SLEDOVÁNÍ A STAHOVÁNÍ NA TĚCHTO STRÁNKÁCH
JE UMOŽNĚNO POUZE PŘIHLÁŠENÝM UŽIVATELŮM!



V případě, že vám naše skrývací lišty s obsahy nefungují, zkontrolujte, zda-li jste přihlášeni.


Děkujeme za přečtení.




Sensei to Ryuu 2

  • Soubor nelze vytvořit.
  • Soubor nelze vytvořit.

Nebezpečenstvo čakajúce v parku

,,Vstávaj! Rýchlo vstaň! Za chvíľu sú tu moji rodičia. Nesmú ťa tu nájsť, lebo by ťa otec vyhodil z práce a urobil by ti zo života peklo." Povedal známy hlas. Keď som konečne otvoril oči, uvidel som Ryuujiho, ako so mnou trasie a snaží sa ma zobudiť. Neviem, ako sa mu to podarilo, ale skopal ma z postele. Rýchlo som sa obliekol a vytratil som sa skôr, ako prišli jeho rodičia. Nechcel som od neho odísť a zostať sám, aj keď iba na chvíľu.

Potajme sme sa každý deň po škole stretávali a správali sa ako správny milenci. Milovali sme sa skoro každý deň. Bolo to také príjemné cítiť jeho telesné teplo, dotyk, nežný a zároveň vášnivý bozk, že som už ani nevnímal bolesť, keď do mňa vnikol. Dávali sme si pozor aby nás nikto nevidel a hlavne aby to neodhalili jeho rodičia.

Nikto nás nemohol rozdeliť, aspoň som si to myslel. Jedného dňa som však začul, ako sa nejaké decká rozprávajú:
,,Počul som, že vraj riaditeľ zasnúbil svojho syna."
,,Áno. S dcerou známeho a bohatého podnikateľa, ale on to odmieta. Nechce sa ňou ani stretnúť, nie to si ju ešte aj zobrať za manželku...."

Nemohol som tomu uveriť. Veď som ho miloval. Bol som rozhodnutý, že nech sa deje čokoľvek, nenechám ich, aby my zobrali Ryuujiho. V prvom rade sa s ním musím porozprávať.

Po škole som mu zavolal, že sa s ním potrebujem stretnúť. Ale odpoveď, ktorú som dostal, ma ešte viac nútila rozmýšľať, čo sa stalo.
V telefóne: ,,Daj mi pokoj! Nenávidím ťa! Pokazil si mi celý život. Už sa mi viac neukazuj na oči. Pochop, že je medzi nami koniec." Vykričal na mňa do mobilu a zložil. Správal sa, ako keby bol naštvaný, ale v jeho hlase bol cítiť smútok a nerozhodnosť, či to má naozaj urobiť. Aj keď povedal, že ma už nikdy nechce vidieť, znelo to tak, že chce, aby som za ním prišiel.
Niekto ho k tomu musel donútiť. Povedal som si v duchu.

Sedel som v bare a rozmýšľal čo urobím. Ani som sa nenazdal a vonku bola tma. Pozrel som na hodinky a zavolal čašníka. Keď ku mne prišiel zaplatil som, obliekol sa a odišiel pomaly domov. Bolo už riadne neskoro a vonku ani nohy. Kto, by už čo robil vonku o jedenástej večer. Vonku bolo počuť len desivé zavýjanie psa. Pomaly som prechádzal prázdnou, vysvietenou ulicou až k parku. Tam som sa zastavil. Nikdy predtým som si to neuvedomil, ale v noci to tu vyzerá hrôzostrašne. Hlasito som prehltol. Naháňa to tu strach,až človeku prechádza mráz po chrbte. Ešte raz som sa rozhliadol okolo seba a vykročil som vpred. Bol som už v strede parku, keď sa znenazdania vynorili z tmy nejakí chlapíci. Vyzerali ako pouličný gang. Pridal som do kroku, ale oni boli stále bližšie a bližšie. Rozbehol som sa do tej temnoty, aby som im utiekol. Až keď som nikoho nevidel spomalil som. Pozrel som sa dozadu a naozaj za mnou nikto nebol. Vydýchol som si a otočil sa dopredu.
,,Bum!" Padal som k zemi.
Keď som sa prebral, bol som priviazaný o stenu. Ruky som mal spútané pri sebe a prikované tak, aby som sa ani nepohol.
,,Darmo sa snažíš,odtialto sa nedostaneš!" Povedal mi do ucha neznámy muž, ktorého, ako som zachytil, oslovovali Taiyo. Svojím jazykom mi nehorázne drzo prešiel po uchu.
,,Aspoň nie bez toho,aby si nám poslúžil." Povedal a rukou mi zašiel pod košeľu. Chytil mi bradavku a zatlačil.
,,Ahh..." Vydal som zo seba tichý ston.
,,Viem,že sa ti to páči." Povedal a strhol zo mňa celú košeľu. Druhou rukou mi zašiel pod nohavice. Silou, mocou som sa snažil vymaniť z pút, ale nešlo to. Dravým pohybom mi stiahol nohavice spolu s trenkami. Stál som tam pred všetkými, tak ako ma Pán Božko stvoril. Taiyo podišiel ku mne a pritisol sa na moju hruď. Chytil do ruky môj penis a pomaly s ňou začal pohybovať. Bol to príjemný pocit, ale bolo to iné, ako s mojim Ryuujim. Dal si dole nohavice a chystal sa do mňa vniknúť, ale zrazu som len začul:
,,Nechajte ho!". Bol to Ryuuji a prišiel ma zachrániť. Bol som šťastný, ale radšej sem nemal vôbec chodiť.
,,Poď dole a uvidí sa, kto je lepší. On je naša korisť a my sa ho len tak ľahko nevzdáme." Navrhol Taiyo a uškrnul sa.
,,Dobre!" Odpovedal mu Ryuuji sebaisto. Potom skočil dole a celý gang sa po ňom rozbehol. Zavrel som oči, lebo som sa na to nemohol pozerať. Boli počuť iba lietajúce päste. Keď hluk ustal, rozhodol som sa otvoriť oči. Uvidel som Ryuujiho, ako stojí na kope zbitých mužov a smeje sa.
,,Mňa len tak ľahko nedostanete." Povedal a podišiel ku mne.
,,Hovoril som ti predsa, že ťa už nikdy nechcem vidieť, tak prečo ťa tu musím teraz zachraňovať?" Opýtal sa a jeho tvár sa naplnila slzami.
,,Ale ja ťa nemôžem len tak opustiť, pokiaľ nebudem počuť pravdu o tom, čo sa stalo." Povedal som neodbytne. Chvíľu tam len tak stál, ale potom sa spamätal a konečne prehovoril.

