Vanilla Sky 6

To nemohol myslieť vážne.
No predsa bola správa úplne jednoznačná.
Lenže som v strede hodiny! Ako si to predstavuje? Zbláznil sa? V škole?!
Ako som rozrušene fučala, Geny na mňa kútikom oka zvedavo zazerala. Ignorovala som to a keďže sa nespýtala, čo sa mi stalo, nechystala som sa jej nič vysvetľovať. A čo by som jej aj povedala? Že ma náš učiteľ práve volá k sebe na zopár nezáväzných chvíľok v kabinete?
Netušila som, čo to do mňa vošlo, keď som pomaly zdvihla ruku. Ak ma dokáže len tromi slovami takto poblázniť, bojím sa, akú by mal nado mnou moc, keby sa začal naozaj snažiť. Lenže vzrušenie ma celkom prevalcovalo a už sa nedalo zadržať.
„Pani profesorka, necítim sa dobre. Môžem ísť na toaletu?“ spýtala som sa nevinne.
Nepríjemne ma zašteklilo v bruchu, keď sa na mňa upreli úplne všetky oči v triede. Super. Ďakujem, Leo. Teraz vyzerám ako idiot. Presvedčila som vôbec niekoho?
Až som sa prekvapila, keď som si uvedomila, že určite áno. Reakcia učiteľky bola okamžitá, keď hlasom plným obáv povedala: „Áno, áno, choď. Ak by ti bolo veľmi zle, určite choď cez prestávku za triednym učiteľom.“
Vstala som a rýchlo, neobzerajúc sa, som vyšla von z triedy. Ako som náhlivo kráčala pred tabuľou, krájala som napäté ticho a na chrbte cítila pohľady spolužiačiek.
Okamžite som sa pustila dlhou chodbou. Niektoré dvere tried boli pootvárané dokorán, takže som sa pokúšala kráčať potichu. Moje srdce bilo ako šialené. Cítila som ho až v hrdle. Čo sa vôbec neviem ovládať? Keby som chcela byť múdra, nechám ho čakať. Veď len dnes ráno som uvažovala nad tým, že musím byť oveľa viac opatrná. Ale, samozrejme, ja nie. Kdeže. Hrniem sa ako pomätená do prvej príležitosti, pretože nemôžem odolať predstave, že som znovu v jeho náručí. Keďže som to už raz zažila a zistila, že lepší pocit som zatiaľ v celom svojom živote neokúsila, nebolo cesty späť.
A predsa len vypadnúť z hodiny matiky a namiesto toho byť s Leom, sa mi zdalo rovnaké ako sa z pekla dostať v jedinom okamihu rovno do raja.
Vybehla som po schodisku a zabočila ku kabinetom. Našťastie bola chodba ľudoprázdna. To by som bola zvedavá, ako by som niekomu vysvetľovala, čo tu robím. Pozerala som na dvere, okolo ktorých som prechádzala a hľadala som jeho meno, pretože som presne nevedela, kde nový kabinet umenia je. No zrazu som ho našla.
Stála som pred bielymi dverami, na ktorých bol vycapený štítok s menom Leonarda Greeta. Rýchlo som sa poobzerala po chodbe. Nikde nikto.
Položila som ruku na kľučku a bez zaklopania rýchlo vošla dnu. Pritom som sa však obzerala a nenápadne vykúkala späť na chodbu, až kým som nebola za dverami. Náhlivo som ich potichu zatvorila a otočila sa.
Leo sa opieral o svoj stôl a pobavene na mňa pozeral. Ruky mal prekrížené na hrudi.
„Koľko voľna vlastne máš?“ spýtala som sa pobúrene. „To nie je fér!“
Nad mojou rozhorčenou tvárou sa len usmieval. Potom mu oči skĺzli po mojom tele.
„Poď sem,“ zapriadol potichu.
Takmer som skolabovala. Keď sa mi uši naplnili tým zvodným hlasom, sčerveneli mi líca.
Neviditeľná sila ma k nemu zrazu začala ťahať bližšie. Akoby sa moje nohy hýbali samé od seba bez akéhokoľvek príkazu.
Natiahol ku mne ruky a rýchlo ma schytil za pás. Pritiahol si ma a zrazu divoko pobozkal.
