Červený kód: Lucifer! 43

Tajomníčka strčila hlavu do Lalovej triedy. Keď prerušila učiteľku, a požiadala ho, aby išiel s ňou, nemohla si pred všetkými jeho spolužiakmi odpustiť to: „Volá ťa pani riaditeľka.“
Keď do Lala drgol Toby a prebral ho z jeho otupenosti, v ktorej sa od včera umáral, spamätal sa a vstal. V napätom tichu prešiel triedou a potom vyšiel von dverami za ženou.
„O čo ide?“ spýtal sa jej, hneď ako boli na chodbe a mierili ku schodom. Naozaj si nepamätal, že by niečo vyviedol. Okrem toho, že sa pobil s Flynnom, neprestajne fajčil v školskom areáli a často vytáčal dcéru svojej riaditeľky.
„Neviem ti nič povedať,“ odvetila mu tajomníčka. „Len ma po teba poslali.“
Lalovi to bolo akosi jedno. Všetko mu bolo teraz jedno. Zo včerajška sa ešte zďaleka nespamätal. Matku videl prvý raz po šiestich rokoch. Hneval sa aj na otca. Nečakal od neho taký podraz. Povedať mu, že sa s ním chce matka stretnúť je jedna vec, ale nedať mu možnosť odmietnuť je druhá. Jednoducho ho to príliš šokovalo. Keď po toľkom čase uvidel jej tvár, vedel, že to nezvládne. Keď mu teda rodičia nedali na výber, vyriešil situáciu veľmi svojsky. Vyrútil sa z domu svojho otca, akoby ho sto diablov hnalo, okamžite skočil do auta a ušiel bez jediného slova.
Na schodoch ho čakalo ďalšie prekvapenie. Takmer rovnako šokujúce a bolestné. Drea.
Sedela na najvyššom schode na treťom podlaží a päsťou si podopierala bradu. Vyzerala veľmi zamyslene a zjavne jej pri jej hlbokom dumaní neprekážalo, že vyučovanie ešte neskončilo. No bola krásna. Lalo po nej hneď prebehol očami a pocítil radostný smútok. Presne taký zmätok v ňom vyvolávala. Jej zelené oči a červená vlasy v ňom prebúdzali túžbu. A zároveň sklamanie, keď si hneď pripomínal, že nikdy nebude jeho. Keď ich Drea uvidela, vstala.
„Lalo?“ prekvapila sa. Pozrela na neho a potom na tajomníčku.
„Ty nemáš vyučovanie?“ spýtala sa jej žena a podozrievavo si Dreu premerala.
„Bola som v ošetrovni,“ povedala jej Drea. No kým sa s ňou zhovárala hľadela na Lala. „Zavolali ťa?“ spýtala sa ho.
Lalo sa uškrnul. „Asi som niečo vyviedol. Ale, bohužiaľ, netuším, čo by to tak mohlo byť.“
Drea si zahryzla do pery. „Ty... nevieš, prečo ťa volajú?“
Lalo na ňu chvíľu zvedavo pozeral, potom zakrútil hlavou. Zrazu si uvedomil, že Drea o tom niečo vie. Prečítal si to v jej nervóznom výraze.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa jej jemne.
„Videla som...“ povedala neisto. „Možno som videla... tvoju matku.“
Lalo okamžite zbledol.
„Kráčala presne tadiaľto,“ vravela ďalej Drea. „Tu, hore schodmi, myslím, že k riaditeľke.“
„Je to pravda?“ vydýchol. Pozrel na tajomníčku.
„O ničom neviem,“ povedala žena znovu. „Mali by sme však ísť...“
Lalo sa chladne zasmial. „Tak to nie. Moja matka je tu? Prišla za mnou až sem? Tak tomu sa mi vážne nechce veriť. Nikam nejdem!“ oboril sa zrazu na tajomníčku. „Choďte jej to oznámiť! A aj riaditeľke. Veľmi rád sa pozriem, ako ma chcete prinútiť, aby som sa s ňou stretol!“
„Zistím, čo sa stalo,“ povedala tajomníčka pevným hlasom. „Ostaňte tu, obaja!“ Rýchlo vyrazila ďalej, a keď zmizla, jej kroky sa ešte niekoľko chvíľ v tichu hlasno ozývali.
