Happines

Horúčava letného doobedia sa povznášala nad chodníky a cesty mesta. Siluety vysokých budov tienili nekonečno rozpálených hláv obyvateľstva. Slniečko ostro prskalo svoje zlatisté lúče do myšlienok nepoškvrnených spleteníc. Slnečné kučierky štipľavo vzlietali ponad melodické pospevovanie rušného mesta. Sladký dotyk pristál na mieste bledej pokožky. Čisto svojimi prameňcami tisícok zlatavých odtieňov obchytávali jeho telíčko. Štica blond vlasov naberala odlesky medovej úžasnosti. Kusy žiarivých iskričiek úbožnosti v jeho očiach zľahka hypnotizovali uberajúcu sa scenériu. Príjemný vánok mentolovej chuti naľahko črtal dumy blonďákových únavných problémov. Ako v pavučinách jemného hodvábu ľahko vznášajúci sa nad zemou. Príjemne chladný dych padajúci na šiju. Dravo a pritom nežne tónovali lupeňce sviežich kvetov tancujúce si v rytme osvetlenej krajiny.

Slzavý lesk bezpochybnej prezieravosti sa skrýval za útržkami snov splašeného srdca. Nevinnosť zvrátene poškvrnenej schránky sa roztápala nad atmosférou neutíchajúcich emócii. Kvapky kropají duše sa trieštili v bezmyšlienkovitom páde do ukrutnej hlbiny láskyplnej priepasti toho druhého.

Vokalista unikal realizmu skutočných ilúzii. Zraniteľnosť v každom jeho kroku naberala na rýchlosti. Pavučinovo hrejivý dych dopadajúci na nenaplnenú dušu. Už dávno stratil zdravý rozum. Snáď, už len on opantával jeho myseľ.
Radšej, sa ale prestal utápať. Pevne stisol desiatky papierov v jeho rukách. Vdýchol do seba čo najviac nepríjemne letného vzduchu. Jeho kusé myšlienky zahnal preč a radšej ochraňoval zdrapy kriedových papierov textov plnými slov a vyznaní len pre neho. Aj tak tomu nechápal. No, ale Ruki bol schopný aj za cenu svojho života zachrániť nevšedné dôkazy jeho lásky k nemu pred voľným pádom na rozpálenú zem pod ním.

Tých pár stoviek slov, ktoré mohol pred ním už niekoľko krát povedať . Vokalista vedel, že jeho dokonalý hlas preň ho najcennejších slov sa hlasito a opakovane vkrádajú do jeho uší. A možno sa mu nepriznáva dosť zreteľne? Ale on už skúsil všetky spôsoby ako mu to nenápadne naznačiť alebo povedať. Alebo možno si to uvedomil a pochopil ho, ale možno to ignoruje. Čo ak k nemu necíti to čo on? Čo ak sa celé tie nekonečné dni snažil vyjadriť sa mu zbytočne? Išiel sa z toho zblázniť. Toľko rozdielnych otázok mu bežalo hlavou a to aj tak spôsobovala len jedna osoba. Toľko trápenia a nádejí v ňom vyvolávali pocit milovať ho ešte viac. Aj keď bol každý deň nesmierne šťastný, že sa sním môže rozprávať alebo ho aspoň vidieť, na druhú stranu, bol stále v jeho prítomnosti, neopätovanosť jeho lásky ho každým dňom trápili.

V hĺbke jeho duše, ale stále veril v deň basistových rovnakých citov k nemu. Lenže keby sa tak aj stalo znova sa mu v myšlienkach potácali ďalšie a ďalšie otázky. Čo ak ho niekedy zradí? Alebo ho už prestane milovať? V nezastaviteľnom tempe prelietavali jeho mysľou a nedali mu ani na sekundu vydýchnuť. Rukiho obavy si s ním robili čo zachceli. Už zas nevnímal dianie okolo neho a sústreďoval sa len na neho. Pomaly ho prinášal k šialenstvu.

Ale aj napriek tomu všetkému mu dokázal odpustiť každú jeho nepochopenosť z vokalistovej náklonnosti k nemu. Nedokázal si predstaviť, že by mal tak rád niekoho iného. Preň ho bol Reita nenahraditeľný a nikdy by si neodpustil keby ho stratil. Možno preto bolo také ťažké povedať mu pravdu. Mal strach.

Trias mrazivého popola znepokojenia sa pomaly dostával do speváčikovho vnútra. Práve teraz by najradšej túžil utiecť. V rezkých stopách behu by sa mu všetky únavné scény trápenia vzďaľovali, až dokým by úplne nezmizli. Nárazy čiastočiek neukojiteľnej samoty. Už dávno si uvedomil svoju opustenosť. Aj napriek miliónov zaujatých ľudí okolo neho, nikto nedokázal zaplniť to prázdne miesto. Až na neho.

