Červený kód: Lucifer! 35

Kristy na Dreu striehla celý deň. Sedela spolu so svojimi kamarátkami v malej vstupnej hale intráka a čakala na svoju príležitosť. Akoby aj nie, veď správny čas na útok bol teraz, kým bola nepriateľka oslabená. Vzťah medzi Lalom a Dreou bol naštrbený a to bol Kristin okamih. Takto to predsa plánovala. Hralo jej do kariet, že Lalo Drei pravdu nepovedal skôr. Keby to urobil, nemala by šancu zasiahnuť a hrozila, že sa znovu zmieria. Takto však bolo všetko v poriadku. Obaja boli v jej dosahu a teraz už len stačilo vyčkávať a pozorovať.
Od Olivera vedela, v akom je Lalo stave a tiež to, čo a kde práve robí. Olo ho strážil a mal jej dať vedieť, kedy sa spolu s Tobim pohnú späť k intráku. Podľa najnovšieho hlásenia to tak skoro nebude.
Kristy sa smiala, zhovárala a znovu zabávala na historkách, ktoré jej rozprávala Hety. Všetky dievčatá sa jej chválili tým, aká oblečenie dostali pod stromček a Kristy si už robila neviditeľný zoznam všetkého, čo si chcela požičať.
Paty o pol hodinku do Kristy jemne drgla a hlavou kývla k chodbe, po ktorej sa blížila Ashley. Niesla v ruke veľké igelitové vrecko plné smetí, prevažne dolepených čokoládových obalov. Keď uvidela dievčenskú skupinku, vrcholne otrávene prevrátila oči.
„Ahoj, Ashley,“ usmiala sa na ňu chladne Kristy a vstala z lavičky pri stene. „Aké boli sviatky?“
„Nehovor na mňa,“ odbila ju Ash. Pokračovala okolo nich, akoby boli vzduch.
„Ale, ale. Pozrite, baby, naša milá Ashley si asi myslí, že tie smeti sú zaujímavejšie ako my.“
„To si vystihla pekne,“ otočila sa k nej Ash cez plece a výsmešne sa zaškerila.
Kristy na čele navrela žilka. Kývla Hety a tá, najbližšie pri okoloidúcej Ash, sa samoľúbo usmiala a podložila dievčaťu nohu. Keď sa Ashley s prekvapeným výkrikom zrútila k zemi, baby sa zborovo zasmiali. Akoby to poníženie nestačilo, igelitka Ashley vyletela z rúk a polovica smetí sa jej vysypala priamo na hlavu.
Kristy hlasno sa zabávajúc prešla pomedzi dievčatá. V plnej svojej kráse a škodoradosti pozrela na Ashley. „Prečo sa ti nechce hovoriť o prázdninách? Matka sa ti znovu vydala za nejakého ožrana a teba zase pretiahol jeden z tvojich nových nevlastných bratov?“
Ash na ňu šokovane pozrela. Na chvíľku stratila reč, no potom roztraseným hlasom zajachtala: „O tom... o tom nemôžeš vedieť.“
„Isteže môžem,“ povedala Kristy spokojne. „A viem aj, čo spravila Elizabeth.“ Obzrela sa na kamarátky a vetu viac nerozvila. To nebolo pre ich slepačie mozgy. Znovu pozrela na Ashley, na jej bezbranný, ustráchaný výraz. „Vyzeráš ako anjelik,“ Kristy sa na ňu podlo usmiala, „kto by to bol povedal, že sa ti páčia len príbuzní? Preto nemáš frajera, Ashley? No nie si ty nechutná?“
Ash sa do belasých očí natlačili slzy. Nemala silu brániť sa ani Kristy oplatiť to poníženie. Vyštverala sa na nohy, na smeti rozhádzané po chodbe celkom zabudla a trielila naspäť k Lizzy tak rýchlo, ako vládala.
