Klaviatura 5. časť, Koniec

Bol 23. december. Na Tokio padal sneh zmiešaný s dažďom. Nikko pomaly vstal z postele a už zo zvyku zapol notebook a prezrel si maily. Nečakane tam našiel jeden od Katie. Všimol si, že to bola hromadná správa pre všetkých jej priateľov.
-Šťastné a veselé Vianoce z Milána!-Katie
Keď si rozbalil prílohu mailu našiel v nej fotku troch usmiatych ľudí stojacich pred obrovským vianočným stromom. Yasu stál v strede medzi Katie a nízkym dievčaťom v silno ružovom kabáte. Bola to speváčka Maya Nakatyová, ktorá s nimi vystupovala. Od ich prvého vystúpenia o nich písali takmer v každom časopise. Mali obrovský úspech. Všimol si ako Yasu majetnícky drží Katie okolo pása Maya je zavesená na jeho ramene. Vyzerali šťastne.
Keď tak premýšľal uvedomil si, že ju už pol roka nevidel. Posledná spomienka na jej prekvapenú, bielu tvár ho ranila. Bol pre ňu najbližšia osoba v jej vtedajšom živote. Pochyboval či ho niekedy vôbec milovala. Vedel však, že ho potrebovala a on jej odoprel akýkoľvek kontakt. Mesiac po ich rozchode mu často volávala a písala. On však nechcel do všetkého opäť spadnúť. Keď čítal články o ich turné, novinári nikdy nespomenuli, že Yasu a Katie sú pár. Sám nevedel či tí dvaja sú znovu spolu a snažil sa samého seba presvedčiť, že mu je to jedno.
Prechádzal po izbe a rozmýšľal čo s načatým dňom. Zamyslene prešiel ku knižnici a vytiahol hrubú knihu barokovej architektúry. Nikdy ju nepoužíval, barokový štýl sa mu nepáčil, na jeho vkus bol zbytočne prezdobený a vyumelkovaný, presne preto to bola ideálna skrýša pre vec, ktorú nechcete vidieť, ale ani ju zahodiť. Spoza hrubej knihy vytiahol zabalenú krabičku. Usmial sa. Bol pevne rozhodnutý. Krabičku chytil ako profesionálny basketbalista loptu a hodil ju presne do koša. Ozval sa cinkot rozbitého skla, ktorý mu pripomenul deň ich rozchodu, on však iba mykol plecom a vyšiel z izby.

