Šťastie v nešťastí? (5)

Ryan

Ráno som sa cítil akoby ma prešiel parný valec. Celé telo som mal stuhnuté a hlavu mi išlo od bolesti roztrhnúť. Celý večer sa mi vybavoval útržkovite a absolútne som netušil ako som sa ocitol vo svojej posteli. Trocha som sa otriasol a vošiel do obývačky, kde spokojne na gauči odfukoval Mikake s Kureiom. Nad jeho spiacou polohou sa nedalo neusmiať. Ležal na chrbte a polkou tela padal z gauča dole. Jednu nohu vyloženú na operadle a na druhej mu spokojne ležala chlpatá guľa, ktorá si hovorila pes.
,,Tak toto by chcelo fotku.´´ Zašomral som si a šiel si spraviť kávu a pohľadať nejaký aspirin. Po hodnej chvíli sa so značnými problémami do kuchyne dotackal Mikake a sadol si oproti mne.
,,Kávu?´´ Zdvorilo som sa opýtal.
,,Jednoznačne.´´ Odpovedal a chytil si oboma rukami hlavu.,,Zišiel by sa aj aspirin.´´ Položil som pred neho hrnček a podal mu liek. Opatrne usrkával z hrnčeka a uprene ma sledoval.
,,Čo je?´´ Spýtal som, keď mi to už začalo liezť na nervy.
,,Pamätáš si niečo z včerajška?´´
,,No, nie je toho veľa.´´ Úprimne, bolo toho minimum.
,,Takže nie.´´ Poznamenal si tak trocha pre seba a sklopil oči k hrnčeku.
,,Mal by som si pamätať niečo dôležité?´´
,,No neviem, či je to dôležité pre teba.´´
,,Čo tým chceš povedať?´´ Nechápavo som na neho hľadel a čakal vysvetlenie.
,,Pamätáš si, že tam bol Tadeo?´´
,,Áno, viem.´´ Tak to som si pamätal veľmi dobre.
,,No, neviem čo sa medzi vami stalo, pretože si nebol k nemu veľmi priateľský.´´ Začal opatrne vysvetľovať situáciu.,,Zrúbal si sa ako doga a dosť ostro si na neho útočil. Stále si opakoval, že sa ho mám spýtať, čo urobil.´´ Do čerta, čo som to vyvádzal?,,A to nie je všetko.´´
,,Nehovor mi, že sme sa pobili.´´
,,To nie. No vlastne ani neviem, lebo ťa potom vytiahol von. Viem len to, že keď som vyšiel po chvíli za vami tak si mu povedal niečo ako, že by ste sa už nemali stretávať a že nemá zmysel to riešiť a vošiel si späť do podniku, kde si sa zlial ešte viac.´´ Spomenul som si. Spomenul som si na slová, ktoré ani neviem či som myslel vážne.
,,A....stalo sa ešte niečo?´´ Prečo si nič nepamätám? Prisahám, že sa už nedotknem ani kvapky alkoholu.
,,V podstate už nie. Tadeo sa za nami nevrátil a ja som ťa asi po hodine odvliekol domov.´´
,,Aha.´´ Možno pochopil, že to nie je správne.
,,Čo urobil tak hrozného, že si po ňom tak vyštartoval?´´ Spýtavo na mňa hľadel a točil si lyžičkou v hrnčeku.
,,To je jedno. Nie je to tvoja vec.´´ Vstal som a odišiel do sprchy. Nemusí predsa vedieť, že ma tu bozkával a vyznal mi svoje city. Ani to, že na to všetko neviem prestať myslieť.

