyzerala ako blbec,“ usmiala sa Drea. „No, čo chceš?“
Lalo sa jej ihneď pritlačil na pery a naliehavo ju pobozkal. Drei sa až zatočila hlava.
„Hej,“ vydýchla, keď ho od seba po chvíľke jemne odtisla. „Ničíš našu dohodu.“
„Dohoda znela nešpacírovať sa pred ostatnými,“ zaškeril sa. „Tu nás vidia iba záchody.“
„Aj tebe to pripadá také romantické ako mne?“ odvrkla podráždene.
„Nie. Pripadá mi to... vzrušujúce,“ šepol jej a v objatí si ju k sebe pritiahol. Keď cez šaty pocítil jej mäkké telo, spokojne sa usmial. Stačilo mu len takto sa jej dotýkať, aj keď bol zvyknutý na oveľa viac. Chcel len, aby bola pri ňom. Už len jej prítomnosť mu dávala viac šťastia ako úplná blízkosť hociktorého iného dievčaťa, ktoré doteraz skúsil.
„Lalooo,“ zatiahla Drea mumlavo, lebo tvár mala zaborenú v jeho hrudi. „Už ma pustíš?“
„Ešte nie,“ povedal pobavene.
Zdvihla hlavu, aby na neho pozrela. „Lalo,“ ozvala sa znovu. „Ty si myslíš, že... je hlúposť, čo od teba chcem?“
„Strašná hlúposť.“
Ale Drei to tak nepripadalo. Takýmto neistým vzťahom si mohla poľahky overiť, či to Lalo myslí vážne a tiež nespôsobovať zbytočné drámy po celej škole.
„Aj tak je to takto lepšie,“ povedala mu. „Už si narobil dosť problémov a niekto ich všetky musí aj vyžehliť.“
Nespokojne zastonal, čo v Drei vyvolalo ďalšie otrasy žalúdka. „No tak, Drejka, najviac by som chcel byť len s tebou. A stále.“
„Vydrž to,“ povedala. Svojim úsmevom sa mu jasne vysmievala. „To budeš mať za trest. Aj keď... zaslúžil by si si niečo oveľa horšie.“
„Kedy sa na mňa prestaneš hnevať?“
„Neviem isto či to vôbec niekedy dokážem.“
„Už som sa zmenil. No, neveríš?“
„Uverím. Možno tak o pár týždňov alebo mesiacov.“
„Mesiacov?“ vydýchol zúfalo.
„Uhm,“ usmiala sa znovu. Lala však povzbudila i jemne utešila, keď ho slabučko pobozkala na bradu.
„Och, ty potvora,“ zahundral. „Vieš, že budem čakať.“
„No na to som zvedavá.“
„Uvidíš,“ prisľúbil jej a zase ju rýchlo pobozkal, kým nezačala znovu namietať. Potom sa odtiahol a potešene jej pozrel do očí. „Takže...“ vydýchol potichu, „my dvaja... už spolu chodíme, však?“
Keď mu Drea venovala očarujúci úsmev, jeho srdce zajasalo. Jej slová sa však z jej výrazom pobili a to Lala celkom rýchlo znovu schladilo.
„Iba ak v tvojom sne.“ Drea sa vyslobodila z jeho objatia a pred tým, ako vyšla zo záchodov, sa na neho ešte otočila. „A už ma takto nezháňaj. Nie som dajaký psík, aby som vždy pribehla.“
Hneď ako bola preč, Lalo sa až podržal za srdce. Pripadala mu až príliš úžasná.

V Chate u škaredej mačky si Lucien práve objednal dve pivá. Schmatol hrubé ušká veľkých sklenených pohárov a niesol ich k zadnému stolu. Keď ich položil a zviezol sa na drevenú lavicu, jedno pivo posunul chalanovi oproti sebe.
„Díky, kamoš. Nabudúce pozývam ja.“
„To hovoríš vždy, Olo,“ uškrnul sa Lucien. Chrup mal po drahej návšteve u zubára už opäť kompletný.
