SLEDOVÁNÍ A STAHOVÁNÍ NA TĚCHTO STRÁNKÁCH
JE UMOŽNĚNO POUZE PŘIHLÁŠENÝM UŽIVATELŮM!



V případě, že vám naše skrývací lišty s obsahy nefungují, zkontrolujte, zda-li jste přihlášeni.


Děkujeme za přečtení.




Šťastie v nešťastí? (3)

  • Soubor nelze vytvořit.
  • Soubor nelze vytvořit.

Tadeo
Mama vyprevadila Ryana k dverám, vrátila sa do izby a vyčítavo na mňa hľadela svojimi tmavo zelenými očami.Ruky si skrížila na prsiach, podupkávala si nohou a ja som presne vedel, čo ma čaká.
,,Tadeo, čo sa tu dialo?´´Spustila na mňa.
,,Ako som povedal.Vylial som na seba vodu a tak som sa šiel prezliecť.´´
,,Aha, a preto Ryan celý červený a nervózny vybehol z bytu?´´
,,No možno som sa tak trocha nechal uniesť.´´Nesmelo som sa na ňu usmial a prehrabol sa nervózne vo vlasoch.Ona ma však stále iba prepaľovala svojim káravým pohľadom.
,,Čo si si vôbec myslel?Že sa tu na neho vrhneš a on ti padne okolo krku?Sľubil si, že sa budeš sústrediť na učivo a ty si tu laškuješ s mojím študentom.´´Na slove ,,mojim´´ si dala zvlášť záležať.
,,Za prvé, nechcel som sa na neho vrhnúť a za druhé, nevyzeralo to tak, že by sa chcel brániť.´´Už rozčúlene som na ňu vybehol.,,A čo sa týka toho, že je to tvoj študent, tak ty sama si ho priviedla.´´
,,Tadeo, to s tým nemá nič spoločné, či som ho sem priviedla ja alebo ktokoľvek iný!!!Ja som ti chcela pomôcť a ty ho hneď začneš zvádzať!!!´´Zarazil som sa.Kričala po mne?Moja mama po mne kričala?To sa nikdy nestalo.Nemohol som sa na to dívať.Nechcel som sa hádať.Nemal som to nikdy rád.Podišiel som k nej a objal ju.Jej dlhé čierne vlasy ma šteklili na obnaženej hrudi.
,,Prepáč. Prisahám, že sa budem už ovládať.´´Potichu som hovoril.,,Nechcem sa s tebou hádať.Proste som sa neovládol.Mrzí ma to.Už sa to nestane.´´
,,Ach Tadeo, Tadeo.Čo mám s tebou robiť?V poriadku.Verím ti, tak sa snaž tú dôveru nesklamať.Sám dobre vieš, že to myslím dobre.´´Usmiala sa odišla do kuchyne.Vošiel som do svojej izby a zapol počítač.Len dúfam, že Ryan si nebude o mne myslieť nič zlé.Asi som to vážne prehnal.Mal by som sa mu zato ospravedniť.Vzal som zo stola telefón a vyťukal jeho číslo.Dlho som rozmýšľal, či je dobrý nápad ho vytočiť, no nakoniec som sa odhodlal.
,,Prosím.´´Ozvalo sa v telefóne a mňa zrazu prešla všetka odvaha.Na sucho som prehltol, kým som sa odhodlal prehovoriť.
,,Ehm....Ahoj.To som ja Tadeo.´´
,,Oh....Ahoj.´´Cítil som v jeho hlase neistotu.
,,No....Ja....Došiel si domov v poriadku?´´Väčšiu somarinu som sa už spýtať asi nemohol.Tresol som si rukou po čele a nechápal svoje počínanie.
,,Jasné...Som okey.´´Zdalo sa mi to alebo sa mu naozaj chvel hlas?
,,Len som...Ten dnešok....No....Ja...Prepáč.´´ Porazene som sklopil hlavu a čakal na jeho reakciu.,,Nechcel som ťa vydesiť.Nechal som sa trocha uniesť.Mohli by sme na to zabudnúť?´´Teraz určite povie, že ma nechce už vidieť.
,,No myslím,.......myslím, že by to šlo.Ja......Tiež som na to myslel a bude to tak najlepšie.´´Vážne to povedal?Nehnevá sa?
,,Takže sa na mňa nehneváš?´´
,,Vpodstate...Myslím, že nie.Len ma to proste prekvapilo.´´Bože, to som si vydýchol.
,,Takže v pondelok prídeš?´´
,,No,nemohol by si prísť ty?Musím v pondelok niečo vybaviť a neviem akoby som sa stíhal premiestňovať tak rýchlo.Veď už vieš kde bývam.Domov ťa potom odveziem´´
,,V poriadku nie je problém.´´No je pravda, že býval dosť ďaleko.Hlavne si spomenúť, kde presne to bolo.
,,Tak teda v pondelok o piatej?Môže byť?´´
,,Jasné.Budem tam.Tak sa teda maj.A ešte raz prepáč.´´To som si nemohol odpustiť.
