Tvoja obeť

Kedysi som miloval. Kedysi som bol milovaný. Kedysi sme boli šťastní. Kedysi. Dnes stojím v izbe a dívam sa na neho. Na človeka, ktorý bol pre mňa celý život. Hľadím do jeho orieškových očí, ktoré sa na mňa pozerali s toľkou láskou, no dnes...Nemôžem to ani vysloviť. Nenávisť? Odpor? Znechutenie? Sám neviem. Viem len jedno. Opúšťa ma. Prečo? Pretože mu nedokážem povedať pravdu.

PRED ROKOM

Podnik Areka. Jeden z mnohých lokálov, kde sa zoznamujú páry. Mužské páry.
,,Môžem si prisadnúť?“
,,Jasné. Len si poslúž.“
,,Som Simon.“
,,Mateo. Teší ma.“
Ich stretnutie bolo ako každé iné. Simon bol dvadsať päť ročný úspešný právnik. Vždy upravený, vždy úprimný, vždy pripravený na všetko. Jeho úprimnosť sa dokonale odzrkadľovala v jeho orieškovohnedých očiach. Vlasy rovnakej farby mal strihané nakrátko a vždy dokonale upravené. Každý vlas mal svoje miesto. Takmer podľa pravítka. Mateo bol jeho pravý opak. Model divokej povahy. Vek, dvadsať rokov, mu to akýmsi nepísaným pravidlom povoľoval. Dlhšie čierne vlasy mal schválne mierne strapaté a z tmavých očí lietali iskry. Štíhla vysoká postava a štýlové oblečenie by upútali každého. Možno práve pre rozdielnosť medzi nimi sa do seba zamilovali.

PRED DESIATIMI MESIACMI

Ležali v objatí v posteli. Mateova ruka majetnícky zvierala tú Simonovu.
,,Simon?“ Prerušil ticho Mateo.
,,No.“
,,Sme spolu už dva mesiace a ja vlastne stále neviem kde pracuješ. Nieže by na to záležalo, ale chcel by som to vedieť.“
,,Už som ti predsa hovoril, že som právnik.“
,,To viem, ale v ktorej firme.“
,,Calot & Fold. Ale nechápem, na čo ti to bude.“
,,Chcem vedieť všetko o osobe, ktorú milujem.“
,,V takom prípade je to v poriadku.“ Usmial sa Simon a nežne pobozkal Matea na krk. ,,Pýtaj sa ďalej.“
,,Miluješ ma?“
,,To sa musíš pýtať?“ Nechápavo sa zahľadel do jeho očí.
,,Viem, že nie, ale je iné to vedieť a iné počuť.“ Mykol plecami mladší. Možno by ešte niečo dodal, no umlčali ho druhého pery.
,,Milujem.“ Ubezpečil ho a pritiahol si ho do vášnivého bozku. Láska medzi nimi silila každým dňom.