Drea zmätene pozrela na Lala.
„Ďakujem ti,“ povedal jej. „Moja matka... viem, že som ti o nej nechcel nič povedať.“ Poškrabal sa v hustej hrive svojich čiernych vlasov. „Vieš, nevidel som ju už niekoľko rokov a ona sa včera rozhodla, že sa so mnou stretne. Ušiel som a tak podľa všetkého prišla za mnou až sem.“
Drea nevedela, čo povedať. Až teraz jej všetko dochádzalo. Lala opustila vlastná matka. A podľa zničeného výrazu, ktorý Lalo nahodil, keď ju pred ním náhodou raz spomenula, Drea hneď vedela aj to, že ho nesmierne ranila. Opustila ho. Škaredo. A Lala to celkom zničilo.
„Lalo,“ vydýchla a spravila k nemu neistý krok. „Je mi to tak ľúto.“
Uprel na ňu svoje orieškovohnedé oči. „Drejka, nemusí byť...“ Pozrel do zeme. „Ja len... neviem, čo mám práve teraz...“ Sledovala, ako zdvihol oči hore ku schodom a potom hlavu otočil, aby sa pozrel dolu. Matka alebo ďalší útek. „Naozaj neviem,“ povedal rozochvetým hlasom.
Drea pri ďalšom pohľade na jeho bolesť odhodila svoju neistotu. Prekonala vzdialenosť medzi nimi a vzala Lala za ruku. Keď mu ju pevne zovrela, šokovane k nej vzhliadol.
„Pôjdem s tebou,“ riekla Drea. „Poď.“
Lalo ako omámený kráčal hore po schodoch tesne za jej chrbtom. Keď spolu vystúpili na najvyššie poschodie, Lalo jej pevnejšie stisol dlaň. „Ostaň so mnou,“ zaprosíkal.
„Ostanem,“ sľúbila mu.

Samantha Lowellová potichu stála pri stole, keď Lalo a Drea vošli do riaditeľne. Hneď si červenovlásku prekvapene premerala, potom však obrátila pozornosť na svojho syna. Slečna Heartová stála pri svojom stole z druhej strany a na Dreinu prítomnosť zareagovala iba nadvihnutím obočia.
„Lalo,“ prehovorila pani Lowellová. Pri pohľade na syna sa nežne usmiala. Bola taká hrdá. Vyrástol z neho skutočný lámač sŕdc. Túžila objať ho a pritisnúť si ho na hruď, ako keď bol menší.
Lalo namiesto toho, aby niečo povedal tiež, pozrel do zeme. Drea ho takého pokorného ešte pred nikým iným okrem seba (a Marisy) nevidela. Znovu si prezrela jeho matku. Pani Lowellová sa dívala na Lala s rozžiarenými očami.
„Včerajšok ma mrzí,“ riekla jemne. „Viem, že som ťa veľmi prekvapila. Prepáč.“
Lalo, nezdvíhajúc oči, prikývol. Drey sa pri pohľade na neho dotkol slabý hnev. Tá ženská ho svojou prítomnosťou aj správaním ničila. Lalo vôbec nebol schopný bojovať s tlakom, ktorý na neho jeho matka tak nástojčivo už od včera vyvíjala. Drea sa rozhodla byť jeho hlasom.
„Prečo ste prišli?“ spýtala sa bojovne.
Pani Lowellová, riaditeľka a ešte aj Lalo na ňu prekvapene pozreli. Drei na ničom nezáležalo. Na ničom, okrem Lala.
