Láska je niekedy skutočná 7.

Ten, kto je schopný chápať a pochopiť, nie je schopný nenávidieť. Prečo? Pretože ľudia potrebujú dôvod k nenávisti a ten, kto pochopí dôvod je schopný odpustiť.

,,Kde je?“ Pribehol k Rushii nešťastný Natsume.
,,Šiel sa prejsť.“ Odpovedala stroho Rushia a skrížila si ruky na prsiach. Nepekne pozrela po Natsumem. ,,Čo si to urobil? Uvedomuješ si, aký je ten chlapec citlivý? Možno sa tak nejaví, ale takéto veci neznáša dobre. Ak sa mu niečo stane, ja osobne ti odtrhnem hlavu.“
,,Neurobil som nič.“ Obraňoval sa Natsume. ,,To ona. Tá št**ka sa tam po mne vrhla. Nikdy by som mu neublížil.“
,,Na to si mal myslieť skôr. Prečo si vôbec prišiel s ňou?“
,,Čo sa tu deje?“ Ozvalo sa vedľa nich. Stála tam Keiko s opitým úsmevom na tvári. ,,Kde je Tadashi?“
Natsume po nej len naštvane zazrel a otočil sa späť k Rushii.
,,Prosím, ver mi. Vážne by som nikdy nič také neurobil.“
,,Nepoznám ťa natoľko, aby som ti verila, ale Tadashi ťa má rád a mal by vedieť tvoju verziu. Ak ti bude veriť on, tak aj ja.“ Odpovedala mu a oprela sa o bar. ,,Choď. Neviem kam šiel. Budeš ho musieť nájsť sám.“
,,Akože nechápem, čo sa tu deje a láskavo ma prestaňte ignorovať.“ Skríkla po nich Keiko. ,,Prečo Tadashi odišiel? Čo má Natsume spoločné s touto situáciou a prečo tu rozprávate, o tom, že ho má Tadashi rád?“
,,Drž hubu!“ Neovládol sa Natsume. ,,Všetko je to tvoja chyba, tak sa láskavo spakuj a pál do pi*e!“ Vynadal jej a rýchlo vybehol z Himizu.
,,Čo to má znamenať?“ Prekvapene pozrela po Rushii. Tá len stočila hlavu ku Kaoru, ktorý stále stál vyjavene za barom a nepoberal situáciu. Nevedel, čo sa deje. Vedel však, že je to vážne, keď už aj večne vysmiata Rushia mala v očiach nenávistné plamene. Áno, neboli to plamienky, ale plamene. Veľké a hrozivé. Keiko sa na chvíľu zamyslela. Premýšľala a dávala si dokopy súvislosti.
,,Natsume vravel, že niekoho má.“ Hovorila si sama pre seba. Rushia zaujate vzhliadla ku Keiko. ,,Ale nie je predsa možné, aby...Veď to je smiešne. Tadashi predsa...Somarina.“
,,Ak si prišla na niečo inteligentné, o čom silne pochybujem, “ začal pomaly Kaoru, ,,tak by si sa mohla vážne spakovať a ísť. Si opitá a ja nemám záujem o problémy, ak prídu policajti.“
,,Neodídem, kým sa Tadashi alebo Natsume nevrátia. Toto by potrebovalo vysvetlenie. Policajti neprídu a ty to veľmi dobre vieš. Sem nechodia nikdy.“ Pohodila hnedými vlasmi a odišla si sadnúť do jedného z boxov.
,,Fajn a teraz mi konečne vysvetli, čo mala znamenať táto scéna s Tadashim a Natsumem.“ Otočil sa na Rushiu a pohodlne sa oprel o bar.
,,No, neviem, či by som ti mala niečo hovoriť.“
,,Pochopil som jedno. Natsume a Tadashi zrejme nie sú kamaráti, však?“ Zdvihol jedno obočie a hľadel priamo do Rushiiných hnedých očí.
,,Dá sa to tak povedať.“
,,Rush, povedz konečne pravdu. Nie je asi nič na svete, čo by mi na vás dvoch vadilo, tak to vyklop.“ Povzdychol si.