PRED POL ROKOM

,,Simon, som doma.“ Mateo netušil, že ten deň spečatí jeho osud. V ich byte sedel človek, ktorý zničí ich šťastie.
,,Mateo, toto je môj šéf. Victor Fold.“
,,Teší ma.“ Ten muž bol chladnejší než ľad. Jemne prešedivené tmavé vlasy a falošné zelené oči. Mohol mať okolo štyridsať a podľa obrúčky na ruke, bol ženatý. Pozorne si premeral Matea a následne sa otočil na svojho podriadeného.
,,Pokojne ho priveďte zo sebou. Musím ísť na pojednávanie. Nezabudnite zajtra na tie spisy, o ktoré som vás žiadal. Zatiaľ dovidenia.“ Pri prechádzaní okolo Matea si ho znova premeral pohľadom a podivne sa usmial.
,,Dovidenia, Mateo.“ Z tónu akým to povedal Mateovi nabehla husia koža. Len čo sa zabuchli dvere Mateo sa spýtavo zahľadel na svojho milenca.
,,Prečo tu bol?“
,,Prišiel mi oznámiť, že si bude vyberať svojho nástupcu, pretože odchádza z firmy. Som jeden z kandidátov.“
,,To vážne? To je skvelé!“ Vykríkol Mateo a hodil sa nadšene svojmu priateľovi okolo krku. ,,A to chodí vždy takéto veci oznamovať osobne až domov?“
,,Hm, asi áno.“ Mykol plecami Simon.
,,A kam ma to máš priviesť?“
,,O mesiac je firemný večierok. Pôjdeš so mnou, však? Bude to v hoteli Paris.“
,,Ja sa do takej spoločnosti nehodím.“
,,Hodíš sa ku mne a to mi stačí. Nebudeme tam dlho. Ukážeme sa, pozdravím pár kolegov a klientov a vyparíme sa. Počul som, že v tom hoteli majú skvelý wellnes.“
,,V takom prípade, ten wellnes musíme vyskúšať.“ Usmial sa mladší a spokojne sa vpil do pier svojho priateľa.

O MESIAC

,,Bavíš sa?“ Mateo na Simona znechutene pozrel.
,,Vyzerám na to?“
,,Je to až také hrozné?“
,,Simon, pozri sa na mňa. Som oblečený v obleku, ktorý mi dokonale deformuje postavu, v širokom okolí nie je človek, s ktorým by som sa mal o čom porozprávať a dívajú sa tu na mňa akoby som mal nejakú chorobu.“ Povzdychol si. ,,Poďme už preč.“
,,Fajn, fajn. Hneď pôjdeme. Idem ešte pozdraviť kolegu a môžeme ísť.“
,,Ale rýchlo.“ Vo chvíli, keď sa Simon vzdialil, k Mateovi pristúpil poslíček s odkazom.
,,Modrý salónik. Budem čakať.“ Nechápal, kto to mohol poslať. Napadlo ho, že Simon chystal pre neho prekvapenie a tak sa nadšene rozbehol smerom k salóniku. Roztvoril dvere a vbehol dnu. Nikto tam nebol. Dvere za ním sa zavreli a začul zvuk zamykania. Prudko sa otočil, no človek, ktorého videl ho prekvapil. Victor Fold.
,,Čo chcete?“
,,Porozmýšľaj.“ Pristúpil k Mateovi bližšie. Ten automaticky cúvol dozadu.
,,Nechápem.“
,,Vy mladý ste taký naivný. Myslíš, že budeš zvádzať mojich právnikov a ja sa budem iba prizerať?“
,,Čože?“ Stále nechápal situáciu, no začínal tušiť, o čo mu ide.
,,Stále nechápeš? Ponúkam ti dohodu.“ Krúžil okolo neho ako hladný sup.
,,O žiadnu dohodu nestojím.“ Bránil sa mladší z nich.
,,Práve som oznámil za svojho zástupcu tvojho priateľa, Simona. Musí sa však pol roka snažiť ma presvedčiť, že je toho hoden.“
,,S tým nemám nič spoločné.“
,,Ak budeš poslušný, tak ten post dostane.“
,,Čo myslíte tým , poslušný ´?“
,,Čo myslíš, že od teba chcem?“ Stál tesne pri ňom a rukou ho pohladil po vlasoch.
,,Nikdy!!! Niečo také by som Simonovi neurobil.“ V tú chvíľu si Mateo uvedomil, čo ten bastard od neho chce.
,,Zabudol som asi spomenúť, že môžem Simona vyhodiť a zničiť mu povesť. Nevezmú ho už nikdy do žiadnej právnickej spoločnosti. Bude zametať ulice.“
,,Prečo by ste to robili?“
,,Pretože vždy mám čo chcem. A je mi jedno, akým spôsobom to dosiahnem. A v tejto chvíli si to ty. Radím ti, buď poslušný.“
,,Neurobím to.“ Odomkol dvere a vychádzal z miestnosti.
,,Popremýšľaj nad tým. Na kartičke s odkazom je číslo. Máš tri dni. Inak začnem konať ostrejšie.“ Z posledných slov Matea zamrazilo. Nemohol to urobiť. Nechcel to urobiť. Mal by všetko povedať Simonovi. Uveril by mu? V ruke zvieral papierik s odkazom. Mal by ho vyhodiť, no napriek tomu si ho skryl do vrecka.