Hety sa rehotala ako najatá. „To je nechutné! No aspoň ušetria miesto, lebo doma nemusia mať chlapčenskú a dievčenskú izbu! Ha ha ha!“
Kristy sa otočila a vlepila jej takú facku, až sa Hety zatackala. Podlomili sa jej kolená a napokon sa zviezla na zem. Dievča šokovane pozrelo hore.
„Ty sprostaňa!“ oborila sa na ňu Kristy. „Drž už ten svoj škaredý zobák! Vypadnite! Practe sa všetky a počkajte na mňa v izbe!“
Kristy si znovu sadla na lavičku a rýchlo sa upokojila. Proti Ashley nikdy nič nemala. Vedela však, čo teraz tá malá rozrušená hlavička urobí. Aby sa mohla vyplakať na Lizzinom pleci, odláka ju od Drey.

A presne tak aj bolo. Drea sa sama vo svojej izbe už nejaký čas nudila. Keď sa Ash vrátila a potom hneď znovu zmizla s Lizzy na chodbe, Drea bola stále príliš unesená svojimi vlastnými problémami, aby sa mohla sústrediť na cudzie. Pozviechala sa, lebo v provizórnom bunkri bol už vzduch celkom vydýchaný a skotúľala sa z červeného gauča na zem. Vyliezla spod stanu z posteľnej bielizne a ľahla si na podlahu. Mala chuť zavolať Lalovi. Posledné dva týždne s ním bola nepretržite a na jeho spoločnosť si zvykla. Teraz jej chýbala ako pred chvíľou v bunkri čerstvý vzduch. Dusila sa bez neho. Chcela počuť jeho hlas a cítiť na sebe jeho milujúci pohľad.
Keď sa Lizzy a Ash nevracali, posadila sa a s námahou vstala. Nechcela byť sama. Rozhodla sa, že sa pôjde pozrieť za Kitty, Kari a Lolou. Možno cestou zistí, kam sa tie dve podeli.
Vyšla z izby. So spustenými plecami a očami zapichnutými v zemi sa vydala do zadnej časti intráku, kde sa nachádzali väčšie bunky. Prechádzala studenou halou a už chcela vojsť do ďalšej tmavej chodby, keď začula, že na ňu niekto zavolal.
Otočila sa a oči jej padli priamo na Kristy. S úsmevom, ktorý sa Drei vôbec, ale vôbec nepáčil, sedela na lavičke, dlhé nohy v úzkych džínsoch prekrížené a pozerala priamo na Dreu. V tej chvíli nerozumela, prečo o ňu Lalo tak veľmi bojuje. Bez svojich krásnych dlhých vlasov a s kruhmi pod začervenanými očami Drea vôbec nevyzerala dobre. Kristy porovnávala svoju postavu, tenkú a pružnú ako prútik, s tou Dreinou, ktorá sa jej zdala po dlhých sviatkoch ešte objemnejšia ako obvykle. Pravda bola taká, že utrápená Drea sa dnes pramálo zaoberala svojím vzhľadom. Teraz dokázala myslieť iba na Kivi.
„Drea,“ ozvala sa znovu Kristy. „Pohovorme si.“
Drei došlo, že na ňu čakala. Už vedela, že tomuto rozhovoru sa jej vyhnúť nepodarí. Skôr či neskôr si Kristy vynúti jej pozornosť a Drea už nedbala. Bola v depresii a myslela si, že jej náladu už nič zhoršiť nemôže. Chvíľu mlčala, potom sa však zahľadela Kristy do tváre a prikývla. Jej kroky sa ozývali v tichu prázdnej haly, ako kráčala ku Kristy. Podišla k lavičke a bez slova sa zviezla vedľa nej.
„Mala si sa dobre? Celé tie dni s Lalom?“ spýtala sa Kristy s hlodavým podtónom závisti a hnevu.
„Celkom dobre, ďakujem,“ odvetila Drea.
