Červený kód: Lucifer! 5

Atmosféra bola hustejšia ako prihorený prívarok. Vzduch sa ledva hýbal. Iba ním občas preletel nejaký zlostný alebo podráždený pohľad. V triede bolo napätie, čo sa dalo pokrájať aj kolieskom na pizzu. Dokonca tupým.
Päť dievčat sedelo v kruhu okolo dvoch lavíc a ako premýšľali, z hláv im stúpala neviditeľná aura plná zmätku a nepokoja. Dve chýbali. Lola srdcervúco rumádzgala na záchodoch a práve sľubovala umývadlu, že sa zabije, Kitty ju tíšila.
„No... hihi,“ zachichotala sa nervózne Drea. „Myslíte, že to niekto uprace?“
„Tú kávu alebo škandál?“ zahundrala Kari.
„Škandál!“ zvolala napoly pobavene, napoly neveriacky Drea. „To predsa nebol žiadny škandál!“
„Hovorí o tom komplet celá škola, tak ako by si to nazvala?“ povedala Lizzy. Ona bola pokojná. Situáciu dokázala zakaždým hodnotiť s čistou hlavou. „Dievčatá si pobúrila, u chalanov si získala prinajmenšom doživotný rešpekt. Teda okrem jedného.“
„Vuhuuu!“ doniesol sa k nim krik z chodby. „Lala uzemnila kočka! Zostrelila ho na zadok!“
Drea sa pri tom besniacom chlapčenskom nadšení ešte viac schúlila na svojej tvrdej stoličke a ostala na nej ticho čučať ako syr na makaróne. Niečo takéto vyvolať naozaj nechcela.
„Ale si tomu dala,“ vydýchla Lizzy a unavene si podoprela hlavu, akoby ju mala priťažkú od všetkých Dreiných problémov. No ona ich na seba dobrovoľne ťahala sama. „Prečo si to vlastne urobila? Viem, že si nová, ale mne sa zdalo, že všetkému rozumieš. Dovoľ, aby som ti vysvetlila, aj keď už trochu neskoro. Lalo je pánboh tejto školy.“
„Viem,“ pípla Drea a jemne sa ošila na stoličke, akoby sa ospravedlňovala.
„Tak prečo? Nechápem. A asi nie jediná. Všetci tu poznáme jeho zásadu číslo jeden, nezačínať si s nikým zo školy. Lola sa kvôli nej práve pokúša zakolomaždiť na vécku.“
„Mám sa za ňou ísť pozrieť tiež?“ spýtala sa Ashley starostlivo. Drea znovu prehodnotila, čo si prednedávnom myslela. Mamičkou skupiny dievčat nebola Lizzy, ale práve Ashley. Ona bola vždy tá jemná, starostlivá a ohľaduplná. Elizabeth bola otec. Hlava rodiny, neustále v ochrannej pozícii.
„Nie, Ash,“ povedala. „Ostaň, Kitty to zvládne.“ Ona vedela, čo robí. Čím viac pozornosti by Lola cítila, tým by boli jej hysterické predstavenia intenzívnejšie a tým aj nebezpečnejšie.
„Drea, on sa k tebe prihlásil pred všetkými, chápeš?“ pokračovala. „To sa ešte nikdy nestalo, ty ťava! A namiesto toho, aby si skákala radosťou, takto ho pošleš do kelu?“
Kivi bola hrozivo ticho. Áno, sedela tam tiež, hneď vedľa Drey. A tá cítila, ako sa k nej od malej blondínky šíri mrazivý chlad. Čakala, kedy vyskočí na svoje krátke nohy a s pokrikom pralesnej amazonky jej odtrhne hlavu.
„Stalo sa medzi vami niečo?“ vyzvedala Lizzy. Kari a Ash sa zvedavo započúvali. „Nič si nevravela a my sme si nič nevšimli.“
„No... nestalo sa toho veľa...“ zahovárala Drea. Bola rozhodnutá to napadnutie nespomínať, len čo by ich vyľakala, že sa po okolí potuluje úchylný delikvent. Švihla opatrným pohľadom po Kivi či sa jej polovičné klamstvo nepokúsi pokaziť. Ale ona stále len mlčala.