Ležali v hotelovej izbe. Mateo sa túlil v Simonovom náručí a nechával sa nežne hladiť.
,,Prečo si vlastne chcel byť právnik?“
,,Prečo sa pýtaš?“
,,Neviem. Len tak.“ Potreboval to vedieť.
,,Už vieš, že moji rodičia sú obaja mŕtvy.“ Začal rozprávať Simon a neprestával hladiť Matea po chrbte. ,,Išlo o to, že môjho otca neprávom odsúdili za podvod. Moja matka sa z toho psychicky zrútila a otrávila sa liekmi. Otec sa to dozvedel vo väzení a dostal infarkt. Umrel pár dní po nej. Vtedy som sa rozhodol, že budem právnik a nedovolím, aby niekto zažil niečo podobné.“
,,Keby si nemohol byť právnikom, čo by si chcel robiť?“
,,Radšej by som umrel, ako nerobiť právnika. Tá práca je môj život. Ale prečo sa to pýtaš? Stalo sa niečo?“
,,Nie, nič.“ Nastal problém.

Mateo pochodoval po izbe. Premýšľal. Bola hlboká noc. Simon už dávno spal. Miloval ho a nemohol dopustiť, aby prišiel o niečo, čo pre neho znamenalo tak veľa. Nechcel mať s tým hajzlom Victorom nič spoločné. Nechcel, ale nemal na výber. Vylovil z vrecka papierik s odkazom a vytočil číslo na zadnej strane.

Hotel Hearts. Nechutný zatuchlý hotelík v pochybnej štvrti. Mateo už vtedy oľutoval svoje rozhodnutie. Chvíľu sa pohrával s myšlienkou, že si zbalí veci a jednoducho odíde od Simona niekam ďaleko, ale na to ho priveľmi miloval a nemal záruku, že Victor mu potom nezničí kariéru. Vošiel do izby, ktorú mu nadiktoval Victor do telefónu a zúfalo si povzdychol.
,,Správne rozhodnutie.“ Ozval sa z kresla Victor.
,,Pomlčte o správnosti rozhodnutia.“
,,Môžeš pritom myslieť na neho.“ Uškrnul sa.
,,Sviniar.“
,,Nezhoršuj si to. Ver mi, že aj bez toho sa ti to páčiť nebude.“
,,To viem veľmi dobre.“

Každý dotyk v ňom vyvolával čoraz väčší odpor. S každým prírazom sa viac nenávidel. S každým Victorovím vyvrcholením preklínal osud, že mu priniesol takýto údel. Stretávali sa každú tretiu noc. Vždy, keď Simon zaspal, sa Mateo potichu vytratil z bytu a zamieril k pochybnému hotelu. Nenávidel tie noci. Celá tá situácia ovplyvnila aj jeho vzťah so Simonom. Vždy keď sa vrátil späť domov, ľahol si na pohovku v obývačke. Cítil sa špinavý a nehodný toho, aby si ľahol späť k svojmu milovanému. Ich vzťah pomaly chladol. Odcudzovali sa jeden druhému čoraz viac. Mateo to cítil, no nevedel s tým nič urobiť. Jeho živá povaha sa zmenila na nepoznanie. Čoraz viac chradol a z jeho očí sa vytrácal život. Trvalo to už niekoľko týždňov. Jediné čo Matea držalo ešte ako tak pri zmysloch bolo to, že za tri týždne mali definitívne vyhlásiť Simona za nástupcu Victora. Keď sa to stane, Victor už nebude môcť urobiť nič, čím by mu uškodil a on to bude môcť ukončiť. Avšak bál sa jedného. Simon sa mu čoraz viac vzďaľoval. Nevedel to zastaviť. Miloval ho viac ako svoj život, ale nemohol mu povedať, že spáva s jeho šéfom, aby on mohol pokračovať vo svojom sne. Chcel, ale nemohol.