„Spali ste spolu?“
Keď Drea začula v tej otázke jemnú hystériu, prestala si čumieť na topánky a zdvihla k nej hlavu. „Možno,“ odvetila neurčito, aby jej neuľavila.
Kristy zaťala päste a v náhlej zúrivosti pokrčila čelo. Nič však na to nepovedala. Ovládala sa. Keby sa na Dreu vrhla a začala ju fackať, tak ako mala chuť, zmarila by svoje plány. Už by nemala šancu povedať jej všetko, čo bolo potrebné, aby Drea vedela, ak mala na Lala zanevrieť a definitívne ho odohnať.
„A ako sa má Kivi?“ spýtala sa Kristy a slabo sa pri tom vypočítavo pousmiala.
Drea hneď pochopila, že ona o Kivi vedela tiež. „Nie je teraz tvoja kamarátka? Ty by si to mala vedieť.“
„Tá štetka nie je moja kamarátka. Neznášam ju ešte viac ako teba.“
To bolo pochopiteľné, pomyslela si Drea. Kristy na život a na smrť znenávidí každého, kto sa jej Lala čo len dotkne. „Ty si prišla na to, že je tehotná?“
„Ja,“ potvrdila Kristy. „No buď si istá, že ma to potešilo asi rovnako ako teba.“
Drea chvíľku mlčala a prepletala prsty. Hútala nad tým, čo má Kristy za lubom tentoraz. Rozhodla sa zistiť to. „Ešte stále si myslíš, že ho môžeš mať naspäť,“ skonštatovala. „No Lalo ťa rád veľmi nemá. Viem to. A aj ty to vieš. A teraz,“ zahľadela sa von skleneným dverami na druhom konci malej haly a krátku chvíľu pozorovala topiaci sa sneh, „teraz, keď konečne všetko viem, je len na mne a na mojom rozhodnutí, ako dopadneš.“
Kristy nedovolila zdvíhajúcemu sa hnevu, aby ju prevalcoval. „Ako dopadnem?“ opakovala.
„Áno. Viem, že si Lala hneď ukradneš, keď sa s ním rozídem. Nie som hlupaňa. Aj keby ťa nechcel, nejako ho presvedčíš alebo ho zvedieš v slabej chvíľke a je to. Lenže,“ Drea znovu pozrela na Kristy, „ak ho chcem aj naďalej, nikdy ma s tebou nepodvedie. Nielenže sa k tebe nepriblíži, ani sa na teba nepozrie.“ Prehrabla si zvlnené červené vlasy a oprela sa o hrboľatú studenú stenu. „Nech by si si želala alebo robila čokoľvek.“
Kristy na ňu zlovestne zazerala. „Mýliš sa, keď vravíš, že vieš všetko. Nevieš nič!“
Drea sa na ňu uškrnula. „Schválne,“ vyzývala ju odvážnym úsmevom. „Čo také mi prezradíš? Som naozaj zvedavá, čo ťa napadlo tentoraz, vieš? Už si vyčerpala dosť možností. Navymýšľala si si sprostosti, zahrala divadielka, napadla ma priamo aj nepriamo cez Luciena... Čo je to teraz?“
„Žiadne klebety. Tentoraz zvolím niečo neobvyklé,“ povedala Kristy na rovinu a veľmi jasne. „Pravdu.“
„Pravdu,“ vyprskla Drea. „Dobre teda, koľko má Lalo ešte detí? Mne je teraz už fakt všetko jedno. Pokojne to vybaľ.“
Kristy sa nad jej zúfalým smiechom uškrnula. Pobavene, no tiež s veľkou dávkou pochopenia. „Žiadne ďalšie decká,“ povedala. „Teda žiadne, o ktorých viem. Lalo bol totiž ešte pred časom pekné číslo.“
„No to mi je jasné. Takže? Ja čakám.“
Kristy jej vyhovela. Rozplietla a prehodila si nohy na druhú stranu a mimovoľne si začala poťahovať dlhé hnedé vlasy, ktoré jej viseli dopredu cez plece. „Ako som už povedala,“ začala Kristy, „keďže ja som bola prvá, kto si všimol, že Kivi ráno grcá akosi pričasto, zdalo sa mi veľmi... užitočné povedať o tom Lalovi.“
„Aby si ho mala čím vydierať,“ povedala sucho Drea.
