Červený kód: Lucifer! 28

Kristy netrpezlivo podupkávala nohou nastavená rovno pred dverami Lalovej izby. Čakala, kedy sa chalani vrátia. Netrvalo ani pol dňa, kým sa dozvedela o tom, že Lalo a Drea sa udobrili, čo v nej prebúdzalo záchvaty šialenstva. Oznámil jej to Kornelius, ktorý zazrel vracajúci sa šťastný párik na chodbe. Podľa jeho opisu sa pred dverami pobozkali a potom s úsmevmi zaliezli každý do svojej izby.
Kristy nečakala ani sekundu. Okamžite vyrazila do útoku. Teraz, keď už nemohla rátať s podporou svojej sestry a dokonca ani s Lucienovou a Kivinou, musela to brať vážne. Situácia bola zlá a ona nemala na výber. Rozhodla sa Lalovi pripomenúť, akú má v skutočnosti moc.
Keď začula buchot, obzrela sa. Po chodbe sa vliekli Lalo a Toby. Boli do seba zavesení, ako sa navzájom podopierali, nohy sa im plietli a sem-tam podlamovali.
„No paráda,“ povzdychla si Kristy. Sama videla, že sú ožratí ako prasatá. Keď sa dopotkýnali bližšie, zdalo sa, že si ju vôbec nevšimli. Toby sa chichotal a Lalo sa snažil trafiť kľúčikom do zámky.
„Keby ste nevedeli, zajtra je škola,“ ozvala sa Kristy.
„Ach, dopekla,“ zatiahol Toby. „Hej, kamoško, pozri, kto tu čaká. To je tvoja... bývalá,“ Tobimu sa podarilo pri tom slove na Kristy výsmešne uškrnúť.“
„Bývalá?“ zatiahol aj Lalo. „Ak je to tá psych...psychi...psychiopatitická Kristy, tak jej povedz, že už spím, jasné?“
„Jasné, kamoš.“ Toby urobil ťarbavý pohyb rukou, ktorý pripomínal salutovanie. „Hej, počúvaj ma, sem ma počúvaj, ty spychopatetická bývalá, môj kamoš Lalo, tento tu, už spí. Musíš prísť, keď nebude spať, lebo keď spí, tak nevie rozprávať iba občas chrápať, jasné?“
„Povedz jej, že ja už vždy budem spať, dobre?“ vravel mu nenápadne od dverí Lalo hlasným šepotom.
„Jasné, kamoš. Hej, počula si ho, psychiatrická Lalova bývalá? Vieš čo? Hybaj preč. Hybaj preč, lebo aj my, ja a môj najlepší kamoš Lalo, najlepší, to ti tu ja hovorím, tento, čo tu už spí, ideme spať, jasné?“
Kristy chytila Tobiho za plecia a podržala ho, pretože sa nebezpečne zakymácal. „Ale toto nie je tvoja izba,“ povedala mu. „Ak chceš ísť spať, musíš ísť sem.“ Pomaly ho odtiahla k susedným dverám a rýchlo na ne zaklopala.
„Ale ja bývam tam!“ volal Toby a ťahal sa za Lalom.
„Tu bývaš!“ šepla mu prísne Kristy. „Nevykrikuj!“
Keď sa dvere otvorili, zjavil sa v nich zarazený Kornelius. „Kristy? Čo sa stalo?“
„Však ho pre mňa túto noc postrážiš, Korni? Pozri, ako sa zriadil, neviem, čo s ním mám robiť.“
Kornelius schmatol Tobiho, ktorý sa znovu riskantne nakláňal na stranu. „Preboha, kamoško, čo si oslavoval?“
„Už neviem, ale bolo to super,“ zaškeril sa Toby blažene. Hlavu zapichol niekde pod Korniho pazuchu.
„Bez obáv, zvládnem ho,“ usmial sa Kornelius na Kristy.