,,Nechaj to tak a nevracaj sa už k tomu, okey?Zabudni na to.Vidíme sa v pondelok.Ahoj´´
Mal som pocit akoby mi padol kameň zo srdca.Takže sa nehnevá.To som rád.Bude ťažké sa ovládať, ale nechcem to pokaziť.Dlho som nad tým uvažoval, kým sa neozval mamin hlas z kuchyne, aby som sa šiel navečerať.Ďalší deň sme s mamou celý presedeli pred telkou, ako vlastne skoro každú nedeľu.Smiali sme sa, rozprávali-chvíľu vážne, potom zase vtipkovali- a jedli už asi desiaty sáčok popcornu (proste zdravá výživa, no čo vám budem hovoriť).Na včerajšiu hádku sme už ani nepomysleli.Ja som však stále myslel na pondelok.Možno som sa trocha bál a možno niečo očakával, ani sám neviem.V prvom rade som bol rád, že sa to ako tak urovnalo.Na druhý deň sa to v škole nenormálne vlieklo.Prednáška za prednáškou a jedna nudnejšia ako druhá.To je snáď naschvál.Konečne koniec.Vybehol som zo školy a utekal si domov zložiť nepotrebné veci.Nasadol som na prvý autobus a vydal sa k Ryanovmu bytu.Vystúpil som a hodiny ukazovali pol piatej.
,,Výborne, ešte mám čas.Teraz už iba zistiť kade ma to vtedy ťahal.´´Povedal som si sám pre seba a snažil sa nájsť správny smer.Po hodnej chvíli som ho našiel a pokračoval v ceste priamo k jeho bytu.
,,Päť preč.Sakra meškám.´´Zrýchlil som tempo a z diaľky videl Ryanove auto prichádzajúce do garáže.Pobehol som a dohnal ho už pri vchode.
,,Oh, ahoj Tadeo.Prepáč...trocha meškám.´´Začal trocha neisto.Červenal sa?To je prvý krát, čo ho vidím v takých rozpakoch.Že by to bolo kvôli sobote?
,,To nič.Veď ja tu tiež nie som zrovna presne.´´Ticho.
Vyviezli sme sa hore a vošli do bytu.Vo dverách na mňa veselo vyskočil Kurei.
,,No čo je kamoš.Dlho sme sa nevideli.´´Pohladil som ho po hlave a postupne prešiel do obývačky.
,,Ja toho psa nechápem.´´Začul som Ryanov hlas z kuchyne.,,Neznáša cudzincov a ty si prídeš a spravíš mi z neho krotkého baránka.Musíš mať nejakú divnú auru.´´
,,Už som ti predsa vravel, že ma zvieratá milujú.´´Usmial som sa a snažil sa odľahčiť túto divnú atmosféru.Stál vo dverách opierajúc sa o zárubňu a díval sa na mňa a Kureia, ktorý spokojne poskakoval okolo mňa..Ten pohľad bol zvláštny a dostával ma čoraz viac do rozpakov.Odvrátil sa, prešiel cez izbu a sadol si do kresla oproti.
,,Máš zošity?´´Spýtal sa a z akejsi tašky vyťahoval slovník.
,,Jasné.Mám.Pravdaže.´´Preboha, chlape vzchop sa!Vytiahol som z tašky potrebné veci a pozorne počúval vysvetľovanie.Ani raz sa mi nepozrel do očí a vyhýbal sa mojmu pohľadu, či čo i len nepatrnému dotyku.Bol nejak chladnejší a držal si odo mňa odstup.Chápal som to, veď predsa aj mal prečo.Po dlhom vysvetľovaní sme skončili a on ma aj napriek mojím námietkam odviezol domov.V aute panovalo hrobové ticho a ani jeden z nás nemal potrebu ho prerušiť.
,,Ďakujem za odvoz.Maj sa.´´Rozlúčil som sa, keď sme došli až k nášmu bytu.
,,V pohode.Uvidíme sa zajtra.Maj sa.´´Rozlúčil sa behom chvíľky bol preč.Chvíľu som tam stál a díval sa za jeho autom.Prebral ma až chlad z vetra, ktorý začal čoraz viac fúkať.Ďalšie dni ubiehali stále rovnako.Škola,domov, doučovanie-niekedy u mňa, inokedy zase u neho-a spánok.Doslova stereotyp.Každým dňom sa Ryanov odstup a chlad zmenšoval až nakoniec celkom zmizol.Cítil som sa v jeho blízkosti čoraz uvoľnenejšie a príjemnejšie.Sebaovládanie by som teda doučovať vedel.Bolo to čoraz ťažšie a ja som si časom musel priznať, čo k nemu naozaj cítim.Ubehli dva týždne a ja som mal po skúškach.
,,Tak toto musí vidieť Ryan!!!´´Vykríkol som šťastím, keď som zbadal veľké A+ na teste s angličtiny a rozbehol sa na autobus k nemu.,,Určite bude rád, keď to uvidí.´´