„Tak si sa mu možno len naozaj veľmi zapáčila,“ zhodnotila Lizzy. „Stáva sa to, to je jasné. A ty vôbec nevyzeráš ako bežné dievča, aj to ti je dúfam jasné.“
Drea len skromne prikyvovala ako zakríknuté malé dievčatko. Dobre vedela, že je divná, no keby to povedala nahlas, Lizzy by ju vykvákala za tie jej nenormálne vlasy. Aj Dreu veľmi prekvapilo Lalovo správanie. Myslela si, že ju skôr znenávidí za to, ako surovo ho odmietla a potom vyhodila zo svojej izby, a nie že sa k nej začne správať tak milo a pozorne.
„Prečo si ho odmietla? Povedz,“ navádzala ju vytrvalo Lizzy. Išla na to trpezlivo, lebo Dreu mala prečítanú stokrát odpredu aj odzadu ako obľúbenú knižku a vedela, že je to citlivá a bezúhonná osoba. No tiež hrdá a občas aj bezočivo smelá, ako sa mohla presvedčiť na vlastné neveriace oči. A preto vedela, že Drea vo svojej ďalšej odpovedi zaklamala.
„Ja... zľakla som sa...“
„Čerta starého si sa zľakla!“ zvolala Elizabeth. „Ty si po ňom zlomyseľne vyštartovala ako dajaká odvrhnutá milenka, čo túži svojho chlapa ponížiť! Videla si Lolu? Tá sa zľakla, ako to spraví vždy, keď ho zbadá. Nevyzerala si veľmi ako ona...“
„Len sa to u mňa ináč prejavuje. Len som sa bránila!“ obhajovala sa rýchlo Drea.
„Ja nerozumiem,“ hlesla Ashley. „Nepáči sa ti?“
Naraz sa dievčatá veselo zasmiali.
„Dobre, dobre...“ šomrala si Ash.
Lizzy sa zaklonila a pozrela do stropu. „Okej, uznám, že si mohla byť zaskočená a zmätená a to všetko... Ale keď ťa niekam pozve, už budeš súhlasiť?“
„Myslíš, že to urobí, keď som mu zničila topánky?“ snažila sa žartovať Drea.
Lizzy a ostatné dievčatá na ňu však zrazu uprene hľadeli. Hlavne Kivine oči ju prepaľovali.
„Nie,“ vydýchla napokon. „Nechcem s ním mať nič spoločné.“
„Zdá sa, že nám tu niečo dôležité uniká, dievčatá,“ poznamenala trochu otrávene Lizzy. „Buď je naša drahá Drea obeťou nejakého mentálneho postihu, alebo... neviem! Nič iné to asi byť nemôže!“
Keď však Elizabeth o sekundu neskôr zachytila Drein ustarostený pohľad smerujúci na Kivi, uvedomila si, že svoju poslednú nahlas vyslovenú vetu bude musieť veľmi rýchlo prehodnotiť.

Bolo koniec vyučovania a trieda sa začala rýchlo vyprázdňovať. Kým si Drea balila knihy, Kivi sa bez slova vybrala preč bez nej. Drea si to uvedomila až potom, ako si vyhodila tašku na chrbát a pozrela na prázdne miesto vedľa seba.
Drein šokovaný výraz zachytila z opačného konca triedy svojím pozorným zrakom Elizabeth. „Choďte dopredu,“ povedala potichu dievčatám. Ony ju bez otázky poslúchli.
Drea ešte chvíľu postávala na mieste, no keď zistila, že trieda je už prázdna, napokon sa pobrala. Zatvorila za sebou dvere a pustila sa chodbou.
„Máš na výber dve veci.“
Drea prekvapene vzhliadla, keď začula, že k nej niekto prehovoril. Takmer okamžite zbadala Lizzy. Stála pri stene a nedbanlivo sa o ňu opierala vo veľmi podobnom postoji, ako to robil predtým Lalo. Drea uvažovala či je to póza, ktorú zaujmú hrdí ľudia, ktorí plne dôverujú svojim schopnostiam. Mocní ľudia, pôsobiví, vzbudzujúci obdiv i rešpekt, len im na tom veľmi nezáleží. Zastala a tiež sa oprela o stenu úzkej chodby presne oproti Lizzy, aby si mohla vypočuť, čo jej chcela povedať.