„Vďaka,“ šepla mu a na oplátku za jeho láskavosť mu na pery vtisla bozk. Hneď ako Toby a Korni zmizli za dverami, Kristy sa s vrcholne spokojným výrazom otočila späť k Lalovi, ktorý medzičasom vzdal svoj zápas s kľúčovou dierkou a chrbtom sa zožuchol po dverách k zemi. Podišla k nemu a vytiahla ho na nohy. „Lalo, počuješ ma? Miláčik?“ Odpoveďou jej bolo úplne nezrozumiteľné mumlanie. Kristy sa zbožne usmiala a z ruky mu vytiahla kľúče. Odomkla jeho izbu.
Keď ho uložila do postele, kamarátkam poslala krátku správu, v ktorej ich informovala, že dnes bude spať inde.

Keď sa Lalo zobudil, trešťalo mu v hlave a bol unavený a vyprahnutý, akoby v noci absolvoval pochod Saharou. Zastonal, keď si na čo-to zo včerajška spomenul. Jeho niť sa však končila niekde tam, kde mu Marisa predala fľašu vodky v celkom výhodnej cene. Potom sa však vynorili spomienky na Dreu a Lalo sa napriek tom, že mu bolo totálne mizerne, šťastne usmial. Ešte sa však celkom neprebral, preto sa mu v hlave nesprávne spojil Drein obraz s teplom, čo vedľa seba cítil. Automaticky objal telo, ktoré vedľa neho ležalo a pritúlil sa k nemu.
Kristy sa zoširoka usmiala a okamžite sa pustila do šance, ktorá sa jej naskytla. Rukami blúdila pod Lalovým oblečením, užívala si, že sa ho môže dotýkať. Nechcelo sa jej veriť, že je ešte stále taký omámený, no presvedčila sa o tom, keď ju schytil za boky a pritiahol si ju. Kristy mu to ochotne dovolila. No v momente, keď ho omotala nohami a celé telo jej zaplavilo vzrušenie z prekvapenia, že bude jeho, aj keď v to ani nedúfala, Lalo pootvoril oči na malé štrbinky a zistil, že sa k nemu tisne niekto iný, ako si želá.
„Kristy!“ zvolal chrapľavo. Bol zaskočený ako nikdy v živote. „Čo to robíš?“
„Chvíľu vydrž a ja ti ukážem, láska moja,“ odvetila mu a rýchlo sa na neho zvalila. Pritlačila ho o posteľ a smelo podráždila rukami.
Lalo vypustil z úst hlasný vzdych a spomenul si na všetky noci, ktoré s Kristy strávil. Už veľmi dobre vedela, čo na neho platí, a tak sa Lalo musel premôcť, aby ju hneď odtlačil. „Prestaň, dopekla,“ zahromžil rozčúlene. Surovo ju odsotil a okamžite vyskočil z postele. Pred očami sa mu zrazu celý svet roztočil. Musel sa oprieť o stenu. Asi sedemdesiaty krát v živote si sľúbil, že už nikdy nebude piť.
„Prisahám, Kristy, zastavuje sa mi z teba rozum. Ty si sa sem vážne votrela? Využila si, že som bol mimo?“
Kristy tiež vstala. Na sebe mala iba spodnú bielizeň. Natiahla k Lalovi ruky a objala ho okolo krku. Pritlačila ho späť k stene a začala ho bozkávať po brade. „Viem, že si sa potešil, keď si sa zobudil, Lalo. Bol si rád, že som vedľa teba.“
„Hej, pretože som si myslel, že si Drea. A pusti ma! Musím sa napiť. Ak nevypadneš do troch sekúnd, prisahám, že ťa vyhodím cez okno.“ Znovu ju odtlačil a podišiel ku skrinke na opačnej strane izby, na ktorej trónila Tobiho superbublinková limonáda. Lalo okamžite stiahol polovicu dvojlitrovej fľaše, a keď sa znovu otočil ku Kristy, zistil, že sa už našťastie obliekla. Hneď sa mu na ňu pozeralo ľahšie.