Tadeo

Neviem ako dlho som bol v nemocnici, kým som odtiaľ zničený odišiel. Túlal som sa ulicami a stále dúfal, že je to len sen. Nočná mora, ktorá sa rozplynie pri východe slnka. Slnko však vychádzalo a ja som sa stále neprebúdzal. Dlho som šiel len tak, kam ma nohy niesli a premýšľal nad včerajškom. Ryan ma odvrhol a moja mama... Zostal som sám. Úplne sám.
,,Ja nechcem byť sám.´´ Povedal som si potichu a v tú chvíľu som vedel, čo urobím. Kráčal som pomalými krokmi k nášmu bytu. Vyšiel som po schodoch a odomkol dvere, ktoré som sa neobťažoval znova zavrieť. Stál som v chodbe a prezeral si dvere do obývačky, akoby som čakal, že z nich každú chvíľu vyjde a zovrie ma v náručí. Ten byt je bez nej tak prázdny a chladný. Bolo v ňom ohlušujúce ticho. Ticho, z ktorého sa ľudia väčšinou zbláznia. Ja som sa tiež možno zbláznil. To, čo som sa chystal urobiť bolo šialené. Vošiel som do kúpeľne vybral z lekárničky tabletky na spanie, ktoré tam mala odložené mama. Sadol som si do obývačky, v jednej ruke zvieral škatuľku s tabletkami a v druhej fľašu alkoholu, ktorú som našiel v chladničke. Zaspať a nikdy sa nezobudiť. To bolo jediné, na čo som myslel. Otvoril som škatuľku a vysypal si jej obsah do ruky.
,,Tak takto som si koniec nikdy nepredstavoval.´´ Vhodil som si tabletky do úst a zapil nápojom vo fľaši. Ľahol som si a čakal kým na mňa príde ten sladký a opojný spánok.

Ryan

Keď som vyšiel zo sprchy, Mikake už spokojne prepínal kanály na televízore.
,,Hej Ryan! Poď sa na niečo pozrieť!´´ Zakričal na mňa do kuchyne, kde som sa snažil chystať neskoré raňajky. Vyšiel som za ním a zadíval sa na televízor.
,,Včera v noci sa na jednej z frekventovaných ulíc stala vážna autonehoda, pri ktorej prišla o život učiteľka vracajúca sa zo školenia. Do auta Hanako Mitsuhashi vrazil v plnej rýchlosti kamión. Žena podľahla zraneniam v nemocnici.´´
Mitsuhashi Hanako? Podľahla? Do čerta, Tadeo!
,,Hej, veď to je Tadeova mama!´´ Vykríkol zdesene Mikake.
,,Mikake, rýchlo kde mám mobil?´´ Hodil po mne telefón ležiaci na stole a začal sa obliekať. Vytočil som Tadeove číslo no nič.
,,Do čerta nedvíha.´´
,,Po včerajšku by som ti nezdvihol ani ja. Daj mi číslo, skúsim to ja.´´ Nič. Znova nedvíhal.
,,Skús pevnú linku. Možno je doma.´´ Vytočili sme ďalšie číslo no znova žiadna odpoveď.
,,Musíme ho nájsť, Mikake.´´
,,Nevyšiluj. Je to dospelý chlap, nejako sa s tým vyrovná.´´
,,Mikake, ty to nechápeš. On bol na svoju matku neskutočne naviazaný. Bojím sa, že je schopný urobiť nejakú hlúposť.´´ Naozaj som sa bál. Mal som zlé tušenie, že sa niečo deje.
,,Dobre, dobre. Tak sa poďme najprv pozrieť k nemu domov. Pochybujem, že bude teraz v nemocnici.´´ Obliekol som sa a vybrali sme sa k autu. Stále som mu volal, no nikto nedvíhal. Po asi dvadsiatich minútach sme konečne prišli k jeho domu. Vybehli sme po schodoch a zarazili sa pri dverách. Boli pootvorené. Opatrne sme vošli dnu a rozhliadali sa. Vošli sme do obývačky a mňa oblial studený pot. Ležal tam nehybne na pohovke s fľašou v ruke. Vedľa neho sa váľala škatuľka od liekov a mal som pocit, že už nedýcha. Rýchlo som k nemu dobehol a snažil sa ho prebrať. Našťastie som nahmatal slabý pulz.
,,Ak zjedol všetky tie lieky musí ich dostať rýchlo von!´´ Skríkol na mňa Mikake a pomohol mi ho dvíhať.
,,Hej Tadeo!!! No tak chlapče preber sa!!! Tadeo vstávaj!!! Čo si to urobil!!! To som ja Ryan!!!´´ Neustále som na neho kričal a snažil sa ho prebrať.
,,R-r-ya-n.´´ Zamumlal v spánku Tadeo, no oči neotvoril.
,,Poďme s ním do kúpeľne. Musíme ho donútiť vyvrátiť tie tabletky.´´ Vstali sme a podopierali jeho telo. Nejakým spôsobom sme ho prinútili všetko vyvrátiť a strčiť ho pod studenú sprchu. Medzitým Mikake zavolal záchrannú službu, kde mu povedali čo máme robiť. Chcel som ho vziať do nemocnice, no Mikake ma odmietol s tým, že nemocnica je teraz zrejme posledné miesto, kde by sa chcel zobudiť.
,,Vezmeme ho ku mne.´´ Navrhol som a dvíhal Tadea zo sprchy. ,,Tu by ho to iba viac ťažilo a cítil by sa horšie.´´ Zniesli sme ho po schodoch k autu a odišli ku mne. Uložili sme ho do mojej postele a pre istotu ešte k nemu zavolali lekára. Ten skonštatoval, že bude v poriadku, len si zrejme dlhšie pospí.
,,Čo budeme robiť?´´ Spýtal sa Mikake, keď lekár odišiel.
,,Neviem.´´ Čo v takejto chvíli robiť? ,,Postarám sa o neho, kým mu nebude lepšie. Nemôžem ho predsa nechať tak.´´
,,Ja viem, ale čo bude ďalej? Uvedomuješ si, čo sa deje? Keď to prežije, tak ho zabijem ja. Ako si mohol siahnuť na život?´´
,,Áno, uvedomujem. Všetko ukáže čas. Nemôžeš vedieť ako by si zareagoval ty keby sa ti stalo niečo také.´´ Bola to zložitá situácia, no jedno som vedel. Chcel som ho chrániť. Nevedel som prečo, ale jednoducho som to musel urobiť.