„Buď sa pokúsiš zachrániť to, čo ostalo z tvojho priateľstva s Kivi, alebo dáš šancu niečomu novému a budeš súhlasiť s Lalom.“
„Videla si to na nej?“ povzdychla si Drea.
Elizabeth prikývla. „Je do neho zabratá ako voda do mlyna.“
„Čo mám robiť?“
„Vybrať si,“ zopakovala. „S Kivi by si mala istotu, ktorú nemôžeš mať s Lalom. No ona ti nedá toľko nového ako on.“
„Nemusím si vyberať. Kivi by som nikdy tak neublížila.“
Lizzy sa usmiala. „Si výnimočné dievča. A nie len pre tie tvoje úžasné vlasy.“

„Kivi, počkaj!“ vola Drea za svojou kamarátkou. Dohnala ju. Utekala za ňou po chodbičke internátu a nechápala, kam sa tá bláznivá náhli, keď majú aj tak spoločnú izbu. „Kivi!“
Neodpovedala jej ani sa za ňou neobzrela. Vbehla do dverí a zatresla ich Drei pred nosom. Bola príliš rozrušená.
Drea takmer vytrhla dvere z pántov, potom nimi za sebou tresla aj ona a vpochodovala do izby.
„Ty suka! Všetko je tvoja vina! Neznášam ťa!“
Keď Drea začula ten zlostný krik, zamrzla. Civela na vyvádzajúcu Kivi a nemohla uveriť vlastným ušiam. Tá zas neverila, že to z nej všetko zrazu nezadržateľne lezie von.
„Ty odporná podvodníčka! Podrazáčka! Si len obyčajná sviňa, to si! Bodaj by ťa Lucifer vzal so sebou do pekla, ty harpya prešibaná!“
„Kivi!“
„Buď ticho! Ešte mi aj dáš vybrať, ako hlupani, aby si mi ho potom naschvál mohla vyfúknuť, čo?! Čo sa ti to porobilo?! Neboli sme kamošky?!“
Drea k nej priskočila a vlepila jej facku. Kivi na ňu zarazene pozrela, ale aspoň už konečne stíchla.
„Kivi,“ vydýchla Drea so slzami v očiach. „Počúvaj ma, ty motovidlo sprosté!“
„Ty si sprostá! Za všetko môžu tvoje sprosté vlasy! Isto sa mu preto tak páčiš! A už ich zrazu ani neskrývaš, čo?! Rada sa s nimi pred ním pýšiš, ty bosorka!“
„Prestaň jačať a počúvaj!“ Drea ju schmatla za ruky a padla pred ňou na zem. Vyzerala ako prosiaca o milosť. „Nie je to pravda. Ja ho nechcem, nechcem ho. Ty si moja kamarátka. Dobre viem, ako sa ti páči, nikdy by som sa mu nenúkala ako hlúpa hus. Vieš prečo som ho včera vyhodila? Kvôli tebe. Začal si dovoľovať, tak som ho hneď poslala preč, lebo som vedela, ako by ti bolo. Aj dnes som ho preto odmietla. Sme kamarátky, Kivi. A on sa páči tebe...“
„Dovoľoval si, vravíš? A keby sa mi nepáčil, tak ho aj necháš, čo?“
„Nie! Už si sa načisto zbláznila? Veď môj zoznam aj s tým všetkým poznáš naspamäť.“
„To, že si sa chcela vydať ako panna, keď si mala dvanásť, ešte neznamená, že to platí aj po tom, ako si ho spoznala!“
„Stále to platí! Platí to, ako všetko ostatné, čo som tam kedy mala napísané.“
Kivi na ňu zhora pozerala a chvíľu mlčala.
„No tak, Kivi. Pre mňa si ty oveľa dôležitejšia ako nejaký frajerík, ktorého ledva poznám!“
Tentoraz pichalo pri srdci malú blondínu. Keď z nej všetok ten hnev opadol, Drei uverila. To, čo ju však začalo trápiť, bolo, že keby jej ona prisahala tou istou poslednou vetou, ktorou Drea jej, Lucifer by ju len tak chmatol za blonďavé pačesy a vzal by ju za to nehorázne klamstvo do pekla tak rýchlo, že by sa jej z toho až zatočila hlava.

