Červený kód: Lucifer! 7

Nikto okrem Marisy presne nevedel, ako bolo možné, že na nasledujúci deň niečo pred piatou hodinou skoro ráno sa pred dverami Lalovej a Tobiasovej internátnej izby zjavila na zemi položená kožená bunda s mobilom vo vnútornom vrecku a fľašou whisky skrytou v rukáve. Bunda prešla dlhou púťou. Po dvoch dňoch ňou prvý raz pohla Kivi, ktorá sa rozhodla v izbe urobiť viac miesta, aby si mohla na zemi rozložiť svoje výkresy a pustiť sa do kreslenia, ktoré tak veľmi zanedbala. Najprv odsunula na bok gauč, no a keď sa to isté pokúsila spraviť aj so stolom, ostala len šokovane čumieť. Bundu okamžite schmatla a vyobjímala ju ako matka stratené dieťa. Nadýchala sa Lalovej vône a na tri sekundy bola dokonale šťastná. Potom si však uvedomila, že bunda tu ostala ešte odvtedy, ako Lalo prišiel za Dreou a pri myšlienke, že to urobil, kým tu bola sama, Kivi znovu vzplanula neovládateľnou žiarlivosťou. Naštvala sa na nevinný kus oblečenia, čo žmolila v malých rukách, a potom ho vyšmarila von z izby malým oknom medzi posteľami. Padajúcu čiernu bundu si všimla skupinka troch chalanov a dvoch dievčat tiež známa ako postrach školy, ktorá práve zašitá pofajčievala na svojom obvyklom mieste za internátom. Bundu vzali so sebou a tá na približne tri hodiny skončila vo vlastníctve Olivera, ktorý sa jej náramne potešil, hneď si ju obliekol a chvíľu sa v nej premával po okolí. Bola mu však úzka, čo sa snažil vytrvalo ignorovať, pretože sa mu strašne páčila, no keď sa mu za to vysmiala Tia, jedno z dvoch dievčat na celej škole, ktoré boli ochotné ťahať sa s takými pijanmi ako boli Olo a jeho kamoši, novú bundu, čo mu k nohám spadla z neba, zo seba stiahol a nechal ju pohodenú pri múriku starej jedálne za školou. Aj keď sa tým bunda dostala k Marise o hodný kus bližšie, dievča ju vtedy ešte vôbec nemalo na starosti. Dokonca ju zahliadlo, keď vchádzalo do kotolne, no vtedy jej venovalo pramálo pozornosti. Hneď ako Lalo odišiel z jej kancelárie, Marisa sa ponáhľala overiť si či je bunda ešte na mieste, kde ju videla. Lenže, bohužiaľ, nemala šťastie. Pár ďalších krokov, ktoré ďalej podnikla by niekomu pripadali šialené, inému geniálne. Hlavné bolo, že Marisa perfekte využila všetky komunikačné kanále a zdroje, ktoré práve potrebovala a celú akciu zakončila telefonátom osobe, ktorá jej dlžila službičku. Elizabeth sa nepáčilo, že sa musí o štvrtej ráno vykrádať zo zamknutého internátu, no pre Marisu to urobila. O pol hodinu neskôr položila čudnú zásielku pred Lalove dvere a Marisy sa pre istotu na nič nespýtala. S vládkyňou školského podsvetia bola tým pádom vyrovnaná a s oveľa ľahším pocitom na duši sa o päť minút zvalila vo veľkej izbe, ktorú zdieľala so svojimi štyrmi kamarátkami, späť do svojej postele a ako zabitá spala až do rána.

Drea ráno vstala z postele a začala sa chystať do školy. Kivi nechala ešte chvíľu spať, no keď sa nepreberala, rozbehla sa a skočila jej do postele. Kivi vyplašene vykríkla a skotúľala sa na zem. Obe sa rozosmiali. Potom si však rýchlo spomenuli na to, že medzi nimi panuje hustá atmosféra. Stíchli a potom sa mlčky vydali bočnými dverami do kúpeľne, ktorá prepájala ich a ešte jednu vedľajšiu dievčenskú izbu. V tej bývali Becky a Nina, dobré dievčatá, no na Drein vkus príliš vážne povahy. Učenie bolo okrem v čistote udržiavanej izbičky to jediné, čo ich zaujímalo. Drea s nimi už párkrát hovorila, keď sa stretli v spoločnej malej kúpeľni, ktorá im štyrom patrila, no konverzovať s nimi jej pripadalo neskutočne náročné. Už len z ich rečí bolo človeku hneď jasné, že sú to nadpriemerne inteligentné stvorenia, ktoré akoby študentský život na strednej škole zaujímal tak veľmi ako mužov staré argentínske telenovely.