Spal skoro dva dni. Mikake ku mne chodil každý deň a odchádzal až neskoro večer. Kurei celý ten čas ležal pri Tadeovi na posteli a vyšiel iba keď chcel ísť von. V Tadeovej škole som vysvetlil situáciu a tí mu ukončili ročník o dva týždne skôr. U mňa v škole som to vyriešil taktiež. Bolo už po skúškach takže to nebol veľký problém. Sedeli sme s Mikakem v obývačke, keď sa na izbe otvorili dvere.

Tadeo

Otvoril som oči a nechápal kde som. Som už mŕtvy? Nie, počkať. Túto izbu predsa poznám. Snažil som sa posadiť no na hrudi ma čosi ťažilo. Zdvihol som hlavu a zbadal Kureia, ktorý sa mi opieral o hrudník. Zdvihol ku mne zrak a láskyplne mi oblizol tvár. Už viem, kde som, ale čo tu robím? Pohladil som Kureia za ušami a vstával z postele.
,,Ako som sa sem do čerta dostal?´´ Preblesklo mi hlavou. Celé telo som mal stuhnuté a hýbalo sa mi veľmi ťažko. Posledné, čo som si pamätal, bola moja obývačka a škatuľka liekov. Z obývačky som počul niečie hlasy. Pomaly som otvoril dvere a vyšiel z izby. Sedeli tam Mikake s Ryanom a niečo riešili. Stočili sa smerom ku mne a Mikake sa rozbehol mojim smerom. Zastavil predo mnou a ruky si skrížil na prsiach.
,,Už je ti lepšie?´´ Spýtal sa a pozorne ma sledoval. Na odpoveď som iba prikývol. V tom som v rýchlosti iba postrehol blížiacu sa Mikakeho ruku a ucítil na tvári silnú ranu. Spadol som k zemi a nechápavo sa na neho díval.
,,Ty id**t!!! Vieš ako sme sa o teba báli!!! Si normálny?! Urobiť takú somarinu.´´ Kričal po mne a videl som ako pribehol Ryan a snažil sa ho ukľudniť.
,,Nikto sa vám neprosil o pomoc.´´ Zašeptal som. To Mikakeho ešte viac rozzúrilo.
,,Ryan pusti ma, ja toho somára zabijem! Tak mi sa tu o neho bojíme a on si povie, že sa nás neprosil!!! Mali sme ho tam nechať!!!´´
,,Hej Mikake, ukľudni sa. Mi mu chceme pomôcť a nie ho zmrzačiť.´´ Starostlivo hovoril Ryan Mikakemu.
,,To ma nezaujíma! Vymlátim z neho dušu!!! Toto je jeho vďačnosť?!? Nebyť nás už by bol mŕtvy, hlupák jeden!´´ Neprestával Mikake kričať. Vďačný? A začo? Bolo to predsa z mojej vlastnej vôle. Chcel som sa zabiť, tak prečo mi to nedovolili.
,,Vy to nechápete. Urobil som to pretože som chcel. Ja som vás o pomoc nežiadal a preto vám nemám byť za čo vďačný.´´ Vybehol som z obývačky a vbehol späť do izby. Počul som ešte ako za mnou čosi šomre no nevnímal som to. Sadol som si na posteľ a do očí sa mi nahrnuli slzy. Kurei vedľa mňa tíško kňučal a olizoval mi ruku.