„To je jedno, lebo mi to nevyšlo,“ mávla rukou Kristy. „Skôr som myslela, že by ťa zaujímalo, ako na tú radostnú novinku reagoval.“
Drea spojila obočie. „No... Asi nie práve radostne, že?“
Kristy sa pobavila. „Triafaš do čierneho, fascinujúce,“ vysmievala sa Drei, potom však pokračovala. „Máš pravdu, veľmi sa tomu nepotešil. Presnejšie, vydesil sa.“
„Pochopiteľne,“ prikývla Drea.
„Pochopiteľne,“ súhlasila aj Kristy. „No dôležitá nie je len jeho reakcia, ale aj riešenie.“
Drea sa znovu zamračila. „Riešenie?“
„A veľmi zaujímavé,“ dobiedzala Kristy. „A tiež poburujúce, teda ako pre koho.“ Hádala, že pre Dreu áno. Na tom sa vlastne zakladal celý jej plán. „Pamätáš sa, ako vtedy na čas zmizol? Bolo to, keď som mu oznámila pravdu. Ušiel domov za oteckom ako malý vystrašený chlapček, no pravda, vrátil sa s nápadom, ktorý patril akémusi surovcovi.“
Drea akosi zbledla. Presne vedela, čo Lalo pod ťarchou strachu a hnevu plánoval urobiť.
„Úbohá Kivi,“ ľútostivo pokrútila Kristy hlavou. „K potratu ju takmer donútil.“
Drei už bolo jasné, o čo sa Kristy snažila. Veď ona svoje zámery nijako zvlášť netajila. Chcela Dreu odradiť od zmierenia sa s Lalom, chcela ju znechutiť.
„Veľmi mu záležalo na tom, aby si to Kivi nenechala. Chcel jej všetko zaplatiť, všetko ututlať.“ Kristy sa na Dreu uškrnula. „To by musel byť fakt super pocit, spať s ním a pritom vedieť, že zničil tvoju najlepšiu kamošku.“
„Takže Kivi napokon – “ začala šokovane Drea.
„Ó, to nie,“ usmiala sa znovu Kristy. „Nerob si nádeje. Nenechala sa presvedčiť. Chce to decko. Nechcela by som však byť v jej koži. To naozaj nie. Lalo ju nechal tak, úplne ju okašľal. Od jej problémov dal ruky rýchlo preč, akoby mala nejakú chorobu. A jej by sa zišla pomoc, podľa toho, čo som počula. Lalo sa nezachoval práve hrdinsky a etický príklad z neho tiež nebude,“ vravela Kristy znovu pobavene. „Čo myslíš? Naozaj chceš niekoho takého?“
Drea sa snažila prehryznúť všetko, čo jej Kristy povedala, no nedarilo sa jej. Lalo sa chcel zbaviť toho malého, chcel sa zbaviť Kivi. Stále na to myslela. Prečo sa tak správa? A ako sa bude, keď ho život znovu postaví pred situáciu, ktorá bude znovu skúšať jeho zodpovednosť? Znovu by sa pokúšal vycúvať? Znovu by problémy riešil len tak, že by ich ignoroval?
„A ty?“ spýtala sa Drea, hlas mala slabý a tichý. „Ty chceš niekoho takého?“
Kristy mala odpoveď napísanú na tvári. Vôbec nemusela odvetiť. Zatvorila oči a hlboko si vzdychla. „Chcem ho ako nič na svete. Som závislá na jeho dotyku. Chápeš to, Drea? Nie, nemyslím. Nič si s ním nemala. Lebo potom by si rozmýšľala inak.“
Drea pochybovala.