K dievčatám zavítali na návštevu Ashley a Kari. Drea si bola istá, že ich vyslala Elizabeth, lebo chcela zistiť, aký následok malo to strašné hysterické Kivino jačanie, ktoré počul takmer celý internát. Boli to len nadávky, no všetci vedeli, na koho ich ziapala. Podaktorí sa pri Kivinom steny-prerážajúcom hlase dokonca potešene škerili, lebo si uvedomili, že dráma pokračuje aj mimo školy.
„Mali ste šťastie, že v intráku bolo len zopár ľudí,“ vravela Ash s úľavou v hlase. „Počuť to bolo až cez celú budovu dozadu k našej izbe.“
„Je jedno či to počuli traja alebo päťdesiati,“ vyhlásila stroho Kari. „Do hodiny sa všade roznieslo, že sa dve nové dievčatá hádajú o Lala.“
„Ale to predsa nie je pravda!“ zvolala ublížene Drea. „Čo nevideli, ako som ho aj s tou jeho kávou poslala do kelu?“
Kari len jemne pohodila plecami.
„V každom prípade, sme veľmi rady, že to skutočne nie ja pravda, baby,“ povedala Ash. „Vyzeráte... že ste sa akosi uzmierili.“
Tak to aj bolo. Zvyšné dievčatá z pätice, ktoré ešte nevedeli, že má Kivi takú silnú slabosť pre Lala, sa to po jej hlasnom výstupe rýchlo dozvedeli. Informovala ich Lizzy, keď sa k nej zmätené z toľkého kriku obrátili a tá ich zase raz oslnila svojimi podrobnými a spoľahlivými informáciami. Keď sa Lola dozvedela, že na scéne je ďalšia do Lala zamilovaná osoba, zo záchodov až do večera nevyliezla. Potom už bola hladná.
Kivi a Drea sa poriadne porozprávali. Z drobného ufrflaného dievčaťa vyliezlo ešte veľa obviňovania. Len ťažko sa vyrovnávala s tým, že jej kamoška je pre chalana, ktorý sa jej tak veľmi páči, oveľa atraktívnejšia ako ona. Kivi jednoducho žiarlila. Strašne veľmi. Bola kvôli poblázneniu z Lala schopná na svoju celoživotnú najlepšiu priateľku zlostne naziapať ako na tú najväčšiu šľapku pod slnkom a neskôr sa zo to ani len neospravedlniť. A Drea si tie urážky vypočula neprávom. Veď Lala od seba odháňala a odmietala ho, ako len mohla, aby Kivi ani náhodou neublížila. Za to, že ju tak strašne zožieralo, že o ňu javí záujem, už predsa vôbec nemohla. No dievčatá si aspoň všetko vypovedali do očí a viac nepredlžovali tú nepríjemnú situáciu, v ktorej sa nachádzali. Keď zo seba obe dostali, čo mali na srdci, namiesto toho strašného ticha medzi nimi zavládlo podráždenie. No to bolo oveľa prirodzenejšie a stále lepšie ako mlčanie. Kivi Drei veľmi schválila, že Lala mieni ďalej odbíjať a pri tej predstave sa trochu upokojila. No jej sklamanie a podráždenie z toho, že sa Lalo zaujíma o Dreu a nie o ňu, pretrvalo.
„Mala by som sa porozprávať aj s Lolou?“ zaváhala Drea.