Ryan

,,Čo to robíš ty mag*r? Zbláznil si sa?´´ Snažil som sa prehovoriť Mikakemu do duše. ,,Týmto mu chceš pomôcť? Keď z neho narobíš sekanú nepomôžeš nikomu.´´
,,Viem, viem. Prepáč, proste som sa neovládol. Nechcel som, ale videl si ako sa tváril? Nevďačník jeden.´´ Sklopil zrak k zemi a sadol si späť na gauč.
,,Ja viem, že si sa o neho bál, ale toto nebol veľmi dobrý spôsob ako to prejaviť.´´
,,Veď ja viem. Potom sa mu ospravedlním.´´ Vzdychol si ťažko a zberal sa na odchod.,,Musím ísť ešte niečo doriešiť. Vrátim sa večer a ospravedlním sa, okey?´´
,,Dobre. Zatiaľ sa s ním skúsim porozprávať. Maj sa.´´
Dvere sa zabuchli a ja som sa otočil a vybral sa k svojej izbe. Chvíľu som váhavo stál pri dverách a počul iba tiché vzlyky. Zaklopal som a vošiel dnu. Sedel na posteli vedľa kňučiaceho Kureia a plakal. Kolená si tlačil k hrudi a hlavu mal položenú na nich.
,,Nezdá sa mi, že by som povedal ďalej.´´ Drzo odfrkol a utrel si uslzené oči.
,,Pokiaľ viem tak toto je môj byt, takže si budem vstupovať do izieb ako chcem.´´ Možno to nebolo veľmi taktné, no on si začal.
,,Nikto ti nekázal ma sem priniesť. A čo tu vôbec chceš? Nehovoril si, že sa už nechceš so mnou stretnúť?´´ Odvrátil odo mňa zrak a zadíval sa z okna. Áno povedal som to, ale aj tak to bola v tejto chvíli rana pod pás.
,,Tak prepáč, že som ti zachránil život.´´ Sarkasticky som odpovedal a rozhodil teatrálne rukami. On sa na mňa iba otočil a zlostne na mňa zazrel.
,,Žiadal som ťa snáď o to?! Nie! Tak sa tu nehraj na hrdinu!´´
,,Ja sa na nič nehrám! Urobil som to lebo ťa považujem za priateľa, tak tu na mňa neútoč!´´ Prestávala ma baviť táto jeho hlúpa hra.
,,Oh, jasné! Aké je to zachrániť teplého kamaráta, ktorý ti vyzná city a ty ho odvrhneš!?!´´ Znova na mňa uprel ten zlostný pohľad, ktorý sa však tento krát miesil s bolesťou. Sklopil oči k zemi a ja som videl iba malé kvapôčky, ktoré dopadali na posteľ. Som to ja ale vôl. Toto som nemal v úmysle. Podišiel som k nemu a sadol si vedľa neho na posteľ.
,,Pozri, bol som opitý a nevedel som, čo hovorím. Prepáč. Ráno som ani nevedel, čo sa stalo. Povedal mi to až Mikake. Mrzí ma to, nemyslel som to tak.´´
,,To, že si to nepamätáš ma má akože utešiť?´´ Prehodil uplakaným hlasom.
,,Bože, prestaň ma tu ťahať za slovíčka. Upokoj sa konečne. Snažím sa ti predsa pomôcť.´´
,,Ja o žiadnu pomoc nestojím. Prečo si ma nenechal tak? A ako si ma vôbec našiel?´´
,,Ako som povedal si priateľ a priatelia si pomáhajú. Ráno sme v správach počuli čo sa stalo tvojej mame, preto som ti chcel zavolať, či si okey, no nedvíhal si tak sme ťa šli hľadať. Našťastie sme najprv išli k tebe, kde sme ťa našli. Lekár povedal, že neskôr by už mohlo byť neskoro.´´ Povedal som a uprel zrak k nemu. Po lícach mu čoraz viac tiekli slzy a celý sa klepal od rozrušenia. Snažil som sa ho dotknúť, no odtiahol sa. Trhalo mi srdce ho takto vidieť. Jeho veselá povaha bola preč. Jeho smargdovozelené oči stratili svoj jas. Jeho tak často sa červenajúca tvár bola bledá a strhaná. Stratil absolútne chuť žiť. Neprestával plakať. Mal som skôr pocit, že jeho plač silnel. Znova som sa ho pokúsil dotknúť no tento krát sa neodtiahol. Ovinul som mu paže okolo tela a silno ho objal.