Ryan

Vracal som sa práve z prechádzky s Kureiom, keď som zbadal blížiacu sa postavu od zastávky.
,,Tadeo?Čo tu robíš?Dnes sme sa predsa nedohodli,či áno?´´Prekvapene som prehovoril.
,,Nie, nie, nedohodli.Len som ti chcel ukázať toto.´´S šťastným úsmevom mi odpovedal a podával akýsi papier.Tak šťastného som ho hádam ešte nevidel.Oči mu žiarili a v jeho úsmeve sa odzrkadľovala hrdosť a spokojnosť.Zahľadel som sa na papier.
,,Výborne.Si frajer Tadeo.´´ Vyhrkol som, keď som zbadal známku z testu.
,,To bude tým, že mám dobrého učiteľa.´´Nesmelo sa na mňa usmial a tvár mu zase začala červenieť.Za ten čas, čo ho doučujem som to u neho zažil nespočetne veľa krát.Pery sa mi začali formovať do nepatrného úsmevu.Na zvláštne pocity, ktoré mnou lomcovali v jeho prítomnosti som si časom zvykol a naučil sa ich ignorovať.On sám sa už o nič nepokúsil a sústredil sa hlavne na učenie.Časom som si na náš incident ani nespomenul.
,,Ideš ďalej?Niečo si dáme na tie tvoje skvelé výsledky.´´Navrhol som a vytiahol kľúče z vrecka.
,,Veľmi rád.Ale nemôžem sa zdržať veľmi dlho.Chcem sa ešte rozlúčiť s mamou.Odchádza dnes na školenie.´´
Usadil som ho na gauč a z kuchyne priniesol fľašu vodky a dva poháre.Nalial som nám a jeden pohár podal Tadeovi, ktorý bol zabraný do hry s Kureiom.Ten pes ma vážne prekvapuje.Vyzerá to tak, že si Tadea obľúbil.
,,Tak teda na tvoje výsledky!´´Zdvihol som pohár a ťukol ho o ten jeho.
,,Na môjho skvelého učiteľa!´´Usmial sa a celý obsah pohára do seba vylial.Sedeli sme tam asi dve hodiny a popíjali.Pol fľaše už bola nenávratne preč.Smiali sme sa a rozprávali o možnom aj nemožnom.Sedel som vedľa neho a možno až príliš si uvedomoval jeho blízkosť.Bolo to divné, ale svojim spôsobom príjemné.
,,Vyzerá to tak, že moju pomoc už nebudeš potrebovať.´´Začal som po chvíli trocha vážnejšie.
,,Ako to myslíš?´´Spýtal sa ma mierne podnapitým hlasom.
,,Tvoje známky sú už na výbornu, takže nie je dôvod ťa viac učiť.´´Pohľad som mal stále uprený do pohára, ktorý som netrpezlivo prechytoval v ruke.Čakal som na jeho reakciu.
,,No, tak to zrovna nie je.Určite budem potrebovať ešte tvoju pomoc.To, že teraz to chápem neznamená, že to ďalšie učivo budem chápať tiež.´´Rozprával ticho a nesmelo, akoby si to hovoril sám pre seba.
,,Neboj sa.Pochopíš to aj bezo mňa.´´Vstal som a chystal sa na odchod do kuchyne, keď v tom ma chytil za ruku.Zastal som a nechápal, čo sa deje.
,,Ryan, ja ťa potrebujem.´´Prehovoril potichu, akoby som to nemal ani počuť.Hlavu mal sklopenú k zemi a hlas roztrasený.
,,Myslím, že už nie.Si šikovný a máš pot-´´