„Pätnásť minút do konca hodiny,“ povedal mi do ucha. „A možno aj prestávka?“
Prikývla som. Ovládalo ma však vzrušenie a nie zdravý rozum.
Rýchlo ma vytiahol na svoj stôl. Keď ma chytil pod kolenami a zdvihol mi nohy, vyhrnula sa mi sukňa. Bol naozaj nedočkavý.
Spravil to však bez toho, aby sa ma pred tým čo len dotkol. Bolestivo som zavzdychala.
„Odpusť,“ povedal mi potichu do ucha. Svoju hrubosť si dobre uvedomoval. „Ale si príliš pekná. Chcel by som ťa mať čo najdlhšie,“ vydýchol.
Jednou rukou schytil moje zápästia pri stene a druhú mi položil na chrbát, aby ma k sebe mohol pritiahnuť ešte bližšie.
Silno som si zahryzla do pery. Napriek všetkému to bolo až príliš vzrušujúce.
„Nemáš ani ochranu!“ hnevala som sa, keď zo mňa ten šok opadol. „Zbláznil si sa?“
„Viem si dávať pozor,“ zamumlal podráždene, kým mi jazykom šteklil ucho.
„To sa úplne nedá,“ odporovala som.
Leo však neprestal. Silno ma k sebe pritláčal a môj hlas asi ani nevnímal. Namyslenec.
„Super,“ vydýchla som rozčúlene. „Pre chlapca už mám, ale aké meno sa ti páči pre dievča?“
„Prestaň,“ mrmlal potichu. „Nič sa nestane.“ A potom ma prinútil stíchnuť, keď ma začal bozkávať. V tom okamihu som úplne stratila niť myšlienok.
Pustil mi ruky, aby mohol slabým trhnutím rozopnúť moju blúzku. Potom mi perami zbehol k hrudi a začal sa hýbať oveľa rýchlejšie a náruživejšie.
Onedlho som sa hlasno rozvzdychala. V jeho rukách som sa začínala cítiť naozaj príjemne.
„Šššš,“ povedal a dlaň mi pritlačil na ústa. „Chceš, aby nás počuli?“ Svoju ruku radšej nestiahol, keď som mu nedokázala ani len odpovedať. Silno som privierala viečka.
Zrazu ma k sebe poslednýkrát rýchlo pritlačil a zastavil sa.
Konečne som mohla otvoriť oči a pozrieť mu do tváre. Hľadel na mňa tiež. Pomaly stiahol ruku z mojich úst a pritom ma nežne prstami pohladil po perách.
„Si spokojná?“ spýtal sa ma potichu. Vyzeral, že on je.
„Hmm,“ zamumlali moje pery, keď ma pohladil po stehnách. To bolo všetko, na čo som sa zmohla. Takmer som aj zabudla, na akom absurdnom mieste sme boli.
Prekvapila som sa, keď ma chytil za zápästie a niečo mi na ruku natiahol. Rýchlo som sa pozrela. Rad zlatých náramkov až zaštrngotal. Tie ale boli krásne! A určite drahé...
„Leo?“ spýtala som sa akoby mimochodom. „Čo to...?“
„Zaslúžiš si,“ povedal mi potichu a pery začal posúvať po mojom krku. „Kúpil som ti to cez víkend.“
Tak toto sa mi zdalo naozaj divné. Zlaté náramky akoby na mojej ruke vážili tonu. Moja tvár sa zachmúrila. Chcel mi tým zaplatiť za sex?
„Nechcem to,“ vyhlásila som príkro a okamžite si chcela zlato z ruky stiahnuť.
Leo sa prekvapil. Rýchlo zdvihol hlavu a potom ma chytil za zápästia, aby ma zastavil.
„Prečo sa urážaš?“ spýtal sa ma potichu jeho hlboký hlas. „Čo sa ti nepáči?“
„Možno to, že si pripadám ako štetka,“ zavrčala som.
S odfrknutím pokrútil hlavou. „Tak to nie je. Keby si bola, napchám ti balíček bankoviek do bielizne.“ S úsmevom mi potiahol nohavičky a nahliadol dnu. „Ale tam sa ti ani zďaleka nezmestí, koľko si zaslúžiš.“
„Veľmi vtipné,“ hnevala som sa ďalej. „Ale je jedno či mi dáš prachy alebo zlato.“
„Nerozumieš tomu,“ vravel mi a jeho ruky mi teraz vkĺzli do podprsenky. „Uzavreli sme dohodu. Ty sa postaráš o mňa,“ povedal s ďalším úsmevom a pevne ma k sebe privinul, „a ja o teba.“ Prstom crnkol do mojich náramkov.