Tadeo

Nemal som silu sa odtiahnuť. Možno som to podvedome ani nechcel. Držal ma tam a objímal. Za iných okolností by som bol neskonale šťastný za jeho paže ovinuté okolo môjho tela, no dnes...Nedokázal som prestať plakať. Vzdal som to. Položil som si hlavu na jeho hrudník a rukou sa držal jeho košele.
,,Šššššš. Upokoj sa. Všetko sa dá do poriadku.´´ Stále dookola mi opakoval tie slová a jemne hladil po vlasoch. Ani neviem ako dlho som túžil po tých dotykoch avšak úplne za inej situácie. Neprestával ma hladiť a upokojovať. Dlho som bol iba o neho opretý, kým som vyčerpaním nezaspal. Sníval sa mi krásny sen s mamou. No bola to skôr spomienka ako sen. Sedeli sme v obývačke pred telkou a len tak sme leňošili ako každú nedeľu s pukancami. Hovorila tomu ,Deň papučkovej kultúry´. Smiali sme sa a hádzali po sebe vankúše. Jej smiech bol tak krásny a láskavý. Zobudil ma Kurei, ktorý mi oblizol tvár. Poobzeral som sa po izbe, no bol som tam sám. Vonku už bola tma a z kuchyne vanula príjemná vôňa. Vstal som a nasledoval ju. V kuchyni stál Ryan a varil nejaké mäso. Neposlušné plavé vlasy mu padali do čela a okuliare mal položené na linke. Otočil sa ku mne a milo sa usmial.
,,Si v poriadku? Je ti lepšie?´´ Spýtal sa a hlavou mi naznačil aby som sa posadil za stôl.,,Chvíľu vydrž. Hneď to bude hotové. Musíš byť poriadne hladný, veď si spal dva dni.´´
,,Oh, áno, ďakujem. Ja....vieš chcel som sa ospravedlniť. Nemal som na teba tak zaútočiť. Prepáč.´´ Porazene som sklopil hlavu a prepaľoval podlahu pohľadom.
,,Z toho si nič nerob. Chápem, že ti nie je najlepšie a ja som ti tiež ublížil. Nič iné som si nezaslúžil.´´ Rozprával potichu otočený chrbtom ku mne a dokončoval takmer hotové jedlo.,,Som človek, ktorý si dokáže priznať chybu.´´
,,Narobil som ti zrejme veľa problémov. A Mikakemu tiež.´´
,,No, narobil, ale nijako sa tým nezaťažuj. Urobili sme to z vlastnej vôle.´´ Odvetil a naberal na taniere dve porcie jedla.,,Inak bol som u teba v škole a ročník máš už ukončený takže si môžeš v kľude vydýchnuť.´´ Položil predo mňa tanier a sadol si oproti mne. S chuťou som sa pustil do jedla a jedným okom ho pozoroval. Na chvíľu zdvihol zrak od taniera a zahľadel sa mi priamo do očí. Prvý krát som videl jeho oči bez okuliarov. Boli ešte krajšie ako obyčajne. Tmavé a úprimné. Hľadel som na neho a z rúk mi skoro vypadol príbor.
,,Nechutí?´´ Spýtal sa ma po chvíli.
,,Ah, nie. Je to výborné. Ďakujem.´´ V rýchlosti som odpovedal a uprel zrak do poloprázdneho taniera. Od dverí sa ozval zvonček. Ryan vstal a šiel otvoriť. Do bytu vbehol ako strela Mikake a vletel rovno do kuchyne. Chvíľu som nevedel, či sa mám skôr skryť pod stôl alebo utiecť z bytu von.
,,Neboj sa, nič ti už neurobím. Prepáč za ten dnešok. Proste som sa neovládol. Bolo toho na mňa veľa.´´ Spustil na mňa, keď si všimol môj vydesený výraz.
,,Takže nepríde ďalšia rana z druhej strany? Nemusím sa báť?´´
,,Nie nemusíš.´´ Usmial sa pristúpil k stolu. Ja som mu úsmev opätoval. Ryan ho hneď nasledoval a sadol si na svoje miesto.
,,Čo dobrého máme na večeru?´´ S úsmevom sa spýtal a nazeral mi do taniera.