Obaja si štrngli okrajmi plných pohárov a potom si hltavo odpili. Ozvalo sa dvojité grgnutie. Oliver si vytiahol škatuľku svojich obľúbených cigariet a rýchlo si zapálil. Šlukol a potom si spokojne povzdychol. „Nie je nič lepšie, ako vypadnúť rovno zo školy na jedno studené pivko.“
„Zakaždým sa čudujem, ako je možné, že ťa odtiaľ ešte stále nevyhodili.“
„Nie každý je taký babrák ako ty,“ oplatil mu uškŕňajúci sa Oliver. „Núkať profákovi alkohol za zlepšenie známky síce je originálne a máš za to môj doživotný rešpekt, Luce, no je to bohužiaľ nezlučiteľné s dlhodobou zotrvačnosťou na škole.“
„Nemám sa na čo sťažovať, darí sa mi dobre,“ odvetil Lucien. „Až na pár detailov dokonca výborne.“
„Že si ma zavolal len kvôli tým detailom?“ pobavil sa Olo. „Nezapieraj, poznám ťa ako svoje vychodené topánky. Viem, že máš rád všetko vždy v poriadku,“ vyškieral sa.
„Je tu jeden istý imbecil,“ predložil Luce otvorene. „O tej pohrome v bufáči si hádam počul tiež.“
„Počula o nej aj moja hluchá babka na Islande, kamoš,“ zarehnil sa Olo.
„Tomu sráčovi dlžím zo štyri vypľuté zuby, asi tucet presných rán do papule a ešte nejakú ďalšiu ľubovoľnú službičku, aby som mal navrch.“
„Niečo ako pretiahnuť jeho kočku?“ navrhol s rehotom Olo.
Lucienovi sa po tvári roztiahol dlhý zákerný úsmev. „Hej, niečo presne také.“
„Ja toho chalana poznám. Veď sme spolu v škole už roky. Párkrát som si s ním už za intrákom zapálil. Čo ja viem, je nejaký divný, Luce. Baby sa na neho lepia ako muchy na med, čo sa mi veľmi nepozdávalo, ale keď som videl, čo s nimi robí, celkom sa mi začal páčiť. No nie je v poriadku, to ti viem povedať hneď. Správa sa dosť idiotsky.“
„Mňa zaujíma len to, aby som ho poslal k zemi,“ mykol plecami Luce. Potom na prepírsingovaného chalana oproti sebe pozrel. „Však pomôžeš svojmu dobrému kamošovi, Olinko?“ zaškeril sa. „Kúpil som ti predsa pivo.“
Oviler sa poškrabal na hlave. „Kúpil, kúpil...“
„Len mi ho pomôž zložiť a ja sa o neho potom už postarám. Bude to len taká miniatúrna odveta, to je všetko.“
„A hento je čo?“ kývol Olo hlavou k neďalekému stolu. Pri ňom sedela s prekríženými nohami Kristy a dlhým prstom si miešala svoj nápoj. Raz za čas si ho provokatívne oblízla.
„To je len malá príjemná posila,“ usmial sa Luce. „Problém je trochu komplikovanejší, ako sa na prvý pohľad zdá. No tým som ťa nechcel zaťažovať.“
„Pekná posila...“ zamumlal Olo s očami zasnene upretými na Kristy. „Je dobrá?“
„Nevyzerá tak?“
Chalani sa uškrnuli. Kristy bola v ich očiach hotová bohyňa. Keď si všimla, že sa na ňu obaja pozerajú, uprela ne nich svoje prenikavé oči. Zdvihla sa a prišla až k nim.
„Neťaží ťa toľko železa?“ spýtala sa Ola.
Chalan sa zachechtal.
„No tak, zlatko, buď trochu milšia. Tuto Olo súhlasil, že nám pomôže.“
„Naozaj?“ prekvapil sa Oliver.
Lucien sa len uškrnul.