„Ale...“ hovorila som trochu zaskočená... „To je potom...“
„Čo?“ jeho dych ma pohladil po tvári, keď sa ku mne priklonil. Išiel ma pobozkať.
„Ty ma chceš...“ uprela som na neho oči, „vydržiavať?“
„No a čo,“ vyhlásil sebavedomo. „Ak nemáš rada šperky, dám ti niečo iné. Chceš auto?“
„A poviem, že mi spadlo z neba?“ pobavene som vykrivila kútiky úst.
Tiež sa pobavil. „Ako chceš,“ povedal napokon.
No to čo som teraz skutočne chcela bolo niečo iné. A aj som mu to rýchlo ukázala. Pomaly som ho omotala nohami a pritlačila sa k jeho silnému telu.
„Myslíš, že stihneme ešte raz?“ spýtala som sa ho pošepky.
Pozrel na mňa s nadšeným prekvapením. Keď zistil, že to myslím vážne, v jeho očiach to len tak zaiskrilo. Jeho ruky ma potlačili za plecia, až ma zvalili na stôl.
„To si buď istá,“ povedal mi vzrušene a znovu si ma pevne pritiahol.

Počas vyučovania som nemohla myslieť na nič iné len na to, ako sme boli spolu. Bola som totálne nesústredená, no ani som sa nepokúšala niečo s tým spraviť, pretože to vôbec nemalo význam. A keď som si dokonca spomenula na to, ako mi Leo povedal, že takáto krátka chvíľka so mnou mu nemôže stačiť, bola som rada, že vôbec pokojne obsedím na mieste a nie ešte aby som zvládala počúvať bľabotajúcich učiteľov.
Musela som si niečo vymyslieť, pretože sa so mnou chcel stretnúť hneď po škole. Čo len poviem Ronymu? Bude ma znovu podozrievať?
No bola som taká presvedčivá, ako to len šlo. Cez prestávku som zavítala do jeho triedy a oznámila mu, že ma dnes nemusí zobrať domov, pretože sa ideme so spolužiačkami učiť na test z matiky. Nebolo mu čudné, že na niečo také potrebujem cudziu pomoc. Občas mi zvykol pomôcť aj on, ale to ešte nechodil s Norou. Teraz mu však ona vypĺňala všetok voľný čas. Vedela som, že len nerád by súhlasil s tým, že bude namiesto toho, aby sa zabával s ňou, mňa doučovať niečo, čo pravdepodobne aj tak nepochopím. Preto mi na to ani nič nepovedal, len prikývol, že rozumie, a že to povie mame.
Hneď po vyučovaní som teda vyšla z budovy a zamieril smerom k mestu. Sadla som si do malej odľahlej kaviarne, ktorá sa skrývala v jednej z bočných zadných uličiek centra. Ledva som stihla dopiť svoje cappuccino, a už mi aj vyzváňal mobil. Napriek všetkému som sa ozvala ostýchavo, pretože sme si ešte nikdy nevolali.
Kde si? spýtal sa ma známy hlboký hlas. Prídem po teba.
Povedala som mu v ktorej som kaviarni. Našťastie ju poznal.
Dobré miesto, zasmial sa jeho hlas. Mohli by sme tam spolu sedieť celý deň a nikto by si nás aj tak nevšimol. Žeby si sa za mňa až natoľko hanbila? uťahoval si.
„Ja len nechcem zažiť tú pohromu, ak by na to niekto prišiel,“ povedala som mu podráždene. „Vieš si predstaviť, čo by z toho bolo?“
Neboj sa. Ak nebudeme chcieť, nikto na to nepríde, vravel mi chlácholivým tónom. Stupeň nášho rozhovoru však rýchlo posunul vyššie. Neprirodzenosť, ktorú som pri našom telefonáte cítila, okamžite zmizla. Svojím hlbokým hlasom ma totiž začal vzrušovať. Zatvorila som oči a sústredila sa na jeho lákavý tón, keď sa pustil do vysvetľovania, čo všetko mi urobí, keď sa dostanem do jeho rúk. Neodpovedala som mu, iba som ho sústredene počúvala a po chvíľke sa začala jemne chvieť. Dúfala som však, že nie všetko myslí vážne a podobné veci ako to, že ma priviaže k svojej posteli a nepustí ma, až kým mi nenapočíta aspoň tridsať vrcholov, vraví len, aby sa mu podarilo rozdráždiť ma čo najviac.
