Letná láska 02

Nakoniec, keď mi pri nohách začal kňučať hafan som sa zdvihla, pomaly som ho napojila na vodítko a ešte pomalšie som sa dovliekla domov. Psa som nechala v záhrade nech sa naje, napije a ukryje sa pred slnkom v búde a ja som bezmyšlienkovite vošla do domu. Ľahla som si do postele a zahľadela som sa na baldachýn nad hlavou. Ako to že doteraz som žila normálnym životom normálnej vydatej matky dvoch normálnych detí a jedna blondýnka zmení můj život od základov? Nie som normálna… Som úplná k***a! Ako som mohla takto škaredo podraziť můjho manžela kým je na služobnej ceste a chudák o ničom nevie? Ako som mohla dovoliť svojmu srdcu aby sa zamilovalo do takej…grrr!!! Nadávka ktorá by vyjadrila moju zlosť snáď ani neexistuje! Vtom som sa srdcervúco rozplakala a začala trieskať rukami do hodvábnych vankúšov. Po chvíľke som už kopala a kričala na plné hrdlo až kým som od vyčerpania nezaspala. Pokoj som však nemala ani v spánku. V mysli sa mi dookola premietal ten ukradnutý okmih so Sárou, tá mizivá chvíľka kedy prvý a posledný krát patrila mne. Iba mne.

Po dome sa pomaly rozlievala nádherná melódia Versailles – Serenade, ktorú som mala ako domový zvonček. Z postele som sa vysúkala až v polke piesne a poslepiačky som otvorila dvere.

„To ti to trvalo, čo preboha robíš?“ vyhŕkla na mňa čistou japončinou s divným prízvukom nejaká baba.
„Č-čo, čo? Kto si? Prepáč ja som rozospatá, práve som vstala.“
„Ale veď je pať popoludní!“
„No a čo, to znamená, že nemůžem spať? d******e, kto vlastne si a prečo sa tu s tebou vybavujem???“
„No predsa ja! Kiryuu Zero!“

Poriadne som otvorila oči a prezrela som si ju. Nízka baba normálnej postavy s náhernými dlhými hnedými vlnitými vlasmi a hlbokými čokoládovými očami. Jej pokožka bola krásne opálená a priam ma vyzývala k tomu aby som sa jej dotkla. Mala na sebe dlhé biele šaty empírového strihu previazané čiernou stuhou a v ruke držala obrovský ružový kufor. Biele šaty ešte viac zvýrazňovali jej opálenú pokožkua dodávali jej vznešený dojem. Nebola nejako výrazne pekná ale nebola ani škaredá. Úplne obyčajná dievča ale jej duša… jej duša obyčajná nebola. Písala som si s ňou veľmi dlho a poznala som ju lepšie ako jej rodina. Preto od tej rodiny utiekla a prišla na prázdniny za mnou z Chorvátska až sem, do mesta Naha na brehu Juhočínskeho mora.

Vrhla som sa jej do náručia a prevrhla som kufor, ktorý držala. Začala som nariekať ako malé dieťa ktoré nedostane sladkosť po ktorej túži a zaryla som jej nechty do chrbta tak silne až sa jej na hladunkej pokožke objavili červené šrámy.

„Sayuri, pšššt, neplač, radšej mi povedz čo sa stalo.“
„K-Kiryuu!!! Ja nevládzem… prečo… prečo ma Budha tak trestá? Čo som urobila? Alah, Budha…Bože… prečo ma všetci tak trestáte???“
„Poďme dovnútra a povedz mi čo sa stalo.“

Kiryuu vzala kufor a ja som odsunula dvere aby mohla vojsť. Zaviedla som ju do svojej izby a skočila som do perín. Zase som kričala a kopala nohami. Bola som úplne zúfalá a hysterická. Kiryuu si vyzula lakované zóri, ľahla si za mňa a nežne ma objala.Mysľou mi prebleslo odkiaľ berie všetky tie nádherné veci, ktoré nosí. Musela na oblečenie míňať sakra veľké prachy.