„A ty si kto?“ spýtala sa pani Lowellová práve tak nepríjemne. „Chcem s Lalom hovoriť osamote.“
„Tak to potom máte smolu,“ odvetila jej ostro Drea. Svoj chladný a protivný tón nespoznávala, rovnako ako nespoznávala samú seba, keď Jo kopol do Lala. „Ostávam tu.“
„Lalo, kto je to drzé dievča?“ oslovila ho matka. „Pošli ju preč.“
Až tieto jej slová mali na Lala nejaký efekt. Zdvihol hlavu, pozrel na matku a povedal: „Chcem, aby ostala. Je to...“ pozrel na Dreu, „dievča, ktoré ľúbim.“
Pani Lowellová sa zamračila. „Nechodíš s iným dievčaťom?“
„To, že s ňou spávam, neznamená, že s ňou chodím.“
„No toto,“ pohoršila sa slečna Heartová.
„Nieže ma necháte prepadnúť, pani riaditeľka. Okrem toho, že by môjho otca porazilo, Kristy je so všetkým oboznámená až pridobre.“ Lalo sa pozrel späť na svoju matku. „Drea sa spýtala veľmi správne. Prečo si prišla?“
Pani Lowellová sa nenechala vyviesť z miery. Znovu sa na syna usmiala. „Chcela som ťa vidieť, Lalo. Chýbal si mi. Chcela som vedieť, ako sa ti darí, ako sa máš.“
„Aj ty si mi chýbala. Veľmi dlho. Ale teraz ťa už neznášam,“ povedal prosto. „Mám sa priam skvele, o to lepšie, že si mi znovu pripomenula, ako mi bolo, keď si odišla. Som si istý, že otec ti už povedal, ako sa mi darí a práve teraz si ma videla. Takže, ak je to všetko...“
Lalova matka podráždene stiahla obočie. „Ty jeden bezočivý chlapec. Nevideli sme sa tak dlho, mal by si byť oveľa...“
Každý, kto aspoň trochu poznal Dreu, o nej vedel jednu vec.
„Vy hnusná štetka! Sprostá, naničhodná kobyla! Potvorská mrcha! Obyčajná k***a! k***a! Primitívna, bezcitná k***a! Nemožná matka! Nemožná žena! Odporná sebecká zradkyňa!“
Drea nikdy nenadáva. Nikdy ju nikto z jej kamarátov nepočul vysloviť jediné škaredé slovo. Nikdy v nadávkach dokonca ani len nepremýšľala.
Lalo ju pevne zvieral za ramená a ani za boha ju nepúšťal. Tváril sa šokovane, rovnako ako ďalšie dve ženy v miestnosti.
„Mama!“
Nikto ešte ani len nestihol zareagovať na Drein výstup, už sa udialo niečo ďalšie. V riaditeľni sa zjavila Kristy. Keď začula Drein krik, hneď vtrhla dovnútra. Situáciu pochopila okamžite, ako sa rozhliadla. Marisa jej ani nie pred dvoma minútami oznámila, že Lalova matka je v škole. Hneď sa ho vydala hľadať. Po tom, čo všetko sa od sestry o Lalovi dozvedela, o neho mala skutočné starosti. Ako náhle však zistila, ako to v riaditeľni vyzerá, pomyslela si, že Drea to tam zatiaľ celkom dobre zvláda.
„Ako sa opovažuješ, ty malá drzaňa!“ osopila sa pani Lowellová na Dreu. Zúrila.
Drea ani len nestihla otvoriť ústa, keď ju na jej prekvapenie zastúpila Kristy.
„Ako sa vy opovažujete trápiť Lala?! Nespravili ste toho už dosť?!“
„Kristy!“ okríkla ju vlastná matka. „Pre boha živého! Všetci sa okamžite upokojte!“ Pridupotala k svojej dcére a schmatla ju za plece. „Ideme!“ zavelila. Druhou voľnou rukou schmatla Dreu. Dievčatá sa ani nestihli začudovať, už aj boli vonku z miestnosti. Slečna Heartová ich za ramená ťahala dolu po schodoch čo najďalej od svojej kancelárie. O dve poschodia nižšie konečne zastavila a pustila ich. Keď sa k nim otočila, z očí jej šľahali blesky.