Bezmyšlienkovite vyšľapal schody. Neskôr strávil desiatku nenahraditeľných minút vo výťahu ktorý ho dostal na vyššie poschodie budovy. Chodba bola prázdna. Všade ticho a ani náznak živej bytosti. Na prázdno prehltol a ďalej podišiel k dverám. V hlave sa mu premietalo milióny zatratených spomienok. Prstami sa ľahko dotkol chladnej kľučky a otvoril dvere.

Do očí mu hneď zablúdila blonďákova tvár. Na chvíľu len prekvapene postával medzi dverami. Telom i mysľou mu prešiel vzruch. No radšej sa snažil udržať svoje pocity na uzde. Rýchlejšie sa spamätal a zavrel za sebou dvere. S náznakom nezaujatosti prešiel okolo stola, na ktorý hodil papiere ako keby mu na nich vôbec nezáležalo a usadil sa na pohovke. Do uší sa mu zabodávalo tisíc ihličiek malebných melódii bassistovko hrania. Bol taký zabratý do hrania, že si ani nevšimol, že v miestnosti už nie je sám. Vokalista len potichučky sledoval jeho črty. Každý oslobodený tón z jeho gitary bol tak precítený.

Ruki ho nechcel nejak rušiť, bez pohnutia tam tak sedel a počúval. Všetky starosti sa razom osirotene rozsypali do stratena. Slniečko spaľovalo všetky hmlisté a nezodpovedané otázky. Maličkého myseľ prekypovala neuveriteľným šťastím z jeho prítomnosti. Bolo až neuveriteľné ako rýchlo zabudol na melanchóliu predošlých sekúnd a ako ten všetok smútok dokázal zahnať len jediný pohľad na blonďáka. V uškách mu príjemne šepkala chytľavá melódia ktorou sa nechal unášať.
Ani si neuvedomil kedy nastal koniec pesničky a prestal hrať. Iba sa zahľadel do jeho očí. Telom sa paralyzovane ani nepohol. Až keď sa začínal prebúdzať uhoľ pohľadom. Vyjachtal zo seba neisté odzdravenie. Začal si lámať hlavu nad tým ako dlho naň ho takto zaujato pozeral. No skôr než prišiel na odpoveď Reita len podišiel k stolu a načiahol sa za textami. Začítal sa do ich slov. Všetky vety prešiel očami s tým, že ich čítal naozaj zaujate a na každé slovko sa neúnavne sústredil. V hlave si už predstavoval spojitosť textov s Rukiho hlasom. Bolo to tak krásne. Jeho texty i jeho spev mal tak rád.

,,Ruki-chan to je tak krásne. Všetky tvoje texty sú tak podarené." Izbicou zaznel Reitov hlas, ktorý pretrhol krpčekovu niť ilúzii.
Jeho tvár teraz nabrala odtieň ružovej. Bassitsta sa len mohol pousmiať nad jeho milučkosťou.
,,Ď-ďakujem." Pristúpil k nemu a papiere si znova zobral do vlastných rúk pričom sa ani neopovážil pozrieť do jeho očí.
,,Povedz, čo ťa k nim inšpirovalo?" Pokračoval Reita.
Rukiho trochu tieto slová prekvapili a len mlčky hľadal tie správne odpovede.

Blonďáčik si všimol jeho rozpačitosť: ,,Vieš v poslednej dobe píšeš také romantické pesničky. Tak ma zaujímalo pre koho tie texty sú?"
Vokalista len silnejšie zovrel papiere vo svojich dlaniach. Hlavu len upriamoval do prázdnych slovíčok jeho viet. Do očí mu padali pramene vlasov a čelo mu spaľovali lúče žiarivého slniečka. Reita sa len širšie usmial nad jeho rozkošnou mlčanlivosťou. Rukiho poznal už dosť na to aby si dokázal domyslieť jeho nevyslovené odpovede.
A tak ďalej pokračoval vo svojom monologickom dialógu: ,,Tá osoba musí byť naozaj výnimočná." Doslova detailne sledoval všetky Rukiho výrazy tváre. ,,Prečo jej to nepovieš?" Opýtal sa už trochu vážnejšie. Tešil sa, že si Ruki konečne po dlhej dobe niekoho našiel. Už tak dlho si želal aby bol šťastný a bolo mu strašne ľúto z jeho samoty. Rukou mu rozstrapatil vlasy. ,,Netráp sa tým tak moc." Pokúšal sa ho povzbudiť.