„Čo sa ti stalo Sayuri? Prečo tak plačeš? Kto ti ublížil?“
„S-Sára… moje blonďaté k-kuriatko ma nechce. Našla som ju s-samu na cintoríne, bola zhulená a zviedla ma. J-ja som ju urobila a ona sa mi p-potom vysmiala. Povedala, že ma nikdy nemilovala ani nebude… vysmiala sa mi…tak strašne to bolí Kiryuu…všetko to tak strašne bolí. Bolí ma srdce… bolí ma hlava… a bolí ma to tam…tam dole. Tak strašne som chcela aby sa ma dotýkala. A o-ona… ona ma poslala do riti! Ááá!“

Kiryuu ma silne objala a pohladila po vlasoch. Tíšila ma kým sa sa aspoň trochu neupokojila a potom ma otočila tvárou k sebe. Keď som sa zahľadela do tých hnedých očí pocítila som pri srdci akýsi hrejivý pocit. Cítila som sa tak v bezpečí. Zrazu. Z nejakého neznámeho popudu som sa dotkla jej hrude a započúvala som sa do tlkotu jej temperamentného chorvátskeho srdca. Búšilo tak rýchlo, ako splašené vtáča chytené do zlatej klietky.

„Bojíš sa ma. Kiryuu?“
„Nemám sa čoho báť, Sayuri.“ Zašeptala mi do uška. Jej prízvuk bol taký roztomilý!
„Si taká nádherná …“

Pozrela som sa na ňu, či je úplne v poriadku. Myslím psychicky. Nenávidela som svoj vzhľad. Bola som taká tuctová, taká obyčajná, ničím nevýrazná. Úplne obyčajné dlhé rovné vlasy, ktoré aj keď som si nakulmovala po hodine spadli a boli zase rovné. Moja bledá pokožka ma vytáčala, nikdy som si ju nemohla opáliť tak krásne aako napríklad Kiryuu a moja nízka postava ma tiež vytáčala! Bola som fakt tuctovka a teraz mi nejaká Európanka bude tvrdiť že som krásna??? Nespadla náhodou z višne?

Priblížila sa ku mne a moje srdce sa taktiež rozbúšilo. Čo to robí? Zatrepotala dlhokánskymi čiernymi mihalnicami a pošteklila ma nimi na líci. Potom aj na čele, na perách a…pobozkala ma. Nečakala na moju reakci. Zdrapla mi ruky, vyskočila na mňa a strčila mi jazyk do úst. Nemohla som namietať ani sa brániť, bola som na to príliš slabá a ona mala silu získanú z karate. Ale ani som sa nechcela brániť. Bolo to príjemné a … ja som bola nadržaná a neukojená. Prečo by som sa mala brániť? Vtom mi Kiryuu pustila jednu ruku a rozviazala mi obi na kimone. Zacítila som v podbrušku príjemné šteklenie. Nevedela som sa dočkať toho čo príde. Rozhalila mi kimono a vyhrnula košimake až po pupok. Roztiahla mi nohy od seba a … nič sa nedialo. Pootvorila som oči a pozrela na ňu.

„Prečo nič nerobíš?“
„A můžem?“
„Samozrejme že můžeš!“

Kiryuu sa bláznivo zasmiala a olizla mi pysky a klitoris. Začala ma rýchlo lízať a ja som sa jej bezmedzne oddala. Dovolila by som jej v tejto chvíli urobiť čokoľvek. Mohla by ma aj zabiť, bolo by mi to absolútne jedno, hlavne nech ma urobí!

„Kiryuu… si taká dobrá. Neprestávaj prosím, inak zomriem!“
„Čo hovoríš? Chceš aby som prestala?“
„Nie!!! Len to nie prosím!“
„Čo? Bolí ťa niečo? Tak ja skončím!“

Schmatla som jej ruku pričom som ju poškrábala a vražedne som sa na ňu pozrela.

„Neprestávaj!“

Kiryuu sa rehotala tak až jej vyhŕkli z očí slzy a jej čierna špirála sa rozmazala. Vyzerala ako upír hrajúci sa na anjela.

Roztvorila moje pysky ako kvet sakury a olizla vstup do hlbín jantárového dolu. Zamraučala som ako mača, ktoré škrabkajú za ušami. Vtom do mňa strčila naraz tri prsty a ja som prudko vydýchla a čakala som na ďalšiu rozkoš. Ona ich však zo mňa vytiahla a pretočila ma na brucho. Napľula mi na druhú dierku a pomalinky do mňa začala tlačiť ukazováčik.