„Dopočula som sa jednu naozaj znepokojivú vec,“ povedala Kristy akoby mimochodom. Medzitým si prezerala impozantnú zbierku kožených a vybíjaných náramkov, ktoré mal Lalo rozhádzané po stole a ledabolo si niektoré z nich naťahovala na tenučké zápästia a nechávala si tie, ktoré jej páčili a neboli jej priveľké. „Údajne si sa s Dreou bozkával, no ja som si hneď povedala, že ty by si určite nebol až taký veľký hlupák, že by si to naozaj urobil...“
„Ruku do ohňa za to nedávaj,“ odporučil jej Lalo. Zdvihol zo zeme svoju knihu chémie, no keď mu znovu zatrešťalo v hlave, hodil ju späť na podlahu. Rozmyslel si to, s takouto opicou nikam nejde. Veď škola sa už aj tak chystá na dlhé prázdniny. O nič vzrušujúce nepríde.
„Takže je to pravda?“
„Vieš, Kristy... To sa teba absolútne netýka. Keby si teraz bola taká milá, vypadni už,“ Lalov hlas sa zmenil z príjemného na prudko podráždený a bezočivý.
„Tak mňa sa to netýka?!“ zvolala napálene a silno šmarila Lalove haraburdy späť na stôl. Otočila sa k nemu a ruky si založila v bok. Jej výraz bol desivý, celkom akoby sa chystala vraždiť.
„Opatrne s tým!“ zasyčal na ňu podráždene. Na svojej čačky bol citlivý.
„Jasne som ti povedala, že nepripustím, aby si s ňou ostal. Prečo si to nedokážeš natĺcť do tej peknej hlavy?“
„Och nie, a už je to tu zasa,“ zastonal Lalo. Hodil sa na mäkký koberec pred telku, ktorú keď zapol, na obrazovke sa zjavil detský kanál, čo naposledy sledoval Toby. „Nič nie je lepšie ako zopár vyhrážok namiesto raňajok.“
„To bolo naposledy, Lalo,“ povedala mu ľadovo Kristy. „Ak s ňou ihneď neskončíš, poviem jej o Kivi aj o decku. To si buď istý.“
Lalo nervózne pozrel na dvere a potom späť na telku. Vypol ju.
„Tak čo?“ spýtala sa Kristy, a aj keď na ňu Lalo nevidel, podľa jej tónu si bol istý, že sa usmieva. „Rozmyslíš si to?“
„Prečo nemôžeš pochopiť, že ju mám rád a dať mi konečne pokoj?“
Vybrala sa k nemu. Sadla si na zem neďaleko od neho a uprene sa mu zadívala do odmietavej tváre. „A ty prečo nemôžeš pochopiť, že ja mám rada teba, a že ťa nemôžem len tak nechať?“
Chvíľu na seba zazerali, obaja s pocitom, že uviazli na mŕtvom bode. Kristy však bola odhodlaná prekonať ho a nájsť spôsob, ktorým by Lala od Drey odpútala. Aj keby to malo byť drastické.
„Na ples pôjdeš so mnou,“ povedala. „A všetkým ukážeš, že si si vybral mňa. A hlavne Drei.“
„Snívaj ďalej.“
„Ak to neurobíš, v momente jej idem všetko povedať.“
Lalovi znovu nervozitou poskočil žalúdok. Keby počúvol Tobiho radu a Drei sám všetko vyklopil, Kristy by ho nemala čím vydierať. Lenže oznámiť jej niečo také bolo až príliš riskantné. Bál sa urobiť to.
„Pochop, že s ňou tak či onak byť nemôžeš, Lalo. Keď sa to dozvie, bude po všetkom. Čím skôr sa s tým zmieriš, tým skôr môžeme byť spolu šťastní my dvaja.“ Natiahla k nemu ruku a pohladila ho po tvári. Ihneď sa od nej odtiahol. „Chlapček, buď rozumný,“ vravela mu ďalej jemne, „bude to dobré.“
„Lalo, kamoš!“ Do izby vtrhol Toby. Bol zadýchaný, akoby si dal desať kolečiek okolo celej školy alebo akoby mal za sebou wrestingový zápas, čo bolo oveľa pravdepodobnejšie, keďže Kristy nakázala Kornimu strážiť ho, čo zahŕňalo aj nedovoliť mu vybehnúť hneď po prebudení z izby ako šialenému. „Čo je toto?“ zvolal, keď zaregistroval Kristy. „Čo do pekla sa včera stalo a prečo som spal vedľa?“
„Tak zo včerajška si teda veľa nepamätám, ale prečo sa radšej nespýtaš nášho hosťa?“
„Boli ste takí ožratí, až to pekné nebolo,“ oznámila Kristy a pohodila plecami. „Trochu som vám pomohla.“
„Tak to určite,“ šomral podráždene Toby. „Hej, moja limonáda!“

Drea sa do nového dňa zobudila s úsmevom až za ušami. Keď zaspávala dookola myslela na Lalove bozky a na všetko, čo jej povedal. Dokonca sa jej o ňom aj snívalo. Mala ho plnú hlavu.