Katie prechádzala po zasnežených uliciach. Pozerala do výkladov malých obchodov. Po dlhej šnúre vystúpení mali konečne týždeň voľno. Do očí jej padol obchod so zvieratami. Hneď ako vošla do nosa jej udrel pach zvierat a pilín. Rozhliadla sa po vnútri a zbadala čo hľadala. Jedna celá stena bola zaplnená akvárkami s rybičkami.
„Prosím Vás mohli by ste mi poradiť?“ otočila sa Katie na mladú predavačku.
„Samozrejme, ako Vám pomôžem?“ spýtala sa lámanou angličtinou.
„Hľadám nejakú rybičku, ktorá žije v morskej vode.“
„To sú tie naľavo dole. Hľadáte nejaký konkrétny druh?“
Katie sa zapozerala do akvárií. Plávalo tam množstvo farebných rýb. Nikdy sa veľmi nezaujímala o rybičky, to Yasu ryby miloval, ale keďže veľa cestovali nemal na to čas. Chcela mu nejaké kúpiť. Vedela, že by ich nemal kam dať, ale v hoteli si všimla veľké akvárium, kde by im ich určite dovolili nechať. Pre istotu sa aj spýtala akú vodu majú vo vnútri aby nezopakovala fiasko z minulosti.
„Tie modré,“ nadšene ukázala na malé rybičky s sýto modrým telom a žltým chvostíkom.“
„Chrysiptera parasema,“ oznámila jej predavačka názov rybky, ktorú si vybrala, „Koľko ich budete chcieť?“
„Dve, ďakujem pekne,“ usmiala sa Katie a čakala kým jej predavačka naberie do priesvitného sáčku malé rybky.
Teraz sa musela ponáhľať naspäť na hotel, lebo rybičkám by mohol chladný vzduch ublížiť. Hotel mali blízko centra, preto nebolo nutné aby chodila autom. Rýchlo sa hnala námestím a premýšľala ako sa asi bude Yasu tváriť. Vošla do teplého vnútra hotela. Usmiala sa na recepčného a prešla cez obrovskú chodbu. Nechala sa vyviesť výťahom na poschodie, kde mali s Yasuom spoločnú izbu. Po otvorení výťahových dverí zbadala drobnú Mayu búchať na ich dvere.
„Čo sa deje Maya?“ pýtala sa už z diaľky.
„Yasu, volala som mu a teraz búcham na dvere a vôbec neodpovedá.“ Katie zrýchlila krok.
„Bola som preč necelé dve hodiny, stalo sa niečo?“
„Nie, nič. Chcem sa rozlúčiť za chvíľu idem na letisko.“ Katie úplne zabudla, že Maya odchádza cez svoje voľno naspäť do Tokia za priateľom a rodinou.
„To som rada že som ťa ešte stihla,“ usmiala sa Katie a v taške hľadala kartu od izby, „Yasu asi spí, keď som odchádzala bolo mu zle.“
Konečne našla kartu, ktorú rýchlo priložila k dverám a tie nečujne cvakli. V izbe bola tma.
„Yasu?“ spýtala sa Katie keď spolu s Mayou vošli do vnútra. Ťažké závesy boli zatiahnuté a izba bola prázdna.
„Katie! Kúpeľňa!“ zvolala s panikou v hlase Maya a rozbehla sa k jedinej rozsvietenej miestnosti.
Yasu ležal nehybne, tvárou nadol, na dlážke. Obe dievčatá k nemu padli na kolená a obrátili ho na chrbát. Bol ako handrová bábika. Kožu mal chladnú a z úst mu šla biela pena. V panike sa ho snažili prebrať. Fackali ho po tvári a triasli ním, ale nedostávali žiadnu odpoveď. Tvár bola chorobne bledá a oči zatvorené. Katie mu teda nasilu roztvorila viečka a pozrela mi na zrenice, ktoré boli v tej chvíli obrovské.
„Je predávkovaný. Volaj sanitku!“
„Yasu,“ Maya zostala iba nehybne sedieť s telefónom v ruke.
„Daj to sem!“ vytrhla jej z ruky mobil a vytočila číslo prvej pomoci. Maya bola úplne nepoužiteľná. „Maya choď radšej von odtiaľto,“ poslala ju preč Katie keď dovolala s záchrannou službou. Mlčky ju poslúchla a sadla si na gauč v izbe.
Katie sa rozhliadla okolo seba. Vôbec nevedela, čo si mohol dať. Hľadala mu vo vreckách a všade naokolo, avšak nič.
„Maya nevidíš tam nejaké tabletky alebo prášok, injekcie hocičo?!“ Katie bola zúfalá. Minúty do príchodu záchranárov sa vliekli.
„Boli to tabletky,“ odpovedala jej ticho.
„Našla si ich?“ Katie nechcela Yasua nechať samého v kúpelni.
„Nie, ja som mu ich dala.“

Ozvalo sa hromové búchanie na dvere. Maya sa postavila otvorila do vnútra vbehli zdravotníci a zamierili podľa Mayiných inštrukcií do kúpelne. Yasua urýchlene naložili na nosítka a zniesli do nemocnice. Katie sa na Mayu ani nepozrela. Vychádzala z izby a chcela ísť do nemocnice, ale Maya ju zastavila.
„Prepáč, ja netušila som čo sa mu môže stať.“
„Choď za Tessou a povedz jej čo sa stalo a potom choď na lietadlo. Tu si už urobila viac než dosť,“ povedala jej chladne a strhla jej ruku zo svojho ramena.
Rozbehla sa po chodbe. Nikdy pred tým sa jej nezdalo, že ten výťah ide tak pomaly. Keď utekala cez halu a prešla okolo akvária spomenula si na rybky, ktoré nechala položené na zemi v kúpeľni. Iba dúfala, že kým sa vráti rybky to prežijú.