,,Miluje ho.“ Vypadlo z Rushie. ,,Oficiálne sú spolu pár dní.“
,,Aha, ale čo s tým má Keiko?“
,,Natsume je jej bývalý. Tak sa s ním Tadashi spoznal. Cez Keiko.“
,,Tak to je zlé.“ Skonštatoval a hodil do seba pohárik vodky.

Natsume sa premával ulicami ako neriadená strela. Uvažoval, kde by mladšieho mohol nájsť, no jeho mozgové závity akosi nefungovali. Bol u neho doma, pri rieke, aj u seba. Niekoľko krát sa mu snažil volať, no Tadashi nedvíhal. V tú chvíľu dostal nápad a rozbehol sa smerom k parku. Pomaly kráčal k ich osudovému miestu a už z diaľky videl sediacu osobu na múriku. Tadashi nevnímal okolie a druhého si všimol až keď už bol pri ňom. Vzhliadol k stojacemu spoločníkovi a znova stočil zrak pred seba. Pritiahol si kolená bližšie k sebe a ťažko si povzdychol. Natsume sa posadil za neho a oči uprel k zemi.
,,Nebolo to tak, ako to vyzeralo.“ Prehovoril potichu.
,,No jasné. Vôbec si nemal jazyk v krku svojej bývalky a mojej kamarátky.“ Poznamenal naštvane.
,,No, ona mala jazyk v mojom krku a nie ja v jej.“
,,Natsu, to na veci nič nemení.“ Vstal a otočil sa k nemu. ,,Je jedno kto v koho krku mal jazyk. Bozkávali ste sa a to je podstatné.“
,,Počúvaj ma chvíľu...“
,,Nemám chuť počúvať tvoje výhovorky. Videl som dosť.“ Prerušil ho mladší a zberal sa na odchod. Natsume prudko vstal a stiahol si Tadashiho do náručia. Pevne ho objal. Čiernovlások sa snažil vytrhnúť z objatia, no nič mu nepomáhalo. Čím viac sa bránil, tým pevnejšie ho Natsume objímal. Po chvíli to vzdal, zúfalo obtočil ruky okolo staršieho pásu a čelom sa beznádejne oprel o jeho hruď. Ten si ho ešte viac pritiahol a pobozkal ho jemne do vlasov.
,,Prečo?“ Spýtal sa roztraseným hlasom. ,,Chceš sa k nej vrátiť? Ak áno tak ja...“
,,Prestaň. Nehovor hlúposti.“ Prerušil ho starší a odtiahol sa od neho, aby sa mu mohol zadívať do očí. ,,Ona sa tam na mňa vrhla. Hovoril som jej, že niekoho mám, ale nepočúvala ma. Vážne s ňou nič nechcem.“
,,Prečo by som ti mal veriť?“
,,Prečo by som ti klamal po tom všetkom, čo sme prežili?“
,,Ja neviem.“ Sklopil svoj zrak k zemi.
,,Prosím ťa ver mi. Nikdy by som ti neublížil.“ Natsume už nevedel ako mu to má dokázať. ,,Nemal som najmenší dôvod to urobiť. Viem, že nepatrím medzi najpríjemnejších ľudí a verných zrejme tiež nie, ale keď som s tebou, som šťastný, tak prečo by som to kazil? Tadashi, milujem ťa. Pochop to už konečne.“ Tadashi prekvapením roztvoril oči. Prvý krát ho starší oslovil menom. V duchu sa pousmial a oči jemne privrel.
,,Tak to dokáž.“ Stále hral nahnevanú formu. V duchu cítil, že Natsume mu neklame, ale potrápiť ho troška musel. Starší sa usmial a znova si pritiahol čiernovláska k telu. Spojil svoje pery s tými pred sebou. Tadashiho ruky sa automaticky obtočili okolo krku hnedovláska a prehĺbil bozk. Po chvíli sa od seba odtiahli a ich oči sa stretli.
,,Prvý krát si mi povedal Tadashi.“ Usmial sa.