Keď boli Drea a Kivi oblečené a konečne nechystané, vzali si tašky a vyrazili. Chvíľočku postávali pred internátom a čakali na Elizabethinu skupinku. Zatiaľ sa snažili pokojne porozprávať o Kiviných umeleckých výtvoroch. Pripravoval si zopár prác, ktoré sa chystala poslať do celoštátnych súťaží.
Dievčatá však onedlho dokvitli a tak sa všetky spolu vybrali ku škole.
„Och, Lizzy, vyzeráš akoby na teba niečo liezlo,“ povedala Kivi, keď si lepšie prezrela jej tvár.
„To nebude ono, nemusíš si robiť starosti. Len som sa v noci veľmi nevyspala.“
„Naozaj?“ robila si hneď starosti Ashley. „Nič sme si nevšimli.“
Isteže si dievčatá nič nevšimli. Elizabeth dávala veľký pozor, aby ani jednu pri vykrádaní sa von nezobudila. Keď sa vracala späť, všimla si ju síce rozospatá Kitty, no tej Elizabeth len rýchlo zaklamala, že bola na záchode. Nikto o jej nočnej výprave nič netušil. Teda okrem Marisy, ktorá vždy vedela všetko o všetkom. Elizabeth sa naozaj tešila, že s ňou vychádza, pretože keby to dievča chcelo, ľahko by dokázalo potopiť, kohokoľvek by si vybrala.
„Dnes to už nejako prežijeme a potom konečne víkend!“ zvolala Lizzy. „Kto každý sa chystá domov? Hore ruky.“ Elizabeth si svoje dievčatá spočítala ako pani učiteľka hlásiace sa detičky. Vyzeralo to, že domov sa vracajú všetky okrem jej samotnej. Elizabeth ostávala, pretože si bola istá, že jej rozvádzajúcim sa rodičom by doma teraz prekážala. „A čo vy?“ otočila sa na Dreu a Kivi. „Ostávate?“
Obe prikývli. S rodičmi sa nerozprávali, odkedy ich takmer násilne poslali k autobusu.
Zdalo sa, že Lizzy sa potešila, že neostane sama. „Výborne. Nebojte sa, zorganizujeme si súkromnú oslavu.“
„Myslíš nad knihou z matiky?“ zahundrala Drea. „Alebo radšej nad chémiou?“
Dievčatá si zničene povzdychli. Áno, krutá realita ubíjala každú jednu z nich. Treba sa učiť. Veľa učiť.
„Zdá sa mi to alebo...“ začala neisto Ash. Žmúrila do diaľky ku škole. „Tam to sú tí dvaja ťuťmáci uprostred svorky divých hyen?“
To, o čom Ashley hovorila, bola v skutočnosti Kristina skupina vymódených dievčat s dvoma ozdobami navyše. Boli s nimi aj vysmiaty Toby a Lalo, opäť vo svojej frajerskej čiernej bunde. Stáli pred školou a zdalo sa, že aj veľmi dobre zhovárali.
„Tak toto je naozaj neobvyklý úkaz...“ komentovala prekvapene Lizzy. „Žeby sa tím husiam konečne podarilo zastaviť ich? Hej, Kari, dovidíš? Čo majú výstrihy až pod pupkami?“
„Nemajú, Lizzy. Ale možno si neobliekli podprdy,“ odvetilo dievča, ako obyčajne vrcholne podráždene.
Keď sa míňali, utvrdili sa však, že ani Karina dedukcia nebola správna. Všetky boli oblečené poriadne, teda ak sa ich krátke tenké šatôčky tak dali klasifikovať, alebo aspoň nemali vonku celý náklad a zdalo sa, že na bielizeň tiež ráno nezabudli.