,,Nie!!!Ty to nechápeš.´´Bol som prerušený jeho výkrikom.,,Ja potrebujem teba.TEBA!!!Už chápeš?Sľúbil som mame, že sa o nič nepokúsim, že sa budem sústrediť iba na učivo, že budem myslieť iba na školu a nič iné, ale nedá sa to.Viac nie.´´Prekvapene som na neho hľadel a nezmohol sa na nič.Žiadny pohyb.Žiadne slová.Vstal a pokračoval:
,,Od kedy som ťa prvý krát videl nemyslím na nič iné iba na teba.Nedá sa to vydržať.Ovládal som sa dlho a ďalej už nevládzem.´´Rukou mi vošiel do vlasov, rovnako ako vtedy u nich a tvárou sa čoraz viac približoval k tej mojej.Nedokázal som sa ani pohnúť.
,,Tadeo?Čo to-´´Nestihol som dopovedať.Jeho pery sa jemne dotkli tých mojich.Druhou rukou ma držal okolo pásu a dobýval sa mi do úst.Bol jemný a nežný a stále viac si ma k sebe tisol.Stál som ako prikovaný.Jeho bozky som mu neoplácal, no ani som ho neodstrčil.Nevedel som, čo mám robiť.Prebralo ma z toho až zvonenie môjho telefónu položeného na stole. Odtiahol som sa od neho a zdvihol.
,,Prosím?´´
,,Ahoj Ryan.To som ja Tadeova mama.Je Tadeo s tebou?´´Až v túto chvíľu som si uvedomil, čo sa stalo.Držal som telefón pri uchu a neschopný prehodiť slovo som hľadel z okna.
,,Halóóó, Ryan?Si tam?´´Ozvalo sa znova z telefónu.
,,Oh, áno som.Prepáčte.Áno, je tu.´´
,,Môžeš mu povedať aby sa poponáhľal domov?Chcem sa pred odchodom ešte rozlúčiť.´´
,,Samozrejme, hneď mu to poviem.Dopočutia pani Mitsuhashi.´´
Zložil som a stále hľadel z okna chrbtom k Tadeovi.Nebol som schopný otočiť sa.Nemohol som.
,,Ryan, ja.....´´Prehovoril prvý.
,,To bola tvoja matka.Máš sa ponáhľať domov, chce sa rozlúčit.Mal by si ísť.´´Hlas sa mi triasol ako nikdy a srdce mi pracovalo na plné obrátky.
,,Vieš.....Ryan....nechc-´´
,,Choď už.Prosím odíď.´´Oči som sklopil k zemi a stále sa nedokázal otočiť.Prosím, nech odíde.,,Prosím, bež.´´Opakoval som stále a modlil sa aby to pochopil.
,,Dobre.Už idem.Chcem len aby si vedel, že som to myslel vážne.Všetko.Každé slovo.Každý pohyb.Každý pohľad.Nebola to hra.´´Cítil som v jeho hlase bolesť a trápenie.Ublížil som mu?To som nechcel.Mám ho zastaviť?Ale to predsa nejde.Z mojich myšlienok ma prebralo buchnutie dverí.Odišiel.Zosunul som sa na gauč a hlavu skryl do dlaní.Čo som to urobil?Veď ja som ho vyhodil.Som necitlivý bastard.A čo vlastne čaká?Že mi tu vyzná lásku a budeme šťastný zamilovaný pár?Veď to nedáva logiku.Obaja sme muži.Je to proti prírode.Takto to bude lepšie.Zdvihol som hlavu a zbadal Kureia, ktorý na mňa smutne hľadel od dverí.Z ničoho nič pribehol ku kreslu a čosi z neho stiahol.Tadeova mikina.V zuboch mi ju priniesol a odcupital si ľahnúť na svoje miesto.Bezradne som ju držal v rukách a ponorený do húfu myšlienok si ľahol na pohovku.