,,Ja viem.“ Úsmev opätoval. ,,Takže to znamená, že mi veríš?“
,,Neviem, či ti verím, no nedokážem sa na teba hnevať. Proste to nejde.“
,,To bude tým, že som proste neodolateľný.“ Vypol Natsume hrdo hruď a spokojne sa usmial.
,,Heeeeeeeej. To, že sa nehnevám, neznamená, že si si to vyžehlil, tak sa tu veľmi nenaparuj.“ Nebola to výčitka. Brali to skôr vtipom.
,,Dobre, dobre. Mali by sme sa vrátiť. Rushia a Kaoru budú mať strach.“ Usmial sa starší a pobozkal ho na čelo. Tadashi len prikývol a ruka v ruke sa vydali späť do Himizu.

,,Takže sa neznášali a teraz spolu chodia.“ Zhrnul si to Kaoru sediaci vedľa Rushie, ktorá mu už hodinu rozprávala príbeh chlapcov.
,,Tak nejak.“
,,Musí to byť výnimočný chalan, keď si získal jeho dôveru.“
,,Tiež si myslím. Vezmi si už len to, že z Tadashiho sa stal gay.“ Usmiala sa.
,,To je tiež pravda.“ Kaoru bol veľmi tolerantný človek a čo sa týka homosexuality, nerobilo mu to problém. Otvorili sa dvere a dovnútra vstúpili Natsume s Tadashim. Rushia stočila zrak k nim. Obaja chlapci sa usmievali a pomaly prechádzali k baru. Tadashi si odložil bundu a postavil sa na svoje miesto za bar. Natsume sa postavil za neho, lakte si oprel o jeho plecia a bradu o mladšieho hlavu.
,,Vidím, že je všetko v poriadku.“ Zasmiala sa Rushia pri pohľade na spokojnú dvojicu. Tadashi len s úsmevom prikývol. Kaoru sa usmial a odišiel na chvíľu do skladu. Vytiahol dve fľaše šampanského a položil ich na bar. Tadashi s Natsumem na neho len nechápavo pozreli.
,,No čo sa tak dívate?“ Veselo sa spýtal. ,,O vás dvoch viem už všetko, takže sa skrývať nemusíte. Musíme osláviť, že Tadashi sa trocha otvoril niekomu inému okrem nás. No a ďalšia vec. Pozrite sa na hodiny.“ Bola skoro polnoc. V podniku sa začínal rozruch a postupne sa pripravovali na príchod nového roku. Tadashi položil na bar štyri šampusové poháre a netrpezlivo čakal na odpočítavanie, ktoré nastalo o malú chvíľu. Natsume sa postavil k Rushii a rozprával jej, čo sa udialo v parku. Nevedeli, že ich pozorujú dve skúmavé oči. Keiko sledovala každý pohyb svojho kamaráta a jej bývalého priateľa. Začalo odpočítavanie. Päť. Keiko vstala. Štyri. Pomaly prechádzala k dvojici pri bare. Tri. Natsume prešiel späť za bar k Tadashimu. Keiko sa zastavila. Dva. Objal ho odzadu okolo pásu. Jedna. Celým podnikom sa ozvalo zborové ,Šťastný nový rok´. Otvárali sa fľaše šampusu a rozdávali novoročné bozky. Natsume skontroloval situáciu okolo a keď zistil, že sa nikto nedíva vlepil Tadashimu nežný novoročný bozk. Nevedel, že situáciu skontroloval zle. Keiko pri pohľade na scénu, ktorá sa jej naskytla, skoro omdlela. Miešali sa v nej pocity prekvapenia, zlosti, znechutenia, žiarlivosti a nenávisti. Nenávisť a žiarlivosť sa v nej kopila už dlho a toto bola posledná kvapka. Rýchlo prešla až k nim. Vysmiaty chlapci sa otočili k nej. Keiko naštvane zazrela po Tadashim. Ruka jej vyletela automaticky a strelila mu najbolestivejšiu facku, akú kedy zažil. Dlaň si pritlačil na podráždené miesto a smutné oči uprel k nej. Natsume okamžite skočil medzi nich a naštvane vybehol po hnedovlasom dievčati.