Drea skúmavo hľadela na Lala, ktorý sa práve bavil s Kristy v strede skupinky s nádejou sa dívajúcich dievčat. Ani si neuvedomovala, že jej oči vyzerajú skôr, akoby ho zabíjala, než že sa len bezstarostne pozerá. Bol jej otočený chrbtom, no keď ten pohľad zachytila Kristy, venovala Drei jeden rýchly víťazný úsmev. Dreou takmer zalomcovalo podráždenie. Uvažovala či to bolo pre to, že jej bola Kristy taká nesympatická. Z jednej menšej časti to pravda síce bola, no tá druhá veľká ostávala zatiaľ pre Dreu neobjavená. Len hrdo pohodila červenými vlasmi a vpochodovala cez otvorené dvere do budovy školy.
Elizabeth tiež zvedavo pozorovala celú situáciu. Na jej dôkladnejší rozklad však nemala toľko času, ako by si želala. Musela spolu s ostatnými kráčať ďalej, aj keď by sa najradšej skryla za roh a zistila, čo sa to deje. Polovicu času na skúmanie situácie však už vyplytvala pokukávaním na Tobiho. Len na chvíľku sa pozastavila nad tým, ako mu to dnes strašne pristane a už si aj v panike uvedomila, že sa musí rýchlo pozrieť ešte aj inde. Lalo vyzeral, že s úsmevmi šetriť sa nechystá ani ďalej a Kristy, tá mala na tvári výraz dieťaťa, ktorému rodičia práve oznámili, že mu kúpili poníka. Šípila, čo bude vo veci, tak rýchlo hodila pohľadom najprv po Lole a potom po Kivi. Obe sa tvárili, akoby im niekto práve povedal, že sa musia celý rok povinne stravovať v ich školskej jedálni. Zachytila aj, ako Drea urazene zdvihla nos, po tom, čo sa na ňu Kristy úlysne uškrnula. Elizabeth mala pocit, že sa celý svet postavil hore nohami a v dôsledku toho sa všetci okolo nej celkom zbláznili. Posledný pohľad upriamila na dievča oblečené odlišne od zvyšku Kristinej skupiny. Malé prefíkané očká ju prebodli a vliali do Lizzy zvláštny silný pocit. Tak sa jej to stávalo zakaždým. Pri tých čarovných očiach cítila povzbudenie a nový príval energie. Trochu bokom stojaca Marisa sa podľa všetkého veľmi dobre zabávala. Nikto sa jej nemohol čudovať, pretože ona jediná mala vo všetkom úplne jasno a kvôli tomu sa mohla škodoradostne prihliadať, čo tí blázni okolo nej stvárajú.
„Hm, Drea,“ dohnala ju Lizzy. Priklonila sa k nej, aby ju nikto iný nepočul. „Dávaš to príliš najavo.“
„Naozaj?“ zhrozila sa Drea, ktorá práve nemyslela na to isté ako Elizabeth.
„Áno. Dávaj si pozor, lebo za chrbtom máš hneď tri kandidátky, ktoré by ti za to najradšej hodili do hlavy kus dlažobnej kocky z múrika pri škole.“
Drea zastala a zmätene pozerala za Lizzy, ktorá sa predrala na vrch skupinky a svoje kamarátky viedla ďalej po školskej hale. A zrazu jej to doplo.

„Lizzy, počúvaj.“ Bola prestávka uprostred vyučovania, a keď sa niektoré z dievčat pobrali na vécka, Drea si diskrétne pritiahla stoličku bližšie k Elizabeth. „To čo si mi ráno povedala... nie je to pravda.“
Lizzy vzhliadla od knihy dejepisu a pozrela na Dreu z ktorej sálala neistota a nervozita. Obe dievčatá sa naraz rýchlo rozhliadli po triede, hodnotiac či je vhodné začať takýto rozhovor. Bolo. Lola, Kari a Kivi odišli a Kitty s Ashly sa práve obďaleč preskúšavali s prvej svetovej vojny.