PRED HODINOU

,,Mateo, musíme sa porozprávať.“ Simon už mal toho dosť. Vadila mu zmena v ich vzťahu. Chladné správanie Matea ho bolelo. Cítil, že niečo nie je v poriadku. ,,Vieš, náš vzťah sa zmenil.“
,,Simon, prosím, nerob to.“ Zaprosil Mateo so slzami na krajíčku. Vedel, o čom sa chce rozprávať.
,,Mateo, nie. Nemôžeme takto pokračovať. Zmenil si sa.“
,,Prosím, počkaj ešte pár dní. Všetko bude zas ako predtým.“ Mateo bol zúfalý.
,,Tak mi vysvetli, čo sa s tebou deje? Kam sa v noci vytrácaš? Prečo spávaš na gauči? Prečo si ku mne taký chladný? Prečo vždy, keď sa v noci vrátiš, plačeš? Prečo? Hm?“ Nepatrne zvýšil hlas. Nekričal, ale znel chladne a nahnevane.
,,Nechci to odo mňa. Proste vydrž ešte tých pár dní. Prosím ťa. Simon, milujem ťa.“ Tak zúfalo znel jeho tón hlasu. Mal by mu to povedať. Celú pravdu. Ale ako mu má vysvetliť, že to všetko robil pre neho? Pre človeka, ktorého tak veľmi miloval.
,,Nie. Ak mi to nevysvetlíš, je koniec.“
,,Ale ja nemôžem. Milujem ťa a nechcem, aby si ma nenávidel. Prosím, počkaj ešte.“ Rozplakal sa. Ak sa doteraz nenávidel, tak teraz mal chuť sa zabiť. Preklínal celý svoj život. Preklínal deň, keď sa stretol s Victorom. No najviac preklínal seba, že bol tak zbabelý a neschopný povedať pravdu.
,,Nemôžem sa ďalej pozerať, ako sa ničíš. Viem kde je problém.“ Presvedčene k nemu vzhliadol.
,,Vieš? Ako to?“ Prekvapene pozrel Mateo.
,,Je to jasné. Si predsa model. Viem, že sa to vo vašej brandži stáva.“
,,O čom hovoríš?“ Mateovi došlo, že o jeho afére nevie nič.
,,No predsa o drogách.“ Objasnil mu Simon. ,,Mateo, som právnik a nesmiem si poškodiť povesť a obzvlášť nie teraz. Stal som sa spoločníkom. Musíš s tým prestať. Nemôžem sa tomu len prizerať.“
,,Drogy?“ Vtedy to Mateovi došlo. Mohol to jednoducho ututlať a hodiť to na svoj životný štýl. ,,Vieš, nie je to také jednoduché. Prosím počkaj ešte pár dní. Simon, prosím.“
,,A čo bude o pár dní?“ Nahnevane rozhodil rukami Simon. Mateo vystrašene cúvol pár krokov dozadu a sklopil zrak. ,,To je jedno. Nemá to zmysel. Sme si príliš vzdialený. Je koniec. Pre veci si prídem.“ Kým Mateo stihol čokoľvek povedať, Simon si vzal sako a zmizol za dverami. Mateo sa zúfalo zosunul na zem a rozplakal sa. V tú chvíľu mu zazvonil telefón. Victor. Dnes v noci sa mali stretnúť. Mateo znechutene hodil telefón do rohu izby. Ten sa odrazil od steny a s rachotom dopadol na zem. Batéria z neho vypadla a zvuk zvonenia zmizol. Netušil ako dlho na tej zemi zostal, no keď sa konečne pozbieral, von už bola tma. Cítil sa príšerne. Predal svoje telo kvôli osobe, ktorá ho práve opustila. Kvôli osobe, ktorú miloval z celej svojej duše.