,,Čo to má znamenať? Šibe ti? Nestačilo ti čo si už spôsobila?“ Ona stále len upierala nenávistný pohľad k Tadashimu.
,,Bu*era*ti.“ Hlesla, stočila sa na opätku a zmizla z Himizu rýchlosťou blesku. Rushia len prekvapením zamrkala a zrak uprela k mladíkom za barom. Natsume stál bez pohnutia a díval sa k dverám. Tadashi stál za ním a stále si držal líce, na ktoré dopadla Keikina ruka.
,,Tá arogantná sebecká mrcha.“ Natsume bol vytočený do nepríčetnosti.
,,Nie. Zaslúžil som si to.“ Prehovoril potichu Tadashi. Natsume s Rushiou prudko skočili k nemu.
,,To nie je pravda. Nič si neurobil.“ Snažila sa ho Rushia ukľudniť.
,,Ale áno. Tiež by si nebola nadšená keby som si začal s tvojím bývalým. Chápem prečo to urobila. Ty sama si ma varovala.“
,,Dosť. Nikto nič neurobil.“ Vybehol Natsume. ,,Ona sa rozišla so mnou z rozmaru. Sám si to povedal. Ja som si začal vzťah s tebou, pretože som chcel byť s tebou a ten vzťah nehodlám tak skoro ukončiť.“
,,To je jedno. Toto proste u nej nevyžehlím.“
,,Preboha, čo by si chcel žehliť?“ Zapojil sa do rozhovoru Kaoru. ,,Je to k***a najvyššieho stupňa, tak kašli na ňu. Máš nás a vždy budeš, zato ona mala len teba a teraz stratila všetko. To nie ty, ale ona si to zaslúži.“
,,Kaoru má pravdu. Ty a Natsume ste nič neurobili. Srdcu nerozkážeš.“ Usmiala sa na nich Rushia a priateľsky objala Tadashiho.
,,Ďakujem. Skutočne si to vážim.“
,,Dobre. Keďže sme všetko uviedli na správnu mieru, tak sa konečne usmejte a pite.“ Prehlásil Kaoru a podával im poháre s nápojom. ,,Šťastný nový rok, priatelia.“

Dni pomaly plynuli ďalej. Po incidente v Himizu sa s Keiko nikto z nich nevidel. Nechýbalo im to. Iba Tadashi niekedy premýšľal nad svojou ,zradou´. Avšak stačil jediný pohľad do zelených očí a pochybnosti boli preč. Boli spolu pomaly mesiac a každý deň si užívali čoraz viac. Natsume mal pocit, že čím dlhšie je s ním, tým viac ho miluje. Bolo dvadsiateho siedmeho januára – piatok. Tadashi, Rushia a Kaoru mali večer prísť k Natsumemu. Jeho rodičia odišli na víkend na chatu. Blížila sa hodina príchodu a Natsume sa uisťoval, že je všetko pripravené. Nebol to totiž obyčajný deň. Boli to Tadashiho osemnáste narodeniny. Pri dverách sa ozval zvonček.
,,Nazdárek Natsu. Dlho sme sa nevideli.“ Objala ho hneď vo dverách Rushia. Kvôli Tadashiho narodeninám pricestovala na pár dní domov. Kaoru s úsmevom pozdravil a vošiel do bytu.
,,Tade tu ešte nie je?“ Spýtala sa Rushia sediac na pohovke.
,,Každú chvíľu tu bude.“ Nestihol to ani dopovedať a znova zazvonil zvonček. Tadashi veselo vstúpil do obývačky. Rushia sa mu zavesila okolo krku a odmietala ho pustiť. No, čo. Bol to jej miláčik.
,,Rush, pusť ma už. Chcem si sadnúť.“ Rozosmial sa mladík.
,,Nepustím. Tááááááák dlho som ťa nevidela.“
,,Sú to tri týždne. Neboj sa ešte si ma užiješ keď sa k tebe nasťahujem.“ Šepol jej.