Radosť z toho, že si všetko vysvetlili, bola taká veľká, až mala Drea pocit, že Vianoce prišli predčasne. Nemohla uveriť, že včera sa jej ešte všetko zdalo sivé a nezmyselné a dnes sa budí so silnými pocitmi, že celý svet je prekrásny. Chichotala sa, kým sa vymotávala z prikrývky, kým si umývala zuby a aj kým sa obliekala. Ashley sa na nej smiala. Tešila sa, že svoju kamarátku konečne vidí šťastnú.
Dievčatá si vzali tašky a dobre naladené sa vybrali do školy. Koniec sveta prišiel celkom neočakávane. Poriadne nevystrčili nosy z izby a na chodbe zbadali niečo, čo obe okamžite takmer omráčilo.
„Ach, dobré ránko!“ usmiala sa na nich zoširoka Kristy. V očiach sa jej blýskalo víťazstvo.
Drea pozrela na ňu, na dvere, z ktorých práve vyšla a potom znovu na ňu.
Kristy už nič viac nepovedala. Darovala Drei jeden veľavýznamný opovržlivý úškľabok, potom pohľad, akoby sa dívala na niečo zvlášť nechutné, potichu sa zachichotala a pokojne odišla.
Drea stála na mieste ako obarená. Bola v šoku.
„Drea?“ ozvala sa takmer pošepky Ash, keď sa jej kamarátka nepohla už dobré tri minúty. „Hlavne... hlavne nerobme unáhlené závery a...“
Drea sa konečne pohla. Strnulo otočila hlavu k Ashley a pozrela na ňu rozšírenými očami. Už cítila, že to prichádza. Šok mizol a namiesto neho sa dostavovalo nemilosrdné precitnutie. Najprv sa jej roztriasli prsty, potom ruky a napokon celé telo. Silno si zahryzla do pery, aby zadržala výkrik zúfalstva, ktorý sa tak premenil len na bolestivé zničené zavzlykanie.
Ashley ju okamžite objala a vtiahla späť do izby. Srdce jej puklo, keď sa Drea stále pod jej rukami zosypala k zemi a začala sa zadúšať plačom takým trpkým, že ho Ash jednoducho nevydržala počúvať. Aj keď sa za to okamžite znenávidela, nechala Dreu kŕčovito schúlenú na zemi a ako o život sa rozbehla za Elizabeth.

Dreino odhodlanie nepoddávať sa depresiám bolo rozbité. Cítila, že tentoraz to nezvládne. Bolo to oveľa horšie – bolesť bola horšia. Občas mala pocit, že sa nemôže ani nadýchnuť. Preto s ňou Elizabeth ostala. Sedela s ňou na červenom gauči už celé tri hodiny a chúliacu sa Dreu si pritláčala na prsia. Utešovala ju. Jej ruky dokázali byť chlácholivé rovnako ľahko, ako sa vedeli zmeniť na nebezpečnú hrozbu prinášajúcu smrť. Drea to vedela. Vedela, že ak ju teraz niekto dokáže udržať pri zmysloch, je to práve taký mocný človek ako Eizabeth. Ash ušla do školy. Kvôli svojej spolubývajúcej sa trápila tak veľmi, že radšej ako pohľad na jej bolesť uprednostnila aj mučivé zízanie na tabuľu.