,,Ak si hladný naber si. Inak mohol by si sa už konečne najesť aj doma.´´ Spokojne odvetil Ryan.
,,To ma neobslúžiš? Veď som hosť a doma mi nechutí tak ako tu.´´ Sadol si a snažil sa tváriť urazene.
,,Zabudni chlape. Také ako ,full service´ tu neprevádzkujeme.´´
,,No dobre, dobre. Aj tak nie som hladný.´´ Odfrkol a zatváril sa ublížene, čo nám z Ryanom prišlo mimoriadne vtipné.
Po jedle som sa šiel osprchovať a do izby sa obliecť. Mikake s Ryanom sedeli pred telkou a pozerali nejakú komédiu, na ktorej sa náramne zabávali.
,,Tak ja teda pôjdem. Vďaka za všetko.´´ Oznámil som im a chystal sa na odchod.
,,Kam ideš?´´ Otočil sa Ryan a nechápavo na mňa pozeral.
,,No, domov predsa.´´
,,Nikam nepôjdeš.´´ Rázne odvetil a vstával z gauča.,,Ako si máme byť istý, že zase neurobíš nejakú hlúposť?´´
,,Neurobím, nemaj strach.´´
,,Povedal som nikam a hotovo. Nebudem sa s tebou o tom baviť.´´ Nahnevane sa na mňa zahľadel a ruky si zlostne skrížil na hrudi.
,,Pozri, ďakujem, že ste sa o mňa s Mikakem postarali, ale musím sa s tým vyrovnať sám. Sľubujem, že neurobím už nič podobné. Stačí?´´
,,Ale-´´ Chcel mi oponovať no zastavil ho Mikake.
,,Ryan, on má pravdu. Nechaj ho odísť. Musí sa s tým vysporiadať sám. Tak to bude najlepšie.´´ Ryan chvíľu iba prechádzal pohľadom z Mikakeho na mňa a späť a nakoniec iba zvesil hlavu a povolil trocha svoju tvrdohlavosť.
,,V poriadku, choď, ale ak by si čokoľvek potreboval alebo ťa napadali zase také blbé myšlienky ako naposledy, tak okamžite zavoláš mne alebo Mikakemu. Chápeme sa?´´ Prísne sa na mňa zahľadel. Iba som prikývol.,,Poď, aspoň ťa odveziem.´´
,,Nie, nie, chcem ísť autobusom. Chcel som byť chvíľu sám.´´ Ryan sa iba od dverí pozrel na Mikakeho, ktorý záporne pokrútil hlavou a so sklopenou hlavou prešiel znova späť do bytu.
,,Dobrý chlapec.´´ Povedal s ironickým úsmevom Mikake a pohladkal ho po hlave ako poslušného psa.
,,Tupec.´´ Osopil sa na neho Ryan a následne sa pozrel na mňa.,,Tebe ráno zavolám a ak mi to nezdvihneš a je mi jedno z akého dôvodu, tak nabehnem k tebe, dovlečiem ťa sem hoc aj za mihalnice a nepohneš sa z tohto bytu ani na krok.´´
,,Jasné, jasné. Chápem situáciu.´´ Odpovedal som a zdvihol pred seba ruky v obrannom geste. Bol vážne trocha desivý, ale svojim spôsobom neskutočne rozkošný.,,Okey, tak sa majte. Vidíme sa.´´ Vyšiel som z bytu a zviezol sa výťahom dole. Cesta k zastávke trvala asi desať minút. V autobuse bolo plno a osvetlenie blikalo. Vyzeralo to akoby sa nič nezmenilo, no mne sa zmenil celý život. Stál som pred dverami svojho bytu a bál vojsť dovnútra. Držal som kľučku a rozmýšľal nad všetkým, čo sa stalo. Zrazu ma prepadol pocit úzkosti a prešla všetka chuť vojsť. Pomaly som otočil kľúčom a vošiel do tmavej miestnosti. Ticho, prázdnota, tma. Žiadny veselý smiech z kuchyne. Žiadne láskyplné privítanie na chodbe. Žiadne vrúcne objatie. Srdce sa mi znova zaplnilo žiaľom a oči dnes už znova zaliali slzy. Zosunul som sa v chodbe na zem a neschopný vstať som tam iba ticho vzlykal. Úzkosť ma zvierala čoraz viac. Oprel som sa o chladnú stenu za mnou a schúlil sa do klbka. Mal som pocit akoby mi niekto neustále bodal do srdca. Bolesť stále neustupovala.