,,Veď ja viem.“ Odpovedala a nespokojne ho pustila.
,,O čom to vy dvaja hovoríte?“ Zahľadel sa na dvojicu Natsume.
,,Ty si mu to nepovedal?“ Spýtala sa Tadashiho.
,,Čo mi mal povedať?“
,,Pôjde študovať do Tokia žurnalistiku, rovnako ako ja. Vzali ho. Bude bývať so mnou.“
,,Aha. To všetko vysvetľuje.“ Na nič viac sa nezmohol. Prekvapilo ho to, no nechcel sa hádať. Obzvlášť nie dnes a určite nie pred nimi. Tadashi vycítil jeho náladu a radšej si len poslušne sadol vedľa Rushie. Bavili sa celkom dobre. Tortu priniesla Rushia ( Tadashiho obľúbenú s jogurtom a ovocím ) a Kaoru zas nejaký ten alkohol. Od Rushie dostal zbierku kníh od J.R.R. Tolkiena a Kaoru mu daroval bostonský šejker s vygravírovaným Tadashiho menom a knihu miešaných nápojov. Samozrejme mu obaja k darčekom nezabudli pribaliť papierové vrecúško s pelendrekmi. Odišli okolo polnoci. Natsume im síce navrhoval, aby u neho prespali, no Kaoru ich odbil tým, že ,hrdličky´ potrebujú priestor pre seba. Vyprevadili ich von a rozlúčili sa. Natsume prešiel bez slova do kuchyne a dal sa do upratovania. Tadashi sa za ním vybral až po chvíli. Musel nabrať trocha odvahy. Postavil sa medzi dvere a previnilo pozeral na svojho priateľa.
,,Hneváš sa veľmi?“
,,Ale ja sa nehnevám.“ Odpovedal stroho starší, otočený chrbtom k nemu.
,,Natsu, nechcel som ťa naštvať.“
,,Nemám sa prečo hnevať. Však sa nič nestalo, iba človek, s ktorým už nejaký ten čas chodím, spávam a zverujem sa mu, mi akosi zabudol oznámiť, že o pár mesiacov sa sťahuje do tristo kilometrov vzdialeného mesta.“ Nervózne na mladšieho vybehol. Stále bol otočený chrbtom a vkladal riad do umývačky.
,,Prepáč. Chcel som ti to povedať.“ Tadashimu bolo ľúto, že sa to musel druhý dozvedieť takto.
,,Áno?“ Otočil sa prudko starší a tázavo hľadel na svojho spoločníka. ,,A kedy si mi to chcel oznámiť? Deň pred odchodom? Alebo až keď by si bol už presťahovaný?“
,,Prosím ťa nedramatizuj. Povedal by som ti to.“
,,A ako si to teraz predstavuješ? Chceš si pred odchodom užiť a potom sa rozísť? To sme radšej mohli zostať pri úlete.“ Tie slová ho boleli viac než si myslel. Úlet. To slovo bola ich Pandórina skrinka. Tadashi vyľakane vzhliadol k staršiemu.
,,Rozchod? Aký rozchod?“
,,No náš.“ Držal sa ešte na uzde, no nervy mu pomaly povoľovali. ,,Predpokladám, že nebudeš chcieť mať chalana tak ďaleko.“ Tadashi nevydržal nápor emócií a vrhol sa Natsumemu okolo krku.
,,To nehovor.“ Začal roztraseným hlasom. ,,Nechcem sa rozísť. Na to som ani nepomyslel. Nechcem to skončiť.“
,,Prečo si mi to nepovedal skôr?“ Objal ho starší a už relatívne pokojne sa ho spýtal. Nebol schopný mu odolávať a hnevať sa na neho. Na to ho mal až príliš rád.
,,Pravdu?“ Vzhliadol k jeho tvári. ,,Neveril som, že vydržíme spolu dlhšie ako týždeň. Čakal som, že sa pozabíjame.“ Natsume sa hlasno rozosmial.