„Drea,“ ozvala sa Lizzy potichu a jemne červenovlásku pokolísala vo svojom náručí. „Ako dlho ešte plánuješ smrkať si nos do môjho trička?“
„Prepáč,“ zavzlykala Drea. „Ja to neprežijem, Lizzy. Neprežijem to.“
„Nielen že to prežiješ, ale ešte aj budeš šťastná,“ oznámila jej Elizabeth. „Rozumela si?“
„Ale...“
„Žiadne ale. Počúvaj ma sem, ty motovidlo. Nemôžeme si byť isté, čo to všetko ráno malo znamenať. Nemáme žiadne dôkazy, že u neho Kristy prespala.“
„Aké dôkazy, dopekla?!“ vzlykla Drea bolestivo. „Bola strapatá, vo včerajších šatách! Tak by sa za ním na návštevu nikdy nevybrala!“ Znovu sa pustila do plaču.
„Drea, nič nevieme,“ vravela jej Lizzy. „No aspoň jedno je jasné. Je vylúčené, aby si sa kvôli tomu všetkému – a kvôli Lalovi – takto ďalej zožierala. Či ťa klamal alebo nie, už si nemyslím, že pri všetkých tých problémoch je pre teba naozaj dobrý. Láska je naozaj krásna vec,“ zafrflala sucho, „ale nie vždy stačí. A toto všetko je dokonalým príkladom.“
„Ako mi to mohol urobiť?“ plakala Drea. Lizzy ledva počúvala.
„Musíš s tým skoncovať,“ povedala jej kamarátka. „Ak to neurobíš, Ash kvôli tebe pravdepodobne skočí z mosta.“
„Ako mi to mohol urobiť?“ opakovala priškrteným hlasom.
„Drea. Zabudni na neho. Raz a definitívne. Proste sa na neho vybodni.“
„Ako môžem?“
„Tak,“ odvetila jednoducho. „Skrátka to urobíš. Je to jasné? Ja aj Ashley sa odmietame pozerať na to, ako tu depkuješ a ľutuješ sa. Teraz ti poviem, čo urobíš.“
Drea zdvihla hlavu a pozrela na ňu. Veľké napuchnuté očiská mala ešte červenejšie ako vlasy. Nos takisto.
„Vstaneš, poriadne si umyješ tvár, spamätáš sa, ale hlavne... znovu si natiahneš svoje opätkové čižmy, čo si odkopla tam do rohu,“ povedala Lizzy. Jej slová znamenali čosi viac a Drea to dobre vedela. Nikto sa tu vzdávať nebude. A hlavne nie dievča. Silné dievča. „A potom,“ pokračovala Lizzy pokojne, „sa pôjdeme pekne spolu pozrieť, ako sa má Johnny.“

Johnny Flynn sa mal výborne. Keď sa po vyučovaní ponáhľal spolu s chalanmi dolu schodiskom, dobrú náladu mu fakt, že natrafil na Dreu a Lizzy, ešte znásobil. Teraz mal dôvod tešiť sa nie len z konca dlhého vyučka ale aj kvôli príležitosti pohovoriť si s dievčaťom, ktoré mu v poslednom čase toľko behalo po rozume.
