Popoluška po japonsky

Kde bolo tam bolo, za siedmymi horami....Hmm, nie, to bola iná rozprávka.....Tak znova....V jeden krásny letný podvečer sa neveľkým, no zato prepychovým domom, rozľahne prenikavý výkrik, na ktorý sa postava spiaca pod pecou prudko posadí a hlavou narazí do otvorených dverí pece. Tie sa hlasným buchnutím zatvoria a zároveň tým zhodí sklenenú misku položenú na vrchu pece. Dievča ušpinené od sadzí si pošúcha hrču v hnedých vlasoch.
,,Ja to je**m..." povzdychne si.
Dvere určite nechala schválne otvorené jedna z jej nevlastných sestier. A nečudovala by sa, keby tá druhá vydala ten odporný pazvuk, ktorým ju zobudila a zapríčinila, že rozbila misu. Do izby vojde živá socha, žena s modrými vlasmi, mŕtvolným líčením a ešte mŕtvolnejším výrazom, v dlhých, ťažkých, bielo-modrých gotických šatách a zazrie po hnedovláske. Tá sa odvráti, aby jej macocha nevidela, ako prevracia očami. Jej štýl spočívajúci v mlčaní nikdy nedokázala pochopiť. Hneď za ňou sa do miestnosti tlačia jej podarené dcérenky.
,,Mama, pozri sa čo Popoluška zase spravila!" zapiští mladšia nich, tá s viac peroxidom na hlave hovoriaca si Yohio.
Ten piskot bol nepochybne jej. Takže to čiernovlasé čudo Hitt muselo nastražiť pasť s dvierkami. Macocha Mana párkrát rázne mávne rukou, pričom skoro strelí jednej zo svojich dcér, čím naznačí, aby neporiadok upratala.
,,A za trest budeš triediť šošovicu a hrach, kým sa nevrátime z bálu!" rozkáže si Hitt.
Radšej ako ponižovanie úbohej Lucy, majú tieto dve len vymýšľanie si hlúpych rozkazov akože vydaných ich matkou. Po smrti otca ju pred ich tyranstvom nemá kto ochraňovať. Jej jediným priateľom je len ich záhradník Shou, aj to len v prípade, keď ich nikto nevidí. Yohio jej s obrovským potešením na dlážku vysype za misu hrachu aj šošovice a nohou ich pomieša. Rozosmejú sa, až jej to uši trhá a odídu. Všimne si, že aj macoche trhá kútikmi úst.
,,Kravy namyslené." ozve sa spopod okna blonďavý záhradník.
,,Shou!" rozbehne sa k oknu.
,,Chceš vidieť princa? Bude aj s rodičmi prechádzať dedinou...."
,,Rada by som, ale Mana má tuším oči všade." pokrúti hlavou, až jej pár medených pramienkov padne do tváre.
Shou sa ostražito poobzerá po okolí.
,,Bude to len chvíľka, neuvidia ťa." presviedča ju, až nakoniec privolí.
Na dvore, skrytí medzi kermi, sledujú kráľovský sprievod kráľa Yoshikiho a jeho ženy Toshiho. Koho by zaujímalo, že to boli obaja chlapi. Elegantne kývajú poddaným a jemne sa usmievajú, noblesa z nich len tak strieka na všetky strany. Na čiernom koni vedľa nich sa nesie ich jediný syn Hyde. Vzhľadom k tomu, že ho ani jeden porodiť nemohol, logicky je adoptívny syn. Keďže orientáciu po rodičoch nezdedil, má si na dnešnom bále nájsť ženu, čo chcú všetky bosorky, vrátane Lucynich nevlastných sestier, využiť. Na tvári sa mu usadil výraz, akoby mu niekto pod nos strčil kopu hnoja. Práve prešiel okolo Hitta. Keby to bolo možné, postavila by sa pred neho celkom nahá, no to jej matka nedovolila. Aspoň pre tentoraz nie. Musela sa teda uspokojiť s kúskom lesklej handry, čo sa tvárila ako šaty.