,,Tak to som čakal aj ja.“ Poznamenal a rukou mu prehrabol čierne vlasy. Tadashi sa spokojne oprel o jeho hruď.
,,Takže sa nehneváš?“
,,Hmm, asi nie. Ale neskôr si to budeš musieť ešte vyžehliť.“ Odpovedal mu a šibalsky sa usmial. Pevnejšie ho objal a pohladil ho po chrbte.
,,Ešte som ti nedal darček.“ Informoval ho Natsume a nežne ho pobozkal do vlasov, kým ho nevtiahol k sebe do izby. Posadil ho na posteľ a hľadal čosi v neporiadku na stole. Spod akéhosi zošita vytiahol čierne zamatové vrecúško.
,,Všetko najlepšie študentík.“ Tadashi pomaly vrecúško rozviazal a vytiahol obsah. Na tenkej retiazke visela vojenská známka. Z jednej strany vygravírované slovo Rebirth a z druhej strany obrázok fénixa s roztiahnutými krídlami. S úsmevom si ju zapol okolo krku a podišiel k Natsumemu. Objal ho okolo pásu a jemne ho pobozkal na pery.
,,Ďakujem.“
,,Nemáš zač.“ Usmial sa druhý. ,,Pusti si zatiaľ nejaký film, kým poupratujem.“ Tadashi prikývol a prešiel späť do obývačky, kde zapol televízor. Vytiahol z jedného papierového vrecúška pár jahodových pelendrekov a postupne mu mizli v ústach. Netrvalo dlho a vysmiaty Natsume prišiel k nemu a sadol si na pohovku. Tadashi si ľahol na jeho kolená a nechal sa hladiť Natsumeho rukou. Ani nevedel, čo za film sledovali. Vnímal iba teplo svojho spoločníka. V rohu si všimol opretú Natsumeho gitaru. Pretočil sa na chrbát tak, aby videl do jeho tváre a milo sa usmial.
,,Splníš mi narodeninové želanie?“
,,No podľa toho, čo to bude.“ Opätoval mu úsmev Natsume. Tadashi vstal a s tajomným úsmevom sa vydal do rohu ku gitare.
,,Keď už ma nechceš učiť hrať na tej gitare, tak by si mi mohol zahrať ty.“ Zdvihol ju a prešiel k pohovke, kde ju podal Natsumemu.
,,To nemyslíš vážne, však nie?“ Tadashi len prikývol a žiarivo sa usmial. Sadol si späť na pohovku a vyčkával na svoje želanie. Natsume si len povzdychol, keď zistil, že druhý to myslí vážne.
,,A čo ti mám zahrať?“
,,Neviem. Čo ti prvé napadne.“ Natsume chvíľu zapremýšľal, kým na gitare zahral prvé tóny. Zadíval sa do Tadashiho tváre a izbou sa rozoznela melódia piesne. Natsume trafil presne. No pri hraní to nezostalo. Na Tadashiho prekvapenie Natsume začal spievať.

Kto hľadá ten nájde
aj to, kde má vesmír stred,
je ukrytý možno bližšie než sa zdá.
Tak zostaň tu so mnou,
len s tebou ma baví svet.
Keď som s tebou všetko do seba zapadá.

Vzdávam sa všetkých svojich snov.
Jediné, čo chcem je byť s tebou.
Len s tebou ma baví svet.

Na svete je niekedy krásne,
aj vzduch sa dýcha ľahšie.
Nič nechýba, keď sme takto spolu dvaja.
Tak zostaň tu so mnou,
nech svet plynie pomalšie,
a už nás nič pri srdci nepichá.

Tadashi sa skoro rozplakal pri texte piesne. Poznal tú pesničku veľmi dobre. Patrila medzi jeho obľúbené. Prudko sa vrhol po Natsumem, ktorý v rýchlosti pustil gitaru na zem, a zvalil ho na pohovku. Prisal sa na jeho pery a rozohral vášnivý bozk. Natsume sa do bozku usmial a prevalil mladíka pod seba bez toho, aby prerušil bozk čo i len na malý okamžik. Rukou mu zašiel pod košeľu a hladil ho po odhalenej pokožke. Tadashi presunul ruky z Natsumeho krku na jeho chrbát a postupne mu hrnul tričko vyššie, až kým ho nestiahol z jeho tela dole a odhodil ho niekde do rohu. Natsume postupne rozopínal Tadashiho modrú košeľu a mapoval pokožku jeho krku. Na chvíľu sa narovnal a s širokým úsmevom sa mu zahľadel do očí.
