SLEDOVÁNÍ A STAHOVÁNÍ NA TĚCHTO STRÁNKÁCH
JE UMOŽNĚNO POUZE PŘIHLÁŠENÝM UŽIVATELŮM!



V případě, že vám naše skrývací lišty s obsahy nefungují, zkontrolujte, zda-li jste přihlášeni.


Děkujeme za přečtení.




Sex v lesoparku

Pršalo. Obloha bola z času na čas osvetlená bleskami a vzduch rozochvievali hromy. Všade bola tma aj keď nebola noc. Bola najsilnejšia búrka za posledných dvadsať rokov.

Sedela na lavičke chránená iba dreveným altánkom a nemala pojem o čase. Nechcela prebehnúť k autu a nájsť útočisko doma. Nebála sa však víchrice, krúpov ani žiadnej prírodnej pohromy, bála sa ľudí, ktorí na ňu čakali doma. Rodičia...on...ich odsudzujúce pohľady by už nezniesla. Vedela, že ju hľadá po celom meste, v každej reštaurácii a bare... ale sem nepríde. Nikto rozumný by sem teraz nešiel. Ale ona nie je rozumná. Ona je šialene zamilovaná. Ľahla si na drevený stolík a zatvorila oči. Mobil mala vypnutý, nechcela aby do nej udrel blesk. Ešte nie. Aj keď každú chvíľu udrel hrom, aj keď strechu altánku bičovali krúpy hrubé ako vajíčka a ťažké kvapky začala zaspávať. Viečka jej oťažievali a v nepokoji okolo seba našla pokoj. Vtom začula krik. Niekto volal jej meno. Alebo sa jej to iba zdalo? Nepohla sa. Určite to boli iba halucinácie. Už dva dni nespala...

* * *

„Nie! Nie! Prosím preber sa! Čo ti je? Preber sa! Prosím, preber sa!“

Pomaly otvorila oči a pozrela sa kto je rušiteľom jej pokojného spánku. Bola príliš unavená, aby ho indentifikovala podľa hlasu. Zadívala sa hlboko do čokoládových očí a jej dušu obalil blažený pokoj. Bol to on. Ten, kto jej ukázal ako vyzerá láska. Naučil ju milovať.

„Prečo si sem prišiel?“

Nahol sa nad ňu a ich pery sa spojili. Lačne sa prebojovala do jeho úst a pohrávala sa s jeho jazykom. Oboch zaskočila jej dravosť, ale ani jednému z nich to nevadilo.

„Chcem ťa...!“
„Veď si ešte pred chvíľou odpadla! A navyše sme na verejnom mieste...“
„Myslíš, že sem teraz niekto pôjde?“

Poobzeral sa okolo seba. Po ceste stekala voda, akoby to bolo koryto nejakej rieky a pôda pod jeho nohami pripomínala močiar.

„Ale... ty...“
„Ja som úplne v poriadku!“

Z nejakého neznámeho dôvodu mal na sebe ešte stále oblečenú košeľu, ale to nebol žiadny problém. Nepárala sa s ňou, mykla, gombičky poodpadávali a košeľa sa dostala tri metre od nich. Stál pred ňou do pol pása nahý a ona po ňom zatúžila tak veľmi až to bolelo. Či to robili tie dve noci bez spánku, smäd, hlad alebo pocit neuspokojenia v posteli, zvedavosť alebo sa v nej ukrývala šelma, nevedno. Ale chcela ho. HNEĎ!

Rozopla mu opasok a on sa musel povyzliekať či chcel, či nechcel. Ale dá sa snáď odolať? Jej nie. Zrazu stál pred ňou nahý, tak ako ho Alah stvoril a ona ho hltala očami. Do tváre mu vstúpila červeň a začal sa akosi hanbiť. Vyškriabal sa na stôl k nej a jemne do nej štuchol, aby si ľahla. Stiahol z nej oblečenie, keď vtom oblohu preťal blesk a jej nahé, štíhle telo sa v ňom zlatisto zalesklo.
Ploché bruško po ktorom stekala kvapôčka dažďa dole k zázračnému miestečku … dva pahorky na ktorých stáli vztýčené tmavé bradavky a bili mu do očí. Keď videla ako ju prepaľuje pohľadom začala sa hanbiť aj ona a pritiahla si ho na svoje telo. Pobozkala ho a on zavzdychal.
Vzrušilo ju to ešte viac, ako bola, ak to ešte vôbec šlo a zaryla mu nechty do chrbta. Chcela ho. Tak veľmi ho chcela. Tisla si ho k sebe a čakala kedy do nej konečne vojde. On cítil tú páľavu sálajúcu spomedzi jej stehien a pozoroval ako sa jej prsia dvíhajú a klesajú čoraz rýchlejšie.
Vtom sa okolo neho omotala stehnami a jeho bič rozkoše vztýčený ako zástava sa obtrel o jej vlhké pyšteky. Tieklo z nej akoby sa vyliala Amazonka.
Už to viac nešlo vydržať. Objal jej malé telíčko a vrazil ho do nej až po koreň. Vykríkla jeho meno a roztriasla sa od toľkej rozkoše. Začal pomaly skúmať jej jaskynku a započúval sa do jej vzdychov.
Vnímal túto chvíľu každučkým kúskom svojho tela a chcel to naťahovať tak dlho ako to pôjde. Ale keď mu olizla uško, pohrýzla ho do krku a poškriabala po chrbte… keď sa k nemu tisla a prirážala oproti nemu… začal prirážať rýchlo a drsne.
Jej mušlička sa zrazu stiahla a on sa skoro zbláznil. Vzdychala tak nádherne... tak nádherne sa jej klepali nožičky keď sa urobila... nežne ju pobozkal a potom opäť prirážal drsne až kým sa do nej nevystriekal. Keď v sebe ucítila teplú tekutinu spokojne zapriadla a silno ho objala. Stále bol v nej. Obaja rýchlo dýchali a ich spotené telá sa treli o seba. Vdychoval tú úžasnú vôňu, ktorú nedokázal zmyť ani dážď, ba bola ešte intenzívnejšia.

„Neopúšťaj ma.“
„Neboj sa, nikdy ťa neopustím.“

Vytiahol ho z nej, pomaly sa obliekli, sadli si na lavičku, opreli sa o seba a spoločne čakali kedy búrka utíchne a oni sa môžu vrhnúť do boja...

5
Průměr: 5 (5 hlasů)