„Nech vás ani nenapadne vracať sa tam! Toto sa nás netýka! Rozumeli ste mi?! Obe?“
Keď prikývli, riaditeľka ich nechala tak a rozčúlene oddupotala preč. Keď bola z dohľadu, Kristy aj Drea sa zadýchané od rozrušenia zviezli na schody.
„Prekliata ženská,“ zahrešila Kristy. Nemyslela svoju matku. Pozrela na Dreu. Jemne sklonila hlavu a zadívala sa jej do tváre. „Čo si jej povedala... bola vážne sila.“
Drea ešte trikrát prudko vydýchla a potom, tiež sa obrátiac ku Kristy, prikývla. „Je to mrcha.“
Obe naraz zdvihli ruky a bez rozmýšľania si spolu tľapli.

„To bolo ale divadlo, však? Hádam si tu naozaj pobláznil všetky dievčatá.“ Samantha bola už pokojná. Sedela v malom mäkkom kresle pri okne riaditeľkinej kancelárie a oči len málokedy upierala inam ako na Lala. Bola ním úplne očarená. Nepripúšťala si však, že ľutuje svoje staré rozhodnutie odísť. Bola však nešťastná, že jej syn k nej cíti toľko nevraživosti. Veľmi sa s ním túžila zmieriť a tiež si želala, aby ju znovu volal matkou. Vedela však, že o privilégium Lalovej náklonnosti prišla v deň, keď ho opustila.
Lalo sa iba v jej spoločnosti cítil veľmi zmätene. Vždy keď na ňu pozrel, videl svoju matku, tak ako si ju pamätal z detstva. Láskavú a milujúcu, žena pred ním bola tá istá, ktorá ho toľko krát objímala, viedla za ruku a uspávala. Ľúbil hlas, ktorým k nemu hovorila a aj pohľad, ktorým sa na neho dívala. Rozmýšľal o nej ako o mame, v myšlienkach jej stále patrilo to výnimočné slovo. Aj keď osoba, na ktorú sa díva, vyzerá ako jeho matka, ktorú poznal, dobre vedel, že predsa len je to niekto iný. Niekto, kto ho nemal natoľko rád, aby ostal. Niekto nespoľahlivý a veľmi, veľmi sebecký.
Lalo sa jej však potreboval spýtať na to najdôležitejšie. V tom ohľade bol rád, že ostali samy. Cítil, že je to píliš osobné a nie pre cudzie uši.
„Prečo...“ začal neisto Lalo. Hneď tým upútal jej ďalšiu pozornosť. „Prečo si... ma nevzala so sebou?“
Oči jeho matky znežneli a zmäkli. Potichu si vzdychla. „Ako by som mohla? Bol si doma a tiež si mal všetko, čo si potreboval. Okrem toho by som ďalšie hádky s tvojím otcom nestrpela. Veľmi ťa miloval, nevzdal by sa ťa len tak ľahko.“
„Tak ako ty, chceš povedať.“
Pokrútila hlavou, no hneď na to prikývla. „Odpusť,“ šepla.
„Prosím?“ spýtal sa jasne.
Vstala a podišla k nemu bližšie. Keď videla, ako cúvol, zastavila. „Odpusť mi to,“ povedala mu. „Odpusť mi to, prosím, synček, Lalo, môj maličký Lalo.“
Hľadel na ňu a ani sa nepohol.
„Bol si ešte primalý, ničomu si nerozumel. S tvojím otcom sme vôbec neboli pre seba. Zaľúbili sme sa, to áno, rýchlo a veľmi horlivo a ja som otehotnela taká mladá. Až po rokoch manželstva sme sa naozaj spoznali a ja som nebola šťastná. Chýbalo mi... toľko zážitkov. Citových a tiež umeleckých,“ rozplývala sa. „A tvoj otec mi ich dať nemohol.“
„Kde si celý ten čas bola?“ spýtal sa jej Lalo.