Som špinavý a nehodný jeho lásky. Podviedol som ho a viem, že všetko je to moja chyba. Nie! Je to jeho chyba. Toho sviniara. To on ma vydieral. Za všetko môže on. Simon ma nenávidí iba kvôli nemu. Musím to skončiť. Musím zastaviť toho hajzla. Už nikdy nikomu neublíži.

Bolo už niečo po polnoci. K starému hotelíku sa blížila štíhla postava v kabáte. Zamierila priamo k izbe s už toľko nenávideným číslom. Dvere sa otvorili a v nich stál Victor. Nechutne sa uškrnul a nechal osobu vstúpiť.
,,Čakal som ťa.“ Prehovoril po chvíli Victor.
,,A ja som prišiel.“ Ozval sa Mateov hlas. Dosť psychopaticky sa usmial a spod kabáta vytiahol nabitú zbraň. Mal ju už dlho. Nebola pre neho nijako dôležitá. Bola len na ochranu. Dnes však mala splniť svoj účel.
,,Čo to robíš? Zbláznil si sa?“ Vykríkol vydesene Victor.
,,To, čo som mal urobiť už dávno.“ To bolo jediné, čo vyslovil a hneď potom vystrelil. Hotelom sa ozvala rana a následný pád mŕtveho tela na zem. Mateo vybehol z hotelu a utekal priamo domov. Nevedel či ho niekto videl, ani či ho sledovali. Bolo mu to jedno. Nič ho už nezaujímalo. Vbehol do bytu a konečne si vydýchol. Rozhliadol sa po prázdnom byte a zosunul sa na zem. Chýbala mu prítomnosť jeho priateľa. Na stole v obývačke mal už pripravené tabletky na spanie a vedľa nich list adresovaný práve Simonovi. Prešiel k pohovke a bez rozmýšľania otvoril fľaštičku a všetky tabletky prehltol. Ľahol si a čakal na sladké nekonečné sny. Nemalo pre neho zmysel ďalej žiť bez Simona a s pošpinenou dušou. Netrvalo dlho a spánok, po ktorom tak veľmi túžil sa konečne dostavil. Viečka mu oťaželi a on sa s myšlienkami na Simona vydal do večnosti.

Simon stál pred dverami do ich bytu. Večer to prehnal. Miloval Matea a opustiť ho jednoducho nedokázal. Chcel to všetko napraviť a zabudnúť na posledné mesiace chladu v ich vzťahu. Bolo skoré ráno. Všade ešte panovala tma. Celú noc sa túlal po meste. Pôvodne chcel ísť do hotela, no to by pre neho znamenalo definitívny koniec. Presne to nechcel. Uvedomil si to však neskoro. Otvoril dvere a tichými krokmi vošiel do bytu. Tušil, že niečo nie je v poriadku. Vošiel do obývačky a zalial ho studený pot. Rýchlo pribehol k nehybnému telu svojho milenca a prudko s ním zatriasol. Videl prázdnu fľaštičku od tabletiek a pochopil, čo Mateo urobil. Snažil sa mu nahmatať pulz, no bolo už príliš neskoro. Nemalo to význam. Bezmocne si privinul jeho telo k sebe a horko sa rozplakal.
,,Prepáč, láska, toto som nechcel.“ Stále opakoval tie slová. Bolo to zbytočné, no aj tak mu to stále opakoval. Na stolíku zbadal list so svojim menom. Uložil Matea späť na pohovku a pohladil ho po vlasoch. Prešiel k listu a otvoril ho. Začítal sa a slzy sa mu valili z očí čoraz viac.

Milovaný Simon.