„Tomu sa ťažko verí, vieš?“ vydýchla Elizabeth potichu. „Len si predstav, že Kivi by sa páčil Toby alebo niekto iný. Bola by si Lala aj tak odmietla?“
„Áno, lebo je to nadržaný hlu...“
Obe sa naraz zarazili. Drea, lebo z nej vyletelo viac, ako malo a Lizzy, pretože jej svitlo, že medzi tými dvoma sa udialo oveľa viac, ako si myslela.
„On ti dával nejaké návrhy?“ spýtala sa ohromene Elizabeth. Učebnica jej takmer vypadla z rúk.
Drea sa náhle celá červená začala ošívať na mieste, presne ako to robila vždy, keď sa cítila nepríjemne. Napokon však rýchlo prikývla. „Povedala by som, dosť priame návrhy.“
„Tak a pravidlo nerandenia so spolužiačkami je v ťahu,“ okomentovala sucho. „No o tom sme sa mohli presvedčiť už dnes pred školou.“
„Myslíš, že sa rozhodol začať si s Kristy?“
„Prečo? Žiarliš?“
Drea vzplanula čudnými pocitmi a žalúdok sa jej až pretočil. „Nežiarlim!“
„Áno...“ Lizzy znovu pozrela do knihy, „to vidím.“
„Lizzy, no tak, ja predsa...!“
„O tom nepresviedčaj mňa, ale seba,“ podotkla. „No aj tak stále nemôžem uveriť, že si ho tak... nabudila.“
„Pri káve to nebolo prvý raz, čo som ho odmietla!“ šepkala nahnevane Drea. „No mohli by sme sa už posunúť od toho, že chcel...?“ nedokázala to vypľuť.
„Naozaj ma prekvapuješ, Drea. S tebou je to oveľa vážnejšie ako s tými chuderkami.“
„Čože? Ako to? To mi chceš povedať, že som do neho ešte viac pobláznená? Je vôbec niečo také psychicky možné, keď sme už videli, na aký stupeň to vytiahla Lola?!“
„Aj to sa s tebou mohlo stať, aj keď to ináč prejavuješ, no ja som skôr myslela, že na rozdiel od nich o teba Lalo predsa záujem prejavil!“
„Aký záujem? To čo vyjadril bola skôr iba... akási momentálna potreba uspokojiť... Prosím, nenúť ma viac formulovať takéto vety.“
Elizabeth sa uškrnula. „Ale aj to sa ráta ako záujem, ty dračica. Tak počúvaj, či chceš, či nechceš, medzi vami odvtedy vibruje sexuálne napätie, ktoré...“
„Musela si to povedať?“ zastonala Drea.
„Sexuálne napätie, telesná túžba, generatívny proces,“ zabávala sa Lizzy, „čo vás núti po sebe pokukávať,“ dokončila obyčajne.
„Nič pohlavné medzi nami nevibruje, jasné?!“ hnevala sa zase pošepky Drea.
„Keď to hovoríš ty, bude to pravda,“ prikyvovala Lizzy, no tvárila sa, že pravda to nebude ani za sto rokov.
„Lizzy! Veď ty vieš, že ho nemám rada!“ šepkala Drea už zúfalo.
„Viem, že máš rada Kivi. A tiež, že mať rada ju aj jeho sa nemusí navzájom vylučovať. Aj keď, samozrejme, s realizáciou niečoho takého by boli už väčšie problémy...“
„S akou realizáciou? Tu nikto nič realizovať nebude! A nevidela si ho, ako sa usmieval na Kristy? Tento rozhovor je tým pádom celkom bezpredmetný!“
„Ak sa tam s ňou nenastavil len pre to, aby ťa rozčúlil, tak si v tomto momente zjem papuče!“
Drea zažmurkala. „Čože?“ húkla ako nechápavá sova.
„Asi si nad tým veľmi neuvažovala, keďže si sa z hlavy bezpochyby snažila vypudiť všetky myšlienky, čo sa len rožtekom obtreli o Lalovo meno, no neuvedomuješ si, čo všetko v ňom mohlo vyvolať tvoje odmietanie? Preboha, veď on je zvyknutý dostať každú žabu rovno na tácke a ty ho len tak pokojne pošleš rovno do zadku a to nie raz, ale hneď dvakrát za sebou!“
„Čo sa tým snažíš povedať? Že mi to chce nejako oplatiť či čo?“
Lizzy začala napodobňovať víťaznú melódiu, ktorá zaznieva v Milionárovi, keď sa hráčovi podarí uhádnuť aj poslednú otázku.