„Čaute!“ zvolal na ne cez chodbu. Keď zastal on, zastali aj jeho kamoši a zatarasili takmer celé schodisko. Johnny so širokým úsmevom pobehol k dievčatám. „Ako sa darí?“ spýtal sa a v tom si všimol Drein ošumelý výzor. V obavách pokrčil čelo. „Och, Drea, si v poriadku? Stalo sa ti niečo?“
„Nie, nie, nič “ usmiala sa Drea silene. Narýchlo sa snažila spacifikovať svoje strapaté červené vlasiská, keď si zopár pramienkov zastrčila za uši. „Dnes som sa zobudila a bolo mi totálne blbo. To je určite z tej prekliatej zimy. Lizzy bola taká milá a odkopla ma až tuná k sestričke,“ povedala Drea a palcom si ukázala za plece smerom k dverám ošetrovne, kde si práve bola vybaviť ospravedlnenie z dnešného vyučovania. Len čo na ňu pani Hudsonová pozrela, usúdila, že dievča naozaj nevyzerá dobre. Bez problémov jej vydala lekársku ospravedlnenku a dokonca jej navrhla, aby do konca týždňa ostala pod perinou a školou sa nezaťažovala, kým ju bolesti hlavy neprejdú. Pani Hudsonová ešte poznamenala, že ak jej bude nevoľno aj ďalší deň, Drea za ňou má prísť po lieky, aby bola do soboty v poriadku. Školská sestrička si myslela, že Drei, rovnako ako všetkým študentkám, veľmi záleží na tom, aby bola ku koncu týždňa celkom fit, keďže sa jednalo o nezabudnuteľný vianočný ples. Nemala však ako vedieť, že Drei na tom pramálo záleží. Aj keď už mala šaty i nádejného partnera, situácia s Lalom jej vzala chuť ešte aj na dýchanie. Odkedy videla Kristy vykrádajúcu sa z jeho izby, nemyslela na nič iné, iba na jeho ďalšiu zradu. Ples sa pre ňu zmenil iba na akýsi abstraktný pojem, ktorý si nezaslúžil jedinú jej myšlienku. To aspoň platilo do chvíle, kým...
„Dúfam, že neochorieš, Drea,“ povedal s hlasom plným obáv Johnny a vo veľmi starostlivom geste vyskúšal dlaňou Dreino čelo. „Musíš byť zdravá ako rybička. Beriem ťa predsa na ples a už teraz sa na to teším viac ako na Vianoce.“ Obdaril ju prekrásnym žiarivobielym úsmevom. „Keby si nemohla ísť, pokazila by si mi celý živo... celý večer!“ zavtipkoval Jo aby jej zdvihol náladu.
Zabralo to a Drea sa potichu zasmiala. „Nerob si starosti, Jo. Bežím do postele, zaľahnem a zakryjem si aj nos. Zajtra mi už nič nebude.“
„Liz, daj na ňu pozor,“ naložil na ňu Johnny, keď sa otočil aj k nej. „Nenechaj ju behať bez ponožiek alebo dačo také.“
„Žiadny strach, Jo,“ zasmiala sa Lizzy. „Aj teraz má na sebe zo tri páry.“
Obaja sa smiali, no Drei sa darilo strúhať len bolestivý a silený úsmev. Myslela na to, ako úžasne sa zabávala, keď odhalila Lalovo pravé meno, keď si ho kvôli nemu neskôr doberala a napokon keď ju už sám rozosmieval buď pri pozeraní filmov alebo esemeskami počas tých najnudnejších hodín. Tak veľmi jej to chýbalo. Hľadela na smejúceho sa Johnnyho pred sebou a uvažovala jedine nad tým, o koľko viac sa jej páči Lalov úsmev. Nieže by Jo nebol vtipný. Alebo že by nebol príťažlivý. Drea si ako svojho priateľa vždy predstavovala presne tento typ chalana. Pekný, milý, dôvtipný, dokonca vynikajúci športovec a ešte aj obľúbený. Mal len jedinú chybu. Jo nebol Lalo.
„Začína mi byť trochu blbo, asi by som si mala ísť ľahnúť.“
Lizzy po Drei švihla nesúhlasným pohľadom. Samozrejme vedela, že žiadna choroba neexistuje, alebo ak áno, volá sa Lalova zrada. Prebodávala svoju kamarátku vyčítavými očami, pretože sa podľa nej snažila len veľmi málo. Lenže Drei to bolo jedno. Na Johnnyho jednoducho nemala náladu.
„Chalani, choďte bezo mňa!“ zvolal Jo cez plece na svojich kamošov. „Drea je chorá, idem ju odprevadiť!“
„Jo, to naozaj ne...“ začala Drea, no Lizzy ju štuchla lakťom do brucha.
„To je super nápad, Jo,“ povedala opätková kráľovná so širokým úsmevom, „ak by mi Drea niekde na polceste skolabovala, sama by som ju neodtiahla.“
Johnny sa uškrnul, mávol chalanom, aby už nečumeli a pratali sa a potom vyrazil spolu s dvoma dievčatami k intrákom.

