Chlapec z mojich snov

„Alex...,“ šepol niekto do ticha.
Prudko som sa otočila za hlasom v domnienke, že tam bude stáť ON. Ten, ktorého som často vídavala vo svojich snoch.
Pozrela som do tmy, chvíľu počkala, kým sa mi prispôsobia oči, a ja sa tak mohla presvedčiť, že to nebol len výplod mojej fantázie. Zaostrila som a tým zbadala zatienenú postavu chlapca. Jeho čierne vlasy poletovali sem a tam.
Zrazu môj zrak spočinul na niečom tmavom, rysujúcom sa za jeho chrbtom.

‚Krídla!‘ Ta tmavá vec za ním boli krídla. Nemohla som tomu uveriť. Je to naozaj on.
„Chris!“ vyhŕkla som zo seba a rozbehla sa k nemu, „konečne si si pre mňa prišiel, tak ako si sľúbil.“
„Veď som to predsa sľúbil, nie?“ zasmial sa.

Stále som tomu nemohla uveriť. Chlapec, ktorý vznikol v mojej mysli stál teraz predo mnou a načahoval ku mne svoje nádherné paže. Ja som sa mu s radosťou hodila do jeho a on mi tak mohol darovať horúce objatie.
‚Už nikdy nebudem sama.‘ povedala som si v duchu.

Horúce slzy šťastia mi stekali po lícach na jeho čierne krátko-rukávové tričko. On ma ešte pevnejšie objal na znak, že ma už nikdy neopustí.
Po chvíli roztiahol svoje nádherné krídla a spolu sme sa vzniesli k výšinám. Konečne ma zobral z toho utrpenia, ktorý prinášal život bez neho.
Slová ľudí, ktoré rezali ako nôž vraviac len jedno: „ON neexistuje! Je to len výplod tvojej fantázie.“ Ale ja som neprestávala veriť v to, že jedného dňa si pre mňa naozaj príde. A tak sa aj naozaj stalo. Prišiel si pre mňa a odniesol si ma so sebou do svojho sveta.

Do sveta, v ktorom nejestvuje žiadna bolesť ani utrpenie.