Shou pozoruje svoju priateľku okolo ktorej poletujú srdiečka a priam cíti jej náklonnosť k princovi.
,,Páči sa ti, však?" podpichne ju a ukáže svoje zaujímavé zúbky.
,,To je jedno, aj tak ho nikdy mať nebudem." vráti sa späť do reality.
,,,Hmm, možno je to aj lepšie, s kým by som sa potom tak dobre porozprával?" povzbudzuje ju.
No keď vidí, že na mladú ženu to nezaberá, pohladí ju po vlasoch a povie: ,,Niečo som ti priniesol. Je to len maličkosť, ale cestou sem mi tak nejak padol na hlavu."
Podá jej malý orech. Áno, boli pôvodne tri, ale Shou je nenažranec.
,,Viem, že ich máš rada." pousmeje sa v snahe utešiť ju a dúfa, že si nevšimne, že dva chýbajú.
,,Ďakujem Shou." usmeje sa naňho a a aj jej modré oči na chvíľku zažiaria šťastím.
Potom sa pre istotu vráti dnu, lebo sprievod prešiel a nepotrebovala ďalšie problémy. Pozrie na orech vo svojej ruke. Dnes ešte neobedovala. Tie bosorky už odišli. Vraj ku kaderníkovi. No ten chudáčik s tým už moc nenarobí. Utiahne sa teda do svojej komôrky a s obrovskou chuťou sa ho chystá otvoriť. Skúsi ho stlačiť v ruke, no je moc pevný. Zuby si skoro vylomila, tak zašla pre luskáčik. Nepomohlo ani to. Proste bola na otváranie orechov nemehlo. A nebyť nášho udatného Shoua, platonicky zamilovaného do Lucy, rozprávka by teda šťastne neskončila. Ten jej prišiel na pomoc a orech jednoducho otvoril. No Lucy asi mala zjesť to blato, čo jej sestry podstrčili, pretože žuť tú jemnú látku, čo z orecha vypadla, asi nebude jednoduché. Vezme ju do ruky.
,,Sú to...šaty?" prekvapene sa spýta.
,,Plesové..." zašomre šokovane Shou.
Podlomia sa mu kolená a klesne na zem. Hneď však aj vyskočí, lebo dopadne na topánku, ktorých opätok mu dosť ublíži.
,,A topánky grátis." nahnevane ich odkopne.
Lucy sa diabolsky usmeje. Ten úsmev Shou dobre pozná, zase ju napadlo, ako sa pomstiť sestrám.
,,Shou, niečo od teba potrebujem." zdrapí ho za plecia s chlapskou silou.
,,Á-ano? A čo?" zmätene zažmurká.
Miesto odpovede ho chytí za ruku a ťahá ho k peci. Tam ukáže na ten bordel na zemi. Zaleje ho studený pot. Je to práca na niekoľko hodín, no vie, že ak to neurobí....Radšej si nejde predstavovať, čo mu Lucy urobí. A ten orech jej dal on, takže si za to môže sám.
No predsa skúsi opatrne odporovať: ,,Vieš, že mám veľa roboty a Mana..."
,,A ty vieš, že ťa ľúbim..." sladko sa naňho usmeje.
Tomu nemôže odolať. Povzdychne si.
,,Tak sa tam zabav."
,,Ďakujem!!!" hodí sa mu na krátko okolo krku a hneď beží preč.
Krásne sa vyumýva, oholí, oblečie a upraví. Niekoľko desiatok minút sa obdivuje v zrkadle, no nakoniec zamieri do stajne a vezme si svojho verného bieleho koňa, jedinú vec, čo jej po otcovi ostala a nevzali jej ju tie tri zlatokopky. Uháňa do zámku. Koníka odparkuje tak, aby nebol na očiach a sebavedomo sa vyberie priamo do sály. Krokom opitej modelky sa vydá do stredu parketu. Všetky oči spočívajú na nej. Trošku ju to znervózňuje, preto hanblivo skloní pohľad márne dúfajúc, že všetky zízajúce oči sa odvrátia. No po tomto jej pokuse ju mužská časť pohľadom priam ohlodáva až do špiku kostí. Upútala však aj princovu pozornosť, čo ju značne poteší. Pohne sa k nej.