„Radšej nie,“ povedala Ash. „Tú keby sme na vás dve teraz vypustili, stala by sa tragédia.“ Napriek všetkému sa zasmiala. „Nemusíš sa obávať, Drea. Nespravila si nič zlé. Práve naopak. Si čestný a dobrý človek. Lizzy sa o ňu postará.“

Elizabeth sa naozaj starala. Vzala si Lolu pod svoje širokánske ochranné krídla, a keď na ďalšie ráno vyhodila chalana z lavice, v ktorej pôsobila, zronené dievča usadila vedľa seba. Kým ju Lizzy pekne strážila a z času na čas priateľsky dohovárala, Ash, ktorá ostala sedieť za nimi sama, Lole nežne hladkala alebo zapletala vlasy. Elizabeth a Ashley spolu vytvorili tuhý podporný tandem, ktorý mal za úlohu čo najrýchlejšie pomôcť smutnej Lole a znovu jej pripomenúť krásy života. Kari a Kitty ostali dočasne trochu zanedbané, no ony tomu rozumeli. Stále sedeli na svojich miestach v lavici pred Dreou a Kivi. Tie sa na ne počudovane dívali, keď prišli na to, že dievčatá sa správajú, akoby sa nič nestalo a akoby to nebola Dreina a Kivina vina, že ich kamoška Lola teraz prežíva krízu.
Deň a vyučovanie plynuli pomaly a pokojne a zdalo sa, že vďaka snaženiu Ash a Lizzy sa celá situácia akosi otrasie a nad hory opäť vyjde slnko. Drea si však o pár chvíľ pomyslela, aká ale bola naivná. Problémy s chlapcami na seba nenechali dlho čakať.
„Drea!“ zvolal do triedy Toby. „Poď na chvíľku.“
Drea mala tých ťažkopádnych momentov, keď celé jej okolie prekvapene vzhliadlo od svojej roboty a stíchlo, už plné zuby. Proti Tobimu však nič nemala. Aj keby uvítala, ak by sa mohol o rám dverí opierať trochu menej frajerskejšie, viniť ho z toho nemohla, lebo on to pravdepodobne naschvál nerobil. Podobne ako jeho najlepší kamoš sa s darom lámať srdcia už narodil.
Drea si povzdychla a sprevádzaná pohľadmi neisto vstala. Pozorne ju najviac prepaľoval asi ten Elizabethin. Dievča zbystrene skúmalo najprv Drein a potom Tobiho výraz. Snažilo sa pochopiť situáciu, no tiež sa nestačilo čudovať, že jej nová spolužiačka dohnala k pozornosti nie len Lala, ale aj Tobiasa. Nepáčilo sa jej, ako na ňu pozeral, no Dreine oči, v ktorých netancovali ohníčky, ako keď dole v školskej hale hľadela na Lala, ju rýchlo upokojili.
Toby Dreu len kývnutím hlavy zavolal von na chodbu. Boli uprostred hlavnej prestávky, čo sa Drei veľmi nepáčilo, lebo to znamenalo, že keby bol ich rozhovor náhodou nepríjemný alebo trápny, zvonenie ho tak skoro ešte nepreruší.
„Prečo si prišiel?“ spýtala sa Drea. Napriek malej nervozite bola zvedavá a nevedela si ani predstaviť, prečo ju vyhľadal.
„Potreboval som si pár vecí overiť. Keď je Lalo naštvaný, trepe aj to, čo nemyslí vážne,“ odvetil jej Toby. Zastal na konci chodby a oprel sa do posledného okna slepej uličky. Nezúčastnene si prekrížil ruky na hrudi a nahodil výraz prefíkaného starého kocúra. Ako hľadel na Dreu z takej blízkosti, páčila sa mu stále viac. „Včera som síce nebol pri tom zábavnom predstavení s kávou, ale všetko som neskôr v hrubom podaní počul od Lala, kým si v izbe šúroval svoje topánky.“
„A čo si si chcel overiť?“ spýtala sa Drea trochu útočne. Tobimu pripomínala náhle rozhnevanú sipiacu húsku. Ruky mala v bok ako jemne zdvihnuté krídla a krásne husté vlasy ako podráždením našuchorené perie.