„To je šialené. Takto dnes už nikto nerozmýšľa,“ zamietla to úplne Drea.
„O pár dní uvidíme,“ usmiala sa Elizabeth šibalsky, akoby vo vzduchu práve zacítila zábavu, ktorá medzi holými a chladnými stenami nudnej školy už veľmi dávno chýbala.

Lalo začal s realizáciou svojho plánu na totálne psychické zdeptanie červenej hlavy hneď ráno. So všetkými potrebnými informáciami od Marisy už viac nemal na čo čakať. Vykráčal si z internátu ťažkou frajerskou chôdzou – teraz si to už mohol dovoliť, keďže na pleciach mal svoju koženú bunku a v krvi tri kvapky írskej whisky – a spolu s Tobim zamieril ku škole. Marisine slová, ktoré sa týkali jej staršej sestry Kristy, sa potvrdili ešte skôr, ako nad obzor stihlo vykuknúť celé slnko. Tá veru čas nestrácala.
Kristy zabudla na celé svoje doterajšie snaženie a otočila list. Rozhodla sa všetko vsadiť na jedinú kartu – radu od Drey. Isteže, nedôverovala jej a stále tu bola možnosť, že ryšaňa jej tým chcela len uškodiť, no Kristy k takejto nebezpečnej a okamžitej akcii poháňalo j niečo iné ako láska. Zúfalstvo.
Kristy bola zúfalá. Dva roky snaženia nepriniesli vôbec žiadne výsledky a ona strácala nádej každým dňom. Aj čas sa jej míňal. Bola už vo štvrtom ročníku a cítila, že má posledný pokus, poslednú šancu, aby si ho získala.
Lalo sa musel premáhať ako nikdy v živote, aby zadržal smiech, keď zbadal v pozore nastúpenú celú Kristinu skupinku, len čo vyšiel z budovy internátu. Prvé jeho oči však neprilákalo sexy vysoké dievča uprostred, ale práve to malé, akoby zakríknuté, na kraji kŕdľa. Marisa sa vždy hrala len na tichého pozorovateľa. Lalo by bol naozaj zvedavý, čo by Kristy povedala na to, že jej malá sestrička má nezastaviteľný nábeh na to, aby sa stala hybným kriminálnym živlom oblasti, v ktorej sa po strednej škole rozhodne usadiť. Netušila, že drobné dievča neustále držiace sa po jej boku by v skutočnosti dokázalo sfalšovať hocaký dokument počnúc niečím primitívnym ako ospravedlnenka a končiac kúpno-predajnou zmluvou celého pozemku školy aj s jej budovami uvedenými na jej rodinné meno či hodnoverným občianskym preukazom. Že by dokázalo zohnať v hocakom čase hocaké množstvo hocakej nelegálnej látky či alkoholu, a že by poskytlo tajné informácie takmer o všetkom, ktoré by zlatom vyvážila aj polícia. Bola to isto zaujímavá rodina. Plná silných osobností, myslel si Lalo. Ak je jej najmladší člen takýto kvietok a staršia dcéra miestna kráska, nevedel si predstaviť, čo za ľudí musia byť ich rodičia.
Kristy neváhala a pustila sa do práce hneď, ako svojho princa zočila. Jej prvým ťahom bolo podpichovanie prechádzajúce do jemných urážok. Na výslnie vyzdvihla jeho chudosť a poriadne ho za to pred všetkými zvozila.
Lalo, aj keď vedel, že to má očakávať, verejné poníženie ho prekvapivo nepríjemne pichalo pri srdci a v žalúdku a vyvolávalo v ňom vlny pohoršenia. Keby také pocity predtým nezažil s Dreou, no mieste by ho to odrovnalo.