Hneď ako Dreu uložili do postele a skoro jej prikryli aj oči, Jo sa k chorej veľmi spontánne naklonil a pobozkal ju na líce. Drea prekvapene zažmurkala.
„Tak, nevylezieš, kým ti nebude lepšie, je to jasné?“ spýtal sa jej.
„Osobne sa o to postarám,“ uistila ho Lizzy. „V sobotu večer si ju vyzdvihneš celkom v poriadku.“
„Spolieham sa na teba, Liz,“ usmial sa na ňu Jo. Potom ešte zakýval Drei a nechal sa Elizabeth vypoklonkovať z dievčenskej izby. Úprimne dúfal, že sa Drei rýchlo polepší. Ledva sa za ním zatvorili dvere a on už počul, ako ho oslovil niekto ďalší. Keď zbadal, kto kráča úzkou chodbou, jeho výraz stvrdol. Akési podvedomé tušenie ho donútilo pevne zaťať päste a ihneď zvýšiť ostražitosť.
„Odkiaľ si myslíš, že ideš, Flynn?“ spýtal sa ho chladne Lalo.
Obaja chalani zastali asi dva metre od seba a chvíľu sa potichu premeriavali. Toby vystrúhal grimasu a syčiac vtiahol vzduch cez pevne stisnuté zuby. Šípil tu problémy.
„Pýtam sa, odkiaľ ideš, Flynn,“ zopakoval Lalo pomaly, jeho hlas plný zlovestných narážok.
„Si slepý?“ odvetil Jo. „Začeš si to háro za uši ako dobrý chlapček, Lalo, aby ti neliezlo do očí.“
Lalo zaťal zuby. „Nechaj ju na pokoji.“
Jo sa teraz pobavil. Prekrížil si ruky na širokej vypracovanej hrudi a usmial sa. „Drea predsa s nikým nechodí. Čo je na tom zlé, že jej trochu pomôžem, keď je chorá?“
Lalo sa prekvapil. „Je chorá?“
„Nie, dnes chýbala, lebo ju unieslo tajné komando.“
Lalo sa uškrnul. Aj keď zúril, že sa Jo v poslednom čase toľko točí okolo jeho Drey, necítil sa ním veľmi ohrozený. A hlavne nie po včerajšku, keď si s Dreou konečne všetko vysvetlili a udobrili sa. Zdalo sa mu však, že táto správa sa Johnnymu do uší ešte nedostala.
Na chodbu zrazu vyšla Elizabeth. Začula chlapčenské hlasy a dúfala, že sa jej podarí zabrániť boju na život a na smrť včas.
„Hej, Liz,“ usmial sa Toby. „Čo je s Dreou?“
Keď si Lizzy uvedomila, že situácia nie je taká zlá, ako si myslela, a že žiadna bitka sa ešte nerozpútala, pozrela na Tobiho. „Je v pohode. Trochu prechladnutá,“ odvetila. Takmer nebadateľne však krátko potriasla hlavou a Toby hneď vedel, že sa v skutočnosti deje niečo vážnejšie.
„Idem za ňou,“ vyhlásil Lalo a už sa aj poberal. Lizzy mu však stúpila do cesty a zastavila ho.
„Teraz spí,“ povedala jasne. „A aj tak s tebou najskôr musím hovoriť ja.“
Johnny pozeral z jedného na druhého, z druhého na tretieho a snažil sa pochopiť, čo sa to okolo neho deje. Ničomu nerozumel.
Lalo sa skúmavo zahľadel na Lizzy. Jej oči ho vraždili. Tiež celkom všetkému nerozumel, preto napokon len pokrčil plecami. „Dobre. Jasne, ako chceš, Liz.“
„Výborne,“ odsekla. Schmatla Tobiho za ruku a ťahala ho k vedľajšej chlapčenskej izbe. Lalo ich nasledoval. Keď sa míňal s Johnnym, vrhol na neho smrtiaci pohľad. Jo mu ho opätoval.
„Nemáš šancu,“ šepol mu Lalo. Vrazil do Johnnyho plecom a potom zmizol za dverami svojej izby.