„Či si naozaj taká, ako hovoril, kým ťa preklínal do pekelných jám.“
„To urobil?“
„Povedal niečo horšie, chcel som to len trošku zjemniť.“
Drea prižmúrila oči. „A ty mu veríš?“
„Ešte neviem. Je to môj najlepší kamoš a on mi nikdy neklame. Iba ak o tom klamstve najprv presvedčí seba...“ povedal trochu zamyslenejšie. „V každom prípade, si ochotná uviesť moju mienku o tebe na pravú mieru alebo sa uspokojíš s tým, že si o tebe budem myslieť, čo mi Lalo povie?“
„Počkaj, počkaj, Tobias.“
„Toby.“
„Toby, neviem ako presne to myslíš, ale aj tak, prečo by ma malo zaujímať, čo si o mne myslíte? Ledva vás poznám a pravdu povediac ste mi doteraz spôsobili iba zopár nepekných problémov...“
„Čože? Čo som ti kedy ja spôsobil? A už si zabudla, ako ti Lalo vtedy pomohol s tým debilom?“
Drea si zahryzla do pery, keď si uvedomila, že vraví pravdu. Naozaj na Lalovu pomoc čas od času zabúdala. No podľa veľkosti toho dobrého skutku, čo pre ňu urobil, by rozhodne nemala.
„Ach, jasne... máš pravdu,“ priznala trochu zahanbene. „Prepáč.“
„Už si zlepšuješ skóre.“ Zasmial sa zrazu Toby.
„Čože?“
„Vyzeráš milá... a dobrá,“ usmial sa. „No ešte uvidím, ako sa vyfarbíš.“
Drea nevedela, čo povedať. Vedľa Tobiho sa cítila čudne. Nebola veľmi zvyknutá postávať po kútoch školy s miestnymi frajermi a cítiť na sebe prekvapené pokukovanie každého jedného okoloidúceho študenta.
„Povedala si, že máš kvôli nám problémy?“ spýtal sa po chvíľke ticha Toby.
Drea v panike rýchlo krútila hlavou. „To nie. Vôbec, vôbec.“
„Zle som počul?“ usmial sa veselo.
Tentoraz prudko prikyvovala.
„Dobre teda, je to len tvoja vec, ak sa o ňu nechceš podeliť...“
„Nie je to dôležité a už sa aj tak zdá byť všetko v poriadku,“ povedala Drea rýchlo. Tú nepríjemnú ľúbostnú melodrámu by mu vysvetľovať naozaj nechcela.
Toby sa na ňu stále vyškieral mätúcim úsmevom. Dredy mal tentoraz rozpustené a takto jej pripadali oveľa dlhšie ako obyčajne.
„Dobre teda. Tak ja sa už hádam vrátim do triedy,“ povedal, no zatiaľ sa z parapetu okna veľmi nedvíhal. Hľadel si na špičku veľkej bielej topánky, ktorou zabŕdal do okraja natrhnutého linolea. Toby v skutočnosti práve váhal možno ako ešte nikdy v živote. Riešil otravnú dilemu. Toto dievča malo po väčšine času na svojej peknej srdcovej tvári priateľský výraz. Tobimu sa zdalo, že je skrz-naskrz dobré a od odpornej suky, ako ju tituloval Lalo, mala dosť ďaleko. A on to veru posúdiť vedel. Dievčenské povahy sa naučil rozlišovať už veľmi dávno a mal možnosť si svoje schopnosti vyskúšať na tom množstve báb, s ktorými sa Lalo už zaplietol. Niektoré z nich boli pekné potvory, no medzi nimi a Dreou vôbec žiadne spoločné znaky nevidel. No čo ak sa mýli? To sa môže pokojne stať, veď ju ešte nepozná. Popravde, ako sa mu jej pekelné vlasy páčili, tak ho zneisťovali. Vyzerali ako zlé znamenie. V čom teda spočívala jeho dilema? Ak je dobrá a nie taká, ako tvrdí Lalo, má ju vystríhať, aby sa s ním nezapletala, lebo sa jej chce odplatiť za poníženie, alebo má ostať mlčať s dovoliť, aby ju Lalo podusil v polievke, čo si sama navarila? Ešte si nebol istý, a tak si vybral nechať rozhodovanie na neskôr.
„Hm, chcel si ešte niečo?“ spýtala sa ho Drea neisto. Jeho výraz, akoby v mysli riešil kvadratickú rovnicu a následne si s námahou predstavoval vychádzajúci graf, sa jej nepozdával.