„To je skvelé. Už sa nemôžem dočkať, ako Lalovi rozbijete hubu. Ten sviniar si to zaslúži.“
„Och, táto je nejaká zatrpknutá, Luce,“ pobavil sa Olo. „Kto by to len bol povedal, že aj také pekné bábiky dostávajú kopačky?“ zaškľabil sa na Kristy. „No, čože si spravila?“
„Podpálila som mrchu, s ktorou sa ma chystal podvádzať.“
Olo vypľul pivo späť do pohára. Na dievča tentoraz pozrel preľaknuto a poriadne zarazene. „Čože? Ktorú?“
„Tú s červenou hlavou.“
„No do frasa! Veď tá so mnou minule pálila za intrákom tiež.“
„Nič by sa nestalo, keby ste zmlátili aj ju. Vlastne o to mi ide.“
„Tak počkať, počkať,“ vravel náhle Olo a mával pred sebou rukami vo vzduchu. „Luce, hádam odo mňa nechceš, aby som mlátil baby. Čo je to za blbosť? Radšej ich len nechajme, aby sa navzájom popálili ako staré bosorky, ak je to to, čo ich baví.“
„Len pokojne, Olo, nikto tu nebude mlátiť baby a nikto nebude nikoho podpaľovať.“
„Hovor za seba,“ ozvala sa Kristy.
Oliver na ňu pozrel ako na blázna. Kráľovnú školy si ako psychopata nepredstavoval. „Dobre teda,“ povedal napokon. „Luce, si môj kamoš. Ak povieš, že sa idú vracať účty, tak sa idú vracať účty. Ale prosím ťa...“ Olo si pretrel celú tvár, „túto šialenú zatiaľ zamkni doma.“

Drei pripadal celý týždeň v škole ako očistec. Učenia bolo priveľa, čo ju vyčerpávalo, no nie až tak veľmi ako vytrvalé odmietanie toho najkrajšieho chalana pod slnkom. Lalo neustále dobiedzal. Nebolo náročné stretávať sa s Dreou, ak bývala hneď vedľa. Vždy keď sa zrazili na chodbe, Lalo ju provokoval buď pohľadmi alebo letmými dotykmi. Nikdy však neprekročil neviditeľnú hranicu a neriskoval, že by tým Dreu rozčúlil. Už aj tak to mal u nej poriadne nahnuté. Ich okolie teda stále netušilo, že rovno pred ich očami kvitne jedna osudová láska.
Dreu veľmi znepokojovala situácia s Kivi. Cítila, že sa niečo pokazilo. Fatálne. Vždy pri obedoch v školskej jedálni sledovala, ako sa jej bývalá najlepšia kamarátka nakláňa cez stôl ku Kristiným priateľkám a oddane sa s nimi zhovára. Nešlo jej do hlavy, prečo si zvolila ich a hlavne Kristy, keď to bola práve ona, čo mala pletky s Lalom. No aspoň videla, že je v poriadku a má s kým tráviť čas. Drea nič na svete neľutovala viac ako to, že sa ich dlhoročné priateľstvo zničilo kvôli chalanovi. Keby tak mohla všetko napraviť... Túžila zmazať tú strašnú nevraživosť, ktorá medzi nimi vládla a priateliť sa s ňou tak, ako to bolo za starých dobrých čias. Drea ľútostivo hľadela na jej známe ružové náramky, malé kľúčenky pripnuté na taške a lak na nechtoch, ktorý si od nej toľkokrát požičala. Pálivá nostalgia jej do očí takmer vohnala slzy. Keď si Kivi všimla, že na ňu hľadí, Drea radšej rýchlo sklopila zrak. Obom dievčatám sa naraz zovreli srdcia, no to už vôbec netušili.