Mohol ho pobozkať, mohol mu to všetko povedať. Takúto príležitosť nebude veľakrát. A teraz sú tu sami a rozoberajú to všetko. Tak prečo mu to nepovie? Jeho vyznania sa nejak otravne zasekávali v hrdle a on nebol schopný oslobodiť ich von. Len pavučina hodvábu mrazivého strachu zastrašoval všetky jeho rozhodnutia.

Ešte chvíľu tam tak oproti sebe stáli. Ticho sa povznášalo a vsiakovalo do ich nevedomých tiel.
Až dovtedy dokedy sa Ruki rozhodol prerušiť tú mlčotu: ,,Je to len neopätovaná láska. Ani len nevie ako strašne mi na ňom záleží a ani neviem či sa mu páčim." Ťažko zo seba sypal slová.
Ešte pred tým ako všetky vyslovoval sa mu vety vypaľovali do jazyka. Ale po kratšej pauze znova pokračoval: ,,Bojím sa akoby reagoval keby som mu to povedal, a tak to radšej držím v tajnosti. On si len myslí, že sme kamoši. Nikdy nebudeme spolu tak akoby som chcel." Posmutnele ešte viac ponoril svoje oči do zeme.

Znova ostalo ticho. Ani jeden z nich nevedel čo povedať. Reitovi prišlo ľúto z Rukiho slov. Nevedel si ani predstaviť aké sklamania musel zažívať. A tiež mohol vedieť ako musí mať tú osobu strašne rád. Ešte nikdy predtým ho takéhoto nevidel.
Kútiky úst trochu nadvihol nad jeho nezvyčajnou hanblivosťou. Dotkol sa krpčekovej brady a prizval ho aby sa naň ho pozrel. Znova sa mohol pozrieť do lesku vokalistových očí. Hľadel do bezchybnosti jeho rysov. ,,Určite ťa neodmietne." Ani na okamih sa nedokázal odtrhnúť od Rukiho hĺbky očí. Nesmelo sa dotkol jeho obličaja. Prstami nežne prechádzal po jeho dokonalej pokožke. Červeň ruží Rukiho líčiek sa farbila do tmavšieho odtieňa.

Častičky čriepkov sa zabodávali do jeho tela. Pomaly krvácal. V nárazoch ostrých hrotov opätovaných činov. Triasave chladnej dokonalosti svojou mysľou padol na kolená. Horúce slnko pálilo tak príjemne, že mu ani nedávali šancu nadýchnuť sa. Lúče dopadali na jeho rozpálenú kožu tak dlho až mu spôsobovali rany. Jeho slová, myšlienky, pohľady, to všetko si vyžadovalo v hlave pozornosť. Slzičky zrkadlových lupeňov ruží sa vpíjali do lákavých očí jeho milovaného. Je také ťažké vrátiť bozky jeho nevedomky zničujúcej bezchybnosti?

Svoje pery nechal pristáť na tých jeho. Sladké dotyky blonďáčikových mäkkých bozkov ho unášali do nevedomosti. Tak dlho čakal na túto chvíľu. Niekoľko krát si takéto niečo predstavoval a ani ho nenapadlo, že by sa niekedy mohlo naozaj stať. Nádych do nespočetnej náruživosti tohto okamihu. Trias jeho tela, razom ním presvišťala vlna extázy.
Na pár centimetrov sa odtiahol od neho. Ani jeden z nich si poriadne neuvedomovali prekyp emócii. Reita sa iba znova priblížil k ďalším bozkom. Celé jeho telo zaneprázdnené úžasom drobčekovej spoločnosti. Tlkot nespočetných nárazov splašenosti rozkoše, v rytme nekonečnej melódie pocitov prítomnosti. Lákavý dotyk plných pier. Ešte smelšie sa oprel do dravších bozkov. Svojim jazykom preskúmaval každý kúsok jeho úst.

Neskôr, však ale zatúžili po sebe ešte viac. Ruki opustil medovú šticu basistových vlasov a opovážil sa ho vyzliecť zo zbytočného kúsku látky trička. Nahol sa k jeho ušku a nežne doň zahryzol svojimi zúbkami. Z Rukiho úst vyšiel len ďalší príjemný ston a potom Ďalší, keď jazykom prešiel po lalôčku. Končekmi prstov prechádzal bruškom hore až k hrudi. Dlaňami preskúmával každú časť jeho tela. Obidvaja sa dopotácali k pohovke kde Reita nechal vokalistu ľahnúť si pod neho. Vracal jeho čoraz vzrušivejšie bozky. Rozrušene svojim jazykom preskúmaval každý kút Rukiho úst. Nechal sa uchvacovať blonďáčkovou náklonnosťou. Daroval mu jeden nežný bozk na pery, ale potom sa presunul k jeho krku. No tentokrát sa už nebál do svojich jemností zapojiť aj zúbky. Zlatisté končeky vlasov spadali na červenú cestičku speváčikovho krku.