,,Smiem prosiť?" ponúkne jej ruku.
Ponuku nadšene príjme a pustia sa do neohrabaného tanca, ktorý okolo postávajúcich hostí núti premýšľať, kto je horší tanečník. No nikto z nich nedokáže spustiť oči, pretože aj napriek tomu podivnému vlneniu do rytmu, občas aj mimo neho, vyzerajú pri tanci úžasne.
,,Odkiaľ ste, krásna slečna?" spýta sa jej pri tanci zvodne si olizujúc spodnú peru.
,,Nie z ďaleka." tajomne poznamená a provokatívne naňho žmurkne.
Princova ruka sa nenápadne presunie bližšie k jej malému zadočku. Presunie mu ju späť, no pousmeje sa naňho, aby to nebral ako odmietnutie, len slušné upozornenie, že ich sledujú jeho rodičia.
,,Prezraď mi aspoň svoje meno." nalieha.
,,Lucy." odhalí svoj dokonalý chrup.
Nášho milého princa nenapadne väčšie klišé ako: ,,Krásne meno pre ešte krajšiu ženu.", no Lucy mu to zožerie aj s navijakom.
Ich ,,tanec" preruší prichádzajúci sluha, ktorý princovi niečo pošepká a odíde.
,,Moji rodičia by ťa radi spoznali." osloví svoju vyvolenú.
Tú to však vydesí.
,,Tak skoro?!" prekvapí sa.
,,Neboj sa, niečo popijú a budete si rozumieť." kváka a ťahá ju k nim, nech má Yoshiki dušu na mieste.
Lucy nechápavo hľadí na princa. Poznajú sa päť minút. Asi sa jej veľmi chce dostať do nohavičiek. Na to však nepotrebuje spoznať kráľovský pár. Ale čo, opije sa a ani nebude vedieť.
Ako si zaumienila, tak sa aj stalo. Toshi moc nepil, tak isto si dával pozor aj Hyde, no Yoshiki a Lucy si dali riadne do nosa. Ich spočiatku nevinné popíjanie sa veľmi rýchlo zvrtlo na súťaž kto toho viac vydrží. A že sa obaja držali statočne. Lucy si stihla drzo pripiť aj na zdravie svojich sestier a macochy, ktoré ich naštvane sledovali. Toshi sa svojho manžela snažil krotiť, no napokon to vzdal a potichu fňukal na ramene svojho syna, ktorý sa nestačil čudovať, čo za kvietok si to narazil. Teda plánuje naraziť. Ale čert to ber, bude ju držať ďaleko od alkoholu a všetko bude v poriadku. Okolo polnoci, keď sa s Yoshikim začali až moc objímať a vylievať si srdcia, usúdil, že je načase uložiť princeznú do postele.
,,Počkaj....Počkaj...Je to dôležité." zastaví ho.
Dá jej teda ešte pár minút, aby sa vyslovila.
Zaostrí naňho pohľad, postaví sa a začne: ,,Je to dôležité....Je...Oj....Jakosi fúka!" skríkne, keď ju zahodí do strany.
Yoshiki sa začne priblbnuto smiať, Toshi s Hydem nahodia zmučené výrazy. Z hostí ostal málokto, potulovalo sa tam len pár starých babiek, aj to len preto, aby mali o čom rozprávať najbližší mesiac.
,,Musím vám niečo...to...zaspievať!" vyhlási Lucy.
Hyde ju nechá, veď to nemôže byť až také zlé.
Chudák keby vedel, čo milá Lucy spustí, radšej by jej to nedovolil, pretože na plné hrdlo zaspievala:
,,Ai shitemo ii kai? yureru yoru ni
Aru ga mama de ii yo motto fukaku
Kuruoshii kurai ni nareta kuchibiru ga
Toke au hodo ni
Boku wa...kimi no...vanilla"
Zhrozené pohľady niekoľkých párov očí mu úplne stačia na to, aby ju doslova zdrapil a umlčal jediným možným spôsobom- bozkom.