,,Tak teda dobre! Keď to tak veľmi chceš vedieť, poviem ti to. Môj otec nejako zistil čo je medzi nami a povedal, že ak sa neprestanem s tebou stretávať, vyhodí ťa a zničí ti celý život. Musel som ho poslúchnuť, aby sa ti nič nestalo." Rozprával, ako to bolo.
,,Prečo?" Chcel som to počuť.
,,Lebo to by som neprežil. Radšej žiť život bez teba vo viere, že si niekde šťastne žiješ, ako keby sa ti malo niečo stať." Dodal s utrápeným hlasom.
,,Ale ja by som bez teba tiež nemohol žiť. Radšej by som si vytrpel všetku bolesť na svete, ako stratiť jediný zmysel môjho života." Povedal som mu a usmial sa na neho.
,,A teraz by si ma mohol konečne rozviazať?!" Prstom som ukázal na putá.
,,A musííím?!" Pozrel sa na mňa s úškrnom ako mlsná mačka.
,,Čo keby som pokračoval v tom, čo oni začali?" Povedal a vášnivo ma pobozkal.
,,A-ale tu??" Opýtal som sa rozpačito. Ryuuji nepovedal ani slovo, len mi prstom prechádzal po hrudi hore dole. Jemne my prešiel jazykom po celom krku až k ušnému lalôčku. Potom do neho jemne zahryzol. Bolo to také vzrušujúce, že mi bolo jedno, kde sme. Mojím telom prechádzala jedna vlna rozkoše za druhou. Okamžite som sa prestal brániť. Oddával som sa jeho dotykom celým mojím telom. Jazykom my prešiel po celej hrudi až ku bradavke.Začal sa s ňou so svojím jazykom hrať a zároveň druhú žmolil medzi prstami. Druhou rukou prešiel až k môjmu penisu. Chvíľu ho hladil a potom sa skĺzol hlavou až celkom dole.
,,Aaaaaahh..." Hlasito som zavzdychal, keď my začal jazykom prechádzať od semenníkov až ku špičke. Bolo to také príjemné. Potom ho zobral do úst a pomaly začal pohybovať hlavou. Dorážal až úplne ku koreňu a pri tom sal. Zrazu prestal a vybral ho z úst. Utrel si sliny a naslinil si prsty. Priložil mi ruku k zadku a strčil do neho svoj prst. Keď bol vo vnútri začal s ním pohybovať. Potom pridal druhý a tretí. Keď som bol podľa neho pripravený, vybral ich a nahradil svojím penisom. Pevne ma uchopil a rýchlim pohybom vo mne dorážal až mi to zvieralo žalúdok. Priložil mi svoju ruku k penisu a v rytme dorážania s ňou pohyboval. Bez upozornenia to do mňa vystriekol všetko a oprel sa o mňa. V tú chvíľu som vystriekol aj ja na jeho tvár. Olízol to a zlomyseľne sa na mňa pousmial. Po niekoľkých minútach, keď sa jeho tep vyrovnal, si pobral veci a obliekol sa.
,,Hej! A čo bude so mnou? Snáď ma tu nenecháš takto vysieť?!" Zahučal som na neho. Chvíľu asi naozaj uvažoval, že ma tam nechá, ale potom si to našťastie rozmyslel a rozviazal ma.
,,A čo tvoja snúbenica??" Opýtal som sa provokačne.
,,To bol len otcov ťah, ako pred verejnosťou utajiť, že som gay. A aj tak má milenca." Povedal bez chvíle zaváhania. Potom sme sa vybrali ku mne domov a tam to všetko, pekne od znovu pokračovalo.

Dodatek autora:: 

Toto je druhá kapitola, a zároveň aj posledná. Ospravedlňujem sa, že to tak trvalo, ale mala som problémy s internetom. S úpravou textu a niektorými frázami mi pomohla kamarátka.

4.454545
Průměr: 4.5 (11 hlasů)