Tadeo

Odišiel som.A vlastne čo som tým sledoval?Nemohol som očakávať, že mi hneď padne k nohám a vyzná mi lásku.Všetko som zničil.Teraz ma už určite nebude chcieť nikdy vidieť.Som hlupák.Nemal som tam chodiť a už vôbec som nemal piť.Sakra.Ja a moja hlúpa zbrklosť.

,,Som doma mami.´´
,,Ahoj miláčik.Nejak ti to trva-´´Vybehla s kuchyne a zarazila sa keď zbadala môj utrápený výraz.Pribehla ku mne a pohladila ma po vlasoch.
,,Tadeo?Čo sa deje?Čo tá utrápená tvárička?´´Nezmohol som sa na nič.Po tvári mi začali stekať slzy, ktoré som silou vôle zadržiaval celú cestu domov.Prešli sme do izby.Mama si sadla a moju hlavu si položila do lona.
,,Čo sa stalo, Tadeo?´´Znova sa spýtala a neprestávala ma hladiť po vlasoch.Robila to vždy, keď mi bolo na nič a uklľudňovalo ma to.
,,Mami, prepáč.Porušil som sľub, ktorý som ti dal.´´Pomaly som zo seba dostával medzi vzlykmi.,,Ja.....nemohol som....nechcel som......mami.....on ma poslal preč.....ani sa na mňa nepozrel......musí ma nenávidieť.´´Snažil som sa jej objasniť situáciu a rozplakal sa ešte viac.
,,Šššššš, to bude dobré.Upokoj sa.´´Snažila sa ma ukľudniť.,,Zamiloval si sa do neho, však?´´
,,Zo začiatku ma iba priťahoval a chcel som ho zviesť, ale čím viac som s ním bol, tým viac som ho začal mať rád a on ma teraz neznáša!!!´´Posledné slová som skoro kričal.,,Určite som mu odporný.Mami, ja som taký somár.Všetko som pokazil.´´
,,Neboj sa.Ryan je inteligentný chlapec.Porozprávate sa a všetko sa dá do poriadku.´´Stále ma neprestávala hladiť a ja som sa pomaly upokojoval.,,A ak aj tak bude na teba zlý, tak ho nechám prepadnúť.´´Snažila sa zavtipkovať.Nad jej poznámkou sa nedalo nepousmiať.Som šťastný, že ju mám.Vždy vedela čo povedať.
,,Mami vieš, že ťa ľúbim?´´
,,Ja teba viac, miláčik.´´Objala ma a pobozkala na čelo.,,Nerada ťa tu takto nechávam, ale musím už ísť, inak na to školenie nikdy nedôjdem.´´
,,Ja viem.Už mi je lepšie.Zvládnem to.´´Utrel som si slzy a pokúsil sa o úsmev.Odprevadil som ju k dverám, rozlúčil sa a potom už iba počul naštartovanie auta.Zostal som sám.Bol som neuveriteľne vyčerpaný.Človek by nikdy nepovedal, ako ho dokáže plač unaviť.Zosunul som sa na posteľ a behom pár chvíľ zaspal.Vtedy som ešte netušil, akú ranu mi osud prichystal.
Ráno som vstal s pocitom, že mi vybuchne hlava.Vodku už v živote nechcem vidieť.Ešteže je sobota.Vzal som si s chladničky mlieko, zalial si cerealie, pohodlne sa usadil na gauči a zapol telku.
,,Milujem ťa Roger!´´
,,Ja teba tiež Miranda.´´Ozývalo sa z telky.Prepol som.
,,Nemáš ani zdania, o tom, čo je to láska!!!´´
Ďalší program:
,,Takže to znamená koniec nášho vzťahu?´´Takto to pokračovalo asi ďalších päť kanálov kým som to vzdal a vypol tento diabolský vynález.Celý svet je asi proti mne.Skryl som si hlavu o dlaní a uvažoval o svojom trápení.
,,Ach jaj.Som teda dopadol.Čo asi robí Ryan?´´

Dodatek autora:: 

No tak je tu tretí dielik....Snažila som, ale ako som už písala je to moje prve dielko tohto žánru takže zrejme žiadne zázraky nebudú Smile Dufám, že aspoň niekoho poteší Smile

4.846155
Průměr: 4.8 (13 hlasů)