Ryan

Nervózne som si obhrýzal nechty a nevnímal film, na ktorom sa Mikake tak dobre zabával. Myslel som stále iba na Tadea. Bude v poriadku? Prenesie sa cez to? Neublíži si znova? Neustále mi lietali hlavou tie isté myšlienky. Ani neviem prečo som sa o neho tak bál.
,,Hej, Ryan, počúvaš ma?´´ Ozval sa Mikake.
,,Hm? Čože? Prepáč zamyslel som sa.´´ Spamätal som sa a prehrabol si unavene vlasy.
,,Prestaň sa o neho tak báť. Musí sa z toho vylízať sám a pokiaľ to nezvládne určite príde.´´
,,O to nejde. Videl si ho. Bol na dne a nezdá sa mi, že by sa cez to tak rýchlo preniesol a s úsmevom odišiel akoby sa nič nedialo.´´
,,Bude v pohode tak sa trocha vzchop.´´ Poklepal ma po pleci a snažil sa ma utešiť.,,Ryan? Neviem, či by som to mal vyťahovať teraz, ale čo sa medzi vami stalo?´´
,,Čože???´´ Šokovane som sa na neho zadíval.
,,No, vieš, vtedy v Tacticu si mi vkuse opakoval aby som sa ho spýtal, čo urobil a nechcel si s tým prestať kým ťa Tadeo nevytiahol von. Znel si dosť naštvane.´´
,,Mikake, to je zložité.´´ Povzdychol som si a sklopil oči k zemi.
,,Ja mám čas.´´ Usmial sa a trval si na svojom.
,,Neviem, či by som ti to mal povedať.´´
,,Sme predsa kamoši, či nie?´´ Ublížene na mňa zazrel.
,,Áno, sme, ale toto sa skôr týka Tadea.´´
,,Prestaň chodiť okolo horúcej kaše a vyklop to.´´
,,No, ono je to trocha.......akoby som to....no proste keby sa do teba zamiloval chlap, čo by si urobil?´´ Koktal som zo seba pomaly slová a sledoval Mikakeho prekvapené reakcie. Otázka ho zrejme zaskočila, pretože sa zamyslel a až po chvíli prehovoril.
,,No, to záleží na situácií. Ale čo to má spoločné s vami?´´ Jeho vedenie zrejme bolo pekne dlhé.
,,K tomu sa dostanem, ale najprv skús odpovedať.´´
,,Ťažká otázka, keďže som vždy chodil iba s dievčatami. Myslím, že by som bol schopný to prekusnúť pokiaľ by som vedel, že k nemu tiež niečo cítim. Asi nezáleží na tom či je to muž či žena. Ide skôr o puto, ktoré si s tým druhým vytvoríš a ak by bolo silnejšie než tvoje predsudky tak myslím, že by mi to problém nerobilo. Počkať!´´ Zarazil sa keď mu to zrejme došlo.,,Ty si zamilovaný do Tadea?´´
,,Nie, nie. Ono je to trochu inak. Vieš, že som ho doučoval.´´ Začal som mu vysvetľovať, ako to všetko je.,,Raz mi priniesol výsledky z posledných skúšok, ktoré zvládol. Proste sa prišiel pochváliť, tak som ho vzal hore a niečo sme popili ako oslavu úspešných výsledkov. Rozprávali sme sa a už ani neviem ako sa to proste strhlo k tomu, že už ho doučovať proste nemusím.´´
,,Čo to s tým má spoločné?´´ Prerušil ma Mikake a nedočkavo na mňa hľadel.
,,Keď ma nebudeš prerušovať, tak sa to možno aj dozvieš.´´ Osopil som sa na neho.,,Takže, začal ma presviedčať, že ma potrebuje a tak, čo som si vyložil ja úplne inak ako on myslel. Potom vstal a hovoril niečo o tom, že sľúbil mame, že sa o nič nepokúsi a tak a potom ma....no....proste potom...´´
,,Preboha, vykokci sa už konečne.´´ Pretočil Mikake očami.