Lalo, ktorý Dreu od neďalekého stola ako vždy pozoroval, si všetko všimol. Pocit viny ho takmer bolestivo pichol v hrudi. V posledných dňoch sa mu to stávalo skutočne často. Ťažilo ho zlé svedomie, pretože vedel, že hádka dvoch dievčat je výsledkom jeho hlúpej snahy pomstiť svoju zranenú pýchu. Mal si uvedomiť oveľa skôr, že to čo cítil nebola nenávisť, ale láska. Bol by oveľa radšej, keby za svoju hlúposť mohol aj sám zaplatiť. Pripadalo mu naozaj strašné, že jeho trestom bude pozorovať trápiacu sa Dreu. Aj on ľutoval, že to už nemôže napraviť. Uvedomoval si, že sa správal ako ten najväčší idiot, no teraz si kvôli tomu všetkému aspoň konečne sľúbil, že to bolo naposledy.
Drea si prečítala esemesku, ktorá jej práve prišla od Lala. Za týždeň ich v pamäti telefónu mala už cez tristo, no ani napriek tomu, že jej zaberali príliš veľa miesta, si ich všetky ponechala. Keď sa jej ťažko zaspávalo, čítala si ich.
Odpusť, odpusť, odpusť.
Drea hneď vedela, čo Lalo myslí. Nenápadne vzhliadla a pozrela na neho spod červených mihalníc. Jej oči mu vraveli, že je ešte stále plná bolesti, no to čo sa stalo, sa už neodstane. Potom výraz uvoľnila a smutne sa na neho usmiala.
„Drea...?“
Otočila sa, keď začula, že ju oslovil niekto od jej stola. Kitty, Kari, Lola a Ash na ňu zvláštne pozerali. Drei sa zachvel žalúdok. Pričasto zlyhávala v skrývaní svojich silných túžob po Lalovi.
„Pozeráš sa na Lala?“ spýtala sa Lola.
„Ehm, no...“ vravela nervózne, Lizzy sa zavrtela na svojej stoličke. „Áno,“ vyhlásila napokon Drea, akoby sa nič nedialo. „Strašne sa mi páči jeho tričko. Bohvie, odkiaľ ho má...“
„Aj mne sa páči!“ zvolala hneď Lola s úsmevom. Drei odľahlo. „Keby som vedela, kde nakupuje...“
„Tak by si celý ten obchod vyplienila za tri minúty a zvyšok života sa rozplývala nad tým, že nosíš tú istú značku ako on,“ vysmievala sa jej Kitty.
Lola si podoprela bradu, potichu si povzdychla a zasnene sa na Lala zahľadela.
Drea sa cítila neuveriteľne hlúpo a tak veľmi nepríjemne, že si nemohla pomôcť a vstala. Dievčatá na ňu pozreli. Cítila, že jej pretvárka zlyhá, že nepotrvá dlho a už nebude schopná ďalej niečo predstierať. „Bežím na vécko, z tej kelovej polievky mi je nejako blbo.“
Dievčatá chápavo zamrmlali a potom znovu skolili hlavy k tanierom. Len Lola ostala hľadieť pred seba a so slabo rozšírenými očami uprene sledovala, ako sa v momente, keď Drea vyšla z jedálne, zo svojho miesta zdvihol aj Lalo. Prenasledovala jeho vzďaľujúci sa chrbát, ktorý vzápätí zmizol presne tam, kde pred okamihom aj Drein. Ak si doteraz ešte stále nebola istá, všetko sa jej potvrdilo, keď zachytila Lizzin ostražitý pohľad. Tá si okamžite uvedomila, že jej nervozita prezradila priveľa.
„Lola...“ natiahla ruku ponad stôl, no dievča sa pred ňou šokovane stiahlo.
„To... to...“
Vzhliadli aj ostatné dievčatá a s nechápavými výrazmi sa zahľadeli na Lizzy a Lolu.
„Lizzy... čo to... oni, oni...“
„Počkaj, zlatko. Zachovaj rozvahu a upoko...“
Asi stovka hláv sa zrazu zarazene otočila k stolu, pri ktorom sa práve na celú jedáleň hystericky rozrevalo jedno copaté dievča.