Two people, one way 1

Trošku stará kapitolovka (ktorá ešte stále nie je dokončená ), dúfam, že sa niekomu bude páčiť
P.S.: Mierne krátke, ale moje začiatky boli krátke xD

Šepot a tupá bolesť. Dievča sa prebralo a nechápavo pootvorilo jedno oko. Vonku bola tma a hodiny v jej izbe ukazovali pár minút po polnoci. Stál pri nej asi desaťročný chlapec a štuchal do nej prstom.
,,May... May vstávaj... dole niečo je!“ šepkal vystrašene a snažil sa z nej stiahnuť paplón.
,,Bože, Tom... nechaj ma spať...“ zamumlala rozospato a vyšklbla bratovi paplón z ruky. Ten sa nevzdal a zdrapol ju za nohu, ale neudržal rovnováhu a v tejto pozícii zleteli obaja na zem.
,,Sakra!!“ vypískla May a škriabala sa naspäť na posteľ. Naštvane pozrela na brata, ktorý vyplašene hľadel na dvere. Porazene si vzdychla si a vstala.
,,Dobre, ale ak tam nič nebude, zabijem ťa..!“ precedila pomedzi zuby a pomaly vyšla z izby. Snažila sa tváriť hrdinsky, ale keď v predsieni niečo zapraskalo, vystrašene sa stiahla a brat ju zdrapol za ruku.
,,Tom, moja ruka...!“ zasyčala bratovi a pozrela na svoju blednúcu ruku, ktorá volala o príjem čerstvej krvi. Pustila sa dole schodmi, ale na spodnom sa zastavila a započúvala. Z obývačky sa šírili zvuky podobné fučaniu nosorožca. Pomaly sa vybrala tým smerom, keď...
,,Wuaaaaaaaaaaa!!“
,,Aaaaaaaaaa!“
Výkriky nasledovalo ostré svetlo. May prekvapene zažmurkala a obzrela okolo seba. Na gauči ležala jej vystrašená devätnásťročná sestra a pri vypínači Tom.
,,Ach, Tom, rob nám šoky,“ prevrátila očami May a priskočila k malátnej Emily. Sestra na ňu hľadela veľkými modrými očami a vyzerala, akoby ani nevedela kde je.
,,Zas si pila?“ pozrela na ňu otrávene May a pomohla jej sadnúť si. Premerala si ju opovržlivým pohľadom, ale aj tak sa neubránila závisti. Je strapatá, nevie stáť na nohách... a aj tak vyzerá úžasne... Sakra, jak ja ju nemám rada...!
,,Piánko... A nie som... o- opitá...“ napomenula ju sestra a s, echem, “menšími“ ťažkosťami vstala. ,,To len ty sa tváriš, ako keby chalani... a k- kamaráti boli niečo strašné... ak- ako keby bolo niečo zlé na tom... k- keď sa ľudia zabávajú..!“ vykoktala sestra, prepichla ju pohľadom a zosunula sa na gauč, odkiaľ sa po chvíli začalo ozývať monotónne chrápanie.

***

Veľký rodinný dom bol ponorený v tme. Vchodové dvere sa zrazu otvorili a dnu vošiel asi sedemnásťročný chlapec. Potichu si vyzul topánky a položil ruku na kľučku.
,,Eric!!!“ zahrmel chodbou hlas a chlapec sa vystrašene strhol. Obzrel sa a neurčito sa uškrnul na zamračeného otca.
,,Ahoj...“ pozdravil ho s pohľadom a´la flegmatik a ešte viac si rozcuchal strapaté tmavé vlasy.
,,Kedy máš chodiť domov?“ skríkol otec a založil ruky vbok. Eric sa značne inteligentne poškrabal po hlave a pristúpil k otcovi.
,,Ehem... večer?“ skúsil to, ale otec sa zamračil a ukázal na hodiny, ktoré ukazovali tri hodiny ráno. Eric pozrel tým smerom a rozpačito prestúpil z nohy na nohu.
,,Oco... veď už som skoro dospelý...“ napomenul ho priateľsky a potľapkal ho po pleci, ale tentokrát to otcovi neprišlo vtipné. Zafučal a nahnevane ukázal na schody.
,,Tvoja izba. Zaracha do odvolania. Zajtra sa porozprávame!“ vykríkol a nechal zmäteného syna uprostred chodby.

***

,,To len ty sa tváriš, akoby chalani a kamaráti boli niečo zlé...“ Táto veta znela May v hlave na druhý deň. Nikdy nad tým nerozmýšľala... Zabávať sa... chodiť na party ako jej sestra...
,,Fakt sa neviem zabávať?“ pomyslela si a kriticky sa zatočila pred zrkadlom. Dlhé tmavohnedé vlasy, prenikavé modré oči.... Po pár minútach nepretržitého čučania do blba (kvazi do zrkadla, každý si to vysvetlí po svojom, však áno?) sa otočila a prešla k dverám vedľajšej izby. Zaklopala a opatrne otvorila dvere.
,,Eh... Em... môžem na chvíľu?“ oslovila sestru, ktorá listovala v nejakom časopise, ale len čo vošla May, zaklapla ho a “nenápadne“ hodila za hlavu. Rozpačito sa zachichotala a kývla May hlavou.
,,Nestáva sa často, že sem prídeš, krpatá,“ pozdravila ju priateľsky, ale May sa hneď nasrdila.
,,Že krpatá... tse... veď je len o dva roky staršia...“
,,No vieš, chcela som sa ťa na niečo spýtať...“ vypotila horko- ťažko.
,,No?“ povzbudila ju Em a začala jej venovať pozornosť.
,,Sompodľatebaškaredá?“ vysypala zo seba May a sklopila hlavu k zemi. Nerada niečo riešila so svojou sestrou a už vôbec nie seba. Emily zaklonila hlavu a zasmiala sa.
,,Ty si blázon... škaredá?“ neprestávala sa smiať a May sa začala vrtieť.
,,Tak som alebo nie?“
,,Šibe ti? Veď si skoro taká pekná ako ja... vlastne... kebyže sa namaľuješ by si bola možno ešte krajšia,“ podpichla ju sestra a prepichla ju pohľadom spod 3D mihalníc. ,,Pod sem, skúsime s tým niečo urobiť,“ žmurkla na ňu priateľsky a May na ňu podozrievavo zazrela.
,,Neboj, nezjem ťa,“ zasmiala sa opäť Emily a May si k nej opatrne prisadla.