„To je naozaj veľa...“ vydýchla som napokon vzrušene, aby som mu ukázala, že už sa mu podarilo, čo zamýšľal. Nemohla som sa dočkať chvíle, keď už budem s ním.
Ak to nestihneš dnes, nechám si ťa aj zajtra a aj deň po tom, vravel mi ďalej, aj keď viac hotová som z jeho hlasu už byť nemohla. No niečo ma predsa len pobláznilo ešte viac.
Už som pri tebe, povedal a zložil.
Moje srdce sa rozbehlo. Tichý motor jeho jaguara som už mohla aj počuť. Rýchlo som zdvihla zrak a zbadala čierne auto, ktoré práve zabáčalo do úzkej uličky. Cez tmavé sklá som Lea síce nevidela, no nemohol to byť nikto iný.
Na malý stolík som náhlivo tresla mince a už som aj rýchlo kráčala dopredu. Predné dvere auta sa otvorili, čakajúc, že nastúpim.
Okamžite som tak spravila. Hneď ako som ich za sebou zabuchla, Leo ma silno chytil za pás a pritiahol k sebe vo vášnivom bozku. Posadil si ma do lona a roztiahol mi kolená.
„Naozaj si na mňa myslela,“ zapriadol mi do ucha jeho hlas, keď mi prstami prešiel po bielizni. Objala som ho okolo krku a pri jeho dotyku potichu vzdychla. Za volantom však bolo tesno, a keď som sa oň oprela, obaja sme až poskočili, pretože auto nečakane zatrúbilo. Potichu sme sa zasmiala.
„Takto to nebude dobré,“ povedala som stále s úsmevom a hmýrila sa v jeho náručí až kým sa mi s ťažkosťami, ktoré sprevádzal jeho smiech, nepodarilo dostať späť na sedadlo spolujazdca. Vymenili sme si pobavené pohľady.
„Ku mne?“ spýtal sa Leo, ktorý ani nepočkal na moju odpoveď a už štartoval.
„To by som prosila,“ odfrkla som si urazene, že znovu velí ako nejaký samovládca.
„Čo sa ti nepáči?“ opýtal sa, a keď zaradil rýchlosť, ruku natiahol k môjmu stehnu. Neúnosne pomaly ma po ňom pohladil. Keď som neodpovedala, prstami mi vkĺzol do bielizne. Pritom sa však už hnal cestou smerom k svojmu domu.
Zabudla som, čo sa pýtal. Silno som privrela viečka a snažila sa vydržať čo najdlhšie.
Totálne som zlyhala. Pokúsila som sa svoje zastonanie stlmiť, no aj tak bolo hlasné.
Leo sa spokojne usmial. Zvyšok krátkej cesty ma nechal tú vzrušujúcu chvíľku rozdýchať. Keď som bola uňho, nevšimla som si, že vzadu má aj garáž. Teraz však zamieril priamo do nej. Pozdávalo sa mi to, pretože som sa s ním uprostred dňa nemusela ukazovať pred jeho domom.
Takto sme mohli pokojne vojsť dovnútra zadným vchodom. Očarene som si prehliadla širokú terasu otočenú k dvoru so zeleným trávnikom, keď sme tadiaľ prechádzali. Jeho dom mal určite ešte veľa prekvapení a klenotom, ktoré by mi možno aj vyrazili dych, no teraz ma v skutočnosti len pramálo zaujímali.
Leo ma chytil za ruku a zaviedol ma rovno do svojej spálne. Keď ma však posadil na posteľ, nevrhol sa na mňa, ako som si myslela, že to hneď urobí, no otočil sa mi chrbtom.
Podišiel ku skrini z lešteného tmavého dreva. Nebola som si istá či je to jeho šatník, pretože v obrovskej miestnosti s tmavobordovými stenami bolo veľa nábytku.