Ak toto čítaš, znamená to, že nie som už zrejme medzi živými. Máš právo vedieť, čo sa skutočne stalo. Neboli v tom drogy. Ani som ťa neprestal milovať. Miloval som ťa viac ako svoj vlastný život. Všetko sa to začalo pred piatimi mesiacmi. Pamätáš si váš firemný večierok? Jasné, že pamätáš. Bol si predsa na ňom vymenovaný za spoločníka. A presne z toho všetko pramení. Tvoj šéf, Victor Fold, ma vydieral. Chcel zničiť tvoju kariéru a vyhodiť ťa z firmy. Nemohol som to dopustiť. Nemohol som. Chcem, aby si vedel, že som to tak nechcel. Zmenil som sa. Viem, ale moje city sa k tebe nezmenili. Nedokázal som ti to povedať. Nechcel som, aby si ma nenávidel, ale teraz viem, že práve preto ma asi nenávidíš najviac. Prepáč. Prepáč mi za všetko, čo som ti spôsobil. Nikdy som ti nechcel ublížiť. Vždy som ťa miloval. Ak čítaš tento list, je ešte jedna vec, o ktorej by si mal vedieť. Zabil som ho. Zabil som Victora. Zabil som to, čo nás zničilo. To, čo zničilo mňa. Teraz je to už jedno. Nikdy by som bez teba nedokázal žiť. Milujem ťa a vždy som ťa miloval. Nezabudni na to. Nikdy nesmieš zahodiť to, čo ti život ponúkol. Neobviňuj sa. Za nič nemôžeš. Hovorí sa, že láska hory prenáša. Tá naša hora zrejme bola príliš ťažká. Možno raz, v ďalšom živote sa znova stretneme a všetko bude ako predtým. Nemám právo od teba žiadať odpustenie ani nič podobné. Chcem len jedno. Buď šťastný. Ži svoj život a užívaj si svoj sen. Bol si to najlepšie, čo ma v živote stretlo a umieram šťastný, pretože som umožnil tvojmu snu rásť.

Z lásky Mateo

Simon mal chuť sa hodiť pod najbližšie auto. Neobviňuj sa? Urobil to predsa kvôli nemu. Buď šťastný? Bez Matea to nešlo. Užívaj si svoj sen? Ako si ho mal užiť, keď kvôli nemu stratil človeka, ktorého miloval. Položil list na stôl a prešiel späť k nehybnému telu svojho milovaného. Jeho plač zosilnel. Zúfalo schytil jeho dlaň a zovrel ju vo svojej.
,,Prisahám. Nikdy nezradím tvoju obeť.“ Veril vlastným slovám. Presne to mal v pláne. Ak nie kvôli sebe, tak kvôli nemu.