V nepočte nežností toho druhého sa strácali v čoraz metúcej scenérii pocitov. Nedokázal uveriť, že sa to deje. Zakláňal hlavu a z jeho úst nechával oslobodzovať vzdychy. Hladil ho a prechádzal po jeho chrbte a brušku. Svoju myseľ nechával viezť bozkami plnými lásky a plameňov spaľujúce jeho telo. Bassista chytil okraj jeho trička a o chvíľu už otravný kus oblečenia ležal na zemi.

Vokalista zaneprázdnení úchvatom nadnesenosti zalapal po dychu keď sa Reitov jazyk začal pohrávať s jeho bradavkou. Zaujate o ne pečoval a nechával sa viesť Rukiho reakciami. Maličký párkrát presunul svoje ruky aj na blonďáčikov zadoček. Iskričky naďalej väčšej vzrušenosti štípali ich rozpálené telá.

Vrátil sa k jeho perám a potom seba a aj jeho kompletne vyzliekol z zbytočných látok. Ruki znova stratil dych pritom ako sa jazykom dotkol jeho špičky jeho mužstva. O chvíľku ho pojal v celej dĺžke. Jeho ušká zaplavovali príjemné vzdychy jeho spoločníka. Opäť sa nechával viesť jeho vzruchmi a začal trieť. Rukiho telo unášala čoraz väčšia slasť. Viac a viac túžil po vytúženom konci. On iba tíšil jeho vzdychy dravými bozkami.

Bol celý zabratý do rozkoše a cítil, že každý príraz ho privádzal bližšie k vrcholu. Reita vnímal jeho upäté telo. Vzruchom nasiaknuté ozveny po stálom šialenstve z konečnej slasti. Vrelosť neopísateľných emócii sa hromadili. Čím ďalej zbesilejšie vzdychy sa ozývali miestnosťou. Už to viac nevydržal. Celým telom ho pohltila horúca eufória rozkoše. Vokalistova silueta sa prehla v návale príjemných pocitov.

Blonďák sa ponoril do bozkov milovaného. Ale Reita nedal pokoj a miestnosťou sa ozval ďalší speváčikov ston, keď jeden z jeho naslinených prstov prenikol do drobčekovho vnútra. Ruki len ucítil chladný dotyk v jeho vnútri. Znova mohol počuť mnoho nerušených roztúžených vzdychov. Po chvíli, keď sa v ňom mohol dobre pohybovať pridal ďalší prst a neskôr aj tretí. Plný nedočkavosti z neopísateľnej slasti zasunul svoju pýchu do Rukiho. Ozvalo sa pár ich spoločných vzdychov. Počkal dokedy si vokalista zvykne a potom začal zľahka prirážať. Takto mohol vzrušene cítiť teplo Rukiho vnútrajšku.

Ich vzdychy sa preplietali spoločne jeden cez druhého. Ich telá paralyzovali horúčavy blaženosti ružičiek. V nespočetnosti neukojiteľných túžob sa viacej hnali k vrcholu. Svojimi dotykmi a pribúdajúcimi bozkami a spôsobovaním rozkoše mu dával najavo ako strašne ho má rád. Na tento okamih čakal tak dlho. Bol nesmierne šťastný. Nechával sa poddávať každým detailom jeho opätovanosti. Nenásytne si privlastňoval jeho ústa. zatiaľ čo svoje nahé tisnúce sa telá obdarovávali dotykmi aj bozkami. Horúčava pokožky sa stále stupňovala a ich lačniace telá neustále uspokojovali svoje túžby. Bassista ešte viac prehĺbil svoje prírazy. Práve v tejto chvíli pre nich neexistovala žiadna realita a ani nikto ostatný, len oni dvaja. Čím ďalej blížiaca sa neukojiteľná slasť.

Netrvalo dlho a atmosférou sa povzniesol Rukiho prerývaný hlas. Ich napnuté telá sa dočkali konečného vyvrcholenia. Ešte párkrát prirazil a tak umocnil a nechal doznievať všetky rozliate pocity.

Sladký dotyk pier ucítil na tých svojich. Slasťou zatienené pocity sa ako pavučina neustále hodvábne zabodávala do ich tiel. Zamiloval sa ani nevedel ako alebo kedy. Rýchlosťou osamelých okamihov až k stovkám vrelých bozkom. A za líniou triasu vzruchu čo netriasol telom, ale celou mysľou. Jeho splašené srdce sa išlo rozskočiť a utiecť mu na míle preč. V samote svetlej spoločnosti. Neutíchajúco si privlastnil jeho pery a dúfal, že nikdy ho nestratí.