No keď vytiahol tašku, ktorú mi následne hodil, pomyslela som si, že som sa asi nemýlila. Ako som do nej rýchlo nahliadla, zazrela som jemnú čipkovanú látku. S vyvalenými očami a našpúlenými perami som rýchlo tašku zatvorila a stlačila ju v rukách. To bolo príliš odvážne. Hádam ma len nebude nútiť obliecť si niečo také.
„Darček,“ povedal a široko sa na mňa usmial. „Pre teba.“
„Vyzerá to, že to skôr urobí radosť teba ako mne,“ namietla som trochu podráždene.
Zasmial sa. „To hovoríš len preto, že si sa nepozrela poriadne.“
Myslela som si, že žartuje. No keď sa ku mne vrátil a obsah veľkej tašky vysypal na posteľ, uvedomila som si, o čom to hovoril.
Bolo pravdou, že medzi oblečením bola aj luxusná odvážna bielizeň, no tiež tam boli aj kašmírové blúzky s perlovými gombíkmi a zopár skvostných hodvábnych šatiek. Toto všetko mi chcel darovať? Také nádherné veci som na sebe ešte nikdy nemala.
„Je to tvoje,“ povedal mi potichu a pobozkal ma na hrdlo.
Aký bol denný limit jeho darčekov? Dnes som už dostala nejaké zlaté šperky. Nestačilo to? Okrem toho som nebola zvyknutá na to, že ma niekto zahŕňa takouto pozornosťou a už vonkoncom nie tak drahými vecami. Zdvihla som hlavu a pozrela mu do očí. Hneď sa však odvrátil a znovu sa sklonil k môjmu krku. Bozkával ma a šteklil jazykom.
Cíti potrebu zahŕňať ma takými darmi, pretože sa mu podvolím zakaždým, keď ma chce?
A ak ich prijmem, budem povinná sa mu vždy odovzdať? Nepáčilo sa mi to.
No túto hru som už rozohrala a nemala som v úmysle ju ukončiť. Veď čo odo mňa Leo žiada? Len to, aby som bola pri ňom. A ja som v skutočnosti po ničom inom netúžila.
„Ďakujem,“ zamumlala som mu potichu. Jeho dary prijmem.
Pomaly ma pohladil po nohe a ja som hneď zatvorila oči. Jeho pery sa dotkli mojich. Zvalili sme sa a na moje veľké počudovanie začali naozaj pomaly. Vedela som, na čo Leo myslí, a prečo sa vôbec neponáhľa. Máme dosť času. Celé hodiny.
Hladkal ma a pomaličky pri tom vyzliekal. Podrobne skúmal prstami moje telo. Doteraz som si ani nevšimla, aké ich mal drsné. Pekne ma to šteklilo.
„Žiadne priväzovanie o posteľ?“ spýtala som sa s úsmevom, keď mi jemne začal stláčať hruď. Počula som ho tiež sa potichu zasmiať.
„Iba keď chceš,“ povedal mi a vytiahol mi ruky nad hlavu. „Ale nie som si istý či by sa mi chcelo vôbec niekedy ťa potom odviazať. Chceš to riskovať?“
„Je ti so mnou až tak dobre, Leo?“ spýtala som sa ho potichu a naschvál sa o neho dráždivo obtrela kolenom. Potešilo ma, keď si vzdychol.
„Len sa nezabávaj,“ zavrčal s hravým úsmevom a silno ma zovrel v objatí, keď ma prevalil. Zrazu som ležala na boku a okolo tela mala jeho silné ruky. Jednu si uvoľnil, aby ma mohol pohladiť medzi stehnami. Potom ma začal dráždiť prstami. Prudko som vydýchla, keď svoju ruku posunul o niečo dozadšie, pomaly ma pohladil po zadku a zrazu do mňa vtisol svoje prsty. Bolo to čudné, nové.
„Tu si taká citlivá,“ povedal mi potichu do ucha. Jeho hlas bol vzrušený. „Už som si to všimol.“ Keď jemne prstami pokrútil, takmer som od blaha umrela. Ako to mohlo byť také dobré? Alebo som za to mala ďakovať len jeho skúsenostiam?
„Chceš skúsiť niečo nové?“ spýtal sa ma pošepky. Vytiahol svoje prsty a znovu ma začal hladiť po vnútorných stranách stehien. Počula som, ako si rozopol nohavice.
„Radšej nie,“ povedala som rýchlo a otočila k nemu hlavu. Mala som obavy.