,,No, proste ma pobozkal.´´ Zložil som si zahanbene tvár do dlaní a premýšľal.,,Vtedy som bol z toho proste šokovaný a poslal som ho preč z bytu. Odvtedy som ho nevidel až v piatok v Tacticu, kde sme sa vonku pohádali a on sa mi vyznal.´´
,,A to je všetko?´´ Prehodil Mikake pokojným hlasom a so skríženými rukami na hrudi na mňa hľadel s povytiahnutým obočím.
,,Čo chceš povedať tým ,To je všetko´?´´ Dosť ma rozhodila jeho reakcia.
,,A čo si čakal, že urobím? No tak sa do teba zamiloval. A? To nie je nič hrozné.´´
,,Akože nič hrozné? Vieš ako ma to vydesilo?´´ Zvýšil som nevedome hlas a postavil sa. Mikake stále len sedel a pozorne si ma premeriaval.
,,Malo by ti to skôr lichotiť nemyslíš?´´
,,Mikake vnímaš vôbec čo ti hovorím?´´
,,Jasné, že vnímam, ale nechápem prečo si z toho taký namäkko.´´
,,Ja z toho nie som namäkko!!!´´ Vykríkol som. Tak niečo takéto som absolútne nečakal.
,,Dobre, dobre, chápem.´´ Rozosmial sa, naklonil hlavu trochu na stranu a zvedavo na mňa pozeral.,,Ty k nemu niečo cítiš?´´ Jeho hlas náhle zvážnel. Ten tón ma okamžite schladil. Sadol som si späť na gauč a zadíval sa do prázdna.
,,To nie......Možno......Ja neviem. Veď to je jedno. To na veci nič nemení. Ja predsa nie som na chlapov.´´ Znova som si zúfalo skryl tvár dlaňami. Ja sám som nevedel ako to je.
,,Ja sa nepýtam, či si na chlapov alebo nie. Ja sa pýtam či k nemu niečo cítiš a to je sakra rozdiel.´´ Vážny tón hlasu nemenil a stále ma nespúšťal z očí.,,Zamysli sa Ryan. Vtedy v tom podniku si na neho vybehol ako besný pes a na druhý deň sa užieraš, či je v poriadku a si ochotný ho ísť hľadať aj na kraj sveta. Nechcel si ho pustiť domov a aj keď si ho nakoniec pustil, tak myslíš iba na neho. Neustále sa o neho bojíš a staráš sa o neho. Nemyslíš, že to niečo znamená?´´
,,Tak to nie je. Nazval by som to skôr komplexom staršieho brata. Mám ho rád, ale nie TO mať rád ale proste iba mať rád.´´
,,Ako myslíš, ale mám pocit, že je v tom niečo viac ako iba ,Mám ho rád´.´´ Prehodil pri vstávaní z gauča a prechádzal k dverám.
,,Ty už odchádzaš?´´ Prekvapene som sa díval.
,,Nuž, niektorý z nás majú v láske jasno.´´ Usmial sa na mňa a ja som presne vedel za kým ide.
,,Ako dlho?´´
,,Pomaly dva mesiace.´´ Odpovedal a znova sa mu po tvári rozlial šťastný a bezstarostný úsmev.
,,Tak nech vám to vydrží.´´ Prial som mu to. Po poslednom rozchode sa zosypal a ja som ho musel zbierať div nie po kúskoch a dávať ho dokopy.
,,Ďakujem. Neskôr vás s ňou zoznámim.´´
,,Ako NÁS?´´ Čo tým myslel?
,,No predsa teba a Tadea.´´ Nechápavo mi odpovedal.,,Ty si vážne tupec Ryan. Mal by si prehodnotiť svoje city. Ber to ako dobrú radu. Maj sa.´´ Než som stačil zareagovať, bol preč. Prehodnotiť? Ja predsa nemám čo prehodnotiť. Nie som na chlapov, to viem na sto percent. Aj keď tá jeho červenajúca sa tvárička bola fakt roztomilá. Ale stále je to chlap. Aj keď krásny, s naozaj vypracovaným telom a nádhernými zelenými očami, stále iba CHLAP. Pochodoval som po izbe a neustále nad tým premýšľal. Prebral ma zvuk mobilu. Na displeji svietilo veľkým meno TADEO.