„Čo mi to robíš, Kiryuu?“
„Hrajkám sa s tebou, Sayuri, neboj sa, bude sa ti to páčiť.“

Začala pomalinky vyťahovať a zase vsúvať ukazováčik dnu a von, dnu a von, dnu a von. Šťavičky zo mňa tiekli ako Niagarské vodopády a ja som nestíhala vzdychať. Keď už som bola maximálne vlhká, Kiryuu strčila prstíky aj do mojej druhej dierky a týrala ich obidve. Takúto rozkoš som ešte nikdy nezažila. V zadočku som mala dva prsty a v mušličke tri.

„Kiryuu! Á-ánooo!“

Bola som urobená…

Kiryuu však neprestala. Prisala sa na moju vlhkú jaskynku svojimi ústami a začala zo mňa vysávať všetky šťavičky. Roztriasla som sa ako osika a moje spotené telo stratilo zbytky svojej sily. Ona to však nebrala na vedomie a strkala mi jazyk do oboch dierok. Nevládala som už ani vzdychať. Chvíľu sa nič nedialo keď vtom… začalo sa do mňa tlačiť niečo hrubé, studené a vibrujúce.

„Áááá! Nie! Kiryuu už stačí!“

Moje nesúhlasné výkriky však nevnímala a vibrátor bol vo mne zrazu celý. Nechala ma nech si na jeho veľkú hrúbku zvyknem a potom sa ešte len začala rozkoš. Šukala ma s ním akoby som bola nafukovacia Anča a ja som dostávala jeden orgastický kŕč za druhým. Zrak sa mi zahmlieval a ja som nemohla nič iba cítiť ako sa do mňa tisne tá hrubá vec s drážkami, rozhŕňa mi pysky a dráždi moje vnútro silnými vibráciami. Znova a znova. Zrazu som zacítila ako zo mňa vyteká nejaká teplá tekutina. Potom do mňa Kiryuu z celej sily vrazila vibrátor až po koreň a ja som uvidela tmu.

Zobudila som sa na to, že sa okolo mňa rozlieva príjemné teplo. Šplhalo sa mi po nohách, pomalinky prechádzalo na moju utýranú mačičku, zadok a vyššie. Otvorila som oči a uvidela som oproti sebe nahé Kiryuuškine telo pokryté penou. Boli sme vo vani. Usmievala sa na mňa a olizovala si načerveno namaľované pery.

„Prepáč mi Sayuri, trošku som to prehnala. Nechcela som aby si odpadla ale nejako sa mi tie hrátky vymkli z rúk.“
„Nevadí, páčilo sa mi to. Veľmi.“
„Som rada, že sa na mňa nehneváš. To by ma mrzelo. Dúfam, že som ťa urobila dobre. Si spokojná?“
„Urobila si ma najlepšie na svete, Kiryuu, ale nerozprávajme sa o tom. Veľmi sa hanbím.“
„Prečo?“
„No…“
„Sayuriii!!! Otvooor!!! Počujem tvoj hlas. Viem že si tam. Chcem ťa vidieť! Nechaj mi nech ti to vysvetlím."

Začula som trieskanie na vchodové dvere a Sárin hlas. Kiryuu sa na mňa previnilo pozrela a smutne sa usmiala.

„Už tu asi pol hodinu zvoní, ale ja som ju nepustila. Myslím si, že už jej máš navždy dosť. A navyše tu máš mňa no nie?“
„Ty…!“

Vyskočila som z vane a zhrabla som župan. Kiryuu šla za mnou nahá. Zahnala som sa po nej rukou ale ona sa nedala odbiť, predbehla ma a odškľabila dvere.

„Ahojky Sára, som rada že ťa spoznávam. Volám sa Kiryuu a bývam u Sayuri.“

Vystrčila na Sáru svoje pevné opálené prsia a oprela sa o dvere vo vyzývavej póze. Popritom si načechrala vlasy a olizla stále červené pery.

„Bola by si taká láskavá a neobťažovala nás?“
„Nie!“ vyhŕkla Sára a odstrčila Kiryuu, ktorá jej zavadzala. Kiryuu spadla na zem a chytila Sáru za nohu…