„A si si istá?“ priadol ďalej, kým ma bozkával po líci. „Páči sa ti to.“
Dosť ma vzrušovali už len jeho pohladenia. Viac nepotrebujem...
Jeho prsty ma začali dráždiť ako ešte nikdy. Na niečo sa chystal.
Rýchlo som k nemu znova otočila hlavu, keď som pocítila, ako na mňa vyvíja tlak. Ledva som stihla otvoriť ústa, aby som mu povedala, že má prestať, no už bolo neskoro.
Hlasno som zastonala od bolesti aj od prekvapenia súčasne. Silno som zaborila prsty do postele a kŕčovito zovrela jemnú hodvábnu plachtu. Ten nafúkanec, vravela som, že nie.
Ani sa nepohol a čakal, kým sa upokojím. Jedine jeho ruka sa nezastavila a teraz keď sa kvôli nej príjemný pocit miešal s bolesťou, začínala som strácať kontrolu. Nebola som si taká istá, že sa mi to nepáči. Veľmi skoro ma to dokonca začalo šialene vzrušovať.
Nemohla som prestať stonať, keď sa pomaly rozhýbal. Takto som ho cítila tak úzko a tak dobre, až sa mi do zdalo nemožné. Neskutočné, aby mi to spôsobovalo až toľko potešenia. Moje telo sa až triaslo v záchvevoch vzrušenia.
„A ty si nechcela...“ počula som ho zamrmlať. Teraz mi nemusel prikladať na ústa ruku a tlmiť tak moje hlasné prejavy vytrženia. Radšej ich potešene počúval.
A to boli jeho pohyby doteraz len opatrné. Po chvíli ma však prevrátil na brucho a trochu nadvihol. Ja som sa rýchlo pokorne pritlačila k posteli, keď sa ku mne začal vášnivo pritláčať. Pritom všetkom ma dokonca ešte stále nezabúdal dráždiť prstami, aby ma udržal v ešte väčšom vzrušení.
Uvedomovala som si, že som sa už rozkričala, no nemohla som s tým nič robiť a popravde som si s tým vôbec nerobila starosti. Už ma tak počul, takže nemalo zmysel kvôli hanbe teraz prestávať, keď mi robilo dobre, že niekde môžem to vytrženie vybiť.
Zalialo ma teplo a ja som vykríkla hlasnejšie ako kedy predtým. Neverila som, že mi Leo mohol dať až takýto neskutočný pocit. V tom okamihu mi napadlo, že som od neho už závislá do konca života, pretože po takýchto chvíľach už nikdy túžiť neprestanem.
Až keď sa mi myseľ trochu pozbierala, začala som si uvedomovať jemnú hanbu, pretože aj keď Leo už dávno prestal a zvalil sa vedľa mňa, z mojich pier unikalo stonanie ešte nepredstaviteľne dlho. Nemohla som prestať. Až tak dobre som sa cítila.
„Neskutočné,“ povedal jeho hlboký hlas vedľa mňa. Oči som mala zatvorené, takže výraz jeho tváre som nevidela. Cítila som však na sebe jeho pohľad.
Ešte chvíľu som prudko dýchala. Konečne som však zdvihla viečka, keď som na nahom chrbte pocítila jeho teplé dlane. Začal ma po ňom jemne hladkať. Bolo to príjemné. Jeho pohladenia stále naberali na intenzite až sa zmenili na masáž. Potichu som si vzdychla. Nevedela som si predstaviť po takom sexe nič príjemnejšie.
„Zajtra ti kúpim dom,“ počula som jeho hlas.
Pobavila som sa. Ešte aj z môjho smiechu sa dalo počuť, aká som vyčerpaná a úplne zničená. Vedela som, že Leo je veľmi spokojný a to ma tešilo zo všetkého najviac.
„Musíš si niečo vymyslieť,“ povedal mi. Jeho ruky sa zastavili a na môj chrbát si teraz pokojne ľahol. Potichu som vydýchla, keď ma objal a ja som na tele zacítila jeho teplo.
„Chcel by som ťa tu mať každý deň,“ pokračoval Leo. „Podarí sa ti to?“
Chvíľu som nad tým uvažovala. Popravde, po takomto intenzívnom zážitku by som sa k nemu najradšej rovno nasťahovala, aby som mohla byť stále pri ňom.