Kristy pri jeho zúrivom pohľade váhala či má pokračovať. Jedno však bolo isté. Toľko pozornosti, aj keď nabitej samou negatívnou energiou, od Lala ešte nikdy nezískala. A to ani svojimi najlepšími trikmi na zvádzanie. Nebojácne teda pokračovala, a keď sa priblížila k istej hranici, náhle sa stiahla, kývla svojim dievčatám a otočila sa dvom chalanom s padnutými sánkami chrbtom.
„To, to, to...“ koktal Toby. „Tvoja povesť, tvoja povesť je už navždy preč, kamarát môj.“
Lalo ovládol svoje podráždenie a potom kývol Tobimu veľkou natupírovanou hlavou. S úplnými podrobnosťami sa mu nezveril, takže si vedel predstaviť, aký teraz musel byť šokovaný. Schmatol ho za tri dredy a rýchlo potiahol za odchádzajúcimi dievčatami. Až teraz konečne využije, čo sa dozvedel.
Kristy nemohla uveriť, že to zabralo tak rýchlo. Čo je tá Drea nejaký génius na chlapov? myslela si ohromene, ale aj strašne žiarlivo. Netušila, že keby sa do toho nezaplietla jej sestra a nepodala Lalovi potrebné informácie, teraz by ju za toľké ponižujúce urážky pravdepodobne zaživa ťahal z kože a nehral jej usmievajúceho sa spolužiaka na prvý pohľad priateľského, no na druhý s jasnými bočnými úmyslami.
Lalo sa totižto pre začiatok rozhodol s ňou zapliesť. Tak vážne, ako sa mu len podarí. V mysli sa mu rozprestieral zložitý plán. Najprv bol celkom jednoduchý. Zviesť červenovlásku, presvedčiť ju, že ju miluje, nech sa deje čokoľvek, a keď uverí, následne ňou ako handrou pozametať všetky školské podlahy. Lalovi sa taká pomsta pozdávala, no neskôr musel s Tobim súhlasiť, že jej chýba istý šmrnc.
Teraz však bola vypracovaná na dokonalú úroveň, mala všetku eleganciu a bola priam diabolská. Za taký zákerný a prefíkaný plán by sa veru nehanbil ani ten najhorší čert zo všetkých čertov pekla. Lalo sa vo svojej izbe nadránom potichu chichotal a mädlil si ruky, keď vymýšľal niektoré detaily. Do svojho veľdiela zakomponoval úplne všetko a úplne všetkých. Keď sa to raz skončí, červenovláska bude ľutovať, že ho kedy odmietla.

Toby sa celé dopoludnie unavene šuchtal za Lalom a jednostaj si niečo hundral popod nos. Takúto zlú náladu nemal, už ani nepamätá. No kto by bola na jeho mieste veselý? Jeho najlepší priateľ sa z dňa na deň celkom zbláznil.
Toby bol podráždený a nevyspatý. Dlho čakal v noci na Lala, kým sa vráti od Ucha, a keď sa tak napokon stalo, on sa len zvalil do postele, stručne vychrlil, čo sa stalo a potom vyhlásil, že ide spať. Toby bol vytočený, že mu nechcel povedať viac, no napokon obaja zaľahli. A vtedy to začalo. Najprv len jemne, ale každou polhodinou sa to stupňovalo. Tobiho spánok rušilo akési diabolské chichotanie. Keď ho začul prvý raz, tak sa zľakol, že vyletel z postele. Až neskôr si uvedomil, že to sa v ich izbe nerehotala príšera, ale jeho kamarát. A tými zvukmi Lalo strašil až do rána.
Toby nepochyboval, že sa chudák zbláznil. Niekde počul, že každý muž raz vo svojom živote natrafí na svoju červenovlásku, ktorá ho zničí. Zdalo sa, že Lalo tú svoju našiel skôr, ako si stihol vychutnať života. Toby sa obviňoval, že ho pred skazou neochránil. Ešte by sa možno pokúsil, no keď videl, čo jeho kamarát od rána stvára, uvedomoval si, že je už na všetko neskoro.
„Počúvaj ma sem, ty idiot,“ vyštekol na neho Toby. Schmatol ho za golier bundy a pritiahol si ho bližšie k tvári. Lalo na neho len prekvapene pozeral, rovnako ako zopár ich okolosediacich spolužiakov.