„Nezaujíma ma či si po sebe poskladá šaty, alebo sa slušne zdraví dôchodcom,“ uškrnula sa Kristy. „Pre mňa za mňa môže ostať taký zlý, aký je. Nechcem zabiť jeho skazenosť tak ako ty. V skutočnosti sa mi celkom páči aj táto jeho stránka. Je sexy. Nenormálne sexy. Nemôžem sa pozerať, ako ho meníš na slušnučkého hlupáka. To nie je Lalo. Ničíš ho. So mnou môže byť tým, kým je. No s tebou a s tvojím mníšskym správaním sa mení na tvoju smiešnu kópiu, ktorá mu vôbec nesedí.“
„Ty ho vôbec nepoznáš!“ povedala Drea. Práve na to prišla. „To nie je pravý Lalo. Ten skutočný má dobré a úprimné srdce. Je to naopak. Ty ho držíš pri zemi. So mnou je z neho lepší človek!“
„Lepší človek!“ Kristy sa smiala. „Áno, jasné! To teda vidím. Naozaj na neho dobre vplývaš, Drea. Máš moju poklonu. Poslať si vlastné dieťa do čerta je také šľachetné! Pozri, už sa mi tlačia slzy!“
Drea divo pokrútila hlavou. „Nepoznáš ho,“ opakovala. „Nepoznáš.“
„Nevidíš, že je to vážne ničomník? Nezmeníš ho! Nie je pre teba! Nájdi si nejakého mnícha a po nociach si s ním spriadaj modlitbičky, mne je to fakt jedno. Len pre všetko, čo ti je drahé, ďalej už Lala nenič!“ zvolala.
Drea vyskočila na nohy a Kristy vedela, že všetko, čo mohla urobiť, už vykonala. Teraz musí už len počkať a naozaj veriť, že po tomto všetkom v jej sokyni zvíťazí tá neochvejná morálka, ktorá sa Kristy tak protivila.

Keď sa zotmelo, Drea predpokladala, že Lalo a Toby sa už vrátili. Tentoraz chcela mať vo veciach jasno. Žiadne nedorozumenia a žiadne nevypovedané slová. S Lalom sa išla definitívne rozísť.
Zaklopala.
Na chodbu sa vystrčila Tobiasova prekvapená tvár. Keď zbadal Dreu, nervózne sa na ňu usmial. „Čau.“
„Ahoj, Toby. Musím hovoriť s Lalom.“
„Eh, jasné,“ povedal rozpačito. „Je trochu mimo, ale hádam schopný konverzácie.“ Odchýlil dvere, aby mohla vojsť do chlapčenskej izby. „No, tak ja sa idem pozrieť za Liz,“ vyhlásil rýchlo a už ho nebolo.
Keď sa za Dreou zatvorili dvere, pozrela do izby. Lalo sedel na svojej posteli, hlavu mal zvesenú k zemi. Nevidela jeho tvár, no už teraz jej ho bolo ľúto. Premohla nutkanie prihnať sa k nemu a vybozkávať ho. Spravila len zopár krokov bližšie k jeho posteli a zastala oproti nemu. Keď hlavu nedvíhal, Drea sa posadila na zem. Zrazu bola ešte nižšie ako on a do tváre mu už videla.
„Lalo, musíme si pohovoriť.“
„Och, nie,“ zastonal. „Radšej nie.“
„Ale áno,“ povedala neoblomne. Jemne mu chytila bradu medzi prsty a nadvihla mu tvár. Zadívala sa do jeho smutných očí. „Chcem sa rozísť.“
Videla, ako sa jeho skleslosť náhle mení na rozrušenie a potom hnev. Zaťal zuby, skrivil tvár a prudko vydýchol. Drea zacítila alkohol.