„Pokúsim sa,“ vydýchla som. „Ale v škole už radšej nie, nemám z toho dobrý pocit.“
„Ako chceš,“ zachechtal sa prekrásne. Potom ma ešte pobozkal na lopatky a dodal: „Čokoľvek si želáš.“
Dlhú chvíľu sme tak iba ležali. Nič viac sme k spokojnosti už nepotrebovali.
„Napustím vaňu,“ ponúkol sa Leo po dlhom tichu. Bol zjavne nadšený a pokladal to za vynikajúci nápad. „Tam môžeme pokračovať.“
„Ale potom budem musieť ísť,“ pripomenula som mu.
„Ešte je dosť času...“ vravel mi jeho pokojný hlas. „Tak o chvíľku príď, dobre?“
S úsmevom som prikývla. Sledovala som, ako Leo vstal a naťahujúc si chrbát sa vybral do nádhernej kúpeľne. Bol krásny.
Keď mi zmizol a ja som ho už nemohla viac obdivovať, lenivo som sa prevalila v jeho posteli. Vystrela som ruky a poriadne sa pretiahla. Keď sa mi ponaťahovali všetky svaly, spokojne som zamraučala. Bolo neuveriteľné, ako veľmi sa môj život zmenil v takom krátkom čase. Prednedávnom som si o takýchto chvíľach nedovolila ani snívať, pretože som vedela, že by bolo nemožné, aby sa nudné dni zrazu zázračne premenili na strhujúce a nezabudnuteľné. No naozaj sa to stalo! A za to všetko mohol len Leo...
„Ak neprídeš sem, prídem si ja po teba!“ počula som z kúpeľne tiché rozradostené volanie. Po tvári sa mi roztiahol pobavený úsmev. No potom som už neváhala a vstala z veľkej postele, aby som sa mohla ponáhľať za jeho nedočkavým hlasom.

Leo mi predviedol aj svoju hravú stránku. Penu mi so širokým úsmevom ukladal na hlavu a potom sa smial, ako mi steká po vlasoch. Keď ma jeho výsmech už začal otravovať, tiež som si nabrala plnú dlaň peny a fúkla mu ju do tváre.
S ďalším temným úsmevom ma chytil za zápästia a pomaly sa ku mne priklonil.
„Určite sa chceš takto hrať...“ povedal potichu a pohladil ma dolu po chrbte, „keď poznám tvoje slabé miesto?“ Zrazu do mňa zatlačil svoje prsty.
Ja som nemohla... nemohla... Hlasno stonajúc som si oprela čelo o jeho plece. Vzdychala som mu do pokožky. Bol to ten najlepší pocit na svete.
Už vedel čo má robiť, aby ma doviedol do šialenstva. Páčilo sa mu, že to šlo tak ľahko.
„Prestaň...“ šepkala som mu naliehavo, keď som myslela, že viac už nezvládnem. „Leo... ľúbim ťa,“ vykĺzlo mi z pier. Ledva som si uvedomovala, že som to naozaj povedala.
„Aj ja teba, aj ja teba...“ vravel a jeho tón mi prezrádzal, že klame.
Teraz na tom však vôbec nezáležalo. Silno som ho objala rukami a posledný raz potichu vzdychla. Skoro vôbec som si nepamätala, o čom sme vlastne hovorili.
Hľadela som mu do očí a nechala ho, aby pochytkával moje telo, koľko sa mu páči.
„Zajtra sa stretneme znova,“ vydýchol mi do tváre, „a aj potom.“
Nič som nepovedala, iba sa mi do líc nahrnula červeň, keď ma chytil za prsia.
„Aj keď už máš moje číslo, nikdy mi nevolaj,“ povedal trochu prísnym podtónom. „Neželám si to.“ Silno ma k sebe pritiahol.
Zrazu ma ovládol nedobrý pocit. Len prednedávnom by som povedala, že som s Leom v našom vzťahu na jednej úrovni, ale teraz sa mi zdalo...
„Rozumieš?“
Prikývla som. Ak som si chcela udržať jeho záujem, podvedome som si uvedomovala, že nemám právo na inú odpoveď.
Akoby sa moje srdce slabo zatriaslo. Aj keď môj rozum ešte nie, ono už šípilo, že koľko radosti a potešenia mi vzťah s Leom teraz prinášal, toľko isto súženia ma ešte len čaká.