„Všade,“ usmiala sa na neho. „V Petre v Jordánsku, v Egypte, v Španielsku a v Indii. Videla som Samarkand a Tibet, v Grécku aténsku Akropolu a delfskú veštiareň. Šla som všade, kam ma zavialo, a hneď ako bol rozvod oficiálne dokončený, stretávala som sa s mužmi, ktorí sa mi páčili a jedla jedlá, čo mi chutili. Len ty si mi chýbal,“ povedala, „inak bol môj život konečne dokonalý.“
Lalo sa zháčil a zvraštil tvár. „Ty si si užívala celý svet a mňa a otca si nechala len tak, samých a nech sa trápime bez teba a nech...“
„Nemohla som ostať,“ povedala znovu nežne a podmanivo a k Lalovi spravila ďalší krok. „A nemohla som odísť s tebou.“
„Keby ti otec nebránil ani tak by si ma nevzala,“ obvinil ju Lalo. „Bol by som ti iba prekážal pri zbierke tých nových krásnych zážitkov!“
„Lalo,“ šepla a chytila mu tvár do dlaní. Už bola pri ňom. „Môj najdrahší, najmilší chlapček. Tak ma to mrzí. Ale už som späť. A chcem ti vynahradiť všetky tie roky. Dovoľ mi to, synček.“ Na malých podpätkoch bola rovnako vysoká ako on. Pomaličky sa k nemu priklonila a pobozkala ho na líce. Položila mu jemnú dlaň na šiju, druhú na plece a potom si ho milujúco pritiahla do náručia. Keď už bol pri nej, silno ho objala.
„Mama,“ vydýchol Lalo rozochvene. Nadýchol sa jej známej vône a rýchlo zaboril tvár do jej hebkých vlasov.
Hladkala ho po chrbte a potichu ho utešovala. Dokonalejší pocit, ako že ju objíma a ľúbi niekto tak blízky ako jej malý Lalo, nenašla počas tých rokov nikde na svete.
„Lalo, miláčik,“ povedala, stále ho objímajúc. „Niečo by si si mal dobre premyslieť. Je to dôležité. Počúvaš ma?“
„Áno,“ zamumlal jej do pleca.
„Dobrý chlapec. Tvoj otec o tom ešte nevie, no dostala som ponuku od jednej svojej veľmi blízkej priateľky. Celý budúci rok s ňou strávim v Anglicku a... napadlo mi,“ odtiahla sa, aby Lalovi mohla pozrieť do tváre, „či by si nechcel ten čas stráviť so mnou.“
Lalo pokrčil čelo. „Ako?“
„Je to jednoduché,“ odvetila a pohladila ho po tvári. „Pôjdeš so mnou a posledný rok školy si dokončíš na inom mieste. Čo si o tom myslíš?“
Lalo len prekvapene zažmurkal.

Drea sa vrátila za Johnnym, ale Kristy, Lizzy a Toby spolu sedeli v Lalovej izbe a čakali na neho. Boli to už aj dve hodiny a Kristy začínala byť nervózna. Porozprávala Tobimu a Elizabeth všetko, čo sa udialo a tí boli správou o Lalovej matke úplne ohromení. Netušili ani, že sa s ňou stretol aj doma a to kvôli nej bol potom taký rozrušený, že si víkend predĺžil a vrátil sa až v pondelok večer. Toby povedal Lizzy a Kristy o Lalovej matke všetko, čo vedel. Pamätal sa na ňu ešte zo svojich detských čias. Keď ako malý občas prespal u Lala, robila im raňajky, strážila ich a aj sa s nimi hrala. Až kým jedného dňa, keď mali chlapci dvanásť, zmizla bez jediného slova a už sa viac nevrátila. Samozrejme, doteraz.
„To si Lalo nezaslúžil,“ povedala skleslo Lizzy.