PO DVOCH ROKOCH

Areka. Simon sedel pri jednom zo stolov. Spokojne popíjal a spomínal. Za dva roky sa stal jedným z najlepších právnikov v krajine, ak nie úplne najlepší. Tvrdo drel na svojej kariére a svoje súkromie odsúval na druhú koľaj. Iba jeden deň v roku si zobral voľno a celý strávil na známych miestach, aby potom zašiel práve do Areky. Výročie smrti Matea. Tu sa prvý krát stretli a zamilovali sa. Presne ako Mateovi sľúbil, nikdy nezradil jeho obeť. List na rozlúčku nosil stále zo sebou. Možno raz, v ďalšom živote sa znova stretneme...Tej vete tak strašne chcel veriť. Za dva roky nemal nikoho. Nemal na to čas a ani nechcel.
,,Prepáč, môžem si prisadnúť?“ Vytrhol Simona z myšlienok hlas. Zdvihol zrak k osobe, ktorá ho oslovila a doširoka roztvoril oči.
,,Mateo?“ Tá podoba bola až neuveriteľná. Rovnaké iskrivé oči. Rovnaké vlasy. Aj úsmev bol úplná kópia. Jediné, čo bolo iné, bol kovový piercing v obočí.
,,Prepáč, ale to bude asi omyl. Volám sa Matew, ale hovoria mi všetci Maty.“ Usmial sa neznámy. Simon z neho nedokázal spustiť oči. Tak veľmi mu ho pripomínal. Maty na seba upozornil miernym odkašľaním a znova sa spýtal, či si môže prisadnúť.
,,Ehm, jasné. Sadni si.“ Privolil Simon. Po dvoch rokoch sa prvý krát uvoľnil. Spokojne sa zhováral s Matym a zistil, že nie len podobu mali s Mateom spoločnú. Rovnaký bol spôsob rozprávania, gestikulácia, vek, aj životný príbeh. Simon mu prerozprával svoj príbeh. Bolo zvláštne ako ľahko sa mu otvoril. Možno práve preto, že v ňom videl Matea.
,,Je mi to ľúto. Nechcel som ti otvoriť staré rany.“ Previnilo sa ozval Maty.
,,To je v poriadku.“ Usmial sa smutne Simon.
,,Sú to dva roky. Možno je čas, nájsť niečo nové.“ Zašepkal Simonovi pri uchu Maty.
,,Možno máš pravdu.“
,,A možno nás práve Mateo nejakým pohnutím osudu zoznámil.“ Znova skonštatoval mladší a mierne sa naklonil k Simonovi.
,,Aj to je možné.“ Usmial sa Simon a taktiež sa sklonil. ,,Čo tak vypadnúť niekam, kde je viac ticha a súkromia?“
,,Nie som proti.“ Zdvihli sa vyšli z Areky. Zamierili priamo k Simonovi.

PO MESIACI

,,Simon? Podáš mi prosím čistý uterák?“ Zakričal Maty z kúpeľne v Simonovom byte. Simon s telefónom v ruke vošiel do kúpeľne a podal mu, o čo žiadal. Byt, v ktorom žil s Mateom už dávno predal. Vzťah s Matym prosperoval. Boli spolu vyše mesiaca a užívali si každý deň.
,,Zostaneš dnes na noc?“ Spýtal sa Simon, keď sa konečne Maty dostavil do spálne.
,,Mal by som ísť domov. Zajtra ráno mám fotenie.“ Oznámil mu a ruky obtočil okolo jeho krku, aby si ho mohol pritiahnuť do jemného bozku.
,,A čo keby si bol doma tu?“ Nadhodil Simon nevinne.
,,Čože? To vážne?“ Spýtavo sa zahľadel do jeho očí.
,,No, myslím, že by bolo fajn, keby si mi neutekal stále preč.“
,,Ak to myslíš vážne, tak veľmi rád.“ Usmial sa Maty a venoval Simonovi nežný bozk.
,,Ale predtým musím ešte niečo urobiť.“ Zamyslel sa Simon a prešiel k svojmu saku. Vytiahol peňaženku a prešiel ku krbu, ktorý zapálil. Z peňaženky vytiahol kúsok papiera a roztvoril ho. Maty ho objal okolo pliec a pohladil ho po vlasoch.
,,Nemusíš to robiť.“ Prehovoril, keď zbadal, čo sa chystá jeho priateľ urobiť.
,,Musím.“ Usmial sa Simon a vhodil list do ohňa. Posledná hmatateľná spomienka na Matea. Proste vedel, že teraz už dokáže konečne v pokoji žiť. Mal novú lásku, dokonalú prácu a teraz už spokojný život. Nikdy nezabudne, čo pre neho Mateo urobil. Bude mu naveky vďačný. Miloval ho a naveky bude, len v inom tele. Otočil sa na Matyho a láskyplne sa usmial. Vstal, objal ho a nežne pobozkal. V krbe horeli posledné písmená listu. Oheň spaľoval s listom aj posledné spomienky na nočnú moru, ktorú prežíval Mateo. Spálil čiernu minulosť Simonovho sna.