Nekonečné hodiny čakala na chodbe pred nemocničným oddelením. Netušila čo mu práve v tej chvíli môžu robiť, ale dúfala, že bude v poriadku. Do nemocnice už prišla časť štábu na čele s Tessou, ktorá kričala na doktorov a sestričky. Maya sa neobjavila. Odrazu z dverí vyšla sestrička s umelým úsmevom.

„Ktorá je Katie Wathsonová?“ spýtala sa.
„To som ja,“ postavila sa Katie a prišla ku sestričke.
„Môžete ísť k pacientovi, ale je slabý. Vypumpovali mu žalúdok a prebieha detoxikácia. Izba číslo dvesto šesť.“
Katie sa prešmykla do vnútra a nechala Tessu, ktorá sa prirútila aby prekonzultovala Yasuov stav.
Zelené nemocničné chodby jej naháňali strach. Boli sterilné a tiché. Prišla k Yasuovej izbe, s obavami otvorila dvere. Yasu ležal v posteli a pozeral na dvere prázdnym pohľadom, keď v nich uvidel Katie odrazu akoby v jeho očiach zbadala drobné iskričky. Nechcela sa usmievať, chcela sa na neho hnevať, ale to sa nedalo. V tvári mal opäť farbu, hoci bol teraz skôr bledozelený.
„Vitaj späť medzi živými,“ povedala mu.
„Prepáč,“ smutne hladil okraj prikrývky. Katie k nemu prišla a sadla si na okraj postele. Položila mu hlavu na hruď. Vedela, že si občas niekedy, niečo dal. Zakaždým pred tým však zatvárala oči a teraz sa cítila vinná.
„Čo sa stalo?“
„Ja neviem.“
„Poprosil si Mayu aby ti tie drogy dala?“
„Áno.“
„Prečo?“
„Lebo pre mňa urobí čokoľvek,“ povedal unavene.
Katie zodvihla hlavu: „Na toto som sa nepýtala.“
„Maya chce skončiť.“
„Prečo?“
„Je tehotná.“
„S kým?“ Katie v hlave prebiehali všetky možné scenáre a vo všetkých bol Yasu otec dieťaťa.
„Myslím, že ten chalan v Londýne. Nevie či si to chce nechať, predsa len jej snúbenec v Tokiu by tým nebol nadšený.“
„To asi nie,“ povedala a pritom jej odľahlo.
„Že ty si si myslela, že je to moje!“ Yasu to vravel s posmechom v hlase.
„Spi! Si unavený,“ usmiala sa sa neho a dala mu jemný bozk na pery, „Zavolaj mi, keď sa zobudíš.“
„Katie, prosím začni mi konečne veriť.“
„Ako to mám po dnešku urobiť?“
„Daj mi dôvod na to aby som s tým prestal.“
„Aký dôvod chceš?
„To, že sme spolu oznámime verejnosti.“
„Podľa Tessy by sme to nemali robiť.“
„To mi je ukradnuté, už o nechcem skrývať.“
„Ak ti to pomôže, ale oznámime im to iba ak ty zostaneš čistý aspoň dva mesiace.“
„Dobre,“povedal unavene a spokojne zatvoril oči a zaspal.

Po príchode do hotelu šla Katie rovno skontrolovať rybky. Jedna z nich už plávala hore bruškom. Smutne ju vybrala zo sáčku a hodila do záchodu. Tú druhú urýchlene preniesla do hotelového akvária.
„Dostala si šancu, na nový začiatok,“ prihovorila sa rybke a spokojne vyšla do svojej izby.

Klaviatura je sústava kláves, ktoré slúžia na ovládanie hudobného nástroja, na vytvorenie umeleckej skladby.
Život je sústava rozhodnutí, ktoré slúžia na ovládanie náhodných situácii, na vytvorenie našej vlastnej životnej cesty.