Keď ho Drein hlas vytrhol zo zmyslenia, okamžite nahodil úsmev. Bol však slabší ako obyčajne. Na širší nenašiel silu ani dostatok dobrej nálady. „Už nič,“ povedal jej . „Zatiaľ sa maj.“
„Zatiaľ,“ zamrmlala si Drea popod nos, kým sa dívala na jeho vzďaľujúci sa chrbát.

Dráma ešte nebola na konci. Kým sa skončilo vyučovanie, za Dreou prišli ešte traja chalani. Všetci s rovnakým zámerom. Pozvať ju na rande.
Drea bola v škole druhý deň a jednoducho nechápala, ako sa bez Luciferovej pomoci mohla stať za taký kratučký čas na celej škole známou. Tí traja odvážlivci, čo sa zatúlali do jej triedy, boli prítomní na divadle, ktoré Drea predviedla takmer pred celou školou, aby Lala verejne odmietla. A vtedy si všetci pomysleli niečo celkom rovnaké. Že dievča s takým charakterom, tak výnimočným vzhľadom a vynikajúcimi predpokladmi odolať miestnemu lámačovi ženských sŕdc, je čarovným zjavením, ktoré sa oplatí zavolať von aj za cenu takého odmietnutia, aké musel rozchodiť Lalo.
Zmätená Drea si nevedela dať rady. Tie jej však našťastie poskytla Elizabeth, ktorá jej odporučila všetkých troch poslať slušným a priateľským spôsobom do čerta, ak nechce získať povesť školskej radodajky. Aj keď jej rada, vyznela dosť tvrdo, Lizzy bola úprimná a chcela Drei len pomôcť.
No návštevy v triede ešte neskončili. Len čo Elizabeth spomenula čerta, ten sa zjavil vo dverách.
„Kto je to?“ spýtala sa Drea, keď zbadala dievča naťahujúce svoj dlhý biely krk. Bola to vysoká, štíhla a dlhovlasá bruneta. Mala silný zmysel pre módu a to aj svojím oblečením patrične prezentovala.
„Och, Kristy,“ povedala sucho Lizzy a Drea potlačila úsmev, lebo to znelo celkom ako : Och, Kriste. „Ak je Lalo frajerom našej školy, táto tu je jej najväčšou fiflenou. Stavím sa, že sa prišla pozrieť na konkurenciu.“
„Akú konkurenciu, prosím ťa? Veď som sa tu ešte ani neohriala!“
„Neblázni, ty si tu už pečená-varená, akoby si sem chodila sto rokov. A ohriata si až tak, že už aj otepľuješ do radu každé chlapčenské srdiečko, okolo ktorého prejdeš. A teraz sa postav. A hrdo! Choď sa tej pipíške ukázať!“ Lizzy Dreu s pobaveným úsmevom postrčila zo stoličky a zo svojho miesta ju jemne posotila ku dverám.
Keď Kristy zbadala tučnú babu s červeným senom na hlave, ako dostala opísané od jednej zo svojich nasledovníčok, jemne spojila obočie. Mysľou jej preblesklo, že musí svojej kamoške vynadať, pretože tá ju uisťovala, že nové dievča nie je žiadnou hrozbou. Ale tá zvláštne príťažlivá baba pred ňou teda škaredá vôbec nebola. Vyzerala inak, to bola pravda, ale tým bola ešte zaujímavejšia. Kristy takmer s otvorenými ústami hľadela na jej pri páse končiace červené vlasiská, ktoré žiarili zdravým leskom a pekelne nádhernou farbou. Na prvý pohľad neverila, že je prirodzená. Tak toto malo od slamy ďaleko ako Kristine módne výstrelky od konfekcie.
„Ahoj,“ pozdravila Kristy novú potenciálnu protivníčku. „Ty si Drea?“
„Áno.“ Drea si odpustila spýtať sa jej, ako sa volá ona. Tušila, že dievča by podráždila skutočnosť, že ju niekto nepozná. Rozhodla sa radšej jej polichotiť svojou informovanosťou. „A ty Kristy, však?“
Krásna hnedovláska sa usmiala. „Presne tak.“ Hneď potom sa však počudovala. „Ty si tie vlasy naozaj nefarbíš?“
Drea sa zasmiala a pokrútila hlavou. „Nie, ale v poslednom čase premýšľam, že naozaj začnem.“