„Čo to zrazu má všetko znamenať?“ stíšil hlas Toby. „Kedy sme sa stihli tak veľmi skamošiť s Kristy?“
„Pusti ma, ty truľo a počúvaj,“ oboril sa na neho Lalo. „Tú kočku si čoskoro namotám, jasné?“
Toby prekvapene zažmurkal. „Prečo?“
„No nie je sexy?“
„Áno,“ povedal mu Toby pomaly a zrozumiteľne, akoby sa bavil s narušeným. „Takto isto vyzerá už tri roky.“
Lalo sa len usmieval.
„Takže sa ti zapáčila až vtedy, keď sa na našej škole zjavila Drea, čo?“
„Dobre, Toby, dobre. Možno som svoj plán trochu vymakal. V noci som nad ním uvažoval.“
„Počul som,“ zaškľabil sa nepríjemne. „Vždy sa tak retardovane chichoceš, keď spriadaš pomstu?“
„Toto bude super pomsta,“ povedal Lalo s chladným potešením. Preplietol si prsty a sám pre seba sa zlomyseľne usmial. „Mega super pomsta.“
„Dobre, kamoš,“ Toby ho pocapkal po pleci. Chudák, pomyslel si, fakt zošalel.

„Pomôž mi.“ S týmito slovami Toby vošiel do starej kotolne, hneď ako sa vonku zotmelo. Ruky mal zdvihnuté, akoby naznačoval, že sa vzdáva. „Ucho, pomôž, si moja jediná nádej.“
Marise podráždene zamykalo obočím. Radšej mala iné tajné prezývky. Túto jej minulý rok pridelil Toby, ktorému sa zdala veľmi trefná. Marisa bola vtedy, keď sa spoznali, len prváčka, nováčik, no zároveň mu pripadala ako školské ucho, ktoré začuje úplne všetko, čo sa šuškne po chodbách.
„Som úplne švorc, ale je to otázka života a smrti.“
„Otoč sa a odkráčaj, druhú časť vety som už ani nepočula.“
„Musíš poradiť, Lalo sa nám zbláznil!“
Marisa sa pohodlne oprela do kresla a ruky si prekrížila na hrudi. Pozerala na návštevníka, z ktorého sa nijakým zázrakom už nestane zákazník. Dobre vedela, že včera z Lala ťahala aj jeho peniaze.
„Nezbláznil sa, Lalo len... Nechoď k tomu kotlu!“
„Vaaa!“ Toby sa rýchlo stiahol. „Skoro som sa popálil,“ zafunel. „Čo si to hovorila?“
Marise znovu poskočilo obočie. „Vravela som, že...“
„Aaaaaaaaaau!“ zareval zrazu Toby na celú kotolňu.
„Ty idiot! Čo si tam ohrievaš ten zadok?!“ kričala zrazu Marisa ešte hlasnejšie ako on. „Poď sem okamžite! A daj tú ruku!“
Toby k nej fňukajúc priskackal, tisnúc si popálenú dlaň na hruď. Sadol si oproti nazlostenému dievčaťu, natiahol k nemu ruku a potom si ju nechal ošetriť.
„Čo si to vravela?“ skúsil to znovu Toby nevinným hláskom.
„Že si idiot.“
„Prepáč, prepáč. Pomôž mi, zaplatím ti inak. Ponúkam doživotné otroctvo. No tak, Ucho. O Lala mám naozaj strach. Ešte nikdy sa takto nesprával. Je ako posadnutý, ledva spí a stále myslí na tú Dreu.“
Marisa opatrne zalepila jemnú popáleninu náplasťou. Nevyzerala, že by ju prekvapilo, čo jej Toby povedal. Prekvapenie jej mimické svaly prakticky ani nepoznali.
„No tak, Ucho, on sa zbláznil. Čo mám robiť?“
„Nie je blázon,“ povedala napokon. „Nezošalel, ty trkvas. On sa zaľúbil.“
Toby na ňu ostal len zarazene hľadieť, keď na jej tvári rozpoznal slabý úsmev.
„Do Kristy?!“
Kotolňou sa ozval ďalší výkrik, keď ho Marisa ovalila lekárničkou po hlave.