,,Hehe...Ale ale princ....Akosi prirýchlo!" škerí sa zavesená na jeho krku ako opica.
Gravitácia je sviňa.
,,Poď už ty vanilla, musíš sa vyspať." unavene šomre, keď si popod nos znova začne pospevovať.
,,Pohode! Som pohode! Zvládnem ísť sama!" kričí vonku na schodisku.
Pustí ju, nech má po vôli a zavrie klapačku. V tom momente na tú svoju krásnu, no nevymáchanú klapačku, padne, keď sa potkne o vlastnú nohu. Našťastie Boh to zariadil tak, že opitému sa nikdy nič nestane, preto Lucy aj s jednou topánkou, šťastne príde domov. Nikto sa k nej neodváži ani podísť, okamžite by ho opila svojim dychom. Dá si rýchle rande so záchodovou misou a konečne padne do postele.
Kráľovský pár, čítaj len Yoshiki, bol z Lucy priam nadšený a synov výber schvaľoval. Toshi nemal na výber, ale súhlasil, len pod podmienkou, že na žiadnej slávnosti, oslave alebo dokonca na verejnosti, tí dvaja už nikdy piť nebudú. Hydemu to z pochopiteľných dôvodov neprekážalo. Potom však nastal problém. Ako svoju vyvolenú nájsť? Podľa topánky neprichádzalo do úvahy, ten smrad bol na nevydržanie. Veď v nich bola celú noc, tak niet sa čomu čudovať. Skúšal ju márne hľadať celý týždeň, nebolo po nej ani stopy. Vtedy sa mu v hlave náhle zrodil nápad. Dal vyhlásiť, že si za ženu vezme tú, ktorá mu zaspieva Vanillu ako v tú noc. Vypočul si mnohé škreky, až prišiel k tomu pravému domu. Na dvore postávala macocha s Yohiom a Hittom. Yohiova pýcha bola taká pošliapaná, že odmietla spievať. Hitt sa ako správna štetka nahodila do korzetu, minisukne a podväzkov a na dvore odspievala precítenú vanillu. Možno trošku až moc precítenú, lebo hneď po svojom výstupe utekala na kadibúdku.
Hyde sa prudko zamyslel. Toto bolo pôsobivé, no nebola to jeho vyvolená, tá mala krásne dlhé medené vlasy a nebola až tak očividne perverzná a namyslená.
,,Nežije v tomto dome už žiadna žena?" spýtal sa macochy.
No tá sa svojho mlčania nevzdala a princ jej posunky nevedel rozlúštiť, preto sa Mana zvrtla na opätku svojich gotických čižiem a o chvíľku sa vrátila ťahajúc za sebou Popolušku. Hodila ju princovi pod nohy. Okamžite ju spoznal podľa vlasov a pomohol jej vstať.
,,Takže moja Lucy sa mení na šelmu len v noci?" zasmeje sa.
Lucy mu od radosti, že ju našiel a tým prešiel jej skúškou, zanôtila Vanillu presne tak, ako mala znieť. Hyde ju vysadil na svojho čierneho tátoša a spokojne si s ňou odcválal na zámok. Hitt sa vrátila práve včas, aby videla odchádzajúceho koňa. Od nervov sa hodila na zem a začala vrieskať. Yohio mala chuť na podobnú reakciu, ale prečo by sa ona mala hádzať na špinavú zem? To bolo pod jej úroveň. Tak sa šla hodiť do postele. A macocha Mana? Príval týchto emócií bol na ňu očividne priveľa, pretože za odchádzajúcim párom kričala všetky nadávky čo pozná a pár si ich aj vymyslela.
**************************
obsadenie postáv bolo nasledovné:
Popoluška Lucy- GACKT

macocha- Mana

1. sestra- Hitt

2. sestra- Yohio

princ- Hyde

kráľ- Yoshiki

,,kráľovná"- Toshi

záhradník a darca orieška- Shou