Kristy hneď súhlasila. „To teda naozaj nie.“
„Povedz nám ešte raz, ako jej Drea vynadala,“ nadchol sa Toby. „Musím to počuť znovu.“
„Už to povedala trikrát, Toby,“ schladila ho Elizabeth. „Aj keď uznávam, že by si za to zaslúžila nejaké vyznamenanie, len si predstav, aká musela byť nazúrená, ak to všetko naozaj povedala. A Drea sa takto nevytočí len tak pre nič za nič.“
„Ak by som s tou osobou bola v jednej miestnosti dlhšie, aj ja by som jej povedala svoje.“ Krsty si prehodila vlasy cez druhé plece a začala si kontrolovať ich hladké končeky. „Už som sa do toho dostávala, no spolu s Dreou nás odtiaľ vyhodili.“
„Do pekla aj s tou ženskou,“ zaklial Toby. „Lalo bude zase pekne mimo.“
„Nech mu len skúsi znovu ublížiť,“ povedala Kristy. „Vieme, ako sa volá.“
Elizabeth sa uškrnula. „Zdá sa, že nie je až také zlé mať sestru ako tú tvoju, Kristy.“
„Sú tu aj svetlé chvíle,“ odvetila s rovnakým úškľabkom.
Všetci traja naraz otočili hlavy ku dverám. Kľučka poskočila a do izby vošiel Lalo.
„Čo je tu, klub zvedavcov?“ spýtal sa otrávene, keď zbadal všetkých troch sedieť na koberci. Oči mali vypúlené, uši nastražené a civeli na Lala ako na sväté zjavenie. Prešiel okolo nich, sadol si hneď za Kristy na kraj svojej postele, a keď ju objal okolo hrude, vytiahol ju hore vedľa seba. Jej ruky si pritiahol na spánky, a hneď ako tak urobil, začala mu po nich jemne krúžiť prstami.
„Kamoško, už vieme všetko. Ako to dopadlo?“ vychrlil zo seba Toby.
Lalo neodpovedal. Zatvoril oči, keď sa Kristy posunula za neho a bradu si oprela o vrch jeho hlavy. Jej šikovné prsty mu prinášali rýchlu úľavu. Na to bola Kristy, zdá sa, stvorená.
„Lalo,“ ozvala sa aj Lizzy. „Nevyzeráš až tak zmagorený, ako sme sa obávali. Je to dobré znamenie alebo chvíľka pokoja pred tým, ako vyhodíš do vzduchu celý intrák?“
„Žiadny ohňostroj nebude, Liz,“ povedal.
„Pozrite, komunikuje!“ zvolal Toby nadšene.
„Lalo, čo sa stalo po tom, keď sme odišli?“ spýtala sa ho jemne Kristy. „Čo je s tvojou matkou?“
„Čo by s ňou bolo? Už odišla zo školy.“
„A?“ spýtala sa neisto. „Zistil si, čo od teba chcela? Naozaj na teba bola iba zvedavá?“
„Nie tak celkom,“ odvetil.
„Lezie to z teba ako z chlpatej deky, kamarát,“ poznamenal Toby. „Liz, donesiem jeho laky na nechty.“
„On má laky na nechty?“ začudovala sa.
„Také čierne. Ale kde?“ Toby si prstom poťukal po brade.
„V kúpeľni na spodnej poličke – ale na čo vám sú?“ spýtala sa Kristy.
Tak to netušil ani Lalo, ale nechcelo sa mu čakať a zisťovať to. „Niečo mi navrhla,“ povedal im.
Pozreli na neho, na Lalo sa znovu odmlčal.
Toby pozrel na Kristy. „Takže spodná polička?“
„Navrhla mi aby som s ňou o dva týždne odcestoval do Anglicka,“ povedal Lalo. „Na celý rok.“
Toby prestal naťahovať krk ku dverám kúpeľne a zamrzol. Lizzy sa na Lala šokovane obrátila a Kristine prsty jemne masírujúce jeho spánky znehybneli.
„A ty si súhlasil, však?“ spýtala sa ho potichu Elizabeth. Nebola hlúpa a rovnako ako Toby a Kristy videla, že Lalo je v povznesenej nálade. Dalo sa to určiť už len podľa toho, že sa s nimi zhováral.
Lalo sa uškrnul. „A čo vám preskočilo? Po anglicky viem len jeden album od Pink Floyd.“