„Nie,“ povedal tvrdo. „Nie, na to zabudni. Nenechám ťa.“
„Ale ja nechám teba,“ vravela Drea. „To, čo si urobil Kivi...“
„Oľutoval som to! A ty si mi odpustila.“
„Nehovorím o tom, že si s ňou spal.“ Uprene sa ne neho zadívala a potom sa ho spýtala: „Chcel si, aby si to nenechala? Prehováral si ju, aby si to malé dala vziať?“
Prekvapene zažmurkal. Nemohol uveriť, že pokúsiť sa napraviť, čo sa stalo, bude taká veľká chyba. „Drejka,“ vydýchol. „To... to... Bolo by to tak najlepšie.“
„Pre koho?“
„Pre nás!“ obhajoval sa vehementne. „Pre nás, aby sme sa nemuseli trápiť.“
Neveriacky na neho pozerala. „Aby sme sa nemuseli trápiť?“ zopakovala. „To myslíš vážne?“
Zamračil sa.
„Čo Kivi? Čo jej malé? Bolo by to najlepšie aj pre nich?“
„Myslím na nás! To je dôležité!“
„Mýliš sa!“ zvolala nahnevane. Rýchlo vstala. „Tvojou povinnosťou bolo pomôcť jej! Všetko to bola tvoja vina! A čo si urobil?!“
„Mrzí ma to, pomôžem jej,“ vravel náhle.
„Mal by si,“ odvetila pokojnejšie, no zároveň chladnejšie. „No do toho ti už hovoriť nemôžem. Rob, čo uznáš za vhodné.“
Vyľakane na ňu pozrel. Tiež sa postavil a chytil ju za ruky. „Drea, nie.“
„Aj mňa to mrzí,“ povedala. Do očí sa jej už hrnuli teplé slzy. „Veľmi, veľmi ma to mrzí.“
Lalo ju nemohol len tak pustiť preč. Silno ju objal a pobozkal ju. Najprv sa vzoprela, mykla hlavou, no keď jej vzal tvár do dlaní a znovu si ju pritiahol na pery, po lícach jej stiekli slzy a bozk mu opätovala. Pevne sa k nemu pritlačila a v ich poslednej spoločnej chvíľke sa s ním bolestne rozlúčila.
Keď sa odtiahla, Lalo však nemal pocit, že je koniec. Omotal ruky okolo jej pása a mocne si ju pritiahol späť.
„Lalo, nie!“ vzpriečila sa, keď ju odmietol pustiť.
Jeho ťažká hlava a myšlienky pokrivené už doznievajúcimi účinkami alkoholu sa nedokázali zmieriť s tým, že Drea len tak odíde. Nepustil ju. Ani keď ho silno udrela päsťami do hrude. Objal ju ešte pevnejšie a oboch ich zvalil na posteľ.
„Čo stváraš?“ prskala Drea. „Pusti ma!“
„Milujem ťa,“ zamumlal podnapitým tónom.
„Lalo, prestaň!“
Jeho váha z nej z ničoho nič zmizla. Drea zdvihla hlavu a stále šokovane pozrela na dvere dokorán, cez ktoré sa do tmavej izby vlievalo svetlo a potom na Tobiho, ktorý stál len na krok od nej a silno zvieral Lala.
„Tak to by stačilo, kamarát,“ vravel mu. „Zošalel si?“
Drea bola okamžite na nohách. Vybehla z izby a vyrútila sa na chodbu. Za sebou počula Lalov nahnevaný hlas, ako na ňu volá. Zúfalstvo v jeho tóne jej do očí nahnalo ďalšie slzy. Vbehla do svojej izby, zamkla za sebou dvere a už s hlasným plačom sa vrútila rovno do náručia prekvapenej Ashley.
Všetko sa to skončilo ešte horšie, ako dúfala.