,,Kam sa stratila tá tvoja počiatočná hanblivosť?“
,,No, povedzme, že môj sexuálny apetít je silnejší než hanblivosť.“ Zasmial sa šibalsky Tadashi a znova si ho stiahol k bozku.
,,Si sladký. Chutíš po jahodách.“ Prehodil s úsmevom hnedovlások.
,,Za to sa poďakuj Rushii. Kaoru mi priniesol jablkové.“ Informoval ho druhý a pokrýval staršieho krk jemnými bozkami.
,,Hm, jablkové mám radšej.“ Úsmev sa mu ešte viac rozšíril, keď si spomenul na ich prvý bozk. Privrel oči a užíval si starostlivosť druhého. Rukou zablúdil k Tadashiho opasku a pomaly ho rozopínal. Stiahol mu nohavice, no spodné prádlo zostalo na mieste. Tadashi staršieho pretočil pod seba a obkročmo si nad neho sadol. Významne sa zadíval do jeho očí a tajomne sa usmial. Po mesiaci s Natsumem bol už v oblasti sexu o dosť skúsenejší a hanblivosť mu už nerobila problémy.
,,Teraz chvíľku lež a užívaj si.“ Oznámil mu čiernovlások a sklonil sa k jeho perám, kým bozkami prešiel na jeho krk.
,,Ako rozkážete, mladý pán.“ Natsumemu trocha chýbala Tadashiho hanblivá stránka, no že by sa mu počínanie druhého nepáčilo, povedať nemohol. Tadashi bozkami pomaly postupoval nižšie po jeho hrudi a rukou mu postupne sťahoval nohavice. Perami si razil cestičku k rozkroku druhého. Kým sa Natsume stihol spamätať z bozkov v okolí slabín, mladší z nich začal celú jeho dĺžku brať do úst. Z Natsumeho úst vyšiel iba hlasný ston. Nesnažil sa to zadržiavať, veď ich nemohol počuť nikto. Ruky vplietol do čiernych vlasov a užíval si pocity, ktoré v ňom vyvolával mladší. Tadashi zintenzívnil tempo. Netrvalo dlho a Natsume sa preniesol cez pomyselný okraj. Čiernovlások prekvapivo všetko prehltol a hlavou sa oprel o jeho brucho.
,,Môže byť?“ Zahľadel sa do zelených očí. Natsume vzhliadol k nemu a lapal po dychu. Natiahol k nemu ruku a vytiahol si ho k perám.
,,Viac než si myslíš.“ Usmial sa a prudko sa pretočil nad neho. ,,Ale narodeniny máš ty a nie ja. Užívať si máš predsa ty.“
,,Hm, tak s tým niečo rob.“ Zmyselne mu zašepkal do ucha a pobozkal na krk.
,,Presne to mám v pláne.“ Usmial sa na neho a prisal sa na jeho pery. Z jeho úst cítil svoju chuť, no nevadilo mu to. Bolo to naopak príjemnejšie než sa zdalo. Oddával sa bozku a rukami blúdil po jeho tele. Nerozpájal ho ani keď mu už dochádzal dych.
,,Povedal som ti už, že ťa milujem?“ Zašeptal mu do pier.
,,Môžeš to skúsiť.“ Odpovedal mu ako vždy. Bola to ich malá hra.
,,Milujem ťa.“ Znova mu zašepkal, tesne predtým, ako sa znova ponoril do bozku. Keď boli spolu zabudli na všetky problémy. Nič na svete ich nedokázalo rozdeliť. Ani diaľka, ani človek, ani nič iné. Omyl. Veľký omyl.